Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203571 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:8411203571.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ J.. T. V., bytom W., Š. XXX/X, 2/ T. B., bytom W., Š. XXX/X, obaja zastúpení SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. advokátskou kanceláriou, Štefánikova 8, Bratislava, proti odporcovi: N. &. K., B..T..Y.., K. XX/E, A., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom v Bratislave, Vajnorská 20, o zaplatenie 16.655,15 € s prísl., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 5C 59/12-117, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby nenakladal s nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v kat. území M. R., obec M.Ľ. R., okres K., zapísanou na LV č. XXXX, vedenom B. K. K., a to byt č. XXX, X. poschodie, vchod K., v rekreačnom dome súp.č. XXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti: XXXX/XXXXXX, aby sa zdržal prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, zriadenia záložného práva k nej a jej zaťaženia inými právami tretích osôb, s výnimkou prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľov. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že boli splnené podmienky, za ktorých môže byť predbežné opatrenie nariadené. Konštatoval, že navrhovatelia osvedčili svoje právo a listinnými dôkazmi mal za preukázanú aj potrebu dočasnej úpravy pomerov. Poukázal na to, že odporca podniká v oblasti realitnej činnosti a vzhľadom na ním tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu nie je vylúčené, že podnikne kroky smerujúce k predaju predmetného bytu, čím by bol výkon rozhodnutia ohrozený. S poukazom na výšku uplatnenej pohľadávky, vyhlásenie odporcu, že sa cíti byť zmluvou o budúcej zmluve viazaný, ako aj na dočasnosť opatrenia, nepovažoval predbežnú úpravu pomerov za zásah do práv odporcu, ktorý by prekračoval nevyhnutne potrebnú mieru. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu (§76 ods. 4 O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez toho, aby mu dal možnosť sa k návrhu vyjadriť, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Mal za to, že ak by mu bola daná možnosť sa vyjadriť k návrhu, k nariadeniu predbežného opatrenia by ani nedošlo, nakoľko na jeho nariadenie nie sú zákonné podmienky. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie oprel len o konštatovania uvedené v návrhu bez toho, aby sa s predloženými dôkazmi na nariadenie predbežného opatrenia zaoberal, alebo ich v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal, ktorý dôkaz ako hodnotí a prečo a ktorý dôkaz rozhodol o nariadení predbežného opatrenia. Považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné, keď z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, ako dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia hodnotil, na ktorý prihliadol a prečo. Namietal, že súd prvého stupňa vyvodzoval ohrozenie navrhovateľov aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave 3Co 436/2011 a uspokojil sa s tvrdením navrhovateľov, že toto uznesenie je dôkazom ohrozenia navrhovateľov, lebo odporca tvrdil v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, že nedisponuje prostriedkami, ktoré by mohol použiť na úhradu súdnych poplatkov a že nenahliadol do spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 42C 141/2011, aby sa presvedčil, či tejto jeho žiadosti bolo vyhovené a či jeho majetkové pomery umožňovali Krajskému súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia neboli dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia neboli dôvody, že by spĺňal podmienky oslobodenia od súdneho poplatku, ale že súd si nezabezpečil riadne podklady - vydokladovanie majetkových pomerov. Poukázal tiež na to, že okrem tohto sporu je voči nemu vedených viac sporov obdobného charakteru ako je predmetný spor nebolo nahliadnuté ani do jedného sporu, či vôbec bolo jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovené, teda že by jeho majetkové pomery boli také, že by bolo potrebné i s ohľadom na túto skutočnosť nariadiť predbežné opatrenie. Doložil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V vo veci 11C 225/2010, ktorým mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého sa domáhal preto, že realizuje finančne náročný projekt výstavby 11-tich bytových domov a vzhľadom na pretrvávajúcu krízu v sektore stavebníctva a nehnuteľností je neustále v strate, t.j. nemá žiadne voľné prostriedky prostredníctvom ktorých by mohol uhradiť súdny poplatok. Z toho vyvodil, že súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľov rozhodol formalisticky. Taktiež poukázal na vec sp.zn. 42C 141/2011, kde zistil, že mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože to neumožňujú jeho majetkové pomery. Vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia namietal aj vzhľadom na skutočnosť, že vyzval navrhovateľov na prevzatie apartmánu, ponúkol im aj zľavu na kúpnej cene vo výške 20% oproti dojednanej kúpnej cene za istých podmienok, pričom navrhovatelia tvrdia, že zmluvu neuzavrú z dôvodu, že odstúpili od zmluvy. Konštatoval, že je developer a súd prvého stupňa si nelogicky osvojil názor navrhovateľov, že nemôže odpredávať byty, ktoré sú voľné záujemcom. Navrhovatelia predložením portálu G..C..sk preukázali len to, že podniká naďalej v predmete svojho podnikania a nepreukázali, že by sa snažil odpredať apartmán rezervovaný pre navrhovateľov, práve naopak, tento má záujem im odpredať. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nariadil predbežné opatrenie bez pripojenia k návrhu LV, čo je základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia. Mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, ale ani náležitosti návrhu a súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie opísaním petitu návrhu bez toho, aby mal dôkaz o tom, či tento petit zodpovedá skutočnosti a či vôbec existuje takáto nehnuteľnosť a či je vo vlastníctve odporcu. Navrhovatelia žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť majúc za to, že je ústavne konformné a procesne nevyhnutné, aby súd predbežné opatrenie nariadil už na základe osvedčenia obavy o existencii skutočností uvedených v § 75 ods. 2 O.s.p., pričom osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Mali za to, že skutočnosť sa považuje za osvedčenú vtedy, ak sa so zreteľom na všetky fakty posudzovaného prípadu javí ako nanajvýš pravdepodobná a zákon nepredpokladá, že by mal súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonať dokazovanie podľa § 120 a nasl. Obč. zák. Pre nariadenie predbežného opatrenia považoval za postačujúce, pokiaľ sú skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, osvedčené, osvedčenie týchto skutočností sa posudzuje podľa obsahu návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. K námietke odporcu, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, poukázal na ust. § 75 ods. 8 Obč. zák., podľa ktorého súd rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Konštatoval, že odporca zámerne opomenul, že súd rozhodujúci o žiadosti nemohol relevantne jeho ekonomickú situáciu, keďže mu neboli predložené potrebné doklady. Obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia považoval za osvedčenú predovšetkým výškou dlhu a nepriaznivou finančnou situáciou odporcu, ktorú tento niekoľkokrát potvrdil. Skutočnosť, že nehnuteľnosť špecifikovaná v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia j vo vlastníctve považoval za vyvodenú priamo zo súdneho spisu, konkrétne zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 31.08.2007 a z odporcom dodatočne predloženého kolaudačného rozhodnutia. K námietke odporcu o nedoložení LV poukázal na verejnosť katastrálneho portálu, hodnovernosť a záväznosť údajov katastra a tento výpis z katastra nehnuteľností doložili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Subjekt domáhajúci sa nariadenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu a ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.). sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, pretože sa javí buď danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam (napr. pre insolventnosť alebo zánik povinného subjektu). Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Zákonným pravidlám, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, zodpovedá aj zákonná požiadavka na spôsob odôvodnenia súdu o tomto návrhu v prípade, že si súd osvojil skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje a so skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu, skonštatuje to v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedá týmto zákonným požiadavkám, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný prípad a stručne vysvetlil, prečo považoval vyhovieť návrhu navrhovateľky na nariedenie predbežného opatrenia. Navrhovatelia osvedčili pravdepodobnosť svojho nároku dokladmi pripojenými k návrhu ako aj dodatočne doloženým LV týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti, osvedčujúceho vlastníctvo odporcu k nej a potrebu nariadenia nimi navrhovaného predbežného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a námietky odporcu nepovažoval za dôvodné. Nie je dôvodná jeho námietka, že súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie bez toho, aby mu dal možnosť sa k návrhu vyjadriť z dôvodu, že súd o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariedené (§ 75 ods. 8 prvá a druhá veta O.s.p.). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 145 O.s.p., podľa ktorého o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.