Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010017 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9012010017.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: S. N., bytom K. XXX/ XXX, T. nad D., zastúpený JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom, Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 666,92 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/145/12-46 zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. K.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a H. súd K. republiky uznesením sp. zn. XSžo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tento zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení najvyššieho súd bolo uvedené, že rozsudok krajského súdu bolo potrebné zrušiť z dôvodu, že sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojej žalobe, týkajúcimi sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia v naznačenom smere, ani neuviedol, z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, resp. právne irelevantné. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Súd v novom konaní zistil, že žalobca žalobou doručenou H. súdu SR dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola postúpená E. súdu v C. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XSž/X/XXXX, sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, č. K.-PS-PK-XXX/XXXX ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. T. uvádza, že napadá celý výrok rozhodnutia žalovaného a navrhuje, aby vo veci súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe skutkového stavu nedostačujúceho na posúdenie veci (§ X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). T. uvádza, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 233 ods. 1, 2, § 238 ods. Xaž X zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov S. zboru, K. informačnej služby, T. väzenskej a justičnej stráže K. republiky a T. polície (ďalej iba „zákon“)dostatočne sa nespravoval a nevyužil všetky možnosti na to, aby zistil a objasnil skutočný stav veci. S. ide o nedostatočne zistený skutkový stav, žalobca poukazuje na rozpory medzi jeho výsluchom a výsluchmi U. E., Z. K. a A. E.. R. rozpory boli povinnosťou jeho nariadeného odstrániť a vykonať konfrontáciu medzi žalobcom a uvedenými členmi hliadky ako aj s U. E.. Až po vykonaní konfrontácie by bolo možné ako tak ustáliť skutkový stav a na tento prípadne aplikovať príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. S. aký vo veci aplikoval nadriadený žalobcu je v rozpore s uvedenými ustanoveniami, pretože nebol zadovážený dostatočný objem relevantných dôkazov, ktoré by celú vec, a najmä aj prípadne motívy príslušníkov PZ a tiež aj U. E., zodpovedne objasniť. T. žalovaného, že zákon inštitút konfrontácie neupravuje a je to len vyšetrovací úkon podľa R. poriadku a konanie o prepustení je samostatným konaním, je mylný. V. § 238 ods. X-X zákona totiž upravuje dôkazné prostriedky len príkladmo a teda nič nebránilo, aby v rámci konania o prepustení žalobcu neboli vykonané konfrontácie, ktoré by mohli preukázať úplne iný priebeh konkrétneho skutku. S. v rámci konfrontácie by totiž mohlo dôjsť ku zmene výpovede zo strany svedkov, pretože nimi popisovaný dej, ktorý bol dôvodom na žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru sa vôbec nestal. E. o prepustení zo služobného pomeru vyžaduje, aby takáto osoba mohla klásť otázky svedkom ako aj poškodeným, ktorí vypovedajú v jej neprospech a tiež, aby mohla priamo reagovať na ich vyjadrenia. A. takýmto spôsobom môže konkrétny orgán rozhodujúci o prepustení zo služobného pomeru žalobcu nadovšetku pochybnosť rozhodnúť vo veci. Aj napriek tomu, že toto konanie je nezávislé od trestného konania, považuje žalobca za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že príslušné orgány činné v trestnom konaní nevykonali od XX.XX.XXXX do podania žaloby ani jeden procesný úkon. S. príslušných orgánov činných v trestnom konaní tak trvá X mesiace, v rámci ktorých mohli byť vykonané aj konfrontácie, ktorých obsah by mohol byť použitý aj v rámci tohto konania. T. dňa XX.XX.XXXX doplnil dokazovanie a založil do spisu výpoveď svedkov Z. D. zo dňa XX.XX.XXXX a Q. N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli vykonané v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom títo svedkovia boli priamymi účastníkmi incidentu. P. výpovede sú v rozpore so skutkovým stavom, ktorý bol podkladom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Aj tieto výpovede môžu prispieť k situácii, že voči žalobcovi bude procesným postupom ešte v prípravnom konaní zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že sa skutok nestal a teda tak by bol prepustený zo služobného pomeru bezdôvodne. T. podaním zo dňa XX.XX.XXXX predložil súdu rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry T. nad D., na základe ktorého bola celá vec (trestné stíhanie žalobcu) postúpená X. úradu v T. nad D., pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť (ak sa preukáže, že sa vôbec stal) priestupkom. V tejto súvislosti sa žalobcovi javí rozhodnutie žalovaného ako predčasné. T. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS XXX/XX-XX, NS SR napr. sp. zn. XSžo XX/ XXXX, sp. zn. XK. XX/XXXX, sp. zn. X Sžo XX/XXXXsp. zn. XSžo X/XXXX, sp. zn. XSžo XXX/XXXX). V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzeným dôvodov. P. o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § X49 ods. 2 zákona O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. N. z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. X X.). Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. (napr. NS SR č.k. X K. XXX/XXXX). T. v predmetnej veci poukazuje na ustálený právny názor H. súdu SR, podľa ktorého posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napr. NS SR č. k. X K. XX/XXXX, X K. XX/XXXX, X K. XX/XXXX). T. uvádza, že pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym orgánom. M. prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § X92 ods. 1 písm. e) zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. K., ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa XX.XX.XXXX v čase po XX:XX hod. pred budovou H. s poliklinikou v T. nad D., v čase mimo výkonu štátnej služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k U. E., bytom S. č. XXX, D. nad D., ktorý bol vtom čase eskortovaný z lekárskeho ošetrenia hliadkou OO PZ T. nad D. do budovy OO PZ T. nad D.. H. žalobca pri služobnom cestnom vozidle udrel putami spútaného U. E. rukou do oblasti tváre a vyhrážal sa mu, že ho zabije. V ďalšom pokračovaní fyzického útoku žalobcu na U. E. zabránila uvedená hliadka OO PZ T. nad D.. H. bol U. E. eskortujúcimi členmi hliadky OO PZ T. nad D. usadený do služobného motorového vozidla. N. po nasadnutí členov hliadky OO PZ T. nad D. do vozidla žalobca na tomto vozidle otvoril zadné dvere a opäť U. E. viackrát udrel do oblasti hlavy. Z. napádaniu U. E. žalobcom opätovne zabránila hliadka OO PZ T. nad D.. S. ide o naplnenie zákonných podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § X92 ods. 1 písm. e) zákona: T. hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložil na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, keď inú osobu opakovane fyzicky napadol počas doby ako bola predvádzaná hliadkou OO PZ k vykonaniu služobných úkonov; teda neriadil sa W. SR, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a zasiahol do práv inej osoby na ochranu zdravia a to v rozpore s jeho spoločenským postavením, úlohám a poslaním PZ (§ 2 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z.). Z obsahu služobnej prísahy (§ X7 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. O jeho nedisciplinovanosti svedčí ďalej to, že konal vo zvlášť hrubom rozpore s ustanovením § 48 ods. X písm. g) a h) zákona, keď mimo výkon štátnej služby nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, ako aj v rozpore s čl. X H. ministra vnútra SR č. X/XXXX v znení neskorších predpisov (etický kódex príslušníka PZ), podľa ktorého príslušník PZ pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s W. SR, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Z. vnútra SR, ako aj s G. kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody. V. konania sa dopustil aj napriek tomu, že v zmysle čl. X ods. X písm. f) nariadenia ministra vnútra SR č. XX/XXXX o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ podľa osobitného predpisu bol oboznámený s tým, že policajt okrem iného poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď úmyselne neoprávnene koná proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného. K. bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ. T. vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. T. povinnosť uvedená v § X25 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ pred vydaním personálneho rozkazu bol prerokovaný s odborovým orgánom (ZO X. č. XXX-X T. nad D.), ktorý ho odporučil realizovať. E. uvedeného v dôvodovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil najskôr dňa XX.XX.XXXX. Q. E. riaditeľstva PZ v C. C. sa o tomto konaní dozvedel najskôr dňa XX.XX.XXXX z informácie doručenej zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby Z. vnútra SR. H. na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) zákona, doručený dňa XX.XX.XXXX. S. rozkaz bol vydaný dňa XX.XX.XXXX a žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie ustanovené v § 192 ods. X zákona, boli dodržané. K. pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. X zákona dňom doručenia personálneho rozkazu. T. proti personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX podal rozklad, ktorý bol zamietnutý napadnutým rozhodnutím č. p.: K.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K námietke žalobca, že žalovaný sa dostatočne nezistil a neobjasnil skutočný stav veci. Z. poukazuje na rozpory medzi jeho výsluchom a výsluchmi svedkov, pričom je názoru, že tieto bolo potrebné odstrániť vykonaním konfrontácie medzi ním a svedkami. S uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť. T. uvádza, že podľa ustanovenia § X38 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. S. nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v § X92 ods. 1 písm. e) zákona, v danej veci iba minister vnútra K. republiky, v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. R. dôkazy minister vnútra SR považoval pre vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi za riadne preukázal. T. v samostatnom personálnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné prešetrenie danej veci. T. uvádza, že žalobca bol dňa XX.XX.XXXX písomne upovedomený o začatí konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § X92 ods. 1 písm. e) zákona. Vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalobca okrem iného uviedol, že mu dňa XX.XX.XXXX telefonoval jeho syn N., že ho v obci F. napadol U. E. a ohrozoval ho mačetou a sekerou. Po ukončení telefonátu sa presunul so svojím motorovým vozidlom do miesta trvalého bydliska svojho syna do obce F., kde sa mal incident odohrať. Z poskytnutých informácií od svojho syna zistil, že E. udrel jeho syna N. sekerou a jeho bývalého švagra Q. N. mačetou do rúk. H. poslal svojho syna aj s Q. N. do nemocnice na ošetrenie, kde sa neskôr dostavil aj on sám na svojom súkromnom motorovom vozidle. H. svojho syna v priestoroch budovy nemocnice nenašiel, vyšiel von z budovy. S. budovou nemocnice videl, ako hliadka OO PZ T. nad D. v zložení npráp. Z. K. a stržm. A. E. odvádzajú U. E. do služobného motorového vozidla za účelom jeho predvedenia. S. k nemu a začal mu dohovárať, aby sa k jeho synovi nepribližoval a aby ozbrojený nenapádal iných ľudí. S. dohováraní mal zvýšený hlas, kričal. A. fyzický kontakt, ktorý mal s E. bol ten, že mu položil na rameno svoju ruku. N. sa medzi nich vsunul npráp. Z. K., aby zabránil vzniku konfliktu. H. druhý člen hliadky stržm. E. začal usádzať E. do služobného cestného vozidla. N. žalobca počul, že si E. pýta vreckovku, tak sa vrátil do svojho motorového vozidla, zobral jednu vreckovku, otvoril ľavé zadné dvere a hodil ju dnu smerom ku E. s poznámkou: „Na, zadrhni sa s ňou!“. R. mu povedal, že ak bude chcieť niekoho podpáliť, nech sa sám zapáli a nech neškodí iným. N. zavrel dvere na služobnom vozidle a odišiel preč. Podľa svojho vyjadrenia sa U. E. nevyhrážal ani upálením, ani zabitím. R. E. podľa svojho vyjadrenia neudrel a hliadka OO PZ T. nad D. mu nemusela v ničom brániť, nakoľko sa ničoho nedopustil. S tvrdením žalobcu, že jediný fyzický kontakt, ktorý mal s U. E. bol ten, že mu položil ruku na rameno a zároveň odmietol, že by ho udieral rukou a to do akejkoľvek časti jeho tela, nie je možné súhlasiť. T. uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je vyvrátené vyjadreniami členov hliadky OO PZ T. nad D. npráp. Z. K. a stržm. A. E., ako aj U. E., ktorí vo svojich výpovediach fyzický útok žalobcu voči U. E. potvrdili. O objektivite a pravdivosti vyjadrení členov hliadky k veci nie je pritom žiadny dôvod pochybovať. Taktiež je nedôvodné, keď žalobca v podanom rozklade uvádza, že celá vec bola zo strany jeho nadriadeného vedená jednostranne najmä v súvislosti s výsluchmi členov hliadky OO PZ T. nad D. a s výsluchom U. E., pričom uvádza, že má vážne pochybnosti o ich dôveryhodnosti, nakoľko sa konali bez jeho prítomnosti, resp. prítomnosti jeho právneho zástupcu a ak boli rozpory medzi ich výsluchmi a jeho výsluchom, tak malo byť povinnosťou nadriadeného vykonať konfrontáciu medzi ním a týmito osobami a až po takto vykonaných konfrontáciách by bolo možné podľa jeho názoru ustáliť skutkový stav a na tento aplikovať príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Je potrebné uviesť, že žiadne ustanovenie zákona inštitút konfrontácie neupravuje. Podľa čl. X ods. X W. SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. K vykonaniu konfrontácie ani nebol daný žiaden relevantný dôvod, vzhľadom k jednoznačnosti dôkazov o spáchaní protiprávneho konania žalobcom. Taktiež nebol daný žiadny dôvod ani na prítomnosť žalobcu pri výsluchoch jednotlivých osôb. T. o svoju prítomnosť pri výsluchoch nakoniec ani žiadnym spôsobom nepožiadal. O prítomnosť pri nich nemohol žiadať ani jeho právny zástupca, keďže žalobca o zvolení právneho zástupcu príslušného nadriadeného pred a ani počas vykonávania úkonov v konaní o prepustení, neinformoval. S. žalobca udelil advokátovi až dňa XX.XX.XXXX, teda po vykonaní všetkých úkonov a až po doručení personálneho rozkazu. T. sa mohol v rámci samostatného personálneho konania oboznámiť so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi. Je potrebné uviesť, že žalobca ani v podanej žalobe neuvádza, v čom vidí rozpory v zadovážených dôkazoch. K., že výpoveď žalobcu nekorešponduje s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ktorými je spáchanie protiprávneho konania žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané, nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala dostatočný dôvod na vykonanie žalobcom navrhovanej konfrontácie. M., ktoré boli žalovaným v danej veci zhromaždené a vyhodnotené boli zadovážené v súlade so zákonom a tieto sú podľa názoru žalovaného postačujúce pre vydanie napadnutého personálneho rozkazu. T. dôkazmi bolo žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané protiprávne konanie, ktorého sa dopustil. E. o skončení služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) zákona je osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru. T. poukazuje na to, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) zákona bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. T. bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. D. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. T. mal možnosť v rámci konania vedeného u žalovaného využiť všetky subjektívne práva, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona, a to nielen v rámci konania na prvostupňovom orgáne, ale aj v rámci konania na odvolacom orgáne u žalovaného. W. súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru (uznesenie W. súdu SR č.k. P.. ÚS XXX/XX-X, č.k. P. ÚS XXX/XX-XX, č.k. P. ÚS XXX/XX-XX). Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vykonaním žalobcom navrhovanej konfrontácie by v žiadnom smere nedošlo k zmene tej skutočnosti, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je to uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí. N. v konaní zabezpečené dôkazy, ktoré sú obsahom priloženého spisu spĺňajú všetky zákonné požiadavky tak, ako sú uvedené v ustanovení § 238 ods. X zákona a tieto boli dôsledne vyhodnotené v zmysle ustanovenia § 238 ods. X zákona a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § X33 ods. 2 zákona). Podľa ustanovenia § 238 ods. X zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. H. si v predmetnej veci zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanoveniami zákona. B. už bolo uvedené, hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. K. uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť, prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. T. poukazuje na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo naplnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) zákona, a to že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. T. v predmetnom konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu. V samostatnom personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. T. bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. S. konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne na základe príslušných ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu dodržaný zákonný postup. T. má za to, že po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základe vlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo potrebné prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa § X92 ods. 1 písm. e) zákona. S. skutočnosti, ktoré tento dôvod zakladali, sú podľa názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu uvedené v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa odvolací orgán žalovaného musel vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, na ktoré v podanom rozklade žalobca poukazoval. R. skutočnosti podľa názoru žalovaného vyplývajú zo zadovážených dôkazov, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu. Q. ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa R. zákona, alebo jeho prípadnej priestupkovej zodpovednosti podľa zákona č. XXX/XXXX Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním sa spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam (právny názor NS SR napr. sp. zn. X K. XX/XXXX, sp. zn. X K./XX/XXXX, sp. zn. X K. XXX/XXXX, sp. zn. X K. XX/XXXX, sp. zn. X K. XXX/ XXXX). S poukazom na vykonané dokazovanie, nesúhlas žalobcu s jeho prepustením, nie je dôvodný. K. protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom preukázané. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ žalovaný považuje za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. T. navrhuje preto žalobu zamietnuť. E. súd v C. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ X46 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Q. bol verejne vyhlásený XX.XX.XXXX podľa § X56 ods. X,X v spojení s § 250f ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. X,X,X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. S. správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. W. súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. K.-PS-PK-XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo podľa § 2X3 ods. 4 zákona zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdený S. rozkaz ministra vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. bola spísaná T. o trestnom oznámení s U. E., ktoré podal vo veci jeho napadnutia S. N.. V zápisnici je uvedené: „M. XX.XX.XXXX som bol príslušníkmi polície eskortovaný na ošetrenie na chirurgiu v H. v T. nad D.. Po tom ako ma tam ošetrili tak sme spoločne s policajtmi išli do auta, celý čas som mal založené putá za chrbtom. B. sme nastupovali do služobného vozidla, tak ku mne pristúpil muž v civilnom odeve, opýtal sa ma či viem ako sa volá, ja som povedal, že ja ho nepoznám. On mi krikom povedal, že je S. N. a začal ma fyzicky napádať. V. ma päsťou do tváre, kde mi zlomil nos a počas toho kričal, že ma zabije a upáli. S. ho odo mňa odtiahli a mňa dali do auta. S. ako ma policajti dali do auta tak ma ešte v aute pár krát udrel. T. ho policajti dali odo mňa preč. T. za mnou dvere. ..... S. ako ma N. napadol ma policajti na moju žiadosť zobrali na ošetrenie.“ M. XX.XX.XXXX bol spísaný W. záznam s npráp. Z. K. a stržm. A. E. v ktorej okrem iného je uvedené: „S. odchodu z budovy H. v T. nad D., kedy bol U. E. s rukami spútanými za chrbtom k menovanému podišiel kolega práp. S. N. z OO PZ T. nad D. v civilnom ošatení v tom čase v osobnom voľne a vytkol mu (U. E.), že sa nemá na jeho syna zaháňať mačetou a nech sa mu v budúcnosti vyhne. N. ho udrel rukou po tvári. V ďalšom napádaní menovaného zo strany kolegu bolo zabránené hliadkou OO PZ. H. bol U. E. usadený na zadnú sedačku služobného auta s úmyslom eskortovať menovaného na OO PZ T. nad D.. S. N. pribehol k služobnému autu - hliadka OO PZ sa už nachádzala v tom čase v služobnom vozidle s eskortovanou osobou, otvoril zadné dvere na služobnom vozidle, ktoré sa ešte nestihli uzamknúť, lebo vozidlo nebolo v pohybe a udrel menovaného rukou po tvári. H. hliadka OO PZ vystúpila z vozidla a v ďalšom napádaní mu bolo zabránené.“ M. XX.XX.XXXX bol spracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka S. zboru podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona z dôvodu, že žalobca v presne nezistenom čase po XX:XX hod. pred budovou H. s poliklinikou v T. nad D., v čase mimo služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k U. E., ktorý bol v tom čase eskortovaný z ošetrenia hliadkou OO PZ T. nad D., OR PZ v T. nad D. do budovy OO PZ T. nad D.. H. začal žalobca pri služobnom cestnom vozidle udierať U. E. päsťami do tváre a vyhrážať sa mu, že ho upáli a zabije. V ďalšom napádaní žalobcovi zabránila až hliadka OO PZ. Po tomto incidente bol poškodený U. E. usadený do služobného cestného vozidla, pričom žalobca na stojacom vozidle otvoril zadné dvere a opäť ho niekoľkokrát udrel do tváre. Z. napádaniu U. E. žalobcom zabránila až hliadka OO PZ. V. skutkový stav bol zistený na základe šetrenia odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra SR evidovanom pod U.: K.- XXX/IS-X-V-XXXX (X.-ZH-VO-XXX/XXXX). O začatí konania o prepustení bol žalobca upovedomený dňa XX.XX.XXXX. T. vo vyjadrení vo veci konania prepustenie zo služobného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: „ že dňa XX.XX.XXXX mi zavolal syn, ktorý uviedol, že bol napadnutý osobou U. E., ktorý si so sebou priniesol benzín, mačetu a sekeru a okrem jeho osoby napadol osobu Q. N.. Po tomto som išiel so známou osobou do trvalého bydliska syna a tam mi vyrozprával celú vec ako sa udiala. ........ Po krátkej dobe asi tak X min. z nemocnice vyšiel U. E. spoločne s hliadkou. Ja som prišiel k menovanej osobe a pýtal som sa ho čo to malo znamenať a čo to urobil. Na to U. povedal, že S. je nič to N. ja na vine a on nič neurobil. Ja som mu povedal U. neklam to čo ťa napadlo takto riešiť ak máš s ním problém tak to rieš cez nás rodičov a v kľude nie sa ozbrojíš a ideš robiť zle čo si načisto stratil rozum. S. som mu povedal, že ja si neprajem, aby si sa približoval k synovi a nech zabudne na neho. On mi povedal, že áno a pýtal so cigaretu, ktorú mi videl v ruke. H. som sa ho opýtal či to pochopil a on začal plakať. S. tom som mu položil pravú ruku na jeho ľavé plece. D. ktorá ho sprevádzala stála v tesnej blízkosti a ako som mu položil ruku na plece člen hliadky sa postavil medzi mňa a osobu E. a odtlačil E. ďalej odo mňa. Na to som členovi hliadky povedal, že čo sa robí rozprávať sa s ním hádam môžem. Po tomto ho posadili do služobného vozidla na zadnú stranu spolujazdca. E. si cestou do vozidla chcel vreckovku a tak ja dom išiel k svojmu vozidlu, vybral som papierovú vreckovku a išiel som k služobnému vozidlu, kde som otvoril dvere na strane vodiča a vreckovku som mu hodil dnu s tým, že som mu povedal zadrhni sa s ňou. Taktiež som mu povedal a to opakovane, U. nepribližuj sa k môjmu synovi pochopil si ja si to neželám a nech ťa nenapadne ho ešte raz napadnúť lebo potom už nebudem s tebou debatovať tak ako naposledy v D. nad D. a ak chceš niekoho podpáliť tak sa podpáľ sám a neškoď iným nechaj moju rodinu na pokoji. S. som zavrel dvere na služobnom vozidle a išiel som preč. U. E. som neudrel päsťou a nevyhrážal som sa mu upálením a zabitím. D. OO PZ mi nemusela v ničom brániť nakoľko som sa ničoho nedopustil“. M. XX.XX.XXXX o XX.XX hod. bola so žalobcom spísaná T. o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. N. žalobcu sa zhoduje s jeho písomným N. vo veci konania prepustenie zo služobného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX. V zápisnici uviedol, že do nemocnice išiel s osobami, ktorých totožnosť neuviedol. M. XX.XX.XXXX bola spísaná na X. oddelení PZ T. nad D. s U. E. T. o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci z ktorej okrem iného vyplýva, že: „......Po ošetrení lekárom ma policajti viedli von z budovy v putách, ktoré som mal zapnuté za chrbtom. E. som vyšiel z budovy, vonku pred budovou nemocnice stál pán v civilnom oblečení, ktorého som dovtedy nepoznal. R. prišiel ku mne a začal na mňa kričať, že: „N. kto som ja ty kokot? Ja som S. N., policajt.“ S. na mňa ďalej kričal, že ma zabije, že ma upáli a že ma dá uviazať o strom. R. zopakoval viac krát. S. ma tento S. N. napadol údermi päsťami do hlavy, konkrétne ma udrel asi X až X krát a to do celej hlavy, z toho minimálne X krát do nosa. Ja som sa nemohol brániť, mal som ruky za chrbtom spútané, z nosa mi začala tiecť krv. Tí policajti, čo ma viedli sa mu snažili v tom útoku brániť, hlavne sa medzi mňa a N. staval ten nižší z tých dvoch policajtov. E. odo mňa N. oddelili, posadili ma do policajného auta zaparkované pred vchodom do nemocnice, posadili ma zadné sedadlo. S. sa ešte pár sekúnd rozprávali s N., neviem o čom, nepočul som ich. S. keď sme sa už mali s policajtmi odísť, S. N. otvoril zadné dvere na aute, kde som sedel a znovu ma napadol päsťami, zase ma udrel asi X krát päsťami do hlavy a zase po mne kričal, že ma zabije. Ja som po týchto úderoch zvalil na bol na sedačku, kde som zostal ležať. Tí policajti sa snažili N. odo mňa odtiahnuť, čo sa im však chvíľu nedarilo.“ M. XX.XX.XXXX o XX.XX hod. bola s Z. K. - policajtom zaradeným na OO PZ T. nad D., spísaná T. o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, ktorý okrem iného uviedol, že: „....Po ošetrení lekárom sme s U. E. odchádzali z budovy nemocnice a keď sme išli z tejto budovy taki vonku pred budovou sa nachádzal náš kolega z práce., S. N., ktorý v tom čase mal voľno a ako nás videl vychádzať, tak išiel oproti nám. B. prišiel N. k nám, začal E. vyčítať, že prečo sa s mačetou zaháňal na jeho syna. S. N. bol rozrušený, teda nahnevaný a po E. kričal. N. E. tiež hovoril, že sa má jeho synovi do budúcnosti vyhnúť. S. S. N. jeden krát udrel U. E. do tváre. V. ho otvorenou dlaňou cez ústa. U. E. mal v tom čase na rukách putá, spútaný bol s rukami za chrbtom. Ja som sa hneď na to postavil medzi E. a N. a S. N. som od E. odtlačil, aby nedošlo k ďalšiemu napádaniu. E. A. E. v tom čase E. odviedol k služobnému vozidlu, kde ho posadil na zadné sedadlo. S. toho, ako A. E. viedol E. k vozidlu, S. N. na E. kričal, že ak sa ešte raz zastará do jeho syna, tak, že ho zabije. Ja som sa snažil N. ukludniť, dohováral som mu, aby s tým správaním prestal a nech stíchne. E. bol E. v aute, my s A. E. sme tiež nasadli do auta a chceli sme od nemocnice odísť na X. oddelenie a vtedy S. N. otvoril zadné dvere na našom aute, nahol sa do auta ku E. a zase E. asi dva krát udrel päsťou do hlavy, konkrétneho udrel dva krát z boku do nosa, nato sme my s A. E. vybehli z auta a N. sme odtlačili od nášho auta, aby už nemohol ďalej E. napádať.“ V odpovedi na otázku koľkokrát udrel S. N. Filipa E. v aute, uviedol, že v aute videl X údery päsťou, ale pripúšťa, že ich mohlo byť aj viac, nakoľko mu pár sekúnd trvalo, kým obehol auto a odtlačil N. od E.. M. XX.XX.XXXX o XX.XX hod bola s A. E. - policajtom, služobne zaradeným na OO PZ T. nad D., spísaná T. o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, ktorý okrem iného uviedol, že: „..... Po tomto ošetrení sme chceli U. E. z nemocnice eskortovať na X. oddelenie PZ v T. nad D., pričom sme vychádzali z budovy nemocnice a prichádzali sme k nášmu služobnému vozidlu, išli oproti nám náš kolega z práce, S. N., ktorý v tom čase nebol v službe a bol v civilnom oblečení. E. prišiel S. N. až k nám, tak povedal E. niečo v tom zmysle, že sa na jeho syna mačetou zaháňať nebude a hneď na to S. N. udrel U. E. rukou do oblasti tváre. Ja som si vtedy nevšimol, že či ho udrel otvorenou dlaňou alebo päsťou. S. ako ho udrel, začali sme s Z. K. dohovárať, aby s tým napádaním prestal, ja som E. odviedol do auta a usadil som ho na zadné sedadlo. S. sme s Z. K. nastúpili do vozidla, kde sedel aj E. a chceli sme odísť z nemocnice na obvodné oddelenie. Ja som bol šofér, pričom som sa s autom nestihol ešte ani pohnúť a vtom S. N. otvoril zadné dvere na našom aute, nahol sa dovnútra auta a videl som, že sa S. N. zahnal na E., akoby ho chcel udrieť. Či ho skutočne aj udrel, to som nevidel, nakoľko som sa venoval zastaveniu vozidla a hneď som potom z vozidla vystupoval, aby som N. zabránil v prípadnom útoku na E.. Z auta tiež vystúpil aj Z. K. a spolu s ním sme N. od auta odtlačili a dohovárali sme mu, aby s takýmto správaním prestal. S. sme zase nasadli do vozidla a odišli sme z nemocnice na obvodné oddelenie.“ Z ďalšej výpovede A. E. vyplýva, že žiadne vyhrážanie S. N. na adresu U. E. nepočul. R. uviedol, že S. N. udrel U. E. iba raz pred budovou nemocnice, a ho udrel v aute to nevie, pretože to nevidel. K. stanovisko s návrhom na prepustenie žalobcu podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona dal riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ T. nad D., riaditeľ OR PZ v T. nad D. a riaditeľ KR PZ v C. C.. M. XX.XX.XXXX bol vydaný personálny rozkaz č. XXX, ktorým bol žalobca prepustený podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka S. zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou X. oddelenia S. zboru v T. nad D., X. poriadkovej polície Okresného riaditeľstva S. zboru v T. nad D., služobného úradu E. riaditeľstva S. zboru v C. C. s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú skutočnosti zistené a zaznamenané v návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. T. dôkazy boli vyhodnotené v zmysle ust. § XXX ods. X zákona a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne zistené a preukázané. Proti S. rozkazu č. XXX/XXXX podal žalobca rozklad v ktorom namietal, že výsluchy členov príslušnej hliadky OO PZ alebo aj výsluch samotného U. E. boli vykonané bez jeho prítomnosti, resp. jeho právneho zástupcu. Z dôvodu rozporov vo výpovediach navrhol vykonať konfrontáciu medzi ním a členmi hliadky ako aj U. Kuklom. X. iného namietal aj to, že v S. rozkaze nie je prihliadnuté na jeho výpoveď. Taktiež nedošlo k vyhodnoteniu jeho výpovede a výpovede členov posádky OO PZ a napokon aj výpovede U. E., preto je v tejto časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľná pre nedostatok dôvodov. T. rozhodnutím Č.p.: K.