Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010017 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9012010017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: S. N., bytom K. XXX/XXX, T. nad D., zastúpený JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom, Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 31.01.2012, ktorá bola postúpená Krajskému súdu v Bratislave uznesením zo dňa 26.03.2012 sp. zn. 4Sž/3/2012, sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.12.2011, č. SLV-PS-PK-215/2011 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozklad žalobcu proti Personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 392/2011 zo dňa 19.09.2011, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 193 ods. 1 písm. e zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov ( ďalej iba zákon). Žalobca uvádza, že napadá celý výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalobca uvádza, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 233 ods. 1,2, § 238 ods. 1-4 zákona. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, žalobca poukazuje na rozpory medzi výsluchom U., Z. K. a A. E.. R. rozpory bolo povinnosťou žalovaného odstrániť a vykonať konfrontáciu medzi žalobcom a uvedenými členmi hliadky ako aj U. E.. Až po vykonaní konfrontácie by bolo možné ako tak ustáliť skutkový stav a na tento prípadne aplikovať príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Postup aký vo veci aplikoval nadriadený žalobcu je v rozpore s uvedenými ustanoveniami, pretože nebol zadovážený dostatočný objem relevantných dôkazov, ktoré by celú vec, a najmä aj prípadne motívy príslušníkov PZ a tiež aj U. E., zodpovedne objasniť. Záver žalovaného, že zákon inštitút konfrontácie neupravuje a je to len vyšetrovací úkon podľa Trestného poriadku a konanie o prepustení je samostatným konaním, je mylný. Ustanovenie § 238 ods. 1-4 zákona totiž upravuje dôkazné prostriedky len príkladmo a teda nič nebránilo, aby v rámci konania o prepustení žalobcu neboli vykonané konfrontácie, ktoré by mohli preukázať úplne iný priebeh konkrétneho skutku. Práve v rámci konfrontácie by totiž mohlo dôjsť ku zmene výpovede zo strany svedkov, pretože nimi popisovaný dej, ktorý bol dôvodom na žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru sa vôbec nestal. Konanie o prepustení zo služobného pomeru vyžaduje, aby takáto osoba mohla klásť otázky svedkom ako aj poškodeným, ktorí vypovedajú v jej neprospech a tiež, aby mohla priamo reagovať na ich vyjadrenia. Jedine takýmto spôsobom môže konkrétny orgán rozhodujúci o prepustení zo služobného pomeru žalobcu nadovšetku pochybnosť rozhodnúť vo veci. Aj napriek tomu, že toto konanie je nezávislé od trestného konania, považuje žalobca za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že príslušné orgány činné v trestnom konaní nevykonali od 09.09.2011 do podania žaloby ani jeden procesný úkon. Pasivita príslušných orgánov činných v trestnom konaní tak trvá 4 mesiace, v rámci ktorých mohli byť vykonané aj konfrontácie, ktorých obsah by mohol byť použitý aj v rámci tohto konania. Žalobca dňa 12.03.2012 doplnil dokazovanie a založil do spisu výpoveď svedkyne Z. D. zo dňa 07.03.2012 a Q. N. zo dňa 07.03.2012, ktoré boli vykonané v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom títo svedkovia boli priamymi účastníkmi incidentu. Ich výpovede sú v rozpore so skutkovým stavom, ktorý bol podkladom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Aj tieto výpovede môžu prispieť k situácii, že voči žalobcovi bude procesným postupom ešte v prípravnom konaní zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že sa skutok nestal a teda tak by bol prepustený zo služobného pomeru bezdôvodne. Žalobca podaním zo dňa 03.09.2012 predložil súdu rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, na základe ktorého bola celá vec (trestné stíhanie žalobcu) postúpená Obvodnému úradu v Žiari nad Hronom, pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť (ak sa preukáže, že sa vôbec stal) priestupkom. V tejto súvislosti sa žalobcovi javí rozhodnutie žalovaného ako predčasné. Žalovanému bola dňa 09.08.2012 Krajským súdom v Bratislave doručená na vyjadrenie žaloba evidovaná pod č. k.: 5 S 145/2012, ktorou sa bývalý príslušník Policajného zboru (ďalej len „PZ“) S. N., (ďalej iba „žalobca“) domáha na Krajskom súde v Bratislave zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV- PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad podaný proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 392 zo dňa 19.09.2011 (ďalej len „personálny rozkaz“) vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vrátane personálneho rozkazu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný poukazuje predovšetkým na to, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. č.k. 6 Sžo 84/2007, č.k. 6 Sžo 98/2008, č.k. 1 Sžo 33/2008, č.k. 2 Sžo 5/2009, č.k. 8 Sžo 547/2009). V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. (napr. NS SR č.k. 1 Sžo 220/2008). Žalovaný v predmetnej veci poukazuje na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napr. NS SR č. k. 1 Sžo 33/2008, 3 Sžo 15/2011, 3 Sžo 21/2011). Žalovaný uvádza, že pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym orgánom. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa 13.07.2011 v čase po 20:40 hod. pred budovou Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom, v čase mimo výkonu štátnej služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k U. E., bytom S. č. XXX, D. nad D., ktorý bol vtom čase eskortovaný z lekárskeho ošetrenia hliadkou OO PZ Žiar nad D. do budovy OO PZ Žiar nad Hronom. Následne žalobca pri služobnom cestnom vozidle udrel putami spútaného U. E. rukou do oblasti tváre a vyhrážal sa mu, že ho zabije. V ďalšom pokračovaní fyzického útoku žalobcu na U. E. zabránila uvedená hliadka OO PZ Žiar nad Hronom. Následne bol Filip E. eskortujúcimi členmi hliadky OO PZ Žiar nad Hronom usadený do služobného motorového vozidla. Vzápätí po nasadnutí členov hliadky OO PZ Žiar nad Hronom do vozidla žalobca na tomto vozidle otvoril zadné dvere a opäť U. E. viackrát udrel do oblasti hlavy. Ďalšiemu napádaniu Filipa E. žalobcom opätovne zabránila hliadka OO PZ Žiar nad Hronom. Pokiaľ ide o naplnenie zákonných podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona: Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložil na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, keď inú osobu opakovane fyzicky napadol počas doby ako bola predvádzaná hliadkou OO PZ k vykonaniu služobných úkonov; teda neriadil sa Ústavou SR, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a zasiahol do práv inej osoby na ochranu zdravia a to v rozpore s jeho spoločenským postavením, úlohám a poslaním PZ (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z.). Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. O jeho nedisciplinovanosti svedčí ďalej to, že konal vo zvlášť hrubom rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona, keď mimo výkon štátnej služby nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, ako aj v rozpore s čl. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 3/2002 v znení neskorších predpisov (etický kódex príslušníka PZ), podľa ktorého príslušník PZ pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou SR, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra SR, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody. Uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. f) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ podľa osobitného predpisu bol oboznámený s tým, že policajt okrem iného poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď úmyselne neoprávnene koná proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ pred vydaním personálneho rozkazu bol prerokovaný s odborovým orgánom (ZO OZP č. 921-1 Žiar nad Hronom), ktorý ho odporučil realizovať. Konania uvedeného v dôvodovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil najskôr dňa 13.07.2011. Riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici sa o tomto konaní dozvedel najskôr dňa 04.08.2011 z informácie doručenej zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Návrh na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona, doručený dňa 12.09.2011. Personálny rozkaz bol vydaný dňa 19.09.2011 a žalobcovi doručený dňa 29.09.2011. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie ustanovené v § 192 ods. 5 zákona, boli dodržané. Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona dňom doručenia personálneho rozkazu. Žalobca využil zákonnú možnosť a proti personálnemu rozkazu podal riadny opravný prostriedok - rozklad, ktorý bol zamietnutý žalobou napadnutým rozhodnutím č. p.: SLV-PS- PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 27.12.2011. K námietke žalobca, že žalovaný sa dostatočne nespravoval ustanoveniami zákona a nevyužil všetky možnosti na to, aby zistil a objasnil skutočný stav veci. Ďalej poukazuje na rozpory medzi jeho výsluchom a výsluchmi svedkov, pričom je názoru, že tieto bolo potrebné odstrániť vykonaním konfrontácie medzi ním a svedkami. S uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť. Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona, v danej veci iba minister vnútra Slovenskej republiky, v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Tieto dôkazy minister vnútra SR považoval pre vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi riadne preukázal. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné prešetrenie danej veci. Žalobca bol dňa 21.08.2011 písomne upovedomený o začatí konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2011 žalobca okrem iného uviedol, že mu dňa 13.07.2011 telefonoval jeho syn N., že ho v obci Lovča napadol U. E. a ohrozoval ho mačetou a sekerou. Po ukončení telefonátu sa presunul so svojím motorovým vozidlom do miesta trvalého bydliska svojho syna do obce Lovča, kde sa mal incident odohrať. Z poskytnutých informácií od svojho syna zistil, že E. udrel jeho syna N. sekerou a jeho bývalého švagra Q. N. mačetou do rúk. Následne poslal svojho syna aj s Q. N. do nemocnice na ošetrenie, kde sa neskôr dostavil aj on sám na svojom súkromnom motorovom vozidle. Nakoľko svojho syna v priestoroch budovy nemocnice nenašiel, vyšiel von z budovy. Pred budovou nemocnice videl, ako hliadka OO PZ Žiar nad Hronom v zložení npráp. Z. K. a stržm. A. E. odvádzajú U. E. do služobného motorového vozidla za účelom jeho predvedenia. Pristúpil k nemu a začal mu dohovárať, aby sa k jeho synovi nepribližoval a aby ozbrojený nenapádal iných ľudí. Pri dohováraní mal zvýšený hlas, kričal. Jediný fyzický kontakt, ktorý mal s E. bol ten, že mu položil na rameno svoju ruku. Vtedy sa medzi nich vsunul npráp. Marián Suchý, aby zabránil vzniku konfliktu. Následne druhý člen hliadky stržm. Kriváň začal usádzať E. do služobného cestného vozidla. Vtedy žalobca počul, že si E. pýta vreckovku, tak sa vrátil do svojho motorového vozidla, zobral jednu vreckovku, otvoril ľavé zadné dvere a hodil ju dnu smerom ku E. s poznámkou: „Na, zadrhni sa s ňou!“. Tiež mu povedal, že ak bude chcieť niekoho podpáliť, nech sa sám zapáli a nech neškodí iným. Vzápätí zavrel dvere na služobnom vozidle a odišiel preč. Podľa svojho vyjadrenia sa U. E. nevyhrážal ani upálením, ani zabitím. Tiež E. podľa svojho vyjadrenia neudrel a hliadka OO PZ Žiar nad Hronom mu nemusela v ničom brániť, nakoľko sa ničoho nedopustil. S tvrdením žalobcu, že jediný fyzický kontakt, ktorý mal s Filipom E. bol ten, že mu položil ruku na rameno a zároveň odmietol, že by ho udieral rukou a to do akejkoľvek časti jeho tela, nie je možné súhlasiť. Toto tvrdenie žalobcu je vyvrátené vyjadreniami členov hliadky OO PZ Žiar nad Hronom npráp. Z. K. a stržm. A. E., ako aj U. E., ktorí vo svojich výpovediach fyzický útok žalobcu voči U. E. potvrdili. O objektivite a pravdivosti vyjadrení členov hliadky k veci nie je pritom žiadny dôvod pochybovať. Taktiež je nedôvodné, keď žalobca v podanom rozklade uvádza, že celá vec bola zo strany jeho nadriadeného vedená jednostranne najmä v súvislosti s výsluchmi členov hliadky OO PZ Žiar nad Hronom a s výsluchom U. E., pričom uvádza, že má vážne pochybnosti o ich dôveryhodnosti, nakoľko sa konali bez jeho prítomnosti, resp. prítomnosti jeho právneho zástupcu a ak boli rozpory medzi ich výsluchmi a jeho výsluchom, tak malo byť povinnosťou nadriadeného vykonať konfrontáciu medzi ním a týmito osobami a až po takto vykonaných konfrontáciách by bolo možné podľa jeho názoru ustáliť skutkový stav a na tento aplikovať príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Je potrebné uviesť, že žiadne ustanovenie zákona inštitút konfrontácie neupravuje. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný taktiež uvádza, že k vykonaniu konfrontácie ani nebol daný žiadny relevantný dôvod, vzhľadom k jednoznačnosti dôkazov o spáchaní protiprávneho konania žalobcom. Taktiež nebol daný žiadny dôvod ani na prítomnosť žalobcu pri výsluchoch jednotlivých osôb. Žalobca o svoju prítomnosť pri výsluchoch nakoniec ani žiadnym spôsobom nepožiadal. O prítomnosť pri nich nemohol žiadať ani jeho právny zástupca, keďže žalobca o zvolení právneho zástupcu príslušného nadriadeného pred a ani počas vykonávania úkonov v konaní o prepustení, neinformoval. Plnomocenstvo žalobca udelil advokátovi až dňa 03.10.2011, teda po vykonaní všetkých úkonov a až po doručení personálneho rozkazu. Žalobca sa mohol v rámci samostatného personálneho konania oboznámiť so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi. Je potrebné uviesť, že žalobca ani v podanej žalobe neuvádza, v čom vidí rozpory v zadovážených dôkazoch. Skutočnosť, že výpoveď žalobcu nekorešponduje s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ktorými je spáchanie protiprávneho konania žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané, nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala dostatočný dôvod na vykonanie žalobcom navrhovanej konfrontácie. Dôkazy, ktoré boli žalovaným v danej veci zhromaždené a vyhodnotené boli zadovážené v súlade so zákonom a tieto sú podľa názoru žalovaného postačujúce pre vydanie napadnutého personálneho rozkazu. Zhromaždenými dôkazmi bolo žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané protiprávne konanie, ktorého sa dopustil. Konanie o skončení služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona je osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru. Žalovaný poukazuje na to, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Žalovaný bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrené si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Žalobca mal možnosť v rámci konania vedeného u žalovaného využiť všetky subjektívne práva, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona, a to nielen v rámci konania na prvostupňovom orgáne, ale aj v rámci konania na odvolacom orgáne u žalovaného. Účelom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 366/06-9, č.k. III ÚS 263/06-14, č.k. III ÚS 345/04-11). Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vykonaním žalobcom navrhovanej konfrontácie by v žiadnom smere nedošlo k zmene tej skutočnosti, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je to uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí. Všetky v konaní zabezpečené dôkazy, ktoré sú obsahom priloženého spisu spĺňajú všetky zákonné požiadavky tak, ako sú uvedené v ustanovení § 238 ods. 1 zákona a tieto boli dôsledne vyhodnotené v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 zákona a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona). Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nadriadený si v predmetnej veci zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanoveniami zákona. Ako už bolo uvedené, hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť, prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. Žalovaný poukazuje na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo naplnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný v predmetnom konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu. V samostatnom personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. Žalovaným bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Personálne konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne na základe príslušných ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu dodržaný zákonný postup. Žalovaný má za to, že po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základe vlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo potrebné prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Práve skutočnosti, ktoré tento dôvod zakladali, sú podľa názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu uvedené v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa odvolací orgán žalovaného musel vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, na ktoré v podanom rozklade žalobca poukazoval. Tieto skutočnosti podľa názoru žalovaného vyplývajú zo zadovážených dôkazov, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu. Rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, alebo jeho prípadnej priestupkovej zodpovednosti podľa zákona č. 372/1990 Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním sa spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam (právny názor NS SR napr. sp. zn. 8 Sžo 92/2009, sp. zn. 1 Sžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo 108/2008, sp. zn. 1 Sžo 91/2008, sp. zn. 8 Sžo 125/2008). S poukazom na vykonané dokazovanie, nesúhlas žalobcu s jeho prepustením, nie je dôvodný. Spáchanie protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom preukázané. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ žalovaný považuje za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Žalovaný navrhuje preto žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Rozsudok bol verejne vyhlásený 17.09.2013 podľa § 156 ods. 1,3 v spojení s § 250f ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS- PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011, ktorým bolo podľa § 243 ods. 4 zákona zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdený Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 392 zo dňa 19.09.2011, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 02.09.2011 bol spracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru podľa § 193 ods. 1 písm. e/ zákona z dôvodu, že žalobca v presne nezistenom čase po 20:40 hod. pred budovou Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom v čase mimo služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k U. E., ktorý bol v tom čase eskortovaný z ošetrenia hliadkou OO PZ Žiar nad Hronom, ORPZ v Žiari nad Hronom do budovy OO PZ Žiar nad Hronom. Následne začal žalobca pri služobnom cestnom vozidle udierať U. E. päsťou do tváre a vyhrážať sa mu, že ho upáli a zabije. V ďalšom napádaní žalobcovi zabránila až hliadka OO PZ. Po tomto incidente bol poškodený U. E. usadený do služobného cestného vozidla, pričom žalobca na stojacom vozidle otvoril zadné dvere a opäť ho niekoľkokrát udrel do tváre. Ďalšiemu napádaniu U. E. žalobcom zabránila až hliadka OO PZ. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra SR evidovanom pod ČVS: SKIS-230/IS-3-V-2010 (ORP-ZH-VO-451/2011). O začatí konania o prepustení bol žalobca upovedomený dňa 21.09.2011. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.08.2011 uviedol, že dňa 13.07.2011 v presne nezistenom čase mu telefonoval jeho syn N. N. s tým, že ho v obci Lovča napadol U. E. a ohrozoval ho mačetou a sekerou, ktorú si doniesol zo sebou. Počas telefonátu ho tiež informoval o tom, že E. má pri sebe benzín a zaútočil mačetou aj na jeho bývalého švagra Q. N.. Po ukončení telefonátu sa žalobca presunul so svojim súkromným motorovým vozidlom do miesta trvalého bydliska syna, kde sa mal celý incident odohrať a spýtal sa syna na podrobnejšie informácie. Ďalej opísal priebeh svojho konania tak, že poslal svojho syna do nemocnice a následne išiel za ním svojim motorovým vozidlom. Nakoľko svojho syna v priestoroch budovy nenašiel vyšiel z budovy a zapálil si cigaretu. Počas fajčenia pred budovou nemocnice videl ako hliadka OO PZ v zložení npráp. Z. K. a stržm. A. E. odvádzajú U. E. do služobného motorového vozidla za účelom jeho predvedenia do budovy OO PZ v T. nad D.. Nakoľko U. E. poznal už z predchádzajúceho obdobia, pristúpil k nemu a začal mu dohovárať, aby sa k jeho synovi nepribližoval a aby ozbrojený napádal iných ľudí. Pri dohováraní mal zvýšený hlas, kričal. Jeho fyzický kontakt, ktorý mal podľa svojho vyjadrenia žalobca s E., ten bol tak, že mu položil na rameno svoju ruku. Vtedy sa medzi nich údajne vsunul npráp. Z. K., aby podľa žalobcu zabránil prípadnému vzniku konfliktu. Následne druhý člen hliadky stržm. Kriváň začal usádzať E. do služobného cestného vozidla. Vtedy žalobca započul, že si E. pýta vreckovku, tak mu ju hodil dnu smerom ku E. s poznámkou: „Na zadrhni, sa s ňou!“. Tiež mu povedal, že ak bude chcieť niekoho podpáliť, nech sa sám zapáli a nech neškodí iným. V zápätí zavrel dvere na služobnom cestnom vozidle a odišiel preč. Žalobca uvádza, že sa Kuklovi nevyhrážal ani upálením a nezabitím. Tiež ho neudrel a hliadka OO PZ mu nemusela v ničom brániť, nakoľko sa ani ničoho nedopustil. Prvostupňový správny orgán zabezpečil pred rozhodnutím vo veci samej výsluch oboch členov hliadky prítomných pri incidente a to npráp. Z. K. a stržm. A. E. ako aj výsluch poškodeného U. E.. Súhlasné stanovisko s návrhom na prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona dal riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ Žiar nad Hronom, riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom a riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici. Dňa 19.09.2011 bol vydaný personálny rozkaz č. 392, ktorým bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú skutočnosti zistené a zaznamenané v návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú dôkazy: úradný záznam zo dňa 07.09.2011 o odovzdaní návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, s ktorého vyplýva, že žalobca bol poučený o jeho právach a o tom, že sa odmietol k návrhu vyjadriť; zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 14.07.2011; úradný záznam spísaný dňa 13.07.2011 na OR PZ, OO PZ v Žiari nad Hronom stržm. A. E. a npráp. Z. K.; lekárska správa U. E.; lekárska správa U. E. zo dňa 13.07.2011; zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru práp. S. N. zo dňa 21.08.2011; zápisnica o výsluchu osoby na zistenie objasnenie skutočného stavu veci spísaná dňa 23.08.2011 s U. E., Z. K., A. E.; rozklad žalobcu proti Personálnemu rozkazu č. 392/2011; napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd vykonáva dokazovanie výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní. Súd uvádza, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 17 ods. 1 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím nato, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám“. Podľa § 48 ods. 3 zákona policajt je povinný : a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, c/ dodržiavať služobnú prísahu, d/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú prísahu. Podľa rozkazu ministra vnútra č. 6/1997, I. časti písm. a/ bod 2 a 9 sa ukladá všetkým policajtom zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru občanov v tento zbor. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a následné vydanie oboch rozhodnutí bolo v súlade a na základe zákona a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy boli správnymi orgánmi náležite vyhodnotené a na ich základe bolo správne kvalifikované protiprávne konanie žalobcu nezlučiteľné s postavením príslušníka Policajného zboru. Dôkazy, ktoré si žalovaný v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zabezpečil a následne vydal napadnuté rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca dňa 13.07.2011 v čase po 20:40 hod. pred budovou Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom v čase mimo výkonu štátnej služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k Filipovi E., ktorý bol v tom čase eskortovaný z lekárskeho ošetrenia hliadkou OO PZ v Žiari nad Hronom do budovy OO PZ Žiar nad Hronom. Žalobca pri služobnom cestnom vozidle udrel putami spútaného U. E. rukou do oblasti tváre a vyhrážal sa mu, že ho zabije. V ďalšom pokračovaní fyzického útoku žalobcu na U. E. mu zabránila uvedená hliadka OO PZ T. nad D.. Následne bol U. E. eskortujúcimi členmi hliadky OO PZ T. nad Hronom usadený do služobného motorového vozidla. N. po nasadnutí členov hliadky OO PZ Žiar nad Hronom a U. E. do vozidla žalobca na tomto vozidle otvoril zadné dvere a opäť Filipa Kuklu viackrát udrel do oblasti hlavy. Ďalšiemu napádaniu U. žalobcom opätovne zabránila hliadka OO PZ v Žiari nad Hronom. K námietke žalobcu, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci súd uvádza, že žalovaný si zabezpečil dôkazy v zmysle § 238 ods. 2 zákona a to výpoveďami oboch príslušníkov policajného zboru a napadnutým U. E.. Tvrdenie žalobcu o tom, že nenapadol Filipa E. je vyvrátené vyjadreniami členov hliadky OO PZ Žiar nad Hronom ako aj U. E.. O objektivite a pravdivosti vyjadrení členov hliadky k veci nie je žiadny dôvod pochybovať. Tiež nie je dôvodná žalobcova námietka podaná v rozklade, že celá vec bola zo strany nadriadeného vedená jednoznačne proti nemu, najmä v súvislosti s výsluchmi členov hliadky OO PZ v Žiari nad Hronom a s výsluchom U. E. a žiadal, aby bola vykonaná konfrontácia medzi ním a týmito osobami, aby sa riadne zistil a ustálil skutkový stav a na tento aplikoval príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Súd uvádza, že žiadne ustanovenia zákona inštitút konfrontácie neupravuje. Tiež je potrebné konštatovať, že žalobca nepožiadal o to, aby bol prítomný pri výsluchu svedkov a Filipa E. a nenavrhol dôkazy, ktoré by preukázali opak. K námietka, že nebol prítomný ani jeho právny zástupca súd uvádza, že žalobca udelil plnomocenstvo advokátovi až dňa 03.10.2011, teda po vykonaní všetkých úkonov a až po doručení Personálneho rozkazu. Súd ďalej uvádza, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si zaobstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Žalobca mal možnosť v rámci konania, ktoré viedol žalovaný využiť všetky subjektívne práva, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona a to nielen v rámci konania na prvostupňovom orgáne ale aj v rámci konania na odvolacom orgáne u žalovaného, čo však nevyužil. Súd zdôrazňuje, že sa zaoberal len s tými dôvodmi žaloby, či takéto hodnotenie zo zistení skutočností predstavujú tak logické vyústenie pre záver o vydaní rozhodnutia žalovaného. Účelom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Súd zdôrazňuje, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo naplnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona a to, že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ďalej je potrebné poukázať na to, že rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine z hľadiska prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, alebo jeho prípadnej priestupkovej zodpovednosti podľa zák. č. 372/1990 Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje o zotrvaní, resp. nezotrvaní žalobcu v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobné povinnosti. Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca ako príslušník policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť policajného zboru sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou je zabezpečiť záujmy spoločnosti a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníka policajného zboru. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.