KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 6. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/162/2011 z 11. 6. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2013, sp. zn. 2S/162/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:6011200842.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/162/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200842
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:6011200842.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Drevoapal, s.r.o.,
Skladištná 3333/5, Lučenec, IČO: 44 420 307, zastúpený: Mgr. Michal Markotán, advokát, Rádayho 8/
C, Lučenec, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: MF/017346/2011-243/837 zo dňa 20.06.2011,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MF/017346/2011-243/837 zo dňa
20.06.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 € na súdnom poplatku za
žalobu a v sume 392, 73 € na nákladoch právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu, všetko

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 26.08.2011, postúpenou tunajšiemu
súdu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2011 (č.k. 23S/70/2011-362), sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017346/2011-243/837 zo dňa
20.06.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy finančnej
kontroly Zvolen č. FZ-429/933/2011 zo dňa 05.04.2011, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť
verejné prostriedky vo výške 100.414,57 eur z titulu porušenia finančnej disciplíny a zaplatiť penále vo
výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia
finančnej disciplíny (vyčíslené ku dňu 15.12.2010 sumou 28.919,40 eur), spolu s dopočítaním penále odo
dňa 16.12.2010 sadzbou 0,1% zo sumy 100.414,57 eur za každý deň omeškania, až do dňa odvedenia
finančných prostriedkov, najviac do výšky uvedenej sumy.

Žalobca v žalobe uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako Riadiaci orgán
pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia v zastúpení Sociálnou implementačnou
agentúrou Bratislava (ďalej SIA) ako sprostredkovateľským orgánom uzatvorilo dňa 13.07.2009 so
žalobcom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z 2711023016601 na realizáciu
aktivít Projektu č. 27110230166 - zvýšenie konkurencie schopnosti spoločnosti Drevoapal, s.r.o. a
vytvorenie pracovných miest, ktorej účelom bolo spolufinancovanie schváleného projektu zameraného
na podporu rastu zamestnanosti a podpory tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom
zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania. Na základe uvedenej zmluvy mohlo



