Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/78/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216853 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:2113216853.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: CYC Bratislava, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 03 Bratislava, IČO: 36 797 901, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., Winterova 29, 921 29 Piešťany, IČO: 34 144 790, právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, konajúca prostredníctvom advokáta JUDr. Juraja Bizoňa, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 23 K/4/2013 - 263 zo dňa 12.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 23 K/4/2013 - 263 zo dňa 12.08.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., Winterova 29, 921 29 Piešťany, IČO: 34 144 790, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sa, vložka č. 181/T. V odôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd Trnava uviedol, že z vyjadrenia dlžníka a zoznamu záväzkov vyplýva, že ku dňu začatia konkurzného konania dlžník nemal žiadne záväzky, s ktorých plnením by bol 30 a viac dní v omeškaní. Tiež neboli zistené ani žiadne potenciálne nezaúčtované záväzky viac ako 30 dní po splatnosti ku dňu 09.07.2013. Ohľadom stavu hotovosti a zostatkov na bankových účtoch súd zistil, že ku dňu začatia konkurzného konania bol stav hotovosti a zostatkov na bankových účtoch vo výške 7.831.171,46 eur. Z dodatku č. 1 k Správe o zisteniach v súvislosti s určitými údajmi predpokladanými pre potreby konkurzného konania súd zistil, že stav hotovosti k 26.07.2013 je vo výške 8.276.847,82 eur. Zo zoznamu pohľadávok súd zistil, že v období do 30 dní od začatia konkurzného konania možno očakávať uhradenie pohľadávok vo výške 1.542.860,96 eur, s tým, že v období od 10.07.2013 do 18.07.2013 bolo na účet dlžníka uhradených celkovo 685.320,71 eur. Dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že predmetná pohľadávka navrhovateľa je zanedbateľná oproti stavu peňažných prostriedkov, a teda za teoretického predpokladu, že by pohľadávka navrhovateľa bola oprávnená a nesporná, bol by kedykoľvek schopný ju uhradiť. K úhrade pohľadávky navrhovateľa nedošlo výlučne z dôvodu jej neuznania. S poukazom na uvedené nie sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu, pretože konkurz nemôže byť vyhlásený bez existencie plurality veriteľov, čo je hmotnoprávnou podmienkou jeho vyhlásenia. Súd v zmysle vyššie uvedeného zisťoval, či je dlžník platobne schopný, pričom vychádzal z údajov uvedených dlžníkom vo vyjadrení zo dňa 26.07.2013 a listín k nemu pripojených. Stav finančného majetku dlžníka ku dňu začatia konkurzného konania je nasledovný: · hotovosť a zostatky na bankových účtoch 7.831.171,46 eur, · pohľadávky, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania 1.542.860,96 eur, pričom v období od 10.07.2013-19.07.2013 bolo uhradených celkovo 685.320,71 eur. V zozname záväzkov dlžník neuviedol žiadne peňažné záväzky, s plnením ktorých by bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že ak by medzi záväzky dlžníka súd zaradil záväzok voči navrhovateľovi a voči druhému označenému veriteľovi - Swiss Finance, s.r.o., tieto by boli kryté finančným majetkom dlžníka. Súd je však názoru, že dlžník dostatočne osvedčil spornosť týchto pohľadávok, keď poukázal na prebiehajúce súdne konania, predmetom ktorých sú sporné pohľadávky, a teda súd na tieto záväzky dlžníka neprihliadal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že dlžník je platobne schopný, a preto konkurzné konanie zastavil. Súd rozhodol o návrhu na vyhlásenie konkurzu bez pojednávania, nakoľko dlžník dodatočne oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v celom rozsahu nesprávne z dôvodov, že: a) navrhovateľovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.); b) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p); c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ uviedol, že dňa 26.07.2013 doručil dlžník konajúcemu súdu svoje vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu s prílohami, ktorými osvedčoval svoju platobnú schopnosť v zmysle § 19 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Rovnopis predmetného vyjadrenia dlžníka spolu s prílohami doručil Okresný súd Trnava dňa 05.08.2013 navrhovateľovi, pričom ho zároveň vyzval, aby sa v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto vyjadrenia k nemu písomne vyjadril. Napriek tomu, že lehota na vyjadrenie navrhovateľovi neuplynula, Okresný súd Trnava podľa názoru odvolateľa nepochopiteľne nepočkal na vyjadrenie navrhovateľa k veci a dňa 12.08.2013 vydal uznesenie, ktorým konkurzné konanie zastavil. Odvolateľ má za to, že konajúci súd týmto postupom znemožnil realizáciu