Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2005200337 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:2005200337.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne Alena Svíbová, vykonávateľka živnostenského oprávnenia: Ing. Rudolf Svíba - RELING, Osadná č. 11, Trnava, IČO: 33 213 836, práv. zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárova č. 8, Trnava, proti žalovanému Stanislav Morávek LINGER (predtým RELINGS), Jaslovské Bohunice č. 381, IČO: 41 430 573, práv. zast. Advokátskou kanceláriou STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., Vlčkova 18, Bratislava, o ochranu pred nekalosúťažným konaním a o zaplatenie 16.596,99 EUR a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32 CbPv/3/2005 - 100 zo dňa 27.03.2007, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32 CbPv/3/2005 - 100, zo dňa 27.03.2007 v napadnutej zamietajúcej časti zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť upraviť používanie obchodného mena Stanislav Morávek RELINGS tak, aby v žiadnej podobe neobsahovalo slovné spojenie RELING a podať na príslušný živnostenský úrad návrh takejto zmeny obchodného mena do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Podľa názoru súdu prvého stupňa slovné spojenie RELING je potrebné považovať za dominantnú časť obchodného mena, ktoré už právom používa iný súťažiteľ a v prípade žalobkyne je nositeľom rozlišovacej schopnosti práve toto slovné spojenie stojace za obchodným menom žalobkyne. Žalobu v časti, ktorou žalobkyňa žiadala, aby žalovaný bol povinný zdržať sa pri predaji svojho tovaru šírenia údajov o presťahovaní firmy RELING, súd zamietol, vzhľadom na povinnosť žalovaného upraviť používanie obchodného mena. V časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 500.000,- Sk súd konštatoval, že žalobkyňa sa nesprávne domáhala zaplatenia istiny namiesto nemateriálnej ujmy. Po preštudovaní peňažného denníka za obdobie od septembra 2003 do decembra 2003 a peňažného denníka od septembra 2004 do decembra 2004, z opisu knihy vyšlých faktúr z totožného obdobia mal za to, že žalobkyňa žiada náhradu ušlých tržieb, ktoré má v hotovosti. Ani jednu formu tržieb však súd nepovažoval uvedenými dokladmi za dostatočne preukázanú, v dôsledku čoho v tejto časti žalobu zamietol. Odvolací súd na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie 500.000,- Sk zamietnutá, zmenil tak, že žalobe vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil písomný aj ústny prejav žalobkyne, pretože z obsahu spisu, žaloby, ako aj z prednesov v priebehu pojednávania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala primeraného zadosťučinenia, ktoré vyčíslila v sume 500.000,- Sk. Odvolací súd v danom prípade vychádzal z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania žalovaného v pomere, akou intenzitou konanie žalovaného vplývalo na majetkovú sféru žalobkyne. Ako dôkazné prostriedky žalobkyňa použila peňažné denníky a opis knihy vyšlých faktúr od septembra 2003 do decembra 2003 v porovnaní s obdobím od septembra 2004 do decembra 2004, keď obdobie v roku 2004 bolo obdobím, kedy žalovaný pravidelne týždenne zverejňoval klamlivú reklamu. Žalobkyňa práve toto obdobie porovnala s časovo zhodným obdobím roku 2003, keď žalovaný ešte u nej pracoval, pričom rozdiel v tržbách bol v tomto období takmer štyri mil. Sk. Priznané zadosťučinenie pritom nahrádza žalobkyni spôsobenú ujmu iba čiastočne, keďže v porovnateľnom období bol rozdiel v tržbách niekoľkonásobne vyšší. Odvolací súd preto rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyni priznal primerané zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa sa nedomáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia a nepreukázala vznik, rozsah a intenzitu nemajetkovej ujmy spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného. Ak by sa i domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia, poukázal na skutočnosť, že neuniesla dôkazné bremeno, ktoré by súdu prvého stupňa umožňovalo vyhovieť žalobe. Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a z výroku jeho rozsudku nie je zrejmé, z akého titulu je žalovaný povinný priznanú sumu zaplatiť. Preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, uznesením sp. zn. 3 Obdo/26/2008, zo dňa 9. júla 2009 rozsudok odvolacieho súdu č. k. 4 Cob/91/2007 - 126, zo dňa 19.9.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že odvolací súd správne konštatoval, že žalobkyňa požaduje primerané zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk v zmysle § 53 Obch. zák. ako náhradu za nemajetkovú ujmu, spôsobenú nekalosúťažným konaním žalovaného, čo jednoznačne uviedla v žalobe, zmena ktorej bola pripustená na pojednávaní dňa 21. novembra 2006. Dôvodnosť nároku však odvolací súd vymedzil iba vo vzťahu k majetkovej sfére žalobkyne. Pritom požadované primerané zadosťučinenie v peniazoch je dôvodné vtedy, ak osobe, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, vznikla aj iná, než nemajetková ujma a ak by jeho nepeňažná forma neposkytla primerané zadosťučinenie. Vytkol odvolaciemu súdu, že vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z iného skutkového základu, ak súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O. s. p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil. Záverom