ministerstvo poskytnúť žalobcovi formou refundácie z celkových oprávnených výdavkov projektu sumu
77.463,55 eur. Tieto finančné prostriedky však žalobcovi zaplatené neboli.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 08.07.2009 uzavrel ako prijímateľ s Ministerstvom hospodárstva SR
ako riadiacim orgánom v zastúpení Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania
ako poskytovateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. DOP 2008-SIP
001-021/2009, ktorej účelom bola podpora inovácií a rastu konkurencieschopnosti a podpora tvorby
pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania. Z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu
aktivít projektu mohlo Ministerstvo hospodárstva SR poskytnúť žalobcovi formou refundácie z celkových
oprávnených výdavkov sumu 100.414.62 eur, ktoré boli žalobcovi aj riadne vyplatené a ktorých vrátenie
je predmetom napadnutého rozhodnutia. Podľa uvedenej zmluvy sa mal projekt Operačného programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast realizovať výlučne v spojení s projektom realizovaným
podľa prvej zmluvy Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vytvorenie pracovných miest „presunom zamestnancov“
neprispelo k naplneniu globálneho cieľa Operačných programov Zamestnanosť a sociálna inklúzia a
Rast konkurencieschopnosti firmy a vytvorenie nových pracovných miest v oblasti spracovania drevnej
suroviny a drevnej hmoty, keďže sa v skutočnosti nezvýšil počet pracovných miest a zamestnancov
v regióne a nebol zabezpečený rast zamestnanosti ani pokles nezamestnanosti v regióne. Žalobca
považoval tvrdenie správnych orgánov o presune zamestnancov za účelové a poukázal na to, že
globálnym cieľom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia bol rast zamestnanosti,
pokles nezamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít, pričom na naplnenie tohto cieľa existujú
tri spôsoby, a to dlhodobé udržanie existujúcich a obsadených pracovných miest alebo umiestnenie
nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného miesta na existujúce
a neobsadené pracovné miesta, alebo tvorba pracovných miest a umiestnenie nezamestnaných
osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného pomeru na takto vytvorené pracovné
miesta. Globálnym cieľom projektu podľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia boli
aktivity zamerané na prevenciu straty zamestnania, tvorbu nových pracovných miest a umiestnenie
nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného pomeru, na voľné pracovné
miesta. Žalobca mal za to, že uvedené globálne ciele naplnil, pretože ako novovzniknutá spoločnosť
vytvoril 11 pracovných miest a zamestnal 11 zamestnancov, ktorí boli udržaní mimo záchytnej sociálnej
siete. Tvrdil, že vo výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok ani v príručke
vydanej poskytovateľom k realizácii projektov nebolo podmienkou, aby prijatí pracovníci boli len z
radov uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobca
bol toho názoru, že ak by svojvoľne obmedzil okruh záujemcov len o takýchto pracovníkov, došlo
by k diskriminácii pri obsadzovaní vytvorených pracovných miest. Podľa názoru žalovaného žalobca
nerealizoval projekt riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami a predpismi SR a EÚ, čím malo dôjsť k
porušeniu zmluvy s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (bod 2 ods. 2.4, čl. 9 ods. 2.4 písm.
c/ všeobecných zmluvných podmienok). Uvedené závery považoval žalobca za nesprávne a rozhodnutie
na nich založené za nezákonné. Závery žalovaného o tom, že žalobca porušil finančnú disciplínu,
poskytnuté verejné prostriedky použil v rozpore s určeným účelom, považoval žalobca za nepodložené,
nepravdivé a poukázal na to, že k žiadosti o úhradu predložil zaplatené mzdy, výkazy, doklady o
dochádzke a prezenčné listiny. Žalovaný sa týmito výdavkami nezaoberal a svoje závery v rozhodnutí
bližšie nezdôvodnil. Správne orgány sa podľa žalobcu mali zaoberať oprávnenosťou vynaložených
výdavkov a dodržaním podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku, pričom sa zaoberali
skôr výkladom a hodnotením pojmov v spojitosti s operačným programom.

Žalobca zdôraznil, že pokles nezamestnanosti, prevenciu straty zamestnanosti a podporu rastu
zamestnanosti ako ciele projektu naplnil a realizoval tým, že do pracovného pomeru prijal 11
zamestnancov, pričom dodržiaval princíp rovnosti príležitostí s prihliadnutím na zákon č. 5/2004 Z.z.
o službách zamestnanosti, keď pri výbere vhodných uchádzačov o zamestnanie prioritne vybral
takých uchádzačov, ktorí spĺňali podmienky tzv. znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Mal za
to, že týmito aktivitami zároveň zabezpečil podporu regiónu, pretože realizáciou projektu zamedzil
rastu nezamestnanosti o minimálne 11 uchádzačov o zamestnanie. Tým, že z uchádzačov vybral
aj uchádzačov o zamestnanie z radov nezamestnaných, podarilo sa mu zároveň aj znížiť mieru
nezamestnanosti v regióne. Žalobca tvrdil, že ohrozenie pracovno-právnych vzťahov novoprijatých
zamestnancov u predchádzajúcich zamestnávateľov spočívalo v tom, že boli zamestnaní na skrátený
pracovný úväzok a všetci potvrdili, okrem tých, ktorí boli v evidencii nezamestnaných, že u predošlého



