Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/195/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010198 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9011010198.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD., v právnej veci žalobcu: L.. M. C., bytom Y. XXX, U., zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42297/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 42297/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011 a rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 011,91 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 22.09.2011, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému uznesením sp. zn. 3Sž/31/2011 zo dňa 26.09.2011, sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42297/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011, ktorým žalovaný zamietlo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici (KÚ ŽP) čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií podanej dňa 05.05.2011 v časti, „v ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o informácie majúcich charakter osobných údajov“. Žalobca uvádza, že dňa 05.05.2011 sa osobne dostavil na KÚ ŽP a požiadal jeho predsedu o osobné nahliadnutie do centrálnej evidencie žiadostí o informácie za roky 2008 a 2009, pričom cieľom tejto žiadosti bolo zistiť zákonnosť postupu KÚ ŽP pri poskytovaní informácií, keďže viaceré okolnosti ohľadne žalobcovi sprístupnenej žiadosti L.. U. C. vyvolali v žalobcovi podozrenie z nezákonnej činnosti KÚ ŽP pri poskytovaní informácií. Prednosta KÚ ŽP odkázal žalobcu na O.. R., ktorý mu po spísaní „Žiadosti o poskytnutie informácií“ oznámil, že musí vykonať anonymizáciu osobných údajov v evidencií. Žalobca požiadal zamestnancov KÚ ŽP, aby mu požadovanú evidenciu ešte v ten deň doručili e- mailom na poskytnutú adresu. Následne KÚ ŽP podaním č. 2011/00722-2 zo dňa 16.05.2011 sprístupnil žalobcovi neúplné informácie a v zaslanej evidencií chýbala práve žiadosť L.. C.. V rovnaký deň KÚ ŽP vydal rozhodnutie č. 2011/00722-3, ktorým žalobcovi nesprístupnil mená a priezviská žiadateľov o informácie z príslušnej evidencie, bez ktorých však táto evidencia nemala žiadnu výpovednú hodnotu. Žalobca poukazuje na to, že KÚ ŽP v inej veci žalobcovi sprístupnil aj meno, priezvisko a adresu žiadateľa o informácie. Až po telefonickom rozhovore bolo žalobcovi zaslané podaním č. 2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011 doplnenie poskytnutých informácií, pričom v novo zaslanej evidencií opätovne neboli sprístupnené mená a priezviská žiadateľov. Zároveň KÚ ŽP nevydal rozhodnutie o nesprístupnení osobných údajov. Žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 sa nemohlo vzťahovať na anonymizované údaje z podania KÚŽP č. 2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011. Žalobca poukazuje na to, že KÚ ŽP pri vybavovaní žiadosti žalobcu nedodržal zákonnú lehotu na vybavenie žiadostí o informácie, keďže táto bola vybavená až podaním KÚ ŽP č. 2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011, teda na desiaty pracovný deň od podania žiadosti. Proti rozhodnutiu KÚ ŽP č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 sa žalobca neúspešne odvolal, pričom žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 42297/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti potvrdzuje rozhodnutie KÚ ŽP č. 2011/00722-2 zo dňa 16.05.2011.Uvedené podanie však nie je rozhodnutím. Žalobca sa odvolal proti rozhodnutiu KÚ ŽP č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011. Na základe citácie z napadnutého rozhodnutia žalobca vyvodzuje zmätočné datovanie doručenia odvolania, resp. na základe čísla rozhodnutia rozhodovanie na základe predloženia iného spisového materiálu. Opakuje tiež, že žiadosť bola vybavená až dňa 19.05.2011, nie dňa 16.05.2011, t.j. po zákonnej lehote. Namieta tiež skutočnosť, že podanie KÚ ŽP podpísal Mgr. Marián Žabka, nie prednosta KÚ ŽP v zastúpení O.. R.. R. má teda za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Záverom navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.12.2011 žalovaný uvádza, že žaloba je predovšetkým vyjadrením žalobcovho subjektívneho postoja. Žalobca podrobne opisuje osobnú návštevu KÚ ŽP dňa 05.05.2011, kde žiadal o nahliadnutie do evidencie žiadostí o sprístupnenie informácií za roky 2008 až 2009. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých predpisov ( ďalej iba zák. č. 211/2000Z.z.), v zmysle ktorého má byť žiadosť vybavená bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmych pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov . Pojem „bez zbytočného odkladu“ nie je v zákone definovaný, avšak nemožno ho vykladať ako „ihneď“. Taká požiadavka by žiadosť o informácie zmenila na pokyn. Žiadosti žalobcu nebolo možné ihneď vyhovieť, nakoľko evidencia žiadostí obsahuje osobné údaje žiadateľov, ktoré bolo potrebné vylúčiť. Pokiaľ ide o rozsah poskytnutých informácií, tieto neboli úplné, keďže v kópií elektronickej verzie evidencie došlo nedopatrením k zmazaniu časti údajov. Po zistení tejto skutočnosti KÚ ŽP bezodkladne zaslal evidenciu žiadostí s doplnenými údajmi. Žalovaný v rámci odvolacieho konania ďalej zistil, že Mgr. O. R. ako vedúci kancelárie prednostu KÚ ŽP je oprávnený vybavovať kompletnú agendu v zmysle zák. č. 211/2000Z.z.. Žalovaný má za to, že skutkový stav bol zistený náležite a správne orgány ho po právnej stránke správne posúdili a svoje závery logicky odôvodnili, pričom pri aplikácií relevantnej právnej úpravy nevybočili z medzí stanovených zákonom. Z týchto dôvodov navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2013 tunajší súd uložil žalovanému opraviť v napadnutom rozhodnutí zrejmú nesprávnosť v písaní, ktorá vznikla pri označení preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 11.6.2013 žalobca predniesol vyjadrenie, v ktorom nesúhlasí s postupom súdu, ktorý podľa neho umožnil žalovanému nezákonným spôsobom opravným uznesením odstrániť žalobou napadnuté vady rozhodnutia a oslabiť tak silu žaloby. Žalobca ďalej trvá na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nesprístupnené informácie - mená a priezviská a bydliská žiadateľov o informácie - nemajú charakter osobných údajov. Uvádza tiež, že zák. č. 211/2000 Z.z. neumožňuje po zákonnej 8 dňovej lehote dopĺňať alebo opravovať sprístupnené nepravdivé informácie, že Mgr. R. nemohol podpisovať agendu podľa zák. č. 211/2000Z.z.. Žalobca tiež uvádza niekoľko formálnych chýb, ktoré podľa jeho názoru má napadnuté rozhodnutie. Na otázku člena senátu, v čom konkrétne žalobca vidí ukrátenie svojich práv s poukazom na vytýkané vady v postupe správneho orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia žalobca uvádza, že jeho práva boli dotknuté tým, že potreboval získať dôkazy o nezákonnej činnosti KÚ ŽP, pretože úrad nemôže mať nezaevidovanú poštu. Žalovaný uviedol, že na písomne podanom vyjadrení trvá a odkázal na podanie č. 2010/012 zo dňa 14.10.2010 vydané Ing. H. a do spisu založil smernicu MŽP SR č. 4/2009-1.3 zo dňa 19.06.2009, rozhodnutie ministra o vydaní Organizačného poriadku, z ktorého vyplýva oprávnenie riaditeľa odboru komunikácie zabezpečovať v rámci svojej pôsobnosti výkon štátnej správy vrátane preskúmavania rozhodnutia KÚ ŽP a podpisovať rozhodnutia vydané v správnom konaní, čo vyplýva z čl. 9 ods. 4 Organizačného poriadku písm. a/ a b/. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup nebol v súlade so zákonom a preto obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 05.05.2011 požiadal o poskytnutie informácie - centrálnej evidencie žiadostí o informácie za roky 2008-2009. Požadovanú informáciu žiadal doručiť elektronicky a poštou. Informácia bola žalobcovi čiastočne sprístupnená podaním KÚ ŽP č. 2011/00722-2 zo dňa 16.05.2011. Rozhodnutím č.k. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 KÚ PŽ nevyhovel podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. žalobcovej žiadosti v časti, v „ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o informácie majúcich charakter osobných údajov“ , pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že ide o mená, priezviská, bydliská a tituly žiadateľov o informácie. Tieto údaje mali byť v zmysle § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov osobnými údajmi osobnými údajmi dotknutých osôb, čo však prvostupňový správny orgán ďalej nezdôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal. Rozhodnutím žalovaného č. 42297/ V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods.1 zák. č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 6, 7 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. Podľa § 250 