Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/203/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200066 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1713200066.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. L., U. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - B. L., U. XX.XX.XXXX, R. L. XX, D., zastúpená advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, Dobrovičova 6, Bratislava, a otec A. L., U. XX.XX.XXXX, R. Š. XX, R., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Hladkou, Röntgenova 8, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.02.2013, č.k. 9P/2/2013 - 74, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a platenia výživného v nevyhnutnej miere m e n í tak, že maloletá M. L., U.. XX.XX.XXXX sa do rozhodnutia o návrhu otca na zmenu zverenia zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matka je povinná predbežne prispievať na výživu mal. M. L., U.. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške XXX euro, ktorú je matka povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.02.2013. Vo zvyšku sa návrh otca v časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere z a m i e t a. Vo zvyšnej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t vr d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by mu súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne a ďalej matke uložil, aby otcovi vydala všetky osobné veci maloletej, nadobudnuté počas obdobia, ktoré bola maloletá v osobnej starostlivosti matky, tvoriace jej šatstvo a obuv, ktoré má matka vo svojej držbe a ktoré odmieta maloletej vydať. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,6,8, § 76 ods.1 písm.a/ , b/ O.s.p. a tým, že po oboznámení sa s návrhom otca , vyjadreniami matky, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise dospel k záveru, že nie je v záujme ďalšieho priaznivého vývoja maloletej, aby bez riadneho zistenia situácie v rodine a skutočných príčin, prečo maloletá nechce byť s matkou, rozhodol predbežným opatrením o zmene jej zverenia. Súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na to, že otec nepreukázal slovné a fyzické napádanie maloletej partnerom matky a aj napriek závažnosti týchto tvrdení neurobil žiadne kroky ( ktoré by tieto tvrdenia maloletej potvrdili alebo vyvrátili), neprebral túto situáciu s matkou a ani nepožiadal o pomoc v tejto situácii odborníka, napr. psychológa. Po prihliadnutí na zhoršené správanie sa maloletej od doby, od ktorej je v starostlivosti otca, ako aj listín predložených matkou ( internetová komunikácia maloletej) sa mu vyjadrenia maloletej o dôvodoch, pre ktoré sa odmieta vrátiť do domácnosti matky, javili ako účelové. Podľa jeho názoru maloletá, ktorá je v pubertálnom veku, využíva to, že jej rodičia spolu o jej výchove vôbec nekomunikujú. Z toho prameniace začínajúce výchovné problémy nebude možné riešiť bez nevyhnutnej spolupráce oboch rodičov, v budúcnosti bude tento vývoj maloletej možné len veľmi ťažko zvrátiť, preto by sa obaja rodičia aj s maloletou mali podrobiť poradenstvu u kolízneho opatrovníka, prípadne iného odborníka. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní poukázal na to, že rovnako ako on podali na osobu matky maloletej a jej druha trestné oznámenie aj stará matka maloletej z matkinej strany a brat matky maloletej, z ktorých výpovedí je zrejmé, že týraniu v domácnosti matky maloletej nebola vystavená iba maloletá Lea, ale aj jej stará matka. Na základe uvedeného je potom možné povedať, že v domácnosti matky nie sú pre maloletú vytvorené bezpečné prostredie pre jej priaznivý vývoj a je logické, že maloletá nechce v takomto prostredí zotrvať. Uznesením OR PZ v Pezinku zo dňa 8.2.2013, ČVS: ORP-9/OVK-PK-2013 bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/,b/, ods.2 písm. d/ Trestného zákona. Otec v odvolaní ďalej poukázal na to, že maloletá opakovane rozhodným spôsobom odmieta žiť v domácnosti u matky a byť v styku s matkou a jej druhom. Maloletá M. sa dňa 14.2.2013 odmietla vrátiť k matke, ktorá sa v sprievode dvoch policajných hliadok, druha a kamarátky dostavila do miesta súčasného bydliska otca a maloletej. Matka po cca 1,5 hod. odišla podať trestné oznámenie s tým, že si na dcéru počká pred školou a hoci aj proti jej vôli ju zoberie domov. Otec namietol pravdivosť tvrdení matky o tom, že dcéru hucká proti matke, toleruje zanedbávanie povinností a ponecháva maloletú dcéru bez dozoru. Študijné výsledky dcéry sú na rovnakej úrovni ako doposiaľ a tvrdenia riaditeľa základnej školy sú ovplyvnené jednostranne predneseným tvrdením matky riaditeľovi školy o dôvodu odchodu maloletej od matky. Matka a ani kolízny opatrovník maloletej sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Podľa ust. § 102 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Súd môže nariadiť účastníkovi aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k názoru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej navrhoval do rozhodnutia súdu o veci samej zveriť maloletú M. do jeho starostlivosti je dôvodný - dôsledkom jeho úvahy je v tejto časti návrhu zmena rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 220 O.s.p.). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania z ktorého nepochybne vyplýva, že maloletá M. L., U.. XX.XX.XXXX bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.11.2008, č.k. 5C/733/08-123 zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti platiť na jej výživu výživné v sume XX.XXXX,- Sk a i k povinnosti platiť sumu X.XXX,- Sk mesačne na tvorbu úspor maloletej. Z obsahu listinných dôkazov je nepochybné i to, že maloletá M. sa od 02.01.2013 nachádza v osobnej starostlivosti otca a návrat k matke veľmi razantným spôsobom odmieta odôvodňujúc ho existenciou slovného a i fyzického týrania zo strany priateľa matky. Vychádzajúc z konkrétnych okolností tohto prípadu, pri zohľadnení vážne narušených vzájomných vzťahov medzi matkou a maloletou sa odvolací súd domnieva, že v záujme zastabilizovania rodinnej situácie, pri zohľadnení opakovane veľmi razantne prejaveného názoru maloletej vo veku 14 rokov ( viď Úradný záznam ÚPSVaR v Pezinku z 02.01.2013, 11.01.2013, 18.02.2013, 27.02.2013, 22.02.2013 ), je v tomto štádiu konania možné rozhodnúť iba tak, že maloletá bude do rozhodnutia súdu o veci samej ( o návrhu otca na zmenu zverenia ) zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý od januára 2013 fakticky zabezpečuje osobnú starostlivosť o dcéru v byte patriacom jeho rodičom. Odvolací súd ľudsky chápe matku maloletej poukazujúcu na výchovné problémy súvisiace s pubertálnym vekom dcéry, avšak i napriek tomu je názoru, že napätie medzi dcérou a matkou by sa „ násilným umiestnením „ dcéry u matky iba naďalej zhoršovalo a mohlo by viesť k už trvalému narušeniu ich vzájomných vzťahov. Odvolaciemu súdu nedá v tomto prípade nekonštatovať, že v súčasnosti abnormálne vyhrotené vzťahy medzi maloletou a matkou sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom jednak vzájomného správania sa rodičov, ale i nezvládnutého chovania sa zo strany rodičov vo vzťahu k dcére ( napr. nevydanie osobných vecí matkou dcére a pod. ), ktorého dôsledkom je potom bežným normám sa vymykajúce správanie sa dcéry voči obom rodičom ( napr. v období po rozvode jej nekomunikovanie s otcom, vyhrotenie vzťahov s matkou a i spôsob jej vyjadrovania sa o oboch rodičoch vyplývajúci z priloženej internetovej komunikácie s priateľmi ). V tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvého stupňa možnosť zvážiť možnosť použitia výchovných opatrení vymenovaných v § 37 ods.2 Zákona o rodine s cieľom zlepšenia vzájomných vzťahov jednak medzi rodičmi, ako aj medzi rodičmi a maloletou. V súvislosti s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenie, v ktorom žiadal uložiť matke povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletej čiastkou vo výške 400 euro mesačne vopred, odo dňa podania návrhu treba uviesť, že zmyslom ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení. S poukazom na uvedené zásady odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a dňom rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. 06.02.2013 uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletej výživné vo výške XXX euro mesačne, ktoré je matka povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred; takto určenú výšku výživného považoval za výživné určené v nevyhnutnej miere. V prevyšujúcej časti návrh otca v časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere odvolací súd ako nedôvodný zamietol. Za vecne a právne správne ( § 219 ods.1,2 O.s.p.) odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke vydať otcovi všetky osobné veci maloletej nadobudnuté počas obdobia, počas ktorého bola maloletá v osobnej starostlivosti matky tvoriace šatstvo a obuv maloletej v držbe matky , ktoré odmieta maloletej vydať. V súvislosti s touto časťou návrhu je treba uviesť, že otec v tejto časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázal splnenie zákonom stanovených predpokladov na vydanie ním navrhnutého znenia predbežného opatrenia. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné