KAUZIS.SK
RozsudokNajvyšší súd SR19. 4. 2016plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/39/2014 z 19. 4. 2016

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. 2Sži/39/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9011010198.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sži/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010198
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9011010198.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. M., bytom Y. XXX, U., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59, 052 01
Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie
Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42297/
V/2011-1.1.1 zo dňa 21. júla 2011, o odvolaní žalovaného vo veci samej a o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/195/2011-174 zo
dňa 2. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/195/2011-174 zo dňa
2. júla 2013 vo veci samej p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v náhrade trov
právneho zastúpenia v sume 165,56 € na účet právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Kollárovej do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/195/2011-174 zo dňa 2.
júla 2013 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vyhovel žalobnému návrhu a z dôvodov zmysle §
250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce prvostupňové
rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici (ďalej len „KÚ ŽP“), ktorým
čiastočne nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií v časti, „v ktorej sa žiadosť dotýka informácií
z evidencie žiadostí majúcich osobný charakter“. Zároveň krajský súd vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. O náhrade trov konania procesne úspešného žalobcu rozhodol tak, že oproti uplatnenému
nároku na náhradu trov konania v sume 1371,35 € priznal ako účelne uplatnenú iba náhradu v sume
1371,35 €.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa zaoberal otázkou, či rozhodnutím a postupom
žalovaného správneho orgánu v konaní o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií došlo k
ukráteniu žalobcu na jeho právach. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa
05.05.2011 požiadal o poskytnutie informácie - centrálnej evidencie žiadostí o informácie za roky
2008-2009. Požadovanú informáciu žiadal doručiť elektronicky a poštou. Informácia bola žalobcovi
čiastočne sprístupnená podaním KÚ ŽP č. 2011/00722-2 zo dňa 16.05.2011. Rozhodnutím č.
2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 KÚ ŽP nevyhovel podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcovej
žiadosti v časti, ,,v ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o informácie majúcich



charakter osobných údajov“, pričom v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že ide o mená, priezviská,
bydliská a tituly žiadateľov o informácie. Tieto údaje mali byť v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o
ochrane osobných údajov osobnými údajmi osobnými údajmi dotknutých osôb, čo však prvostupňový
správny orgán ďalej nezdôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal.
Rozhodnutím žalovaného č. 42297/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011.

Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách § 1
zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1, s § 3 ods. 1, 9 ods. 1, s § 18 ods. 1 a 2 uvedeného zákona a
príslušných ustanovení správneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté
rozhodnutie zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti a zároveň nesprávneho právneho posúdenia.

Zdôraznil, že ústavné právo na informácie môže byť obmedzené zákonom iba pokiaľ ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Nesprístupnenie informácie, ktorá je
osobným údajom fyzickej osoby je síce potrebné považovať za opatrenie v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, avšak povinnosťou povinnej osoby, zamietajúcej žiadosť
o sprístupnenie informácie, je v odôvodnení sa riadne vysporiadať s otázkou, či a prečo konkrétna
informácia je osobným údajom, ktorý sa nesprístupňuje, a svoju správnu úvahu tiež relevantným
spôsobom v rozhodnutí zdôvodniť. K tomuto však v danej veci nedošlo ani v napadnutom rozhodnutí,
ani v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Považoval za potrebné vytknúť povinnej osobe tiež
nepreskúmateľnosť rozhodnutia už vo výrokovej časti, keď výrokom rozhodnutia č. 2011/00722-3 zo dňa
16.05.2011 KÚ ŽP nevyhovel podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosti žalobcu podanej na
KÚ ŽP dňa 05.05.2011 v časti, ,,v ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o informácie
majúcich charakter osobných údajov“. Takýto výrok správneho rozhodnutia nespĺňa požiadavku určitosti
a zrozumiteľnosti keďže z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne informácie povinná osoba nesprístupnila,
pričom až v odôvodnení sa uvádza, že ide o mená, priezviská, bydliská a tituly žiadateľov. K samotnej
otázke osobných údajov s poukazom na judikatúru uviedol, že ak aj povinná osoba považuje mená,
priezviská a tituly v spojení s bydliskami žiadateľov o informácie z evidencie žiadostí o informácie za
osobné údaje týchto žiadateľov (čo môže byť po adekvátnom zdôvodnení správna aplikácia zákona),
súd považuje za dôvodné sprístupnenie informácie aspoň v rozsahu mena, priezviska a titulu žiadateľa
o informáciu. Tieto totiž po nesprístupnení informácie o bydlisku v žiadnom prípade nie sú spôsobilé
konkrétne identifikovať osobu, v tomto prípade žiadateľa o informácie. Sprístupnenie informácií, ktoré
samé osebe nie sú spôsobilé identifikovať fyzickú osobu, a teda nie sú ani osobnými údajmi, je potrebné
pre čo najširšie naplnenie práva na informácie, ktoré je v ústave systematicky zaradené medzi politické
práva, čiže ide o právo v politickom zmysle slova, chápané veľmi široko. Zároveň uviedol, že v konaniach
o žalobách týkajúcich sa práva na slobodný prístup k informáciám súd neskúma v pohnútky prečo
žalobca požiadal o sprístupnenie informácii dňa 05.05.2011, jeho úlohou je podľa § 244 ods. 1 a § 247
ods. 1 OSP zistiť, či rozhodnutím a postupom správnych orgánov nebola fyzická alebo právnická osoba
ukrátená na svojich právach.

Zamietnutie časti uplatneného nároku na náhradu trov konania, t.j. trov právneho zastúpenia za ďalšiu
poradu s klientom dňa 10.06.2013 (vyhodnotená ako neúčelný úkon) a uplatnenej náhrady výdavkov
žalobcu súvisiacich s jeho cestovaním na pojednávania a na porady so zvolenou advokátkou v rozsahu
ceny pohonných hmôt (PHM) spotrebovaných pri cestovaní rodinným motorovým vozidlom žalobcu
odôvodnil jednak neúčelnosťou dostavovania sa žalobcu na pojednávania 11.06.2013 a 02.07.2013 a
tým, že vzhľadom na špecifiká procesnej úpravy správneho súdnictva medzi ktoré patrí aj povinné právne
zastúpenie žalobcu advokátom, súdy už v zásade nevykonávajú dokazovanie, ale preskúmavajú po
právnej stránke zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Žalobcovo právo zúčastniť sa pojednávania
vo svojej veci síce nie je nijak dotknuté, avšak za takéhoto stavu súd nepovažuje jeho osobnú účasť na
pojednávaní za potrebnú na účelné uplatňovanie práva.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania namietal, že pri rozhodovaní
vo veci krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zároveň rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadosť žalobcu
zo dňa 05.05.2011 považuje za vybavenú v zmysle § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, t.j.



bez zbytočného odkladu, pri zohľadnení zákonnej povinnosti ochrany osobných údajov dotknutých
osôb s poukazom na platnú právnu úpravu a citovanú judikatúru. Poskytnutie údajov v rozsahu mena,
priezviska, bydliska a titulu žiadateľov o informácie považuje za všeobecne použiteľný identifikátor,
ktorý v zmysle § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné poskytnúť bez
súhlasu dotknutej osoby. Nesúhlasil s vysloveným názorom krajského súdu, že považuje za dôvodné
sprístupnenie informácií aspoň v rozsahu mena, priezviska a titulu žiadateľa o informácie, nakoľko po
nesprístupnení informácie o bydlisku v žiadnom prípade nie sú spôsobilé konkrétne identifikovať osobu,
v tomto prípade žiadateľa o informáciu. Vzhľadom na súvis výroku s odôvodnením nepovažoval za
dôvodne vytýkanú ani vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočnú určitosť výroku. Namietal
nezohľadnenie absencie podstatnej časti žalobného návrhu neuvedením v čom bol napadnutým
postupom žalobca ukrátený na svojich právach. Poukázal na viacero súdnych sporov, ktoré žalobca
vedie v presvedčení o protiprávnej a nekalej činnosti KÚ ŽP a jeho zamestnancov voči žalobcovi a
uviedol, že aj v prípade zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia súdom a vráteniu veci na ďalšie
konanie by došlo iba k opakovaniu správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok,
nakoľko prvostupňový súd nevylúčil ako správnu úvahu povinnej osoby o nesprístupnení požadovaných
informácií z titulu charakteru osobných údajov. V zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98 - 102/2002 zo dňa 17.12.2002 nie je dôvodné zrušovať rozhodnutie
preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či
výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Žalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu vo veci samej za vecne správny a žiadal ho
potvrdiť, podal však odvolanie voči výroku o trovách konania z dôvodu nesprávnosti záverov súdu
o nepriznaní časti účelnosti uplatneného nároku. K trovám právneho zastúpenia za úkon právnej
služby - druhú poradu s klientom dňa 10.06.2013 uviedol, že úkon je uplatnený dôvodne nakoľko
porada sa uskutočnila vzhľadom na nariadený termín pojednávania 11.06.2013, ktorého sa právna
zástupkyňa nemohla zúčastniť, klient však nesúhlasil so žiadosťou o odročenie pojednávaniam, preto
požiadal o právnu konzultáciu a vypracovanie písomného podanie, ktoré bolo súdu krátkou cestou
doručené na pojednávaní. Za nedôvodené považuje nepriznanie náhrady za PHM spotrebované pri
cestovaní žalobcu na pojednávania dňa 11.06.2013, resp. 02.07.2013, ktorých sa právna zástupkyňa
nemohla zúčastniť, okrem toho žalobca, ktorý má právo zúčastniť sa na pojednávaní, považuje za
potrebnú svoju účasť aj vzhľadom na predkladanie nepravdivých skutočností žalovaným. Poukázal
na neúčelnosť konania súdu, ktorý na prvom pojednávaní nariadil žalovanému opraviť zmätočné
rozhodnutie, na druhom pojednávaní nerozhodol, odročil na vyhlásenie rozsudku na tretí termín, pri
ktorom žalobcovi nedoručil písomné vyhotovenie rozsudku. Ďalej namietol, že krajský súd vôbec
nerozhodoval o cestovných nákladoch žalobcu na pojednávanie nariadené na deň 29.01.2013 a do sídla
advokátskej kancelárie dňa 20.09.2011 a 10.06.2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta
prvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods.
2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, odvolanie žalobcu voči výroku o
trovách konania dôvodné je.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a následne jeho zrušenia a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 42297/V/2011 - 1.1.1 zo dňa 21.07.2011 (v znení vykonanom opravou
pisárskej chyby dňa 04.02.2013) žalovaný ako odvolací orgán potvrdil ako správne prvostupňové
rozhodnutie KÚ ŽP ako povinnej osoby, vydané pod č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o neposkytnutí žiadaných informácií v časti, ,,v ktorej sa žiadosť dotýka
informácií z evidencie žiadostí o informácie majúcich charakter osobných údajov“, pričom v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že ide o mená, priezviská, bydliská a tituly žiadateľov o
informácie. Predmetom konania bola žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 05.05.2011, ktorou sa



žalobca domáhal sprístupnenia evidencie žiadostí povinnej osoby o poskytnutie informácií za roky 2008
až 2009. Krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu účelne uplatnených trov
konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v
rámci odvolacieho konania skúmal aj zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,
ako aj zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu,
či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z
takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu žalovaného správneho
orgánu.

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu vo veci samej
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219
ods. 2 OSP odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie
preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že
včas podanou žalobou sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42297/V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 2011/00722-3 zo dňa
16.05.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici
čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií podanej dňa 05.05.2011 v časti, „v
ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o informácie majúcich charakter osobných
údajov“. Žalobca sa dňa 05.05.2011 osobne dostavil na KÚ ŽP a požiadal jeho predsedu o osobné
nahliadnutie do centrálnej evidencie žiadostí o informácie za roky 2008 a 2009, pričom cieľom tejto
žiadosti bolo zistiť zákonnosť postupu KÚ ŽP pri poskytovaní informácií, keďže viaceré okolnosti ohľadne
žalobcovi sprístupnenej žiadosti Ing. U. vyvolali v žalobcovi podozrenie z nezákonnej činnosti KÚ ŽP pri
poskytovaní informácií. Prednosta KÚ ŽP odkázal žalobcu na Mgr. R., ktorý mu po spísaní „Žiadosti o
poskytnutie informácií“ oznámil, že musí vykonať anonymizáciu osobných údajov v evidencii. Žalobca
požiadal zamestnancov KÚ ŽP, aby mu požadovanú evidenciu ešte v ten deň doručili e-mailom na
poskytnutú adresu. Následne KÚ ŽP podaním č. 2011/00722-2 zo dňa 16.05.2011 sprístupnil žalobcovi
neúplné informácie a v zaslanej evidencií chýbala práve žiadosť Ing. C.. V rovnaký deň KÚ ŽP vydal
vo veci žiadosti zo dňa 05.05.2011 rozhodnutie č. 2011/00722-3, ktorým žalobcovi nesprístupnil mená
a priezviská žiadateľov o informácie z príslušnej evidencie. Po telefonickom rozhovore bolo žalobcovi
zaslané podaním č. 2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011 doplnenie poskytnutých informácií, pričom v novo
zaslanej evidencií opätovne neboli sprístupnené mená a priezviská žiadateľov. Žalobca poukazoval,
že rozhodnutie č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 sa nemohlo vzťahovať na anonymizované údaje z
podania KÚ ŽP č. 2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011, rovnako na to, že KÚ ŽP pri vybavovaní žiadosti
žalobcu nedodržal zákonnú lehotu na vybavenie žiadostí o informácie, keďže táto bola vybavená až
podaním KÚ ŽP č. 2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011, teda na desiaty pracovný deň od podania žiadosti.