zamestnávateľa žiadali o skončenie pracovného pomeru. 10 zamestnancov z robotníckych profesií
podľa žalobcu spĺňalo podmienky znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v zmysle zákona č.
5/2004 Z.z., z toho 5 pracovníkov bolo v kategórii občan nad 50 rokov, 4 pracovníci v kategórii osoba s
rodičovskými povinnosťami, 1 pracovník v kategórii občan mladší ako 25 rokov a 1 pracovník v kategórii
občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že
vládnym auditom bolo preukázané obsadenie vytvorených pracovných miest takými zamestnancami,
ktorí neboli nezamestnaní (s výnimkou 2-3) a nebolo u nich preukázané ohrozenie ich pracovných
vzťahov u iných spoločností. Poukázal na stanovisko SIA k zisteniam z vládneho auditu u žalobcu, podľa
ktorého SIA nepovažuje tieto zistenia za relevantné vo vzťahu k podmienkam výzvy DOP 2008-SIP001,
nakoľko sa v príručke pre žiadateľa uvádza, že cieľovou skupinou v rámci tejto aktivity sú zamestnanci
prijatí na novovzniknuté pracovné miesta, ktorí vykonávajú prácu podľa pokynov zamestnávateľa v
pracovnom pomere.

Žalobca nesúhlasil ani s konštatovaním žalovaného o jeho personálnom prepojení na spoločnosť
S.D.J.M., s.r.o. Lučenec a občianske združenie GERIATGASTRO a tvrdil, že projekt žalobcu s projektom
uvedených subjektov nijako nesúvisí. Žalobca poukázal na to, že z novoprijatých zamestnancov mal
Roland Záslav so spoločnosťou S.D.J.M., s.r.o. podpísanú dohodu o pracovnej činnosti, podľa ktorej ako
študent - brigádnik zarobil v júni 2009 13,28 eur a v júli 2009 16,60 eur, po prázdninách nepokračoval
v štúdiu na strednej škole a nastúpil do zamestnania u žalobcu. Žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil
ako presun zamestnanca zo spoločnosti S.D.J.M., s.r.o., s čím žalobca nesúhlasil. K ďalším prijatým
zamestnancom žalobca uviedol, že M. bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, T. pracoval ako
SZČO, v podnikaní neuspel a živnosť zrušil. V minulosti pracoval krátku dobu v občianskom združení
GERIATGASTRO, odkiaľ mal byť podľa žalovaného presunutý ako zamestnanec k žalobcovi. A. boli
podľa žalobcu zamestnaní v OZ GERIATGASTRO na polovičný pracovný úväzok s mesačnou mzdou
na úrovni 145 eur za mesiac. Nakoľko GERIATGASTRO nedokázalo zabezpečiť menovaným prácu za
vyššiu mzdu, títo zamestnanci sami skončili svoje pracovné pomery dohodou a požiadali žalobcu o
prijatie do pracovného pomeru. Ani v tomto prípade žalobca nesúhlasil so žalovaným v tom, že išlo
o účelový presun zamestnancov. Ďalší zamestnanec H. bol pred nástupom do pracovného pomeru
u žalobcu zamestnaný v spoločnosti PDR, s.r.o., kde mu ako prebytočnému zamestnancovi reálne
hrozila strata zamestnania. Žalobca nesúhlasil s tým, že zmena zamestnávateľa u tohto zamestnanca
bola považovaná za presun a poukázal na to, že s uvedenou spoločnosťou nemá žalobca žiadne
zmluvné, pracovné, rodinné ani priateľské vzťahy. R. podľa žalobcu pracoval ako SZČO a pri jeho
prijatí do zamestnania u žalobcu zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že projekt bol realizovaný ako
školiaca aktivita, pričom menovaný je odborník v oblasti spracovania drevnej hmoty a má vysokoškolské
pedagogické vzdelanie. V priebehu roku 2006 pracoval v OZ GERIATGASTRO pri implementácii
projektu a aj napriek tomu, že od ukončenia jeho pracovného pomeru s uvedeným projektom v
decembri 2006 až do uzavretia pracovnej zmluvy so žalobcom v auguste 2009 uplynuli takmer 3 roky,
bolo obsadenie tohto pracovného miesta menovaným označené zo strany žalovaného ako presun
zamestnanca.

Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že pri realizácii projektu vytvoril 11 pracovných miest, pričom
pri ich obsadzovaní postupoval v súlade s právnymi predpismi SR a EÚ a v súlade s uzatvorenou
zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku a jej špecifickými podmienkami pre Operačný program
Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Poukázal na stanovisko SIA, podľa ktorého žalobca vytvoril v zmysle
zmluvy o poskytnutí NFP 11 pracovných miest, čím bol naplnený výsledkový ukazovateľ - počet
novoprijatých pracovných miest ako aj cieľ projektu. Neboli zistené žiadne nedostatky, pochybenia a
porušenia na strane žalobcu, pričom výklad jednotlivých pojmov zo strany SIA bol diametrálne odlišný
od posúdenia a výkladu zo strany žalovaného. Napadnuté rozhodnutie v tomto zmysle vychádzalo podľa
názoru žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tiež poukázal aj na správu z overenia na mieste Národnej agentúry pre rozvoj malého
a stredného podnikania zo dňa 16.12.2009, ktorej predmetom bolo overenie použitia peňažných
prostriedkov, pričom výsledok kontroly bol bez nezrovnalostí a bolo skonštatované, že žalobca
ako príjemca dodržiaval podmienky, účel a harmonogram aktivít uvedených v zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
následne aj Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktoré predkladali vyjadrenie k zisteniam Správy



finančnej kontroly Zvolen konštatovali, že nepovažujú predmetné zistenia za podstatné porušenie
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktoré by mali mať za následok odstúpenie od
zmluvy.

Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že vládny audit i rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov boli účelové, nespravodlivé a neobjektívne, správne orgány sa uchýlili k nesprávnemu
výkladu pojmov vyplývajúcich zo zmlúv, výziev, príručiek a ostatných dokumentov vydaných na základe
legislatívy EÚ a to globálneho cieľa, cieľovej skupiny novovytvoreného pracovného miesta a neprihliadol
na stanoviská vyššie opísaných inštitúcií, uskutočnil rozdielny výklad realizácie a implementácie projektu
a nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy doložené k odvolaniu v správnom konaní, pričom zistenie
skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je podľa žalobcu v rozpore s obsahom
spisov. Napadnuté rozhodnutie je tiež podľa jeho mienky nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené
a preto nepreskúmateľné.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vychádzajúc z výsledkov vládneho auditu,
predložených dôkazových materiálov a vyjadrenia žalobcu v správnom konaní dospel k záveru, že
žalobca v rámci projektu vytvoril 11 pracovných miest, ktoré obsadil zamestnancami iných právnických
osôb. Podľa žalovaného nebola vyvrátená opodstatnenosť oprávnených výdavkov na vynaložený
projekt č. XXXXXXXXXXX, ale bola posudzovaná kombinácia oprávnených aktivít u oboch operačných
programov a s tým súvisiacimi projektmi a to na základe spoločnej výzvy na poskytnutie pomoci
a dosiahnutia jej cieľa, ktorým bolo zvýšenie miery podpory začínajúcim podnikateľom, zvýšenie
tvorby pracovných miest, zvýšenie konkurencieschopnosti podnikateľov, zvýšenie zamestnanosti a
zvýšenie adaptability zamestnancov. Žalovaný mal za to, že žalobca ako novovzniknutá spoločnosť
čerpaním NFP získal výhodu na hospodárskom trhu tým, že mu boli refundované náklady súvisiace
so začatím podnikateľskej činnosti. V kontexte celkovej pomoci orientovanej na konkrétny región s
vysokou mierou nezamestnanosti boli poskytnutím prostriedkov zo zdrojov EÚ sledované aj celkové
ciele zaostávajúceho regiónu tak, aby bol zabezpečený rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti,
sociálna inklúzia a budovanie kapacít, ktoré má ambíciu priblížiť sa k dosiahnutiu rovnováhy na
trhu, pričom rovnováha na trhu práce je dosiahnutá pri plnej zamestnanosti. Uvedené je možné
podľa žalovaného dosiahnuť zamestnaním predovšetkým osôb z radov uchádzačov o zamestnanie
evidovaných na úradoch práce (programový manuál pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna
inklúzia verzia č. 1.1, bod 1.1.2.8. cieľové skupiny). Táto podmienka nebola žalobcom zabezpečená
aj napriek tomu, že o nej vedel, nakoľko to uviedol v žiadosti o NFP s tým, že projekt prispeje k
rozvoju problémových regiónov, znížením miery nezamestnanosti a zlepšením hlavných ekonomických
ukazovateľov.

