Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111202292 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:3111202292.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Heleny Kosorinovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR, Daňový úrad Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín, IČO: 00 634 816, proti žalovanému: LAZO, s.r.o. v reštrukturalizácii, Beckovská 346, Trenčianska Turná, IČO: 36 337 986, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.08.2011, v konaní pod sp. zn. 36Cbi/11/2011-45, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, č. k. 36Cbi/11/2011-45 zo dňa 19.08.2011 p o t v r d z u j e. Žalobcovi odvolací súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trenčíne v konaní pod č. k. 36Cbi/11/2011-45, vydal dňa 19.08.2011 rozsudok, ktorým určil, že žalobca je voči žalovanému veriteľom pohľadávok v celkovej sume 170,- Eur, prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/5/2010-224 zo dňa 08.11.2010, prihláškami pohľadávok pod por. č. 2, 3, 4 a 8 titulom sankčného úroku. Žalobcovi súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku Okresný súd v Trenčíne uviedol, že žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej pod por. č. 2, 3, 4 a 8, v reštrukturalizácii žalovaného a to titulom sankčného úroku. Reštrukturalizačný správca dňa 11.01.2011 poprel pohľadávku veriteľa - žalobcu v sume 170,- Eur prihlásenej prihláškami pod por. č. 2, 3, 4 a 8 poprel z dôvodu, že dlžník ich neeviduje v účtovníctve. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že ním uplatnená pohľadávka pod por. č. 2 v sume 55,20 Eur je sankčný úrok na DPH, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka. Prihláška pohľadávky pod por. č. 3 v sume 60,10 Eur je sankčný úrok na DPH, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka /za zdaňovacie obdobie apríl 2010, najdlhšie do 15.10.2010. Prihláškou pohľadávky pod por. č. 4 v sume 30,40 Eur je sankčný úrok na DPH, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka /za zdaňovacie obdobie júl 2010, najdlhšie do 15.10.2010. Prihláškou pohľadávky pod por. č. 8 v sume 24,30 Eur je sankčný úrok na dani z motorových vozidiel, vypočítaný v zmysle § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka /za zdaňovacie obdobie kal. roka 2009, za obdobie s úhradou do 24.02.2010. Žalobca, ako správca dane bol povinný tieto sankčné úroky vyčísliť a uplatniť u žalovaného. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák., ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká. Žalovaný predložil súdu reštrukturalizačný plán žalovaného, v ktorom je uvedené, že každý veriteľ uvedený v skupine pre nezabezpečenú pohľadávku súhlasí s odpustením úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút. Na základe potvrdenia tohto plánu preto uvádza, že nie je možné nárok žalobcu priznať. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že žalobca si v reštrukturalizácii žalovaného prihlásil prihláškou pohľadávky pod por. č. 2, 3, 4 a 8 titulom sankčného úroku, ktoré uplatnil vecne správne, čo do právneho dôvodu vzniku, ako aj výšky, pričom vykonal dokazovanie aj výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu a ustálil skutkový záver spočívajúci v tom, že prihlásená pohľadávka veriteľa pod por. č. 2, 3, 4 a 8, titulom sankčného úroku je nesporná a na tomto základe vydal rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 19.08.2011. Súd prvého stupňa považoval za nedôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že podľa § 124 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa považuje za zistenú a vo zvyšnej časti ju nemožno vymáhať v prípade, ak by teda pohľadávka nebola zistená, na prihlásenú pohľadávku v reštrukturalizácii by sa neprihliadalo. S týmto právnym argumentom žalovaného nie je možné súhlasiť, a to z dôvodu, že predmetom konania o určenie popretej pohľadávky nie je miera a spôsob jej uspokojenia v reštrukturalizácii, ale meritórne rozhodnutie o jej oprávnenosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca preukázal súdu prvého stupňa všetky ním tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe, súd prvého stupňa vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu. Proti rozhodnutiu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 19.08.2011 podal dňa 02.12.2011 odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a to tak, že rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušuje, konanie zastavuje a že žalobcu zaviaže na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odvolaní žalovaný uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne, a to z dôvodu, že popretie vykonané reštrukturalizačným správcom považuje za vecne správne s odkazom na § 122 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení, s odvolaním sa na zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení, pričom konštatuje, že žalobca sa v žalobe nevyjadril k rozsahu opomenutia jeho povinností stanovených ZKR na nesplnenie ktorých správca musí pri zostavovaní konečného zoznamu pohľadávok prihliadať. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa musí prihliadať k ním tvrdeným skutočnostiam vo veci oprávnenosti správcu poprieť túto pohľadávku s odkazom na už uvedené ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení, a že na ne súd prvého stupňa musí ex offo prihliadať v zmysle § 121 zák. č. 99/1963 Zb. OSP v platnom znení. V odvolaní ďalej uvádza, že existencia prípadných tvrdení o nemožnosti evidovania prihlásených pohľadávok v účtovníctve, je v priamom rozpore s § 3 ods. 9 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktorý stanovuje správcovi majetku štátu viesť o tomto majetku účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o účtovníctve. Povinnosť žalobcu viesť prihlasované pohľadávky v účtovníctve v plnom rozsahu, je teda nesporná. Ich neevidovanie je v priamom rozpore nie len s požiadavkami ZKR, ale aj iných osobitných právnych predpisov. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že žalobca nepredložením požadovanej účtovnej dokumentácie znemožnil správcovi výkon jej porovnania s prihlásenou pohľadávkou, pričom podľa § 124 ods. 1 ZKR existujúca spornosť prihlasovanej pohľadávky môže mať jediný právny následok, a to jej popretie zo strany reštrukturalizačného správcu, pričom dôvody popretia pretrvávajú. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že podľa bodu 3.3 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, nie je možné priznávať úroky, úroky z omeškania, majetkové sankcie a zmluvné pokuty a veritelia ich odsúhlasili za nevymáhateľné. Na tomto základe preto s poukazom na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nenamietal a nedomáhal sa určenia neúčinnosti plánu, v zmysle § 157 a nasl. ZKR, považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne a žiada odvolací súd o jeho zrušenie. Vo vzťahu ku konaniu vedeného pod sp. zn. 36Cbi/11/2011 uvádza, že súd prvého stupňa mal podľa § 107 ods. 1 OSP počas konania posúdiť, či nie sú splnené dôvody pre zastavenie alebo prerušenie konania, pretože žalobca sa podľa názoru odvolateľa nachádzal v pozícii veriteľa vo vzťahu k popretým pohľadávkam s prihliadnutím na určenie rozhodujúceho stavu podľa § 154 ods. 1 OSP bolo preto na mieste rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení súdneho konania. Dňa 23.12.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, v ktorom sa uvádza, že žalobca pri prihlasovaní daňových pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok dlžníka pod sp. zn. 28R/5/2010 vyznačil, že tieto daňové pohľadávky eviduje v účtovníctve v kolónke č. 46 prihlášky a preto nie je potrebné takého prehlásenie vydávať osobitne. Má za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre uplatnenie svojej pohľadávky riadne a v súlade so zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení a poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia o popretí tejto pohľadávky nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom. Vo vzťahu k sankčnému úroku na DPH, ako aj na dani z motorových vozidiel uvádza, že bol ním vyčíslený v zmysle § 35b ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a to do začatia reštrukturalizačného konania. Na tomto základe preto dlžník nemohol evidovať vo svojom účtovníctve tento nárok, pretože správca dane ich dovyrubil v súlade s § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Na tomto základe preto žalobca zotrvával na svojom žalobnom návrhu zo dňa 03.02.2011. Žalobca vo vzťahu k námietke žalovaného vo vzťahu k záväznosti schváleného plánu a postupu žalobcu pri hlasovaní uvádza, že na veriteľskej schôdzi dňa 16.05.2011 žalobca hlasoval proti prijatiu tohto plánu, to znamená, že s ním nesúhlasil. Na tomto základe preto vyvracia tvrdenia uvedené v odvolaní vo veci nutnosti uplatňovať nároky o neúčinnosti plánu. Žalobca má za to, že podľa schváleného reštrukturalizačného plánu má dlžník po rozhodnutí súdu v prospech žalobcu plniť na popretú časť pohľadávky. Trvá na svojom žalobnom návrhu zo dňa 03.02.2011 v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že žalobca v konaní preukázal oprávnenosť ním prihlásenej pohľadávky pod por. č. 2, 3, 4 a 8 titulom sankčného úroku na DPH a dani z motorových vozidiel v celkovej sume 170,- Eur, prihlásených do reštrukturalizácie žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28R/5/2010-224, zo dňa 08.12.2010. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci náhrady trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.08.2011. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd považuje za vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k určeniu, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému v celkovej sume 170,- Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28R/5/2010-224, zo dňa 08.12.2010. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť k tvrdeniam uvedeným v odvolaní vo vzťahu ku správnemu postupu správcu pri popieraní pohľadávok a nemožnosti preskúmavať tento postup zo strany súdu prvého stupňa v konaní o určenie popretej pohľadávky, resp. s naplnením zákonných dôvodov pre zastavenie konania vedeného pod sp. zn. 36Cbi/11/2011, nakoľko by podľa názoru odvolacieho súdu išlo o porušenie ústavných práv žalobcu na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom v prípade sporového konania, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky pre zastavenie konania o určenie popretej pohľadávky. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky pod por. č. 2, 3, 4 a 8 a to, čo do právneho dôvodu vzniku tohto nároku, ako aj vyčíslenej výšky, preto odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti postupu súdu prvého stupňa pri ustálení skutkového záveru vo veci posúdenia oprávnenosti prihlásenej pohľadávky, v celom rozsahu odkazuje na skutkové zistenia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne. Odvolací súd na tomto základe preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 OSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Žalobcovi však právo na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.