Proti rozhodnutiu KÚ ŽP č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 sa žalobca neúspešne odvolal, pričom
žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 42297/
V/2011-1.1.1 zo dňa 21.07.2011. Je evidentné, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného boli viaceré
pisárske chyby, vrátane chyby v uvedení čísla potvrdzovaného rozhodnutia, nakoľko však z odôvodnenia



rozhodnutia táto skutočnosť jednoznačne vyplynula, krajský súd umožnil žalobcovi odstránenie zrejmých
chýb v písaní postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku v priebehu súdneho konania.

Krajský súd sa v rozsudku vysporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi (s prihliadnutím na stav po
vykonaní opravy zrejmých chýb v písaní), pričom námietku neposkytnutia informácií v stanovenej lehote
a nedostatku kompetencie Mgr. R. vyhodnotil ako nedôvodnú. Berúc do úvahy účel zákona č. 211/2000
Z. z. ako aj ústavné právo žalobcu na prístup k informáciám vyhodnotil zistený stav tak, že podanie č.
2011/00722-4 zo dňa 19.05.2011 logicky dopĺňa podanie č. 2011/00722-2 zo dňa 16.05.2011, ktorým
boli v dôsledku technickej chyby žalobcovi sprístupnené požadované údaje - časť z evidencie v rozsahu
nezahŕňajúcom údaje meno, priezvisko, titul a bydlisko žiadateľov. Nie je preto dôvod spochybňovať,
že žalovaným potvrdzované rozhodnutie č. 2011/00722-3 zo dňa 16.05.2011 sa vzťahovalo aj na
obmedzenia týchto údajov v doplnení poskytnutých údajov z evidencie. Žiaden zákon síce takýto postup
neupravuje, ale v prípade technickej chyby, poruchy, alebo obdobného objektívneho dôvodu ho ani
nevylučuje.

Krajský súd sa správne zameral na dve podstatné skutočnosti a to správnosť záveru o potrebe
obmedzenia časti údajov súvisiacich s osobami, ktorých sa poskytované informácie týkajú (meno,
priezvisko, titul, bydlisko) a o tom, či napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
spĺňa požiadavky kladené zákonom na obsahové náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
(1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej
prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo
s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže
poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba
nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, platného a účinného do 30.06.2013
Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou
je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného
identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú,
fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s tým, že vyslovený záver správneho orgánu o potrebe
anonymizovať, teda neposkytnúť, údaje pri jednotlivých fyzických osobách údaje v rozsahu meno,
priezvisko, titul a bydlisko nebol adekvátnym spôsobom odôvodnený. Z rozhodnutí teda nie je zrejmé,
prečo ich správne orgány považovali za osobné údaje v zmysle (§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o
ochrane osobných údajov). Krajský súd správne poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej sú osobnými
údajmi údaje, na základe ktorých sú tieto osoby určené alebo určiteľné bez získania ďalších údajov
s vynaložením neprimeraného úsilia, a ktoré nie je možné ich bez súhlasu týchto osôb poskytnúť. V
súlade s ustálenou judikatúrou vyslovil názor, že ak aj povinná osoba považuje mená, priezviská a
tituly v spojení s bydliskami žiadateľov o informácie z evidencie žiadostí o informácie za osobné údaje
týchto žiadateľov (čo môže byť po adekvátnom zdôvodnení správna aplikácia zákona), súd považuje za
dôvodné sprístupnenie informácie aspoň v rozsahu mena, priezviska a titulu žiadateľa o informáciu. Tieto
totiž po nesprístupnení informácie o bydlisku v žiadnom prípade nie sú spôsobilé konkrétne identifikovať
osobu, v tomto prípade žiadateľa o informácie. Sprístupnenie informácií, ktoré samé osebe nie sú
spôsobilé identifikovať fyzickú osobu, a teda nie sú ani osobnými údajmi, je potrebné pre čo najširšie
naplnenie práva na informácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje v celom rozsahu aj s odôvodnením záveru krajského
súdu o tom, že výrok žalovaným potvrdzovaného rozhodnutia povinnej osoby zo dňa 16.05.2011 je
nedostatočne určitý, čo logicky vyplýva už z toho, že určenie neposkytnutých údajov vo výroku ako
záväznej časti rozhodnutia ako časti, ,,v ktorej sa žiadosť dotýka informácií z evidencie žiadostí o