Podľa žalovaného správne orgány preukázali, že fyzické osoby zamestnávané v iných firmách sa stali
zamestnancami žalobcu, pričom tvrdenie, že išlo o ohrozených zamestnancov, ktorí boli potencionálnymi
nezamestnanými, považoval žalovaný za tendenčné, nepreukázané. Potvrdenia Sociálnej poisťovne
a mzdové listy, ktorými žalobca dokladal vytvorenie a obsadenie pracovných miest, podľa žalovaného
preukazujú iba skutočné obsadenie a zamestnávanie zamestnancov v čase realizácie projektu, plnení
si zákonnej odvodovej povinnosti, nie však prijatie takých občanov na novovytvorené miesta, ktorí
zabezpečia znižovanie nezamestnanosti v regióne.

K stanoviskám SIA (22.03.2011) Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania
(23.02.2011) a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (16.06.2011) žalovaný uviedol, že pri
rozhodovaní vo veci neboli tieto stanoviská relevantné, nakoľko uvedené agentúry sú orgánmi
poverenými riadiacim orgánom konajúcimi v zodpovednosti riadiaceho orgánu alebo vykonávajúce úlohy
v mene riadiaceho orgánu. Nie sú podľa žalovaného poverené výkladom pojmov a znení právnych
predpisov, v zmysle ktorých správny orgán vec posudzuje a rozhoduje. Žalovaný konštatoval, že žalobca
svojim konaním čiastkovo naplnil svoj zámer - začatie podnikania, vytvorenie nových pracovných miest
a ich udržanie, čo doložil príslušným listinným materiálom, avšak povinnosť vyplývajúcu z celkového
zamerania globálneho cieľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia - prispieť k
poklesu nezamestnanosti v regióne - nesplnil, hoci finančné prostriedky na tento účel čerpal. Žalobca



nepostupoval podľa názoru žalovaného v zmysle platných právnych predpisov SR a EÚ a preto bol
žalovaný toho názoru, že posúdenie konania žalobcu ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods.
1 písm. a/ zák. č. 523/2004 Z.z. je správne, ak aj uloženie povinnosti odviesť finančné prostriedky vo
výške porušenia finančnej disciplíny (100.414,57 eur) a zaplatiť príslušné penále (28.919,40 eur), spolu
s dopočítaním penále. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je z nižšie uvedených
dôvodov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na
základe spoločnej výzvy Ministerstva hospodárstva SR ako Riadiaceho orgánu pre Operačný program
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako
Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na predkladanie žiadostí
o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na spolufinancovanie projektov zameraných na
zvýšenie konkurencieschopnosti podnikateľov, zvýšenie tvorby pracovných miest, zamestnanosti a
adaptability zamestnancov, podal žalobca žiadosť o nenávratný finančný príspevok na projekt „Zvýšenie
konkurencieschopnosti spoločnosti Drevoapal, s.r.o. a vytvorenie pracovných miest“. Dňa 08.07.2009
bola uzavretá zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. DOP XXXX-SIPXXX-XXX/
XXXX, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté dňa 03.03.2010 finančné prostriedky v sume
XXX.XXX,XX eur. Dňa 13.07.2009 uzavrel žalobca so Sociálnou implementačnou agentúrou ďalšiu
zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej finančné prostriedky
žalobcovi poskytnuté neboli. Podľa podmienky spoločnej výzvy na predkladanie žiadostí musel projekt
obsahovať kombináciu aktivít oboch operačných programov, pričom porušenie jednej zmluvy sa
považovalo zároveň za porušenie druhej zmluvy.

Na základe výsledkov vládneho auditu začala Správa finančnej kontroly Zvolen voči žalobcovi správne
konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č.: FZ-XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola
žalobcovi uložená povinnosť odviesť verejné prostriedky v sume XXX.XXX,XX eur a zaplatiť penále vo
výške 0,1% z uvedenej sumy za každý jej začatý deň porušenia finančnej disciplíny, vyčíslené ku dňu
15.12.2010 sumou 28.919,40 eur, spolu s dopočítaním penále odo dňa 16.12.2010 sadzbou 0,1% zo
sumy XXX.XXX,XX eur až do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky uvedenej sumy.
V odôvodnení rozhodnutia Správa finančnej kontroly Zvolen uviedla, že spoločnosť žalobcu vytvorila
11 pracovných miest zamestnaním samostatne zárobkovo činných osôb (T. M., M. U.), presunutím
zamestnancov zo spoločností PDR, s.r.o. (H. N.) S.D.J.M., s.r.o. (N. M.) a z občianskeho združenia
GERIATGASTRO (H. A. ročník XXXX, H. A. ročník XXXX, H. A., T. O., A. K., P. Y. ročník XXXX, N. M.),
čo bolo dokázané listom Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec. Uvedeným konaním žalobca podľa
záverov správneho orgánu prvého stupňa nezabezpečil rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti
v regióne, čím nedošlo k naplneniu globálneho cieľa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna
inklúzia (časť IV. bod 4.1) a súčasne pravidiel definovaných v časti C schémy pomoci de minimis. V
dôsledku uvedených skutočností došlo podľa správneho orgánu k porušeniu právnych predpisov SR
a EÚ v rámci realizácie aktivít projektu súvisiacich s činnosťou žalobcu a tým došlo k podstatnému
porušeniu zmluvy (čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ VZP 1.2). Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval,
že bolo zistené personálne prepojenie spoločnosti Drevoapal s.r.o. so spoločnosťou S.D.J.M., s.r.o.,
keď zamestnanci žalobcu H. A. st. a R.. P. Y. sú konatelia spoločnosti S.D.J.M., s.r.o. a PaeDr. P. Y. je
osobou oprávnenou konať v mene občianskeho združenia GERIATGASTRO. Podľa zistení správneho
orgánu konateľka žalobcu J. A. a R.. P. Y. vystupovali ako kontaktné osoby za občianske združenie
GERIATGASTRO pri realizácii projektu v období od 04.10.2007 do 30.09.2008. Správny orgán prvého
stupňa konštatoval, že nakoľko žalobca nezabezpečil splnenie podmienok v poradí druhej zmluvy, došlo
k jej podstatnému porušeniu podľa čl. 9.4 písm. c/ VZP 1.2, v dôsledku čoho bola platba pozastavená.
Takéto porušenie je podľa čl. 5 ods. 5.5 v poradí prvej zmluvy považované za podstatné. Tým, že žalobca
svojim konaním neprispel k splneniu globálneho cieľa operačného programu, ktorým bolo zabezpečenie
rastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti v regióne, podstatne porušil podmienky oboch zmlúv -
podľa čl. 9 bod. 2.4 písm. p/ VZP prvej zmluvy v spojení s čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ VZP druhej zmluvy. Nebol



teda dosiahnutý účel projektu, pre ktorý bol príspevok v sume XXX.XXX,XX eur poskytnutý. Použitie
verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zák. č. 523/2004 Z.z.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. MF/XXXXXX/
XXXX-XXX/XXX zo dňa 20.06.2011 zamietol a rozhodnutie Správy finančnej kontroly Zvolen potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je poskytnutie
alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Podľa ods. 3 za porušenie finančnej
disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo
výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia
finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie
finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými
ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej
disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená, a pokuta vo
výške 10 % z poskytnutej sumy.