j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným. Z tohto faktu síce nevyplýva, že by bolo tiež právom absolútnym, avšak už táto skutočnosť poukazuje na jeho významné postavenie v demokratickej spoločnosti. Je teda potrebné uviesť, že akékoľvek obmedzenie práva na informácie musí byť ústavne konformné. Možno ho obmedziť zákonom, avšak iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Nesprístupnenie informácie, ktorá je osobným údajom fyzickej osoby je síce potrebné považovať za opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, avšak povinnosťou povinnej osoby, zamietajúcej žiadosť o sprístupnenie informácie, je v odôvodnení sa riadne vysporiadať s otázkou, či a prečo konkrétna informácia je osobným údajom, ktorý sa nesprístupňuje, a svoju správnu úvahu tiež relevantným spôsobom v rozhodnutí zdôvodniť. K tomuto však v danej veci nedošlo ani v napadnutom rozhodnutí, ani v prvostupňovom správnom rozhodnutí. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné vytknúť povinnej osobe tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia už vo výrokovej časti, keď výrokom rozhodnutia č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 KÚŽP nevyhovel podľa §9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. žiadosti žalobcu podanej na KÚ ŽP dňa 05.05.2011 v „časti, v ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o informácie majúcich charakter osobných údajov“. Výrok správneho rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci samej, pričom musí byť určitý a zrozumiteľný, nesmie vyvolať žiadne pochybnosti o jeho skutočnom obsahu, keďže jedine výroková časť rozhodnutia je právne záväzná pre účastníkov konania. Výrok rozhodnutia č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 však tieto podmienky nespĺňa, keďže z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne informácie povinná osoba nesprístupnila, pričom až v odôvodnení sa uvádza, že ide o mená, priezviská, bydliská a tituly žiadateľov. K samotnej otázke osobných údajov súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 15.11.2009, v ktorom sa o.i. uvádza „Zásady ochrany osobných údajov stanovuje zák. č. 428/2002 Z.z.. Osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalší údaj alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením alebo získavanie údajov prieskumom, ktorého výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať.“ Ak aj povinná osoba považuje mená, priezviská a tituly v spojení s bydliskami žiadateľov o informácie z evidencie žiadostí o informácie za osobné údaje týchto žiadateľov (čo môže byť po adekvátnom zdôvodnení správna aplikácia zákona), súd považuje za dôvodné sprístupnenie informácie aspoň v rozsahu mena, priezviska a titulu žiadateľa o informáciu. Tieto totiž po nesprístupnení informácie o bydlisku v žiadnom prípade nie sú spôsobilé konkrétne identifikovať osobu, v tomto prípade žiadateľa o informácie. Sprístupnenie informácií, ktoré samé osebe nie sú spôsobilé identifikovať fyzickú osobu, a teda nie sú ani osobnými údajmi, je potrebné pre čo najširšie naplnenie práva na informácie. Toto je totiž už v ústave systematicky zaradené medzi politické práva, čiže ide o právo v politickom zmysle slova, chápané veľmi široko t.j. také, aby človek žijúci v Slovenskej republike vedel, čo sa deje v štáte. Kontrola zákonnosti výkonu verejnej správy je jedným z najvýznamnejších spôsobov využitia práva na informácie a v danom prípade sprístupnenie informácií v rozsahu mien a priezvisk by významne prispelo k jeho naplneniu. Vzhľadom na uvedené považuje tunajší súd napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a zároveň nesprávneho právneho posúdenia. Súd podotýka, že tvrdenie žalobcu: „Cieľom žiadosti žalobcu bolo zistiť zákonnosť postupu KÚ ŽP pri poskytovaní informácií, nakoľko KÚ ŽP podaním č. 2011/00576-2 zo dňa 07.04.2011 sprístupnil žalobcovi informácie, z ktorých bolo zrejmé poskytovanie informácií KÚ ŽP v rozpore so zákonom a to z týchto dôvodov: 1. Žalobcovi sprístupnená žiadosť Ing. U. C. doručená na KÚ ŽP e-mailom dňa 15.12.2008 nebola opatrená údajmi o zaregistrovaní predmetnej žiadosti v pošte KÚ ŽP v zmysle registratúrneho poriadku KÚ ŽP - na žiadosti chýbala pečiatka s uvedením evidenčného a spisového čísla, dátumu zaevidovania do pošty KÚ ŽP, registratúrneho znaku a referenta, ktorý žiadosť vybavoval. 