jeho procesného práva vyjadriť sa k podaniu druhého účastníka konania, a tým mu fakticky odňal možnosť konať pred súdom, čím vytvoril navrhovateľovi ako účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie jeho tvrdení, než akým disponoval dlžník ako druhý účastník konania. Odvolateľ ďalej namietal, že dlžník pôvodne nesúhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania a žiadal vo veci pojednávanie vytýčiť. Následne dlžník uviedol, že podmienečne súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, a to výlučne za splnenia podmienky, ak súd po oboznámení sa s jeho vyjadrením dospeje k záveru, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť a rozhodne vo veci zastavením konkurzného konania. Odvolateľ zdôraznil, že dňa 12.08.2013 konajúci súd vydal vo veci samej uznesenie o zastavení konkurzného konania bez toho, aby predtým zrušil pojednávanie vytýčené na termín 13.09.2013, ktorý postup považuje odvolateľ za nesprávny a v rozpore so zákonom. K otázke preukázania platobnej schopnosti dlžníka navrhovateľ - odvolateľ uviedol, že Okresný súd Trnava sa nekriticky stotožnil s vyjadreniami dlžníka bez možnosti verifikácie a konfrontácie uvedených skutočností veriteľom - navrhovateľom. Odvolateľ má za to, že správa o zisteniach vypracovaná spoločnosťou KPMG Slovensko spol. s r. o., bola vytvorená na objednávku dlžníka účelovo, pre potreby preukázania jeho platobnej schopnosti v konkurznom konaní a neodráža reálnu finančnú situáciu dlžníka. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolateľ žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2013 č. k. 23 K/4/2013 - 263 v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 221 O. s. p. zrušil a vec vrátil späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril dlžník svojim podaním zo dňa 25.09.2013, v ktorom uviedol, že navrhovateľ v odvolaní namieta výlučne údajne procesné pochybenia prvostupňového súdu, keď sa v odvolacom konaní nedomáha vyhlásenia konkurzu na označeného dlžníka v dôsledku čoho má dlžník za to, že navrhovateľ chce výlučne udržiavať stav konkurzného konania, aby tým označenému dlžníkovi škodil a vymohol si tým aspoň čiastočnú úhradu jeho pohľadávky a pohľadávky Swiss Finance, s. r. o., ktorých priznania sa už viac ako 11 rokov nedokáže domôcť v súdnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník poukazuje na povinnosť konajúceho súdu rozhodnúť v lehote 7 dní odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania. Preto má za to, že prvostupňový súd bol povinný rešpektovať zákonnú lehotu na úkor sudcovskej lehoty a musel rozhodnúť do 7 dní odkedy dlžník súhlasil s rozhodnutím bez pojednávania. Zastáva preto názor, že postupom prvostupňového súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, navrhovateľ túto možnosť mal v plnom rozsahu ako mu vyplýva z ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K otázke preukázania platobnej schopnosti dlžníka, dlžník uviedol, že predmetom konkurzného konania nie je preukázať komplexnú finančnú situáciu dlžníka, ale výlučne osvedčiť platobnú schopnosť dlžníka, pričom zdôraznil, že k pristúpeniu ďalších veriteľov do začatého konkurzného konania nedošlo, pretože dlžník nemá žiadne záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Spoločnosť KPMG svoju správu spracovala podľa medzinárodného audítorského štandardu ISRS 4400, a preto nie je žiaden dôvod spochybňovať vierohodnosť jej zistení, pretože predmetom konkurzného konania nie je vykonať komplexný audit celej spoločnosti dlžníka, iba osvedčiť jej platobnú schopnosť. Dlžník preto žiadal napadnuté uznesenie rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. K vyjadreniu dlžníka zaujal písomné stanovisko navrhovateľ podaním zo dňa 04.11.2013, v ktorom uviedol, že účelom iniciovania predmetného konkurzného konania voči dlžníkovi nebola potreba dlžníkovi škodiť, jednalo sa len o ďalšiu zo zákonných možností vymoženia pohľadávky ako i pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka. Uviedol tiež, že podaným odvolaním sa nedomáhal zmeny rozhodnutia prvostupňového súdu, a teda vyhlásenia konkurzu na dlžníka odvolacím súdom, nakoľko má za to, že nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu v zmysle § 220 O. s. p.. Podľa názoru navrhovateľa však boli splnené podmienky pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko navrhovateľovi ako účastníkovi konkurzného konania bola odňatá postupom prvostupňového súdu možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ súhlasí, že konkurzné konanie nemá typický charakter kontradiktórneho konania, to však neznamená, že dlžníkovi by v tomto konaní mala byť poskytnutá väčšia ochrana ako navrhovateľovi - veriteľovi, resp. ochrana na úkor práv navrhovateľa - veriteľa. Podľa logiky veci je zrejmé, že súd by mal vydať rozhodnutie vo veci až vtedy, keď sa vysporiada so všetkými skutkovými i procesnými prekážkami. Pritom je z pohľadu navrhovateľa v rozpore so zachovaním právnej istoty účastníkov konania skutočnosť, že oznámenie o zrušení pojednávania bolo zverejnené súčasne z rozhodnutím vo veci samej v tom istom čísle Obchodného vestníka č. 159/2013 zo dňa 19.08.2013. Navrhovateľ sa preto v plnom rozsahu pridržiava obsahu svojho odvolania a opakovane žiada, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Trnava zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 14.11.2013 bolo odvolaciemu súdu doručené ďalšie písomné podanie dlžníka, v ktorom okrem iného uviedol, že tvrdením navrhovateľa o svojej nevedomosti o súhlase dlžníka s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania nie je pravdivé, pretože predmetný súhlas dlžník zaslal prvostupňovému súdu dňa 30.07.2013 okrem iného aj faxom. Je nepochybné, že navrhovateľ bol prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu nahliadať do súdneho spisu dňa 31.07.2013, o čom svedčí záznam na č. l. 246 spisu, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ bol oboznámený so súhlasom dlžníka s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania už dňa 31.07.2013, a preto mal možnosť pripraviť si vyjadrenie k vyjadreniu dlžníka o platobnej schopnosti. V závere svojho podania dlžník žiadal, aby odvolací súd nevyhovel navrhovateľovi v jeho snahe predlžovať konkurzné konanie, nakoľko SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., je bonitná spoločnosť, ktorá nie je v omeškaní voči žiadnemu z veriteľov. Dokonca si môže dovoliť rozsiahle investície do zveľadenia svojho majetku, čo dlžník dokladoval článkami zo dňa 10.10.2013 a 16.10.2013. Zdôraznil tiež, že ďalším udržiavaním konkurzného konania sa zvyšuje škoda, ktorá vzniká kúpeľom a ich zamestnancom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že uznesením č.k. 23 K/4/2013-97 zo dňa 28.06.2013 Okresný súd Trnava rozhodol tak, že začína konkurzné konanie. Uznesením zo dňa 10.07.2013 č.k. 23 K/4/2013-101 súd vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril k návrhu doručenému mu spolu s výzvou a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň ho súd vyzval, aby predložil zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd tiež poučil dlžníka, že ak sa v lehote 20 dní od doručenia vyššie uvedeného uznesenia k návrhu nevyjadrí a neosvedčí svoju platobnú schopnosť, bude na jeho majetok vyhlásený konkurz. Dňa 26.07.2013 doručil dlžník Okresnému súdu Trnava vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu, v ktorom uviedol, že pohľadávku navrhovateľa neuznáva, nakoľko už viac ako jedenásť rokov prebiehajú súdne konania týkajúce sa domnelej pohľadávky navrhovateľa, a to konanie o určenie neplatnosti obchodnej zmluvy zo dňa 25.02.1997 vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cb/6/2008, konanie o určenie neplatnosti výpovede obchodnej zmluvy zo dňa 25.02.1997 vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/152/2008, konanie o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.02.2013 vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24Cb/74/2013 a konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.655.531,50 eur vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6Cb/2/2008. Dlžník poukázal na to, že ani jedno z týchto súdnych konaní nebolo právoplatne skončené, všetky sú stále v procesnom štádiu prvostupňového konania, kvôli čomu domnelá pohľadávka navrhovateľa je sporná. Navrhovateľ ako pohľadávku druhého veriteľa označil pohľadávku Swiss Finance, s.r.o. vo výške 2.555.513,50 eur. Dlžník ďalej uviedol, že rovnako ako v prípade domnelej pohľadávky navrhovateľa ani pohľadávku Swiss Finance, s.r.o. neuznáva, nakoľko sa viac ako jedenásť rokov vedú tri súdne konania týkajúce sa tejto označenej pohľadávky, ktoré sú stále v procesnom štádiu prvostupňového konania, a to z dôvodu obštrukcií spoločnosti CKSK, a.s. a Swiss Finance, s.r.o.. Z vyjadrenia dlžníka vyplýva, že ďalší označený veriteľ TATRA BANKA a.s. vo svojom podaní zo dňa 09.07.2013 potvrdil, že dlžník si voči nemu plní záväzky včas a presne, na účte dlžníka nie je evidovaná žiadna exekúcia, predbežné opatrenie príp. záložné právo týkajúce sa exekučného konania, bežné účty dlžníka sa nenachádzajú v nepovolenom prečerpaní a tiež, že dlžník má poskytnutý kontokorentný a splátkový úver a plní si všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyhodnotil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V prejednávanej veci ide o konkurzné konanie začaté na základe veriteľského návrhu zo dňa 21.06.2013. Aby bol veriteľský návrh perfektný, musia okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O. s. p.) byť splnené a doložené dve podmienky, a to oprávnenosť veriteľa na podanie návrhu a dôvodnosť platobnej neschopnosti označeného dlžníka. Zároveň majetok dlžníka musí postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží: a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a/ schváleného a účtovaného certifikačným orgánom. Podľa § 3 ods. 1 ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa ods. 2 platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať: - uvedenie tých skutočností, z ktorých vyplýva, že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, t. j. navrhovateľ musí v návrhu uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník je viac ako 30 dní v omeškaní s plnením dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a jedným z týchto veriteľov bol písomne vyzvaný na zaplatenie; - označenie pohľadávky navrhovateľa 30 dní po lehote splatnosti, a to podľa možností právnym dôvodom, sumou, splatnosťou, prípadne aj zabezpečením; - označenie pohľadávky ďalšieho veriteľa 30 dní po lehote splatnosti; - pripojenie listín, ktoré dokladajú pohľadávku navrhovateľa označenú v návrhu. Tieto listiny postačuje doložiť iba ohľadom pohľadávky navrhovateľa s tým, že pohľadávka môže byť doložená niektorým z nasledujúcich spôsobov: a) predovšetkým: - písomným uznaním dlžníka s úradne osvedčeným podpisom dlžníka; - vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu; b) v prípade, že pohľadávka nebola predmetom postúpenia ani neprešla na nového veriteľa a návrh smeruje voči právnickej osobe: - potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi; c) v prípade, že pohľadávka bola predmetom postúpenia alebo prešla na nového veriteľa a návrh smeruje voči právnickej osobe: - potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku; d) v prípade, že ide o pohľadávku štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov EÚ schváleného a účtované certifikačným programom: - potvrdením MF SR o existencii pohľadávky štátu z takéhoto príspevku; - v návrhu je ďalej vhodné uviesť všetky prípadné informácie, ktorými veriteľ disponuje a ktoré môžu byť prospešné pre správcu, ako napríklad niektoré špecifické informácie k dlžníkovmu majetku, dlžníkovým záväzkom, sporom, ktoré dlžník vedie, prípadne minulým pohybom majetku, ktorým by bolo možné odporovať. Iba takto podaný návrh spĺňa podmienky na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že dlžník je v úpadku. Odvolací súd poukazuje i nato, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR (t. j .či je dlžník v úpadku). Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. V ďalšom priebehu konkurzného konania môže byť táto pohľadávka spochybnená dlžníkom v štádiu pred vyhlásením konkurzu, prípadne správcom alebo veriteľom počas lehoty na popieranie pohľadávok. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne preukázané a dlžník ich neplatí preto, že ich neuznáva a súčasne má na svojich účtoch alebo v pokladnici dostatok finančných prostriedkov, ktoré mu umožnia v ktoromkoľvek okamihu úhradu všetkých splatných pohľadávok, nejde o dlžníkovu neschopnosť platiť. Ak však dlžník nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by uhradil splatné záväzky, je zrejmá dlžníkova neschopnosť platiť. Podľa ZKR je potrebné rozlišovať nasledovné štádiá konkurzného konania: a/ od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konania, b/ od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu, c/ od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu. Prvé štádium, ktoré je prísne formálne, začína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd. Podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa konkurzné konanie ešte nezačína, i keď konkurzný súd musí vo veci konať a o návrhu rozhodnúť. Musí predovšetkým preskúmať, či má danú právomoc na konkurzné konanie, či tu nie je prekážka litispendencie (§ 14 ods. 4), či dlžník ako subjekt nie je vylúčený z pôsobnosti zákona, či ten, kto návrh podáva, ten voči komu návrh smeruje má spôsobilosť byť účastníkom konania, či navrhovateľ má procesnú spôsobilosť, či je daná vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie, či návrh spĺňa všetky zákonom ustanovené obsahové listinné náležitosti (§ 12) a či bol v plnom rozsahu zložený na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (§ 13). Ak súd zistí, že predložený návrh má stanovené formálne a obsahové náležitosti uvedené v § 12 ods. 1 a pre veriteľský návrh aj v § 12 ods. 2 ZKR, najneskôr do pätnástich dní od doručenia návrhu na miestne a vecne príslušný súd, rozhodne uznesením o začatí konania. Po začatí konkurzného konania na základe veriteľského návrhu je povinný konkurzný súd zisťovať, či dlžník je platobne neschopný (§ 19 ods. 1 ZKR), pričom dôkazné bremeno o tom, či dlžník je platobne schopný je na dlžníkovi. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 19 ods. 1 písm. c/). Osvedčenie spornosti pohľadávky nevyhnutne musí zodpovedať atribútu pravdepodobnosti, teda faktickému stavu, kedy podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne sporná. Súd prvého stupňa v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že ak by medzi záväzky dlžníka zaradil záväzok voči navrhovateľovi a voči druhému označenému veriteľovi - Swiss finance s. r. o., tieto by boli kryté finančným majetkom dlžníka. Súd však dospel k záveru, že dlžník dostatočne osvedčil spornosť týchto pohľadávok, keď poukázal na prebiehajúce súdne konania, predmetom ktorých sú sporné pohľadávky, a teda prvostupňový súd na tieto záväzky dlžníka neprihliadal. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že doterajší obsah spisu dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak teda súd prvého stupňa po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok, navrhovateľ stratil v tomto konaní aktívnu legitimáciu. Posudzovanie platobnej schopnosti dlžníka súdom sa preto stalo bezpredmetné. Základom argumentácie navrhovateľa, t. j. odvolateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa tým, že vydal uznesenie, ktorým konkurzné konanie zastavil a nepočkal na vyjadrenie navrhovateľa k veci, znemožnil mu realizáciu procesného práva vyjadriť sa k podaniu druhého účastníka konania a tým navrhovateľovi fakticky odňal možnosť konať pred súdom. Odvolateľ tiež argumentoval, že týmto konaním súd navrhovateľovi ako účastníkovi konania vytvoril podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie jeho tvrdení, než akými disponoval dlžník ako druhý účastník konania. Odvolateľ má za to, že dlžník dostatočným spôsobom neosvedčil svoju platobnú schopnosť, resp. tak neurobil vierohodne a vznikli tu preto určité nezrovnalosti, pre ktoré bolo potrebné, aby si tieto skutočnosti Okresný súd Trnava vyjasnil na vytýčenom pojednávaní, ktoré však bolo nakoniec zrušené. Podľa názoru odvolateľa sa Okresný súd Trnava nekriticky stotožnil s vyjadreniami dlžníka bez možnosti verifikácie a konfrontácie uvedených skutočností veriteľom - navrhovateľom, resp. znaleckým ekonomickým posudkom. Podľa § 197 ods. 1 ZKR v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné. Zo znenia § 19 ZKR je zrejmé, že tento je koncipovaný vo vzťahu k dlžníkovi s cieľom zabezpečenia práva na spravodlivý proces, keď novelizovaná právna úprava zabezpečuje dlžníkovi predovšetkým právo na vypočutie prostredníctvom verejného pojednávania. Vyššie uvedené je zrejmé z dikcie jednotlivých ustanovení § 19, napr. .... súd určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu, ... vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Vyššie uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie ESĽP pri prejednávaní sťažnosti „Exel“ (Ivo Exel), na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Sťažovateľ namietal porušenie práva na verejné prejednanie, pretože konkurz bol vyhlásený na jeho majetok bez nariadenia pojednávánia, a teda nebol vypočutý. ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodov nenariadenia verejného pojednávania. Vzhľadom na nevyhnutnosť eurokonformnému výkladu je potrebné v prípade veriteľských návrhov trvať na požiadavke nariadenia pojednávania. Z pohľadu práva na spravodlivý proces zabezpečuje právna úprava dlžníkovi predovšetkým právo na vypočutie prostredníctvom verejného pojednávania. Dlžník sa však na základe výzvy súdu môže vzdať práva na verejné prejednanie veci. Odvolací súd v prejednávanej veci považuje za potrebné zdôrazniť, že po vykonanom dokazovaní, ktoré súd viedol len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok, upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR, konajúci dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok v dôsledku čoho navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu v konaní, nie je ho možné považovať za veriteľa označovaného dlžníka, a preto posudzovanie platobnej schopnosti dlžníka a vyhodnocovanie možných argumentov navrhovateľa na pojednávaní sa stalo bezpredmetným. Pojednávanie je potrebné vykonať pri spornosti oprávnenosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd tiež poukazuje na R III. ÚS 209/2004, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Ďalej podľa R III. ÚS 72/2010 v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konaním súdu prvého stupňa navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, a preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 23 K/4/2013 - 263 zo dňa 12.08.2013 potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.