Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/162/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200842 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:6011200842.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Drevoapal, s.r.o., Skladištná 3333/5, Lučenec, IČO: 44 420 307, zastúpený: Mgr. Michal Markotán, advokát, Rádayho 8/ C, Lučenec, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: MF/017346/2011-243/837 zo dňa 20.06.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MF/017346/2011-243/837 zo dňa 20.06.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 € na súdnom poplatku za žalobu a v sume 392, 73 € na nákladoch právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 26.08.2011, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2011 (č.k. 23S/70/2011-362), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017346/2011-243/837 zo dňa 20.06.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy finančnej kontroly Zvolen č. FZ-429/933/2011 zo dňa 05.04.2011, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť verejné prostriedky vo výške 100.414,57 eur z titulu porušenia finančnej disciplíny a zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny (vyčíslené ku dňu 15.12.2010 sumou 28.919,40 eur), spolu s dopočítaním penále odo dňa 16.12.2010 sadzbou 0,1% zo sumy 100.414,57 eur za každý deň omeškania, až do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky uvedenej sumy. Žalobca v žalobe uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako Riadiaci orgán pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou Bratislava (ďalej SIA) ako sprostredkovateľským orgánom uzatvorilo dňa 13.07.2009 so žalobcom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z 2711023016601 na realizáciu aktivít Projektu č. 27110230166 - zvýšenie konkurencie schopnosti spoločnosti Drevoapal, s.r.o. a vytvorenie pracovných miest, ktorej účelom bolo spolufinancovanie schváleného projektu zameraného na podporu rastu zamestnanosti a podpory tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania. Na základe uvedenej zmluvy mohlo ministerstvo poskytnúť žalobcovi formou refundácie z celkových oprávnených výdavkov projektu sumu 77.463,55 eur. Tieto finančné prostriedky však žalobcovi zaplatené neboli. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 08.07.2009 uzavrel ako prijímateľ s Ministerstvom hospodárstva SR ako riadiacim orgánom v zastúpení Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania ako poskytovateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. DOP 2008-SIP 001-021/2009, ktorej účelom bola podpora inovácií a rastu konkurencieschopnosti a podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania. Z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu mohlo Ministerstvo hospodárstva SR poskytnúť žalobcovi formou refundácie z celkových oprávnených výdavkov sumu 100.414.62 eur, ktoré boli žalobcovi aj riadne vyplatené a ktorých vrátenie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Podľa uvedenej zmluvy sa mal projekt Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast realizovať výlučne v spojení s projektom realizovaným podľa prvej zmluvy Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vytvorenie pracovných miest „presunom zamestnancov“ neprispelo k naplneniu globálneho cieľa Operačných programov Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Rast konkurencieschopnosti firmy a vytvorenie nových pracovných miest v oblasti spracovania drevnej suroviny a drevnej hmoty, keďže sa v skutočnosti nezvýšil počet pracovných miest a zamestnancov v regióne a nebol zabezpečený rast zamestnanosti ani pokles nezamestnanosti v regióne. Žalobca považoval tvrdenie správnych orgánov o presune zamestnancov za účelové a poukázal na to, že globálnym cieľom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia bol rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít, pričom na naplnenie tohto cieľa existujú tri spôsoby, a to dlhodobé udržanie existujúcich a obsadených pracovných miest alebo umiestnenie nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného miesta na existujúce a neobsadené pracovné miesta, alebo tvorba pracovných miest a umiestnenie nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného pomeru na takto vytvorené pracovné miesta. Globálnym cieľom projektu podľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia boli aktivity zamerané na prevenciu straty zamestnania, tvorbu nových pracovných miest a umiestnenie nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného pomeru, na voľné pracovné miesta. Žalobca mal za to, že uvedené globálne ciele naplnil, pretože ako novovzniknutá spoločnosť vytvoril 11 pracovných miest a zamestnal 11 zamestnancov, ktorí boli udržaní mimo záchytnej sociálnej siete. Tvrdil, že vo výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok ani v príručke vydanej poskytovateľom k realizácii projektov nebolo podmienkou, aby prijatí pracovníci boli len z radov uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobca bol toho názoru, že ak by svojvoľne obmedzil okruh záujemcov len o takýchto pracovníkov, došlo by k diskriminácii pri obsadzovaní vytvorených pracovných miest. Podľa názoru žalovaného žalobca nerealizoval projekt riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami a predpismi SR a EÚ, čím malo dôjsť k porušeniu zmluvy s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (bod 2 ods. 2.4, čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ všeobecných zmluvných podmienok). Uvedené závery považoval žalobca za nesprávne a rozhodnutie na nich založené za nezákonné. Závery žalovaného o tom, že žalobca porušil finančnú disciplínu, poskytnuté verejné prostriedky použil v rozpore s určeným účelom, považoval žalobca za nepodložené, nepravdivé a poukázal na to, že k žiadosti o úhradu predložil zaplatené mzdy, výkazy, doklady o dochádzke a prezenčné listiny. Žalovaný sa týmito výdavkami nezaoberal a svoje závery v rozhodnutí bližšie nezdôvodnil. Správne orgány sa podľa žalobcu mali zaoberať oprávnenosťou vynaložených výdavkov a dodržaním podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku, pričom sa zaoberali skôr výkladom a hodnotením pojmov v spojitosti s operačným programom. Žalobca zdôraznil, že pokles nezamestnanosti, prevenciu straty zamestnanosti a podporu rastu zamestnanosti ako ciele projektu naplnil a realizoval tým, že do pracovného pomeru prijal 11 zamestnancov, pričom dodržiaval princíp rovnosti príležitostí s prihliadnutím na zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, keď pri výbere vhodných uchádzačov o zamestnanie prioritne vybral takých uchádzačov, ktorí spĺňali podmienky tzv. znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Mal za to, že týmito aktivitami zároveň zabezpečil podporu regiónu, pretože realizáciou projektu zamedzil rastu nezamestnanosti o minimálne 11 uchádzačov o zamestnanie. Tým, že z uchádzačov vybral aj uchádzačov o zamestnanie z radov nezamestnaných, podarilo sa mu zároveň aj znížiť mieru nezamestnanosti v regióne. Žalobca tvrdil, že ohrozenie pracovno-právnych vzťahov novoprijatých zamestnancov u predchádzajúcich zamestnávateľov spočívalo v tom, že boli zamestnaní na skrátený pracovný úväzok a všetci potvrdili, okrem tých, ktorí boli v evidencii nezamestnaných, že u predošlého zamestnávateľa žiadali o skončenie pracovného pomeru. 10 zamestnancov z robotníckych profesií podľa žalobcu spĺňalo podmienky znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z., z toho 5 pracovníkov bolo v kategórii občan nad 50 rokov, 4 pracovníci v kategórii osoba s rodičovskými povinnosťami, 1 pracovník v kategórii občan mladší ako 25 rokov a 1 pracovník v kategórii občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že vládnym auditom bolo preukázané obsadenie vytvorených pracovných miest takými zamestnancami, ktorí neboli nezamestnaní (s výnimkou 2-3) a nebolo u nich preukázané ohrozenie ich pracovných vzťahov u iných spoločností. Poukázal na stanovisko SIA k zisteniam z vládneho auditu u žalobcu, podľa ktorého SIA nepovažuje tieto zistenia za relevantné