Z vyššie opísaných skutkových zistení a právnych záverov správnych orgánov v prejednávanej
veci vyplýva, že porušenie finančnej disciplíny zo strany žalobcu spočívajúce v použití verejných
prostriedkov v rozpore s určeným účelom videl žalovaný v nesplnení globálneho cieľa Operačného
programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorým bol predovšetkým rast zamestnanosti a
pokles nezamestnanosti v regióne. Správne orgány oboch stupňov konštatovali, že žalobca pri
realizácii projektu podporeného z európskych finančných prostriedkov na základe zmlúv o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku síce vytvoril 11 pracovných miest, avšak na tieto miesta zamestnal
samostatne zárobkovo činné osoby (2 osoby), presunul na ne zamestnancov spoločností PDR, s.r.o.
Lučenec (1 osoba), S.D.J.M., s.r.o. Lučenec (1 osoba) a z občianskeho združenia GERIATGASTRO
Lučenec (7 osôb). V dôsledku uvedených skutočností došlo v rámci realizácie aktivít projektu súvisiacich
s činnosťou žalobcu k porušeniu právnych predpisov SR a EÚ a tým podľa správnych orgánov došlo k
podstatnému porušeniu zmlúv o poskytnutí NFP. Správa finančnej kontroly sa v tejto súvislosti odvolala
na čl. 9 ods. 2.4 písm. c/ všeobecných zmluvných podmienok k zmluve, podľa ktorého na účely zmluvy
sa za podstatné porušenie zmluvy zo strany prijímateľa považuje preukázané porušenie právnych
predpisov SR a ES v rámci realizácií aktivít projektu súvisiacich s činnosťou prijímateľa.

Súd po preskúmaní veci zastáva názor, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení
svojich rozhodnutí nezmienili o tom, akého porušenia právnych predpisov Slovenskej republiky či EÚ sa
žalobca svojim konaním dopustil, ktoré konkrétne právne normy a akým konaním či nekonaním porušil.
Žalovaný tiež bližšie nezdôvodnil svoj záver, že v čom sa použitie poskytnutého príspevku v rámci
realizácie projektu v sume XXX.XXX,XX . eur stalo neopodstatneným a neoprávneným a prečo ide o
použitie prostriedkov v rozpore s určeným účelom.



Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázal na Programový manuál pre Operačný
program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (verzia č. 1.1. bod 1.1.2.8.), podľa ktorého cieľové skupiny
„pochádzajú predovšetkým z radov osôb evidovaných na úradoch práce...“. Z toho zrejme vyvodzuje,
že všetci uchádzači o zamestnanie na žalobcom vytvorené pracovné miesta v rámci projektu mohli
pochádzať len z osôb evidovaných na úradoch práce. Predmetný programový manuál uverejnený tak
v čase zverejnenia výzvy na predkladanie žiadostí zo dňa 03.03.2008, ako aj programový manuál
uverejnený v čase podpisu zmluvy zo dňa 15.12.2008, vymedzujú cieľové skupiny totožne tak, že
tieto „pochádzajú predovšetkým z radov osôb evidovaných na úradoch práce, zamestnávateľov, SZČO,
regionálnej a miestnej samosprávy, skupín zamestnancov reálne ohrozených stratou zamestnania,
združenia podnikov a partneri, ktorých problémy sú riešené príslušným projektom...“. V uvedenom
programovom manuály ani v žiadnom z ďalších dokumentov, ktoré vymedzujú povinnosti prijímateľa
príspevku (žalobcu) nie je jednoznačne stanovené, že by mal žalobca ako prijímateľ nenávratného
finančného príspevku povinnosť prijať na novovytvorené pracovné miesta výlučne osoby z radov
uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce. V tomto zmysle nie sú zrozumiteľné
závery žalovaného, akého porušenia a ktorých konkrétnych ustanovení uzavretých zmlúv, právnych
predpisov SR či EÚ žalobca porušil pri obsadzovaní 11 novovytvorených pracovných miest, okrem
všeobecného konštatovania o nenaplnení globálneho cieľa, ktorým bol zvýšenie zamestnanosti a pokles
nezamestnanosti v regióne.