uviedol, že odvolací súd vychádzal pri posudzovaní výšky sumy, požadovanej žalobkyňou z titulu primeraného zadosťučinenia, z dopadu nekalosúťažného konania žalovaného na výšku tržieb, dosahovaných žalobkyňou v rozhodnom období, čo považoval za preukázané údajmi v peňažných denníkoch, ktoré však súd prvého stupňa ako dôkaz neakceptoval. Vychádzal teda z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. a dokazovanie zopakoval prípadne doplnil alebo aby si vykonaním ďalších dôkazov zadovážil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenia. Konanie pred odvolacím súdom je preto postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave na základe dovolacieho rozhodnutia opätovne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p., výsluchom žalobkyne a právnych zástupcov účastníkov konania, zopakovaním dokazovania všetkými listinnými dôkazmi predloženými pred súdom prvého stupňa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti nie je vecne správny. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že zo strany žalovaného sa jednalo o nekalosúťažné konanie, keďže vo svojej reklame použil dodatok obchodného mena žalobkyne, jej logo ako aj oznámenie o presťahovaní firmy na P. ulicu. Preto je žalobkyňa osobou, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené, v dôsledku čoho sa môže okrem iného domáhať aj primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Vychádzal z toho, že primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. dobrého mena fyzickej osoby. Samotné poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková by mala negatívne majetkové dopady. Skonštatoval, že v prejednávanej veci by nebolo primeraným zadosťučinením žiadne ospravedlnenie žalovaného, ktoré ani zo slušnosti nenavrhol, pretože by nemohlo zvrátiť strasti, ktoré žalobkyňa jeho konaním zažívala a prekonávala po takej životnej traume, akou je P. L.. Žalobkyňa sa domáhala primeraného zadosťučinenia, ktoré vyčíslila sumou 500.000,- Sk. Odvolací súd pri určení rozsahu zadosťučinenia vychádzal z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania žalovaného v pomere, akou intenzitou konanie žalovaného vplývalo na sféru žalobkyne. Táto ako dôkazné prostriedky použila peňažné denníky a opis knihy vyšlých faktúr za obdobie od septembra 2003 do decembra 2003, v porovnaní s takýmto obdobím v roku 2004, nakoľko obdobie v tomto roku bolo obdobím, keď žalovaný pravidelne týždenne zverejňoval klamlivú reklamu, pričom obdobie v roku 2003 bolo obdobím, keď žalovaný ešte pracoval u žalobkyne. Preukázala, že rozdiel v tržbách bol okolo 4 mil. Sk. Preto odvolací súd jej podľa § 53 Obchod. zák. požadované zadosťučinenie priznal, pretože dospel k záveru, že táto suma je ku všetkým okolnostiam skromná. I proti tomuto odvolaciemu rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Obdo 6/2011-202 zo dňa 29. februára 2012 rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 22.9.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolací súd uviedol, že nárok žalobkyne na primerané zadosťučinenie v zmysle § 53 Obchod. zák. ako právny prostriedok ochrany proti nekalej súťaži je nárokom na plnenie za ujmu nemateriálnej povahy a ide o objektívny nárok, ktorý nie je viazaný na naplnenie subjektívnych podmienok. Taktiež uviedol, že súd nemôže určiť výšku primeraného zadosťučinenia v peniazoch bez toho, aby uviedol, z akých skutočností vychádzal a kými úvahami sa spravoval. Zadosťučinenie v peniazoch možno považovať za dôvodné vtedy, ak súťažiteľovi vznikla aj iná než majetková ujma a ak by nepeňažná forma primerané zadosťučinenie neposkytovala. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd podľa uvedeného nepostupoval a priznanie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme a vo výške požadovanej žalobkyňou odôvodnil s poukazom na rozsah a intenzitu nekalosúťažného konania žalovaného a jeho dopad na majetkovú sféru žalobkyne, pričom za dôkazy preukazujúce dôvodnosť tohto postupu považoval peňažné denníky a knihu vyšlých faktúr, teda dôkazné prostriedky, v ktorých výpovednú hodnotu žalovaný spochybňoval vzhľadom na ich interný charakter. Existenciu nároku na primerané zadosťučinenie však odvolací súd neskúmal vo vzťahu k nemajetkovej sfére žalobkyne, do ktorej mal žalovaný zasiahnuť, pričom prípadný zásah by bolo potrebné zo strany žalobkyne konkretizovať. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odvolacie rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa primeranosti uplatneného nároku, pričom rozhodnutiu o práve na primerané zadosťučinenie vyjadrené v peniazoch nepredchádzalo dokazovanie týkajúce sa skutočností, ktoré by odôvodňovali nárok žalobkyne. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného dovolacieho rozhodnutia opätovne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušiť a vec mu vrátiť podľa ods. 2 cit. ustanovenia na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. V zmysle ust. § 44 Obch. zák. vyplýva, že nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Zo slovného spojenia ... a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom... vyplýva, že ujma nemusí vzniknúť, stačí ak jej vznik hrozí a ak hrozí súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci k prvej časti petitu tak, že zaviazal žalovaného upraviť používanie obchodného mena Stanislav Morávek RELINGS tak, aby v žiadnej podobe neobsahovalo slovné spojenie RELING, lebo podľa § 44 ods. 2 písm. c/ Obch. zák. je nekalou súťažou aj vyvolávanie nebezpečenstva zámeny. Vyvolaním nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 písm. a/ Obch. zák. je použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, pokiaľ toto konanie je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. Právo na ochranu obchodného mena má ten, v prospech ktorého svedčí časová priorita a v danom prípade časová priorita svedčí v prospech žalobkyne. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel správne k záveru, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zák., pretože žalovaný ako dodatok pre svoje obchodné meno použil kmeň obchodného mena žalobkyne a vyvolal tak možnosť zámeny. Obaja účastníci konania sa v rámci svojho podnikania venujú nákupu a predaju ložísk a príslušenstva, takže ide o podnikateľské subjekty so zhodným obchodným sortimentom, medzi ktorými je súťažný vzťah. Zároveň v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný pracoval v prevádzkarni žalobkyne skoro 9 rokov ako predavač a pri tejto činnosti získaval informácie o tovare, o cenách u žalobkyne. Takto získané vedomosti a skúsenosti využíval ku konkurenčnému konaniu, ktoré však boli v rozpore s čestnou konkurenciou. Tým, že vo svojej reklame fakticky použil dodatok k obchodnému menu žalobkyne, jej logo a oznámením o presťahovaní firmy na ulicu P., išlo zo strany žalovaného o nekalosúťažné konanie. Žalobkyňa je preto osobou, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené, preto sa môže okrem iného domáhať aj primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradou škody, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 53 Obch. zák.. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie, prípadne vyplatenie peňažnej sumy. Samotné poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - by mala negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. V prejednávanej veci by nebolo primeraným zadosťučinením žiadne ospravedlnenie žalovaného, ktoré ani zo slušnosti nenavrhol, pretože by nemohlo zvrátiť strasti, ktoré žalobkyňa jeho konaním zažívala a prekonávala po takej životnej traume, akou je smrť manžela. Súd prvého stupňa žalobu v časti istiny 500.000,- Sk zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa sa touto časťou žaloby domáha náhrady ušlých tržieb, ktoré má v hotovosti. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jednak písomný a jednak ústny prejav žalobkyne a jej právnej zástupkyne, pretože z obsahu spisu, zo samotného žalobného návrhu, ako aj z prednesov v priebehu pojednávania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala primeraného zadosťučinenia, ktoré vyčíslila na sumu 500.000,- Sk. V danom prípade odvolací súd pri určení rozsahu zadosťučinenia, na rozdiel od prípadného žalobného nároku na náhradu škody, kde by priznaná náhrada odškodňovala v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie, by malo spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane. Odvolací súd v danom prípade vychádzal z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania žalovaného v pomere, akou intenzitou konanie žalovaného vplývalo na majetkovú sféru žalobkyne. Táto na súde prvého stupňa ako dôkazné prostriedky použila peňažné denníky a opis knihy vyšlých faktúr za obdobie od septembra 2003 do decembra 2003 v porovnaní s obdobím od septembra 2004 do decembra 2004, keď obdobie v roku 2004 bolo obdobím, kedy žalovaný pravidelne týždenne zverejňoval klamlivú reklamu. Žalobkyňa práve toto obdobie porovnala s časom zhodným obdobím roku 2003, keď žalovaný ešte pracoval u žalobkyne. Rozdiel v tržbách bol skoro 4 milióny korún. Žalobkyňa nepožadovala ani nepreukazovala výšku škody, ktorá jej vznikla, ale predloženými listinnými dôkazmi dokumentovala dopad nekalosúťažného konania žalovaného. Žalobkyňa i žalovaný v priebehu odvolacieho konania s akcentom na odôvodnenie dovolacieho rozhodnutia navrhli vykonanie ďalších dôkazov, ktorých vykonanie by prekročilo rozsah a účel odvolacieho konania a porušilo by zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, kde by mohlo dôjsť i k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko proti odvolaciemu rozhodnutiu nie je možnosť podať riadny opravný prostriedok. Na základe uvedeného bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať vo veci dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a jeho výsledky posúdiť v súlade s nárokom žalobkyne, vychádzajúceho z ustanovenia § 53 Obchod. zák.. Súd prvého stupňa zároveň bude vychádzať z toho, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané, v primeranom rozsahu. Pokiaľ ide o rozsah, treba vziať do úvahy, že na rozdiel od nároku na náhradu škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, primerané zadosťučinenie v peniazoch môže spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane a musí vychádzať z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku žalovaného v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného konania. Podľa § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho i dovolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.