Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/105/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110213752 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110213752.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobcu: N.. U. U., B.. X.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o zaplatenie sumy 577,57 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.10.2013 č.k. 16C/178/2010-114 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11.10.2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti poistnej zmluvy č. 7035100364, zo dňa 8.2.2000 uzatvorenej medzi Prvou Československou poisťovňou a.s. a žalobkyňou a zároveň žiadala o vrátenie poistného vo výške 577,57 € z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 257,64 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po tom, ako Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Co/139/2012-100 zo dňa 14.3.2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 16C/178/2010-66 zo dňa 11.11.2011 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti poistnej zmluvy ( z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení) a v ostatnej časti, t.j. vo výrokoch o zaplatenie 577,57 € s prísl. a o trovách konania a súdnom poplatku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom opätovne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom sa zameral na vyriešenie predbežnej otázky platnosti (resp. neplatnosti) poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Súd mal za nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 31.1. 2000 v písomnej forme poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti, dožitia a úrazu. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 1.2.2000 a koniec poistenia na 1.2.2020, zároveň bola dohodnutá aj výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou. Prvostupňový súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzatvorená platne v súlade s ust. § 788 Obč.zákonníka a obsahuje náležitosti predpísané zákonom. Keďže poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 31.1.2000 súd platnosť tejto zmluvy posúdil podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku poistnej zmluvy, t.j. podľa ustanovení § 788 ods. 1,2,3, § 790 písm. b/, § 791 ods. 1, § 792 ods. 1,2, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1 Obč.zákonníka účinného do 31.7.2000. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej poukázal na to, že navrhovateľka v návrhu, ale aj v priebehu konania netvrdila, že poistná zmluva je absolútne neplatná z dôvodov uvedených v § 37, 38 a 39 Obč.zákonníka, ale odôvodňovala absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodov, že odporca evidoval nezaplatené poistné za mesiac marec 2007, ktorá skutočnosť sa nezakladá na pravde. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka skutočne nemala dlh na poistnom a napriek tomu odporca k redukcii poistnej zmluvy v skutočnosti pristúpil. Zároveň však súd poukázal na to, že redukciou poistného poistenia nezaniká poistenie, ale trvá naďalej v premenenej podobe. Redukcia poistnej zmluvy teda nemala za následok zánik poistenia a poistenie trvá naďalej v premenenej podobe. K tvrdeniu navrhovateľky, že vo všeobecných podmienkach nie je uvedený spôsob odbavného, resp. odkupnej hodnoty, čo je podľa názoru navrhovateľky v rozpore s ust. § 790a ods. 2 písm. f/ Obč.zákonníka, súd poukázal na to, že predmetné ustanovenie bolo doplnené ako nové ustanovenie do Občianskeho zákonníka zákonom č. 526/2002 Z.z., teda až po uzavretí poistnej zmluvy, a preto súd túto argumentáciu navrhovateľky považoval za právne bezvýznamnú a takú, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť predmetnej poistnej zmluvy. Ďalej súd skúmal, či nedošlo k zániku poistnej zmluvy z iných dôvodov, keď poukázal príslušné ustanovenia Obč. zákonníka upravujúce osobitné a všeobecné dôvody zániku poistnej zmluvy ,v zmysle ktorých poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ust. § 801 ods. 2 OZ, a to najmä s poukazom na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že navrhovateľke dlh na poistnom nevznikol. Zároveň z toho dôvodu, že odporca nepreukázal ani doručenie výzvy poisťovateľa na zaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, ktorá musí byť kvalifikovaná, teda musí byť doručená a musí obsahovať aj upozornenie, že poistenie zanikne, ak poistné nebude zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. Rovnako v tomto konkrétnom prípade podľa názoru súdu prvého stupňa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého porušenia povinnosti navrhovateľky uvedených v ust. § 793 OZ, čo netvrdili ani navrhovateľka, ani odporca. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že v danej veci sa nejedná ani o prípad zániku poistenia odmietnutím poistného plnenia. Následne súd aplikoval ustanovenia Obč.zákonníka vzťahujúce sa na bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1,2, § 454, 456, 457, 458 ods. 1,2,3 OZ) a konštatoval, že nakoľko poistná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je platná a predmetná poistná zmluva nebola zrušená, nemožno už uhradené poistné považovať za bezdôvodné obohatenie , preto považoval návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za nedôvodný a zamietol ho . O trovách konania rozhodol podľa ust.§ 142 ods.1 O.s.p a zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania v sume257,64 eur. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v uvedenom rozsudku sú chyby a nie je podpísaný sudkyňou. V odvolaní opakovane poukázala na skutočnosti, ktoré uvádzala v žalobnom návrhu aj počas celého konania, pričom sa opakovane vyjadrila, že nikdy netvrdila, že zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 37 a § 38 Obč.zákonníka. Zmluva by mohla platiť absolútne a mohla by nastať len relatívna neplatnosť právneho úkonu - redukcie z dôvodu neplatenia, ale to až po jednom roku trvania poistenia. Keďže v zmysle podmienok v 2.mesiaci poistného obdobia zmluva zaniká, je teda neplatná ako celok, t.j. absolútne neplatná v dôsledku relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázala na ustanovenia § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1,2 Obč.zákonníka vzťahujúce sa na neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč.zákonníka v spojitosti s ust. § 39 Obč.zákonníka o neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom. Trvala na tom, že na základe dôkazov o nemorálnom prístupe poisťovne vo viacerých situáciách došlo zo strany poisťovne k hrubému porušeniu § 3 ods. 1 Obč.zákonníka, a preto navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 39 ods. 1 Obč.zákonníka vyhlásil poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania za neplatnú a odporcovi uložil povinnosť vrátiť navrhovateľke zaplatené poistné v plnej výške, t.j. 577,57 € z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy. Zároveň namietala vo vzťahu k výroku o povinnosti navrhovateľky uhradiť súdne trovy, že tieto považuje za neprijateľné vo vzťahu k predmetu žaloby, ako aj vo vzťahu k úkonom advokáta, pričom poukázala na to, že súdne trovy odporcu vo výške 257,64 € tvoria takmer polovicu požadovanej sumy 577,57 €. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyňou uvedenými v jej odvolaní, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§212 ods. 1,3 O.s.p) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.2.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.). Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ku ktorému odvolaciemu dôvodu odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a nebolo preukázané, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne interpretoval vo vzťahu k danému konkrétnemu prípadu. Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobkyne, na ktoré žalobkyňa opakovane poukazovala aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Na potvrdenie vecnej správnosti odvolací súd dopĺňa nasledovné: V zmysle ust.§ 39 OZ nie je dovolený taký právny úkon , ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pričom však absolútnu neplatnosť celého úkonu spôsobuje iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu a v prípade ak tento rozpor existuje v čase uzatvárania daného úkonu. V tomto prípade súd prvého stupňa správne uzavrel, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy neexistoval dôvod absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu a preto bola zmluva platne uzatvorená. Následné správanie sa odporcu, ktoré navrhovateľka považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi nebolo spôsobilé (a to aj keby preukázateľne porušovalo dobré mravy) privodiť absolútnu neplatnosť zmluvy, ale iba prípadnú neplatnosť jednotlivých úkonov pri vzájomnom vzťahu účastníkov ( napr. redukcie zmluvy ). Následne súd prvého stupňa správne skúmal či nedošlo k zániku poistnej zmluvy, pričom aplikoval správne právne normy ,z ktorých vyvodil správny záver, že v tomto konkrétnom prípade k zániku nedošlo a preto uhradené poistné nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že rozsudok nebol podpísaný sudcom, odvolací súd poukazuje na ust. § 158 ods. 2 O.s.p.( v zmysle ktorého rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, príp. ich zástupcom do vlastných rúk ) v spojitosti s ust. § 61 ods. 1,2,3 zák.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy ,podľa ktorého ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu vlastnoručne podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal a v rovnopise rozhodnutia súdu sa na konci po pravej strane pripojí meno, priezvisko a funkcia toho, kto podľa odseku 1 podpísal prvopis, spravidla vyznačený použitím výpočtovej techniky; ak má akademický titul alebo vedeckú hodnosť, pripojí sa aj toto označenie. Na konci po ľavej strane sa pripojí doložka „za správnosť vyhotovenia:“ spolu s menom a priezviskom asistenta spravidla vyznačená použitím výpočtovej techniky. Doložku podpíše vlastnoručne asistent, ktorý rovnopis vyhotovil. Ak o to účastník konania na účely vyššieho overenia požiada, sudca alebo súdny úradník, ktorý podpísal prvopis rozhodnutia vo veci samej podľa ods. 1, mu bez zbytočného odkladu vlastnoručne podpíše predložený rovnopis tohto rozhodnutia. Ak sudca alebo súdny úradník na súde nie je, podpíše predložený rovnopis zastupujúci sudca alebo zastupujúci súdny úradník, určený rozvrhom práce a ak predložený rovnopis nemôže podpísať ani zastupujúci sudca alebo zastupujúci súdny úradník, podpíše ho predseda súdu; ods. 1 posledná veta platí rovnako. S poukazom na uvedené aj túto námietku žalobkyne bolo nevyhnutné považovať za nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu aj vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania, kde súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. . Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto o nich odvolací súd nerozhodoval. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.