vo vzťahu k podmienkam výzvy DOP 2008-SIP001, nakoľko sa v príručke pre žiadateľa uvádza, že cieľovou skupinou v rámci tejto aktivity sú zamestnanci prijatí na novovzniknuté pracovné miesta, ktorí vykonávajú prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere. Žalobca nesúhlasil ani s konštatovaním žalovaného o jeho personálnom prepojení na spoločnosť S.D.J.M., s.r.o. Lučenec a občianske združenie GERIATGASTRO a tvrdil, že projekt žalobcu s projektom uvedených subjektov nijako nesúvisí. Žalobca poukázal na to, že z novoprijatých zamestnancov mal Roland Záslav so spoločnosťou S.D.J.M., s.r.o. podpísanú dohodu o pracovnej činnosti, podľa ktorej ako študent - brigádnik zarobil v júni 2009 13,28 eur a v júli 2009 16,60 eur, po prázdninách nepokračoval v štúdiu na strednej škole a nastúpil do zamestnania u žalobcu. Žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil ako presun zamestnanca zo spoločnosti S.D.J.M., s.r.o., s čím žalobca nesúhlasil. K ďalším prijatým zamestnancom žalobca uviedol, že M. bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, T. pracoval ako SZČO, v podnikaní neuspel a živnosť zrušil. V minulosti pracoval krátku dobu v občianskom združení GERIATGASTRO, odkiaľ mal byť podľa žalovaného presunutý ako zamestnanec k žalobcovi. A. boli podľa žalobcu zamestnaní v OZ GERIATGASTRO na polovičný pracovný úväzok s mesačnou mzdou na úrovni 145 eur za mesiac. Nakoľko GERIATGASTRO nedokázalo zabezpečiť menovaným prácu za vyššiu mzdu, títo zamestnanci sami skončili svoje pracovné pomery dohodou a požiadali žalobcu o prijatie do pracovného pomeru. Ani v tomto prípade žalobca nesúhlasil so žalovaným v tom, že išlo o účelový presun zamestnancov. Ďalší zamestnanec H. bol pred nástupom do pracovného pomeru u žalobcu zamestnaný v spoločnosti PDR, s.r.o., kde mu ako prebytočnému zamestnancovi reálne hrozila strata zamestnania. Žalobca nesúhlasil s tým, že zmena zamestnávateľa u tohto zamestnanca bola považovaná za presun a poukázal na to, že s uvedenou spoločnosťou nemá žalobca žiadne zmluvné, pracovné, rodinné ani priateľské vzťahy. R. podľa žalobcu pracoval ako SZČO a pri jeho prijatí do zamestnania u žalobcu zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že projekt bol realizovaný ako školiaca aktivita, pričom menovaný je odborník v oblasti spracovania drevnej hmoty a má vysokoškolské pedagogické vzdelanie. V priebehu roku 2006 pracoval v OZ GERIATGASTRO pri implementácii projektu a aj napriek tomu, že od ukončenia jeho pracovného pomeru s uvedeným projektom v decembri 2006 až do uzavretia pracovnej zmluvy so žalobcom v auguste 2009 uplynuli takmer 3 roky, bolo obsadenie tohto pracovného miesta menovaným označené zo strany žalovaného ako presun zamestnanca. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že pri realizácii projektu vytvoril 11 pracovných miest, pričom pri ich obsadzovaní postupoval v súlade s právnymi predpismi SR a EÚ a v súlade s uzatvorenou zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku a jej špecifickými podmienkami pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Poukázal na stanovisko SIA, podľa ktorého žalobca vytvoril v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP 11 pracovných miest, čím bol naplnený výsledkový ukazovateľ - počet novoprijatých pracovných miest ako aj cieľ projektu. Neboli zistené žiadne nedostatky, pochybenia a porušenia na strane žalobcu, pričom výklad jednotlivých pojmov zo strany SIA bol diametrálne odlišný od posúdenia a výkladu zo strany žalovaného. Napadnuté rozhodnutie v tomto zmysle vychádzalo podľa názoru žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tiež poukázal aj na správu z overenia na mieste Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania zo dňa 16.12.2009, ktorej predmetom bolo overenie použitia peňažných prostriedkov, pričom výsledok kontroly bol bez nezrovnalostí a bolo skonštatované, že žalobca ako príjemca dodržiaval podmienky, účel a harmonogram aktivít uvedených v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania následne aj Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktoré predkladali vyjadrenie k zisteniam Správy finančnej kontroly Zvolen konštatovali, že nepovažujú predmetné zistenia za podstatné porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktoré by mali mať za následok odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že vládny audit i rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli účelové, nespravodlivé a neobjektívne, správne orgány sa uchýlili k nesprávnemu výkladu pojmov vyplývajúcich zo zmlúv, výziev, príručiek a ostatných dokumentov vydaných na základe legislatívy EÚ a to globálneho cieľa, cieľovej skupiny novovytvoreného pracovného miesta a neprihliadol na stanoviská vyššie opísaných inštitúcií, uskutočnil rozdielny výklad realizácie a implementácie projektu a nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy doložené k odvolaniu v správnom konaní, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisov. Napadnuté rozhodnutie je tiež podľa jeho mienky nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vychádzajúc z výsledkov vládneho auditu, predložených dôkazových materiálov a vyjadrenia žalobcu v správnom konaní dospel k záveru, že žalobca v rámci projektu vytvoril 11 pracovných miest, ktoré obsadil zamestnancami iných právnických osôb. Podľa žalovaného nebola vyvrátená opodstatnenosť oprávnených výdavkov na vynaložený projekt č. XXXXXXXXXXX, ale bola posudzovaná kombinácia oprávnených aktivít u oboch operačných programov a s tým súvisiacimi projektmi a to na základe spoločnej výzvy na poskytnutie pomoci a dosiahnutia jej cieľa, ktorým bolo zvýšenie miery podpory začínajúcim podnikateľom, zvýšenie tvorby pracovných miest, zvýšenie konkurencieschopnosti podnikateľov, zvýšenie zamestnanosti a zvýšenie adaptability zamestnancov. Žalovaný mal za to, že žalobca ako novovzniknutá spoločnosť čerpaním NFP získal výhodu na hospodárskom trhu tým, že mu boli refundované náklady súvisiace so začatím podnikateľskej činnosti. V kontexte celkovej pomoci orientovanej na konkrétny región s vysokou mierou nezamestnanosti boli poskytnutím prostriedkov zo zdrojov EÚ sledované aj celkové ciele zaostávajúceho regiónu tak, aby bol zabezpečený rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, sociálna inklúzia a budovanie kapacít, ktoré má ambíciu priblížiť sa k dosiahnutiu rovnováhy na trhu, pričom rovnováha na trhu práce je dosiahnutá pri plnej zamestnanosti. Uvedené je možné podľa žalovaného dosiahnuť zamestnaním predovšetkým osôb z radov uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce (programový manuál pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia verzia č. 1.1, bod 1.1.2.8. cieľové skupiny). Táto podmienka nebola žalobcom zabezpečená aj napriek tomu, že o nej vedel, nakoľko to uviedol v žiadosti o NFP s tým, že projekt prispeje k rozvoju problémových regiónov, znížením miery nezamestnanosti a zlepšením hlavných ekonomických ukazovateľov. Podľa žalovaného správne orgány preukázali, že fyzické osoby zamestnávané v iných firmách sa stali zamestnancami žalobcu, pričom tvrdenie, že išlo o ohrozených zamestnancov, ktorí boli potencionálnymi nezamestnanými, považoval žalovaný za tendenčné, nepreukázané. Potvrdenia Sociálnej poisťovne a mzdové listy, ktorými žalobca dokladal vytvorenie a obsadenie pracovných miest, podľa žalovaného preukazujú iba skutočné obsadenie a zamestnávanie zamestnancov v čase realizácie projektu, plnení si zákonnej odvodovej povinnosti, nie však prijatie takých občanov na novovytvorené miesta, ktorí zabezpečia znižovanie nezamestnanosti v regióne. K stanoviskám SIA (22.03.2011) Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (23.02.2011) a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (16.06.2011) žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní vo veci neboli tieto stanoviská relevantné, nakoľko uvedené agentúry sú orgánmi poverenými riadiacim orgánom konajúcimi v zodpovednosti riadiaceho orgánu alebo vykonávajúce úlohy v mene riadiaceho orgánu. Nie sú podľa žalovaného poverené výkladom pojmov a znení