Pre potreby záverov o porušení finančnej disciplíny pri použití verejných prostriedkov je podľa názoru
súdu potrebné presne vymedziť, aké mal prijímateľ príspevku povinnosti a z čoho mu vyplývali a akým
konkrétnym konaním tieto povinnosti porušil. Bez toho nie je možné vyvodiť voči prijímateľovi príspevku
zodpovednosť a uložiť mu povinnosť vrátiť poskytnuté verejné prostriedky z titulu porušenia finančnej
disciplíny. Je treba tiež vziať do úvahy, že pokiaľ spôsob a podmienky dosiahnutia globálneho cieľa
operačného programu nie sú stanovené dostatočne presne a predvídateľne, nie je možné prípadné
nejasnosti vykladať v neprospech dobromyseľného prijímateľa príspevku.

Pokiaľ ide o naznačené personálne prepojenie žalobcu a občianskeho združenia GERIATGASTRO,
resp. spoločností PDR, s.r.o. či S.D.J.M., s.r.o., žalovaný dostatočne jasne nevysvetlil, ako sa toto
prepojenie premietlo do porušenia finančnej disciplíny, ktorej sa mal žalobca dopustiť. Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že žiadnemu zamestnancovi nie je možné zakázať ukončenie jeho aktuálneho
pracovného pomeru a uchádzanie sa o zamestnanie v novovytvorenej spoločnosti. Pokiaľ správnymi
orgánmi vytýkaným „presunom“ zamestnancov zo spoločností PDR, s.r.o., S.D.J.M., s.r.o., resp.
občianskeho združenia GERIATGASTRO boli porušené podmienky zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, či povinnosti vyplývajúce z správnych predpisov SR alebo EÚ, je treba
takéto porušenia presne pomenovať a právne kvalifikovať. V personálnom prepojení dotknutých
spoločností, ktoré naznačil žalovaný, však súd bez bližšieho zdôvodnenia nevidel dôvody pre vyvodenie
zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny voči žalobcovi.

Pokiaľ ide o stanoviská Sociálnej implementačnej agentúry, Národnej agentúry pre rozvoj malého
a stredného podnikania, či Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, na ktoré v správnom
konaní poukazoval žalobca v súvislosti s hodnotením porušenia zmlúv o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, je súd toho názoru, že hoci tieto stanoviská neboli pre správne orgány v konaní
záväzné, nemožno im uprieť významnú argumentačnú hodnotu, keďže ide o inštitúcie zaoberajúce
sa administráciou podpory projektov financovaných z prostriedkov EÚ. Žalovaný nezaujal k týmto
stanoviskám žiadne vecné stanovisko, hoci je vyrovnanie sa s návrhmi a námietkami účastníka konania
povinnou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
V uvedenom rozsahu trpí napadnuté rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave v preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie
žalovaného je vo vyššie naznačených smeroch nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní o podanom odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu bude žalovaný právnym názorom súdu viazaný.



O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal
žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu s sume 66 €
a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1
písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, písomné podanie vo veci zo
dňa 18.11.2011), po 123,50 €, 3x7,41 € paušálna náhrada, spolu 392, 73 €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6011200842)

  1. 28. 11. 2011Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/162/2011 z 28. 11. 2011
  2. 11. 6. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/162/2011 z 11. 6. 2013 (toto rozhodnutie)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam