Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/135/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411201552 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:5411201552.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Marianna Babinská - Autobazár-Maxo, 027 54 Veličná č. 1, IČO: 35078944, zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Radlinského č. 1718, Dolný Kubín, proti odporcovi: DIN-TECHNIK, spol. s r. o., Pekná cesta č. 19, Bratislava, IČO: 35690496, zast. JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou, Záborského č. 42, Bratislava, o zaplatenie 860,12 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. 12. 2011 č. k. 24Cb/52/2011-76 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. 12. 2011 č. k. 24Cb/52/2011-76 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu na zaplatenie 860,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 652,59 Eur od 11. 04. 2007 do 30. 04. 2007, zo sumy 205,- Eur od 01. 05. 2007 do zaplatenia a zo sumy 450,11 Eur od 23. 04. 2007 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 205,01 Eur od 03. 07. 2007 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 1.010,15 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po vykonaní dokazovania výpoveďou konateľa odporcu, výpoveďou svedka G. R., faktúrami navrhovateľa a ostatnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi zistil, že medzi účastníkmi od roku 2005 prebiehala obchodná spolupráca, v rámci ktorej navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonával pre odporcu ako objednávateľa servis a opravy vozidiel odporcu a súčasne od odporcu nakupoval rôzny tovar, ktorý mu ponúkali zamestnanci odporcu. V roku 2007 zamestnanci odporcu používali osobné motorové vozidlá zn. VW Touran, ev. č. BA XXX IO a zn. Toyota Yaris, ev. č. BA XXX JG a odovzdávali ich na opravu do servisu navrhovateľa na základe ústnej alebo písomnej objednávky v závislosti od rozsahu opravy a títo zamestnanci aj preberali vozidlá po oprave spolu s faktúrou za vykonanú opravu. Podľa ústnej dohody sa platenie faktúr uskutočňovalo v hotovosti alebo zápočtom s pohľadávkami navrhovateľa a pohľadávkami odporcu na zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý zakúpil navrhovateľ od odporcu. Opravy vozidiel aj servis vykonával manžel navrhovateľky svedok G. R. spolu s ďalším zamestnancom. Na základe takejto spolupráce navrhovateľ vykonal opravu vozidla VW Touran, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 12/2001, na ktorú odporca uhradil čiastku 13.484,- Sk a zostatok vo výške 6.176,- Sk (205,- Eur) nebol uhradený. Opravu vozidla Toyota Yaris navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 15/2007 vo výške 13.560,- Sk a vykonanie pravidelného servisu tohto vozidla vyúčtoval faktúrou č. 25/2007 vo výške 3.876,- Sk, ktoré faktúry odporca napriek výzvam navrhovateľa neuhradil. Právne súd prvého stupňa posúdil vzťah medzi účastníkmi ako vzťah vzniknutý zo zmluvy o dielo uzavretej podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zákonníka a uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané, že opravy vozidiel navrhovateľ skutočne vykonal. Svedeckú výpoveď svedka G. R. mal súd prvého stupňa za dostatočne presvedčivú a dôveryhodnú a to najmä s poukazom na to, že odporca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenia tohto svedka spochybnili. Odporca v konaní nenavrhol na okolnosti uzavretia ústnych dohôd o vykonaní opráv a servisu vypočuť v konaní ako svedkov svojich zamestnancov, ktorí predmetné vozidlá používali a objednávali opravy. Uvedené teda svedčí o tom, že opravy boli vykonané skutočne tak, ako vyplýva z predmetných faktúr. Naviac nepochybne z dokazovania vyplynulo, že odporca čiastočne uhradil na faktúru č. 12/2007 čiastku 13.848,- Sk, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad navrhovateľa zo dňa 30. 04. 2007 ako aj výdavkový pokladničný doklad odporcu zo dňa 30. 04. 2007 na uvedenú čiastku. Formálne nedostatky svojho výdavkového pokladničného dokladu namietal odporca, podľa názoru súdu prvého stupňa však je nepochybné, že bol vystavený zamestnankyňou odporcu a bol zaúčtovaný v apríli 2007 a nie v roku 2003. Na túto okolnosť nebol odporca ochotný predložiť súdu peňažný denník, čo podľa názoru súdu prvého stupňa svedčí o tom, že odporca platbu vykonal a aj ju v dokladoch eviduje. Odporca v konaní namietol premlčanie nároku na doplatenie faktúry č. 12/2007, ktorá bola vystavená dňa 12. 04. 2007 so splatnosťou 22. 04. 2007. V konaní nebolo preukázané, že by pri čiastočnej úhrade tejto faktúry oznámil odporca navrhovateľovi dôvod, prečo uhrádza len jej časť a preto toto čiastočné plnenie súd prvého stupňa považoval za uznanie zostatku dlhu podľa ust. § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 Obch. zákonníka a potom dňom 01. 05. 2007 začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba a nárok navrhovateľa z tejto faktúry nie je premlčaný. Objednávanie opráv a servisu vozidiel objednávali zamestnanci odporcu v pozícii obchodného zástupcu pre daný región a v pozícii obchodného manažéra a bolo preto obvyklé, že boli títo zamestnanci oprávnení dávať vozidlá do servisu na bežný prevádzkový servis ako aj bežné opravy. Pokiaľ teda v konaní odporca namietal, že títo zamestnanci podľa vnútorných predpisov odporcu od roku 1996 neboli oprávnení v mene odporcu zadávať objednávky, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 15 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, ktorým je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia, ktoré má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou a je teda potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, čím je chránená aj dobromyseľnosť obchodných partnerov. Pri prekročení rozsahu takéhoto oprávnenia takéto konanie zaväzuje odporcu len vtedy, keď tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Nie je možné požadovať od navrhovateľa, aby od zamestnancov odporcu žiadal aj preukázať sa písomným oprávnením konať za odporcu. Naviac navrhovateľ uvedených zamestnancov odporcu poznal z predchádzajúcej obchodnej spolupráce. Odporca žiadnym spôsobom neoznámil svoje vnútorné pravidlá navrhovateľovi. O úroku z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 369 Obch. zákonníka a o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal objednanie opráv odporcom a ani zamestnancami odporcu, pričom poukazoval len na ústne objednávky. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 536 ods. 3 Obch. zákonníka, podľa ktorého cena musí byť dohodnutá alebo aspoň určený spôsob jej určenia a teda účastníci zmluvy sa museli na výške ceny určitým spôsobom dohodnúť. Svedok G. R. uviedol, že pri väčších opravách sa musel vždy vypracovať rozpočet, ktorý odporca schválil a vyjadril sa, či bude opravu vykonávať navrhovateľ alebo iný servis, čo potvrdil aj konateľ odporcu. Otázkou, či na uvedené opravy bol vypracovaný a schválený rozpočet, sa súd prvého stupňa nezaoberal a teda nebolo preukázané, že došlo uzavretiu zmluvného vzťahu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, či náhradné diely potrebné na opravu vozidla si navrhovateľ objednal u svojho dodávateľa. Navrhovateľ tiež ničím nepreukázal, že vozidlá odporcu prevzal, opravy vykonal a po oprave vozidlá aj odovzdal odporcovi. K preukazovaniu čiastočnej úhrady faktúry č. 12/2007 uviedol, že výdavkový pokladničný doklad, ktorý mal byť vystavený odporcom, nie je podpísaný a nebol opatrený pečiatkou. Poukázal na to, že jediným dôkazom navrhovateľa bola výpoveď svedka G. R., ktorého považuje za svedka zaujatého, keďže je manželom navrhovateľky a súd prvého stupňa žiadne iné dôkazy na zistenie úplného skutkového stavu veci nevykonal. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne, dôveryhodne a nespochybniteľne preukázali vykonanie opráv. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Uviedol, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne preukázal všetky rozhodné skutočnosti preukazujúce vykonanie opráv vozidiel. Poukázal na to, že v rámci obchodnej spolupráce medzi účastníkmi a to od roku 2005 sa opravy vozidiel odporcu vykonávali na základe ústnych alebo písomných objednávok a tvrdenia odporcu v konaní sú účelové. K námietke vypracovania rozpočtu uviedol, že z výpovede svedka ako aj z obsahu jednotlivých faktúr vyplýva, že servis a opravy nemali charakter väčších opráv a dal do pozornosti faktúru č. 200/006 zo dňa 27. 02. 2007, ktorú odporca uhradil. Prílohou tejto faktúry ako aj sporných faktúr bol aj rozpis prác a cena práce, teda odporca mal vedomosť o výške a spôsobe určovania ceny za vykonané opravy vtedy, keď nedošlo k vypracovaniu rozpočtu. Uviedol, že čiastočná úhrada faktúry č. 12/2007 bola dostatočne preukázaná výdavkovým pokladničným dokladom. K dokazovaniu vykonanému súdom prvého stupňa uviedol, že súd prvého stupňa nevykonanie dôkazov odôvodnil, pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ svoj nárok uplatnil titulom zaplatenia ceny diela na základe zmlúv o dielo, ktoré boli medzi účastníkmi uzavreté ústnou formou a túto skutočnosť potvrdil i svedok navrhovateľa G. R. a predmetom týchto zmlúv malo byť vykonanie opravy, servisu vozidiel odporcu. Odporca nepoprel, že uvedené vozidlá používali jeho zamestnanci, avšak poprel, že by s navrhovateľom uzavrel tieto zmluvy o dielo. Na skutočnosť uzavretia zmlúv súd prvého stupňa vypočul len jedného svedka, z výpovede ktorého mal túto skutočnosť za preukázanú a to napriek tomu, že odporca uviedol mená tých svojich zamestnancov, ktorí predmetné vozidlá užívali. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nepochybné preukázanie tvrdenia navrhovateľa, že došlo k uzavretiu ústnych zmlúv, nie je postačujúce vypočutie len svedka navrhovateľa. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre úplné zistenie skutkového stavu veci je vecou súdu zvážiť, ktoré dôkazy, a to aj tie, ktoré účastníci nenavrhnú, vykoná a to najmä vtedy, ak odporca ústne uzavretie zmlúv popiera. Všeobecne platí, že dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach je na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V danej veci odporca na svoje tvrdenia nemá k dispozícii informácie o svojich tvrdeniach, teda o tom, že s navrhovateľom zmluvy neuzavrel. Takýmito informáciami však disponuje navrhovateľ, ktorý v podaní zo dňa 14. 11. 2011 (č. l. 56 a nasl. spisu) uviedol mená zamestnancov odporcu, ktorý vozidlá do servisu pristavili na opravu, vykonanie dôkazu ich výpoveďami však nenavrhol. Zistenie vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi na základe ústne uzavretej zmluvy je vecou dokazovania, podľa výsledkov ktorého zistí súd zhodné alebo sporné tvrdenia účastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu základ sporu, teda vznik záväzkového vzťahu, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok uplatnený návrhom, nebol bez pochybností preukázaný. Tento nedostatok v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nemôže ani odvolací súd nahradiť vlastným dokazovaním. Týmto postupom by odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, pretože by účastníkom odoprel možnosť prieskumu správnosti nových skutkových zistení na základe ich odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho súdu založené na iných skutkových zisteniach by bolo v podstate rozhodnutím vydaným v jedinom stupni. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. a vec mu podľa ods. 2 cit. ust. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne účastníkov predvolať, vykonať dokazovanie, ktoré účastníci navrhnú na svoje tvrdenia ako aj vykonať dôkazy, ktoré budú nevyhnutné pre dostatočné zistenie skutkového stavu a zistiť okolnosti uzavretia zmlúv o dielo. V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.