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozklad žalobcu zamietol a S. rozkaz č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. Podľa § 250i ods. X O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. K. súd vykonáva dokazovanie výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní. Súd uvádza, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § X7 ods. 1 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „K. vernosť K. republike. C. čestný, statočný a disciplinovaný. K. sily a schopnosti vynaložím nato, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. C. sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. R. prisahám“. Podľa § 48 ods. X zákona policajt je povinný : a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, c/ dodržiavať služobnú prísahu, d/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť S. zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú prísahu. Podľa § X92 ods. 1 písm. e/, zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § X93 ods. X zákona, policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 19X ods. 1 písm. e, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. X. orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 237 ods. 1, 2, 3, a X zákona W. konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. W. konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. X. orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky. X. orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo. Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, X zákona Za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. M. sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. W. konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. X. orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa rozkazu ministra vnútra č. X/XXXX, I. časti písm. a/ bod X a X sa ukladá všetkým policajtom zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru občanov v tento zbor. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcom telefonickom dohovore v obci K. E. mjr. Bc. A. C., pplk. P.. R. O. oboznámili žalobcu s Návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ . C. riadne poučený o jeho práve nazrieť do spisového materiálu, urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Po poučení žalobca odmietol sa s týmto návrhom oboznámiť, ako aj sa k nemu vyjadriť alebo predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. T. uviedol, že zváži ďalšie kroky po konzultácii so svojim právnikom. Súd konštatuje, že žalovaný pri vydaní oboch správnych rozhodnutí vychádzal z dôkazov, ktoré boli získané vlastným šetrením a to: T. o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX; W. záznam zo dňa XX.XX.XXXX spísaný stržm. A. kriváňom a npráp. Z. K.; F. správa zo dňa XX.XX.XXXX z vyšetrenia U. E.; T. z výsluchu práp. S. N. zo dňa XX.XX.XXXX; T. z výsluchu U. E. zo dňa XX.XX.XXXX; T. z výsluchu Z. K. zo dňa XX.XX.XXXX; T. z výsluchu A. E. zo dňa XX.XX.XXXX. M., ktoré si žalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom. Súd konštatuje, že správne orgány však v priebehu správneho konania neodstránili rozpory vo výpovediach o správaní žalobcu pri incidente pred nemocnicou v T. nad D., ktoré sú zrejmé z hore uvedených T. spísaných s priamymi účastníkmi incidentu. Napriek tomu však v rozhodnutiach oboch správnych orgánov je uvedené, že vykonané dôkazy postačujú pre objasnenie skutočného stavu veci. K. orgány rozpory v tvrdeniach jednotlivých priamych účastníkov incidentu neodstránili napriek návrhu žalobcu na vykonanie konfrontácie, ktorou by sa odstránil diametrálny rozdiel v opise incidentu žalobcom a U. E.. Vzhľadom na uvedené súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu oboch správnych orgánov v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný odstrániť rozpory vo výpovediach jednotlivých priamych účastníkov incidentu tak, aby sa ustálilo správanie žalobcu pred nemocnicou v T. nad D.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. za úkony právnej služby: 1/ prevzatie zastúpenia zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur X/ podanie žaloby zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur 3/ podanie odvolania zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur X/ účasť na vyhlásení rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur 4 x paušál ( 2 x X,XX eur, X x X,XX eur, X x X,XX eur) + XX% M. vo výške XXX,XX eur čo spolu predstavuje čiastku 666,X2 eur, ktoré uhradí žalovaný tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.