informácie majúcich charakter osobných údajov“ je vzhľadom na rôzny výklad pojmu „informácie majúce
charakter osobných údajov“ absolútne nedostatočné.

Len na doplnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pri prihliadaní na žalobcovu
argumentáciu o nemožnosti zohľadnenia doplnenia poskytnutého zoznamu a dôsledkov takéhoto
postupu by musel dospieť k tomu, že účelom žaloby a konania žalobcu nebol deklarovaný záujem na
získaní požadovaných informácií na základe žiadosti podanej v súlade so zákonom.

Vzhľadom na potvrdenie napadnutého rozsudku krajského súdu vo veci samej, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania postupom v zmysle § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie zo dňa 24.09.2013 k odvolaniu žalovaného) v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 165,56 € pozostávajúcej z tarifnej odmeny 130,16 €,
paušálnej náhrady 7,81 € a DPH 20 % v sume 27,59 €.

Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu proti výroku o trovách konania v rozsahu, ktorým mu nebol priznaný
nárok na náhradu trov prevyšujúcich 1011,91 €, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje odvolanie
za dôvodné, nakoľko nepriznanie tohto nároku na náhradu trov konania, v rozsahu 660,34 € nebolo
dostatočne odôvodnené. Nepriznanie 386,92 € náhrady trov právneho zastúpenia za druhú poradu
s klientom krajský súd odôvodnil nepreukázaním uskutočnenia ani účelnosti porady, proti čomu
žalobca namietal poukazom na súdu následne doručené písomné doručené vyjadrenie 11.06.2013. Z
uplatnených nárokov na náhradu cestovného žalobcu vo výške 273,42 € ako súčtu hotových výdavkov
zodpovedajúcich cene PHM v súvislosti s cestou žalobcu osobným motorovým vozidlom družky žalobcu
dňa 20.09.2011 - cesta do sídla právnej zástupkyne za účelom prípravy a prevzatie zastúpenia, v sume
23,64 €, dňa 29.01.2013 - cesta na pojednávanie do Bratislavy v sume 76,54 €, dňa 10.06.2013 - cesta
žalobcu na druhú poradu s advokátkou v sume 23,18 €, dňa 11.06.2013 cesta na pojednávanie do
Bratislavy v sume 75,03 €, dňa 02.07.2013 - cesta na vyhlásenie rozsudku v sume 75,03 €, krajský
súd odôvodnil iba nepriznanie náhrady hotových výdavkov zo dňa 11.06.2013 a 02.07.2013 (neúčelnosť
osobnej účasti na pojednávaní vzhľadom na právne zastúpenie). Ostatné uplatnené náhrady, t.j. hotové
výdavky v súvislosti s cestami 20.09.2011, 29.01.2013, 10.06.2013 a 02.07.2013 krajský súd vôbec
neodôvodnil. Výrok rozhodnutia o trovách konania je v tomto rozsahu absolútne nepreskúmateľný, čo
predstavuje dôvod zrušenia rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vrátenia veci krajskému
súdu na ďalšie konanie.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania treba krajskému súdu pripomenúť, že aj pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania v nadväznosti na posudzovanie otázky ich účelnosti je treba v primeranej
miere aplikovať ust. § 157 OSP, upravujúceho požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia. V tomto rámci
je potrebné vysporiadať sa s každým z doteraz nepriznaných nárokov v rozsahu, či sa jedná o účelný
krok, smerujúci k realizácii ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 a 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Podľa dostupnej judikatúry (5MCdo/7/2008 zo dňa 03.02.2010) „účelnosť
je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze“.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3S/195/2011

    zrušené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 9011010198)