Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/192/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010189 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9011010189.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Železničné stavebníctvo Bratislava, a.s., Furmanská 8, Bratislava, IČO: 31365701, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Oravec, Jána Stanislava 2, Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2011/1913-2.1, O-118/2011 zo dňa 16.8.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S/2011/1913-2.1, O-118/2011 zo dňa 16.8.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 377,17 € na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 7.9.2011 postúpenou tunajšiemu súdu uznesením zo dňa 21.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. S/2011/1913-2.1, O 118/2011 zo dňa 16.8.2011 a postupu mu predchádzajúceho, ktorým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 86/11-1.0/POK/r zo dňa 26.5.2011, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.900,- € za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na čl. 166 STN 73 8101 a čl. 91 a 92 STN 73 8101: 1981, § 99, § 43 ods. 1 písm. a) a d), § 43 ods. 2 a § 93 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) a za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Žalobca v žalobnom návrhu nesúhlasí s právnymi závermi žalovaného ako odvolacieho orgánu, s jeho postupom a samotným rozhodnutím, keďže je toho názoru, že žalovaný v odôvodnení predmetného rozhodnutia nereagoval na námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 9.6.2011. V úvode žalobného návrhu uvádza krátku genézu konania, kde popisuje, že žalovaný, ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. vo veci odvolania, ktoré podal právny zástupca žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, poukazuje, že žalovaný v rámci postupu pri vydávaní individuálneho správneho aktu vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a rozhodnutie týkajúce sa výšky uloženej pokuty neodôvodnil spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti o tom, že práve takáto výška pokuty zodpovedá konkrétnym okolnostiam daného prípadu. Poukazuje na svedeckú výpoveď žalobcovej zamestnankyne zodpovednej za personálne veci - O.. O. U. a tiež na písomné vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.4.2011, z ktorého je zrejmé, že sa v minulosti vyskytli ojedinelé prípady, keď informačný systém neprevzal korektne dokument do databázy a následne musel užívateľ daný dokument znova zaslať. Užívatelia boli s touto skutočnosťou oboznámení a ručne kontrolovali nasledujúci deň odovzdané dokumenty, v prípade potreby dokument opakovane zaslali na spracovanie a že popísaný prípad zodpovedá situácii v danom období. Preto je názoru, že žalobca za vznik tohto nedostatku nenesie zodpovednosť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 30.11.2011 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je správne, je zdôvodnené porušenie platného právneho predpisu a odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce vyhodnotil vykonané dôkazy vo veci jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe tohto žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol presne a úplne zistený, jednoznačne preukázaný a správne kvalifikovaný. Poukázal, že u žalobcu prebiehal v dňoch 27.4.2010, 14.5.2010 a 3.6.2010 výkon inšpekcie práce, ktorý bol zameraný na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavanie pracovno- právnych predpisov a zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na staveniskách. Pri výkone inšpekcie práce bolo okrem iného zistené, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu zamestnanca p. O. U., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým mal uzatvorený pracovno-právny vzťah - pracovnú zmluvu zo dňa 19.6.2009, ale nesplnil si riadne a včas oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Žalobca v pracovnej zmluve s menovaným zamestnancom dohodol ako dátum nástupu do práce 22.6.2009, počas ktorého sa zamestnanec zúčastnil úvodného školenia v externom školiacom stredisku. Účasť na tomto školení je však tiež potrebné považovať za výkon práce, pretože zamestnávateľ je povinný ho zabezpečovať v pracovnej dobe zamestnanca, preto je názoru, že žalobca bol povinný prihlásiť zamestnanca najneskôr 22.6.2009 pred začatím spomínaného školenia. K splneniu tejto povinnosti však žalobca pristúpil až dňa 23.6.2009, teda oneskorene, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania zamestnanca p. U.. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania môže žalovaný správny orgán uložiť pokutu v rozsahu od 2.000,- € do 200.000,- €. Je názoru, že nie je rozhodujúce, či bol nedostatok odstránený pred výkonom, počas výkonu alebo po výkone inšpekcie práce. Pre správny orgán je rozhodujúce, že k danému porušeniu došlo, čo jednoznačne zakladá zodpovednosť žalobcu za predmetný nedostatok. Tvrdenie žalobcu o bezodkladnom splnení si povinnosti je preto irelevantné bez akejkoľvek právnej opory argumentácii v žalobnom návrhu, nakoľko právny predpis upravujúci zákaz nelegálneho zamestnávania nerieši, či sa jedná o nepatrné oneskorenie. Žalovaný ďalej je názoru, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z porušenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. tým, že zamestnanci žalobcu ako zamestnávateľa vykonávali v čase previerky na stavenisku pracovnú činnosť na radovom dielcovom lešení Ringer, pričom zvislé nosné časti lešenia neboli v plnom rozsahu podložené podkladovými prahmi, podnožkami a opatrené petkami a kotvenie lešenia nebolo realizované podľa montážneho plánu, kotvené bolo iba každé tretie pole lešenia. Ďalej porušil § 99 Zákonníka práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ v kontrolnom období od 03/2010 do 04/2010 neviedol evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnancov vykonávajúcich práce na stavenisku tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú činnosť. Porušil § 43 ods. 2 Zákonníka práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ neuviedol v pracovnej zmluve zamestnanca Z. G. - PZ zo dňa 3.9.2009, O. U. - PZ zo dňa 19.6.2009 a Z. N. - PZ zo dňa 3.9.2009 výmeru dovolenky. Porušil § 93 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ rozvrhol pracovný čas zamestnancov Z. N. - PZ zo dňa 3.9.2009, O. U. - PZ zo dňa 19.6.2009, S. D. - PZ zo dňa 10.7.2001, U. S. - PZ zo dňa 18.7.2001, M. U. - PZ zo dňa 7.8.2001, V. O. - PZ zo dňa 30.4.2004, Z. X. - PZ zo dňa 3.7.2007 a S. C. - PZ zo dňa 25.5.2004 v období od 22.3.2010 do 28.3.2010 tak, že zamestnanci nemali raz za týždeň 2 po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku. Porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že pri výkone inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte Železničné staviteľstvo Bratislava a.s. dňa 27.4.2010 v čase o 10.20 hod. bolo zistené, že kontrolovaný subjekt zamestnáva v mieste výkonu práce na stavenisku „Rekonštrukcia a modernizácia základnej školy J.A.Komenského v Revúcej“ zamestnanca O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXXX/XX s dohodnutým druhom práce - stavebný robotník divízie pozemných stavieb. Žalobca preukázal založenie pracovno-právneho vzťahu pracovnou zmluvou zo dňa 19.6.2009 s nástupom do práce od 22.6.2009. Žalobca ako zamestnávateľ s oneskorením splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 23.6.2009. Žalovaný je názoru, že porušenie vyššie citovaných ustanovení zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané a dôkazovo predložené. Z tohto dôvodu žiada, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia či postupu. Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo posúdiť správnosť a zákonnosť rozhodnutí Národného inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 16.8.2011 č. S/2011/1913-2.1,O-118/2011, ktorým ako odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 86/11-1.0/POK/r zo dňa 26.5.2011 zmenil napadnuté rozhodnutie v časti výroku tak, že vypustil pokutu, uloženú za porušenie povinnosti ustanovenej v § 43 ods. 1 písm. a) a d), uvedené v bodoch 4 a 6 rozhodnutia a pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 43 ods. 2 Zákonníka práce v uvedenej časti bodu 5 rozhodnutia a uložil pokutu vo výške 2.700,- €. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu na stavbe „Rekonštrukcia a modernizácia Základnej školy J.A.Komenského v Revúcej“ v dňoch 27.4.2010, 14.5.2010 a 3.6.2010 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavania pracovno-právnych vzťahov a nelegálnej práce na staveniskách. Pri výkone inšpekcie práce zistil inšpektorát práce porušenia ustanovení Zákonníka práce, zákon č. 124/2006 Z.z. a zákona č. 82/2005 Z.z. Z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný protokol zo dňa 3.6.2010 č. IDB-11-55/2.2/P-A 22, 24, 25-10, v ktorom boli uvedené zistené nedostatky. Inšpektorát práce po zhodnotení zisteného skutkového stavu uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.200,- €. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.8.2011 tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil pokutu, uloženú za porušenie povinnosti ustanovenej v § 43 ods. 1 písm. a) a d), uvedené v bodoch 4 a 6 rozhodnutia a pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 43 ods. 2 Zákonníka práce uvedenej v časti bodu 5 rozhodnutia a uložil pokutu vo výške 2.900,- €. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci konštatuje, že podľa výroku rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.900,- € za konanie, ktoré nesie znaky porušenia zákona v bode 1 § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z., v bode 2 § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z., v bode 3 § 99 zákona č. 311/2001 Z.z., v bode 4 § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z., bodu 5 § 43 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., bodu 6 § 43 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z.z., bodu 7 § 93 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., bodu 8 za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a za tieto porušenia zákona stanovil výšku pokuty 2.900,- €. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (pozri napríklad rozhodnutie NSSR sp.zn. 6Sžo 51/2011 vo veci týkajúcej sa žalovaného), podľa ktorej pri ukladaní sankcií za konanie spočívajúce v súbehu, sa ukladá sankcia ako úhrnný trest podľa zásad ukladania trestov v trestnom konaní za čin, za ktorý je možné uložiť najprísnejší trest, pri zohľadnení všetkých ďalších skutkov, avšak bez samotného určenia sankcie za každý skutok, resp. konanie, ktoré je administratívnym deliktom. V danom prípade správny orgán takto nepostupoval, lebo nevychádzal z trestno-právnych princípov ukladania trestov s poukazom na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“. V právnej teórii je nespochybnený výklad rozširujúci aplikáciu citovanej normy za hranice trestného práva na všetky delikty v oblasti verejného práva, vrátane osobitných zákonov, ktoré obsahujú sankcie za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom (pozri Prusák, teória práva strana 234, Drgonec: Ústava SR, komentár, strana 51). V danom prípade je nepochybné, že s účinnosťou od 20.7.2011 už konanie uvedené v bode 8 spočívajúce okrem iného v tom, že žalobca prihlásil p. U. do Sociálnej poisťovne 23.6.2009 už nebolo možné kvalifikovať ako správny delikt, lebo zanikla sankcionovateľnosť konania žalobcu (trestnosť činu v zmysle trestno-právnom), keďže nebola splnená základná podmienka, že sa „do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu...“ a žalovaný mal vec posúdiť podľa uvedeného neskoršieho a priaznivejšieho znenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. s účinnosťou od 20.7.2011. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu, ktorý rozhodoval v odvolacom konaní až 16.8.2011, na túto zmenu právnej úpravy reagovať bez ohľadu na to, v akom rozsahu a z akých dôvodov napadol žalobca výrok prvostupňového správneho rozhodnutia. Ďalej súd poukazuje, že žalovaný v oznámení nesprávne uviedol, že začína konanie „o uložení pokuty“, čo nie je samé o sebe účelom správneho konania, hoci mal začať správne konanie „o správnom delikte“, ktorý mal skutkovo a právne vymedziť. Z týchto dôvodov súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe neúčinného právneho predpisu. O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal trovy konania vo výške 443,17 €. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb si právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane porady s klientom... 123,50 €, 2/ podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ... 123,50 €, 3/ účasť na pojednávaní ....130,17 €, t.j. spolu 377,17 €, 4/ súdny poplatok .... 66,- €. Krajský súd v Bratislave poukazuje na tú skutočnosť, že výpočtový základ pre výpočet trov právneho zastúpenia za rok 2011 bol 741,- €, za rok 2012 763,- € a za rok 2013 781,- €, z toho 1/6 výpočtového základu bola v roku 2011 123,50 €, v roku 2012 123,50 € a v roku 2013 130,17 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.