2. Žiadosť L.. U. C. bola vybavená v rozpore so zákonom, nakoľko nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní. Uvedené skutočnosti vyvolali podozrenie z nezákonnej činnosti KÚ ŽP pri poskytovaní informácií....“ Súd neskúma v správnom konaní pohnútky prečo žalobca požiadal o sprístupnenie informácii dňa 05.05.2011, jeho úlohou je podľa § 244 ods. 1 a § 247 ods. 1 O.s.p. či rozhodnutím a postupom správnych orgánov nebola fyzická alebo právnická osoba na svojich právach ukrátená, na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pre úplnosť a nad rámec uvedeného súd ešte dodáva, že žalobcom namietané nesprávne označenie prvostupňového rozhodnutia v rozhodnutí druhostupňovom, ktorého opravu súd nariadil, nemohlo spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani nezasahovalo do žalobcových práv, ale išlo o chybu v písaní, ktorú bolo potrebné opraviť postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia pozostávajúcou z: · náhrady súdneho poplatku..................................................................................66,- eur · úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. 2011....... 123,50 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) r. 2011................. 123,50 eur 3. účasť na konaní pred súdom (pojednávanie) dňa 29.1.2013 .................... 130,16 eur · režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 7,41+ 7,81 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..........................................................................................................22,63 eur · cestovných nákladov - náhrada za spotrebované pohonné látky za cestu do Bratislavy a späť (vzdialenosť Spišská Nová Ves - Bratislava= 367 km, pri spotrebe 4,40 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,424 eur/1) (§16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách).......................................... 45,99 eur · náhrady za stratu času za cestu do Bratislavy a späť- 16 začatých polhodín (§ 17 ods. 1 vyhlášky) (16x 13,01 eur) ...............................................................................208,16 eur · amortizácia motorového vozidla za cestu Spišská Nová Ves - Bratislava a späť (367 x 2 x 0,l83 eur/l/ km)..........................................................................................134,32 eur · dane z pridanej hodnoty (20% x (2x123,50 eur+130,16 +2x 7,41+ 7,81 eur+45,99 eur+208,16 eur + 134,32))......................................................................157,65 eur Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalobcu teda predstavuje sumu 66,- eur ako náhrada súdneho poplatku + (2x123,50 eur +130, 16 +2x 7,41+ 7,81 eur + 45,99 eur +208,16 eur + 134,32 eur + 157,65 eur) ako náhrada trov právneho zastúpenia, t.j. spolu 1 011,91 eur. Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov za jeden vyčíslený úkon právnej pomoci, a to za druhú poradu s klientom dňa 10.6.2013 a prípravu jeho vyjadrenia a k nemu prislúchajúci režijný paušál, keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca nijako nezdôvodnil ani účelnosť tejto porady, ba ani jej uskutočnenie nepodložil dôkazom (napr. zápisnica z porady). Ďalej súd tiež nepriznal žalobcovi náhradu cestovných nákladov žalobcu z miesta jeho trvalého bydliska do sídla Krajského súdu v Bratislave na pojednávanie konané pred tunajším súdom dňa 11.6.2013, resp. dňa 2.7.2013, a to z dôvodu, že tieto trovy súd nepovažuje za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Správne súdnictvo je, napriek svojmu systematickému zaradeniu do Občianskeho správneho poriadku, samostatným typom súdneho konania, majúcim oproti civilnému konaniu viaceré špecifiká. Jedným z nich je aj povinné právne zastúpenie žalobcu advokátom (s výnimkami stanovenými zákonom). V správnom súdnictve už súdy v zásade nevykonávajú dokazovanie, ale preskúmavajú po právnej stránke zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Aby boli v takomto druhu konania dostatočne zabezpečené práva žalobcu, musí tento byť zastúpený kvalifikovaným zástupcom - advokátom, ktorý za neho pred súdom koná. Žalobcovo právo zúčastniť sa pojednávania vo svojej veci síce nie je nijak dotknuté, avšak za takéhoto stavu súd nepovažuje jeho osobnú účasť na pojednávaní za potrebnú na účelné uplatňovanie práva. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.