právnych predpisov, v zmysle ktorých správny orgán vec posudzuje a rozhoduje. Žalovaný konštatoval, že žalobca svojim konaním čiastkovo naplnil svoj zámer - začatie podnikania, vytvorenie nových pracovných miest a ich udržanie, čo doložil príslušným listinným materiálom, avšak povinnosť vyplývajúcu z celkového zamerania globálneho cieľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia - prispieť k poklesu nezamestnanosti v regióne - nesplnil, hoci finančné prostriedky na tento účel čerpal. Žalobca nepostupoval podľa názoru žalovaného v zmysle platných právnych predpisov SR a EÚ a preto bol žalovaný toho názoru, že posúdenie konania žalobcu ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zák. č. 523/2004 Z.z. je správne, ak aj uloženie povinnosti odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny (100.414,57 eur) a zaplatiť príslušné penále (28.919,40 eur), spolu s dopočítaním penále. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je z nižšie uvedených dôvodov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe spoločnej výzvy Ministerstva hospodárstva SR ako Riadiaceho orgánu pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na spolufinancovanie projektov zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikateľov, zvýšenie tvorby pracovných miest, zamestnanosti a adaptability zamestnancov, podal žalobca žiadosť o nenávratný finančný príspevok na projekt „Zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti Drevoapal, s.r.o. a vytvorenie pracovných miest“. Dňa 08.07.2009 bola uzavretá zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. DOP XXXX-SIPXXX-XXX/ XXXX, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté dňa 03.03.2010 finančné prostriedky v sume XXX.XXX,XX eur. Dňa 13.07.2009 uzavrel žalobca so Sociálnou implementačnou agentúrou ďalšiu zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej finančné prostriedky žalobcovi poskytnuté neboli. Podľa podmienky spoločnej výzvy na predkladanie žiadostí musel projekt obsahovať kombináciu aktivít oboch operačných programov, pričom porušenie jednej zmluvy sa považovalo zároveň za porušenie druhej zmluvy. Na základe výsledkov vládneho auditu začala Správa finančnej kontroly Zvolen voči žalobcovi správne konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č.: FZ-XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť verejné prostriedky v sume XXX.XXX,XX eur a zaplatiť penále vo výške 0,1% z uvedenej sumy za každý jej začatý deň porušenia finančnej disciplíny, vyčíslené ku dňu 15.12.2010 sumou 28.919,40 eur, spolu s dopočítaním penále odo dňa 16.12.2010 sadzbou 0,1% zo sumy XXX.XXX,XX eur až do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky uvedenej sumy. V odôvodnení rozhodnutia Správa finančnej kontroly Zvolen uviedla, že spoločnosť žalobcu vytvorila 11 pracovných miest zamestnaním samostatne zárobkovo činných osôb (T. M., M. U.), presunutím zamestnancov zo spoločností PDR, s.r.o. (H. N.) S.D.J.M., s.r.o. (N. M.) a z občianskeho združenia GERIATGASTRO (H. A. ročník XXXX, H. A. ročník XXXX, H. A., T. O., A. K., P. Y. ročník XXXX, N. M.), čo bolo dokázané listom Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec. Uvedeným konaním žalobca podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa nezabezpečil rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti v regióne, čím nedošlo k naplneniu globálneho cieľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia (časť IV. bod 4.1) a súčasne pravidiel definovaných v časti C schémy pomoci de minimis. V dôsledku uvedených skutočností došlo podľa správneho orgánu k porušeniu právnych predpisov SR a EÚ v rámci realizácie aktivít projektu súvisiacich s činnosťou žalobcu a tým došlo k podstatnému porušeniu zmluvy (čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ VZP 1.2). Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval, že bolo zistené personálne prepojenie spoločnosti Drevoapal s.r.o. so spoločnosťou S.D.J.M., s.r.o., keď zamestnanci žalobcu H. A. st. a R.. P. Y. sú konatelia spoločnosti S.D.J.M., s.r.o. a PaeDr. P. Y. je osobou oprávnenou konať v mene občianskeho združenia GERIATGASTRO. Podľa zistení správneho orgánu konateľka žalobcu J. A. a R.. P. Y. vystupovali ako kontaktné osoby za občianske združenie GERIATGASTRO pri realizácii projektu v období od 04.10.2007 do 30.09.2008. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že nakoľko žalobca nezabezpečil splnenie podmienok v poradí druhej zmluvy, došlo k jej podstatnému porušeniu podľa čl. 9.4 písm. c/ VZP 1.2, v dôsledku čoho bola platba pozastavená. Takéto porušenie je podľa čl. 5 ods. 5.5 v poradí prvej zmluvy považované za podstatné. Tým, že žalobca svojim konaním neprispel k splneniu globálneho cieľa operačného programu, ktorým bolo zabezpečenie rastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti v regióne, podstatne porušil podmienky oboch zmlúv - podľa čl. 9 bod. 2.4 písm. p/ VZP prvej zmluvy v spojení s čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ VZP druhej zmluvy. Nebol teda dosiahnutý účel projektu, pre ktorý bol príspevok v sume XXX.XXX,XX eur poskytnutý. Použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zák. č. 523/2004 Z.z. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. MF/XXXXXX/ XXXX-XXX/XXX zo dňa 20.06.2011 zamietol a rozhodnutie Správy finančnej kontroly Zvolen potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Podľa ods. 3 za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená, a pokuta vo výške 10 % z poskytnutej sumy. Z vyššie opísaných skutkových zistení a právnych záverov správnych orgánov v prejednávanej veci vyplýva, že porušenie finančnej disciplíny zo strany žalobcu spočívajúce v použití verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom videl žalovaný v nesplnení globálneho cieľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorým bol predovšetkým rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti v regióne. Správne orgány oboch stupňov konštatovali, že žalobca pri realizácii projektu podporeného z európskych finančných prostriedkov na základe zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku síce vytvoril 11 pracovných miest, avšak na tieto miesta zamestnal samostatne zárobkovo činné osoby (2 osoby), presunul na ne zamestnancov spoločností PDR, s.r.o. Lučenec (1 osoba), S.D.J.M., s.r.o. Lučenec (1 osoba) a z občianskeho združenia GERIATGASTRO Lučenec (7 osôb). V dôsledku uvedených skutočností došlo v rámci realizácie aktivít projektu súvisiacich s činnosťou žalobcu k porušeniu právnych predpisov SR a EÚ a tým podľa správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu zmlúv o poskytnutí NFP. Správa finančnej kontroly sa v tejto súvislosti odvolala na čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ všeobecných zmluvných podmienok k zmluve, podľa ktorého na účely zmluvy sa za podstatné porušenie zmluvy zo strany prijímateľa považuje preukázané porušenie právnych predpisov SR a ES v rámci realizácií aktivít projektu súvisiacich s činnosťou prijímateľa. Súd po preskúmaní veci zastáva názor, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení svojich rozhodnutí nezmienili o tom, akého porušenia právnych predpisov Slovenskej republiky či EÚ sa žalobca svojim konaním dopustil, ktoré konkrétne právne normy a akým konaním či nekonaním porušil. Žalovaný tiež bližšie nezdôvodnil svoj záver, že v čom sa použitie poskytnutého príspevku v rámci realizácie projektu v sume XXX.XXX,XX . eur stalo neopodstatneným a neoprávneným a prečo ide o použitie prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázal na Programový manuál pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (verzia č. 1.1. bod 1.1.2.8.), podľa ktorého cieľové skupiny „pochádzajú predovšetkým z radov osôb evidovaných na úradoch práce...“. Z toho zrejme vyvodzuje, že všetci uchádzači o zamestnanie na žalobcom vytvorené pracovné miesta v rámci projektu mohli pochádzať len z osôb evidovaných na úradoch práce. Predmetný programový manuál uverejnený tak v čase zverejnenia výzvy na predkladanie žiadostí zo dňa 03.03.2008, ako aj programový manuál uverejnený v čase podpisu zmluvy zo dňa 15.12.2008, vymedzujú cieľové skupiny totožne tak, že tieto „pochádzajú predovšetkým z radov osôb evidovaných na úradoch práce, zamestnávateľov, SZČO, regionálnej a miestnej samosprávy, skupín zamestnancov reálne ohrozených stratou zamestnania, združenia podnikov a partneri, ktorých problémy sú riešené príslušným projektom...“. V uvedenom programovom manuály ani v žiadnom z ďalších dokumentov, ktoré vymedzujú povinnosti prijímateľa príspevku (žalobcu) nie je jednoznačne stanovené, že by mal žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku povinnosť prijať na novovytvorené pracovné miesta výlučne osoby z radov uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce. V tomto zmysle nie sú zrozumiteľné závery žalovaného, akého porušenia a ktorých konkrétnych ustanovení uzavretých zmlúv, právnych predpisov SR či EÚ žalobca porušil pri obsadzovaní 11 novovytvorených pracovných miest, okrem všeobecného konštatovania o nenaplnení globálneho cieľa, ktorým bol zvýšenie zamestnanosti a pokles nezamestnanosti v regióne. Pre potreby záverov o porušení finančnej disciplíny pri použití verejných prostriedkov je podľa názoru súdu potrebné presne vymedziť, aké mal prijímateľ príspevku povinnosti a z čoho mu vyplývali a akým konkrétnym konaním tieto povinnosti porušil. Bez toho nie je možné vyvodiť voči prijímateľovi príspevku zodpovednosť a uložiť mu povinnosť vrátiť poskytnuté verejné prostriedky z titulu porušenia finančnej disciplíny. Je treba tiež vziať do úvahy, že pokiaľ spôsob a podmienky dosiahnutia globálneho cieľa operačného programu nie sú stanovené dostatočne presne a predvídateľne, nie je možné prípadné nejasnosti vykladať v neprospech dobromyseľného prijímateľa príspevku. Pokiaľ ide o naznačené personálne prepojenie žalobcu a občianskeho združenia GERIATGASTRO, resp. spoločností PDR, s.r.o. či S.D.J.M., s.r.o., žalovaný dostatočne jasne nevysvetlil, ako sa toto prepojenie premietlo do porušenia finančnej disciplíny, ktorej sa mal žalobca dopustiť. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žiadnemu zamestnancovi nie je možné zakázať ukončenie jeho aktuálneho pracovného pomeru a uchádzanie sa o zamestnanie v novovytvorenej spoločnosti. Pokiaľ správnymi orgánmi vytýkaným „presunom“ zamestnancov zo spoločností PDR, s.r.o., S.D.J.M., s.r.o., resp. občianskeho združenia GERIATGASTRO boli porušené podmienky zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, či povinnosti vyplývajúce z správnych predpisov SR alebo EÚ, je treba takéto porušenia presne pomenovať a právne kvalifikovať. V personálnom prepojení dotknutých spoločností, ktoré naznačil žalovaný, však súd bez bližšieho zdôvodnenia nevidel dôvody pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny voči žalobcovi. Pokiaľ ide o stanoviská Sociálnej implementačnej agentúry, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, či Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, na ktoré v správnom konaní poukazoval žalobca v súvislosti s hodnotením porušenia zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, je súd toho názoru, že hoci tieto stanoviská neboli pre správne orgány v konaní záväzné, nemožno im uprieť významnú argumentačnú hodnotu, keďže ide o inštitúcie zaoberajúce sa administráciou podpory projektov financovaných z prostriedkov EÚ. Žalovaný nezaujal k týmto stanoviskám žiadne vecné stanovisko, hoci je vyrovnanie sa s návrhmi a námietkami účastníka konania povinnou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). V uvedenom rozsahu trpí napadnuté rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave v preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vo vyššie naznačených smeroch nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bude žalovaný právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu s sume 66 € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, písomné podanie vo veci zo dňa 18.11.2011), po 123,50 €, 3x7,41 € paušálna náhrada, spolu 392, 73 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.