Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/139/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206228114 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7206228114.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci žalobcu: B. D.. O.. M.., IČO: XX XXX XXX, B. A.. Č.. XXX, E., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Glajchová, Bernolákova ul. č. 2476, Topoľčany, proti žalovanému: K.Ô. X. G., S.. D.., IČO: XX XXX XXX, R. A.. Č.. XX, J., o zaplatenie istiny 814, 20 eur (24. 528, 70,- Sk), na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. decembra 2011, č. k. 22C/21/2007 - 97, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 814, 20 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 133, 33 eur, k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Aleny Glajchovej, do troch dní. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal uložiť povinnosť žalovanému, zaplatiť mu istinu 76. 764, 36,- Sk (2. 548, 10 eur), titulom poplatku z omeškania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z., § 101 Občianskeho zákonníka a vecne premlčaním nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sume 814, 20 eur (24. 528, 70,- Sk), keď splatnosť faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil poplatok z omeškania medzi účastníkmi konania sporná nebola a v konaní uplatnený nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, bol vyúčtovaný za oneskorenú úhradu faktúr splatných od 3. 5. 2003 do 1. 8. 2003 a preto sa žalobca mohol úspešne domáhať práva najneskôr do 3. 5. 2006, resp. 1. 8. 2006, nakoľko však svoje právo na súde uplatnil až dňa 27. 11. 2006, urobil tak po uplynutí premlčacej lehoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 3. júna 2009, č. k. 22C/21/2007 - 39 konanie v časti zaplatenia poplatku z omeškania vo výške 1. 733, 91 Eur (52. 235, 66,- Sk) zastavil a odporcovi uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania vo výške 814, 20 eur (24. 528, 70,- Sk) s tým, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. mája 2011, č. k. 2Co/298/2009 vo vyhovujúcom výroku a v časti trov konania rozsudok zrušil a v ďalšom konaní sa súd prvého stupňa zaoberal námietkou žalobcu tvrdiaceho, že na danú právnu vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko ide o obchodnoprávny spor, s ktorou sa súd prvého stupňa nestotožnil, nakoľko aby bolo možné záväzkový vzťah považovať za obchodný záväzkový vzťah, musia byť splnené podmienky a to jednak objektívne a subjektívne hľadisko, podľa ktorých sa za obchodné záväzkové vzťahy považujú vzťahy medzi podnikateľmi a zároveň, že obidvom stranám musí byť pri vzniku záväzkového vzťahu zrejmé s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa tak stalo, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že z výpisu z obchodného registra žalovaného mal za preukázané, že nevykonával žiadnu činnosť za účelom dosiahnutia zisku a preto jeho činnosť za podnikanie považovaná byť nemôže a jeho záväzky sa podnikateľskej činnosti netýkajú, z dôvodu ktorého je potrebné posudzovať vzťahy medzi účastníkmi podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (správne § 142 ods. 1 O. s. p.) a vecne zásadou úspechu s tým, že žalovanému, úspešnému v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si podľa § 151 O. s. p. trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť sumu 814, 20 eur s príslušenstvom a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti jednoznačne zabezpečoval verejné potreby v oblasti výkonu zdravotného poistenia, zabezpečoval teda verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom verejnoprávnosť spočívala v tom, že zdravotná poisťovňa uzatvárala zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tretími osobami, vykonávala zdravotné poistenie a z vybratého poistného uhrádzala náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Uviedol, že z ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že sa ním spravujú okrem záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, aj niektoré záväzkové vzťahy medzi subjektmi, ktoré podnikateľmi nie sú a preto sa podľa jeho názoru právny vzťah medzi sporovými stranami spravuje Obchodným zákonníkom, keď výklad pojmu "zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky“ tak, ako si ho vysvetľuje žalovaný, by bol v rozpore s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka a ustálenou súdnou praxou. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 273/1994 Zb. hovorí o tom, že poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia, avšak nijakým spôsobom nezakazuje a neobmedzuje základnú aktivitu poisťovne ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda sústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku s tým, že je nesporné a všeobecne známe, že poisťovne vyvíjajú značnú aktivitu za účelom dosiahnutia zisku a že ho aj dosahujú. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené, bolo potrebné otázku premlčacej lehoty posudzovať podľa § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba štvorročná a plynie v zmysle § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné, z dôvodu ktorého má žalobca za to, že svoje právo na súde si uplatnil včas a v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázal na skutočnosť, že z ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že podmienky preto, aby bol vzťah podriadený obchodnému zákonníku sú a), že jedným účastníkom právneho vzťahu je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, b), účastníkom právneho vzťahu je podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti, c), právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb, pričom podmienku, aby jedným účastníkom právneho vzťahu bola verejnoprávna inštitúcia nespĺňa ani jeden z účastníkov posudzovaného právneho vzťahu. Uviedol, že na to, aby bol vzťah podriadený obchodnému zákonníku, musí byť jeden z účastníkov právneho vzťahu podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný bol v čase uzatvárania zmluvy zdravotnou poisťovňou, ktorej jediným predmetom činnosti bolo poskytovanie verejného zdravotného poistenia podľa zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistením, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 vtedy platného zák. č. 273/1994 Z. z., z ktorého vyplýva, že poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými zo zdravotného poistenia a preto pri poskytovaní zdravotného poistenia, nemá zdravotná poisťovňa možnosť zvyšovať svoj zisk, ale iba hospodáriť so zverenými prostriedkami, teda nepodniká tak, ako je to charakterizované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pri riešení otázky, či vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom je vzťahom občianskoprávnym alebo vzťahom obchodnoprávnym je potrebné vziať do úvahy najmä uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tým, že aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok zo dňa 26. októbra 2007, sp. zn. 3 Cdo/64/2007, sp. zn. 4Cdo/87/2003) vyplýva, že vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou je zásadne vzťahom občianskoprávnym. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. septembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Základnou otázkou odvolacieho konania je posúdenie, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom alebo úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri posudzovaní právneho vzťahu účastníkov konania neaplikoval ust. § 261 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Právny predchodca žalovaného od 1. 10. 2005 vykonával verejné zdravotné poistenie do 31. 12. 2006, kedy došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti D. X. G., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť K.Ô. X.Á. G., S.. D.., t. j. žalovaný, ktorý je súkromnou zdravotnou poisťovňou, poskytujúcou verejné zdravotné poistenie a služby pre poistencov, platiteľov a zdravotníkov. Právna úprava do 1. januára 2005 priamo neupravovala, že na vzťahy so zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje Obchodný zákonník na rozdiel od ust. § 2 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, kde je upravené, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné skúmať, či sú v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý vznikol ešte v rokoch 2003 a 2004) splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemožno aplikovať. Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. V danom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa nepochybne spravuje Obchodným zákonníkom. Žalovaný vykonáva verejné zdravotné poistenie a žalobca je podnikateľom - spoločnosť s ručením obmedzeným v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný vykonával zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle § 2 zák. č. 273/1994 Z. z. Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom prípade poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne zabezpečovaním verejných potrieb. Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia, na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná starostlivosť neslúži iba na uspokojovanie potrieb jednotlivca, ale na uspokojovanie potrieb všetkých občanov. Žalobca je prevádzkovateľom lekárne, preto nepochybne je podnikateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, treba prisvedčiť žalobcovi, že súd prvého stupňa pri posudzovaní vzťahu medzi účastníkmi konania a pri posudzovaní uplatneného nároku, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je občianskoprávny, prihliadol na námietku premlčania a nárok žalobcu posúdil ako premlčaný a na plynutie premlčacej doby aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípade ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Omyl súdu prvého stupňa pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne v aplikácii neprávneho predpisu na právny vzťah účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka), namiesto správneho ustanovenia (§ 397 Obchodného zákonníka). Predmetom konania je zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr podľa § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. V posudzovanej veci vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom, nakoľko žalobca v rozhodnom období bol podnikateľom (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) a žalovaný ako súkromná zdravotná poisťovňa vykonáva zdravotné poistenie a pri úhrade poskytnutých liekov a zdravotníckych pomôcok zabezpečoval verejné potreby garantované Ústavou Slovenskej republiky, z dôvodu ktorého pri aplikácii zákonného ust. § 397 Obchodného zákonníka dospel odvolací súd k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným dôvodná nie je a nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej štvorročnej lehote. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu argumentoval právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 87/03, z ktorého vyplýva, že vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie však nie je možné na daný prípad aplikovať, nakoľko v danej právnej veci sp. zn. 4 Cdo 87/03 (R 74/2005), bol žalobca príspevková organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, žalovaným bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. Na tento prípad nebolo možné aplikovať ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ani jeden subjekt nevykonával podnikateľskú činnosť a nebol podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka., pričom uvedené rozhodnutie vychádza aj z odlišnej právnej úpravy do 31. decembra 1999 (ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení ako je vyššie citované, platí od 1. januára 2000). Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale vec po právnej stránke posúdil nesprávne, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné (otázku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania právne posúdil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a k tejto otázke sa obaja účastníci konania vyjadrili), a nakoľko súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd v súlade s ust. § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovel. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia (§ 220 O. s. p.) bolo potrebné rozhodnúť i o trovách konania na súde prvého stupňa (§ 224 ods. 2 O. s. p.) O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby á 51, 45 eur (vyhl. č. 655/2004 Z. z.), prevzatie a príprava, návrh, 2 á 5, 44 eur (164,- Sk) režijný paušál v roku 2006, t. j. v čase podania návrhu na súd, 19 % DPH = 19, 55 eur, spolu v sume 133, 33 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca trovy konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku, nevyčíslil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.