Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Cbs/71/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1003899435 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1003899435.21
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Glončákovej a členov senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci žalobcu: Š. C. - AGRONET, IČO: 14 063 280, Ružová 312/24, Dunajská Streda, zast. JUDr. M. Pekárom, advokátom, proti žalovanému: P.. F. Z. - AGROREAL, IČO: 30 358 761, Oravská 13, Senec, zast. JUDr. E. Veterníkom, advokátom, o ochranu proti nekalej súťaži, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť 165,97 Eur na náhradu trov konania žalovanému, a 8 074,98 Eur na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného, k rukám práv. zást. žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 19. 09. 2013, č. k. 5 Obo 72/2012 a č. k. 5 Obo 73/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 03. 2012, č. k. 9 Cbs 71/2003-616 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 18. 04. 2012, č. k. 9 Cbs 71/2003-624 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň zrušil uznesenie zo dňa 09. 08. 2012, č. k. 9 Cbs 71/2003-701 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil, že žalobca a žalovaný neboli v priamom kontakte ako súťažitelia. K priznanej sume primeraného zadosťučinenia Najvyšší súd SR dodáva, že aj keď zákon nevymedzuje konkrétne pravidlá pre určenie primeranosti zadosťučinenia, súd pri určení jeho výšky má uviesť, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa spravoval.
Žalobca si žalobou došlou dňa 13. 06. 2003 uplatnil právo na ochranu proti nekalej súťaži, podľa ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca bol v apríli 2002 oslovený spoločnosťou Sladovňa, a. s. Michalovce, ako dlhodobo spoľahlivý obchodný partner, v súvislosti s dodávkou zrna sladovníckeho jačmeňa v objeme cca 2 000 ton. V danom období žalobca nedisponoval predmetným tovarom v požadovanom objeme, o čom boli Sladovne, a. s. Michalovce upovedomené, zároveň žalobca navrhol možnosť realizácie dodávky formou subdodávky. V tejto súvislosti žalobca kontaktoval žalovaného s návrhom na realizácie predmetnej transakcie. S ponukou žalobcu žalovaný súhlasil a potvrdil možnosť dodávky požadovaného objemu zrna sladovníckeho jačmeňa. Na základe tohto vyjadrenia bola medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva o dodávke zrna sladovníckeho jačmeňa v cene 5 500,- Sk za tonu. Žalobca následne uzatvoril zmluvu o dodávke zrna sladovníckeho jačmeňa so Sladovňou, a. s. Michalovce v cene 5 500,- Sk za tonu. Realizácia dodávky bola rozdelená s tým, že v prvej etape dodal žalovaný 363,2 tony a v druhej etape 296,04 tony zrna sladovníckeho jačmeňa. Dodávky boli realizované na základe ústnej deklarácie žalovaného o akosti dodávaného
tovaru, pričom po vykládke a následných laboratórnych testoch v Sladovni, a. s. Michalovce bola požadovaná akosť potvrdená.
V období 17. 05. - 22. 05. 2002 došlo k realizácii tretej etapy v objeme 1.241,89 tony, ktorá bola dodaná v 25 vagónoch, zo železničnej stanice D. do železničnej stanice odberateľa v Z.. Aj v tejto etape došlo k ústnej deklarácii žalovaného o akosti tovaru. Po vykládke dodávky vykonal konečný odberateľ laboratórne testy a zistil, že dodávka nespĺňa podstatnú náležitosť deklarovanej akosti sladovníckeho jačmeňa, a to klíčivosť. O zisteniach laboratórnych testov žalobca obratom upovedomil žalovaného, ktorý doložil laboratórne testy, ktoré mala vykonať spoločnosť HEINEKEN Slovensko Sladovne, a. s. Nitra / v ďalšom iba spoločnosť HEINEKEN/. Tieto výsledky žalobca zaslal Sladovni, a. s. v Michalovciach, ktorá ich neakceptovala a dňa 31. 05. 2002 zaslala žalobcovi reklamáciu, s upovedomením, že z dôvodu objektivity dali túto skutočnosť overiť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR, Košice. Po získaní týchto výsledkov žalobca reklamoval u žalovaného vadnú dodávku so žiadosťou o zaujatie stanoviska vo veci vykonania laboratórnych testov spoločnosťou HEINEKEN. Spoločnosť HEINEKEN poprela vykonanie laboratórnych testov pre žalovaného, potvrdila predaj kŕmneho jačmeňa žalovaného v období 17. 05. - 22. 05. 2002 v 25. vagónoch zo závodu v D. s tým, že laboratórne skúšky sa pri kŕmnom jačmeni nikdy nevykonávajú.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10. 02. 2004 okrem iného uviedol, že došlo zo strany žalovaného k nekalosúťažnému konaniu a to tým, že v období od 17. 05. 2002 do 22. 05. 2002 dodal jačmeň v inej kvalite, ako bola požadovaná a tým došlo k poškodeniu obchodného mena žalobcu v úzkom okruhu sladovníckeho priemyslu. Vzhľadom na inú dodávku jačmeňa, v inej kvalite, došlo u žalobcu ku škode v sume 1 775 902,- Sk. Škoda žalobcovi vznikla aj v nemateriálnej ujme, predstavujúcej vyvolanie nedôvery a poškodenia obchodného mena žalobcu z tohto dôvodu sa žalobca domáha náhrady škody a finančného zadosťučinenia v sume 1 775 902,70 Sk. V priebehu konania ďalej žalobca argumentoval konaním vedeným na Okresnom súde v D. Strede/ č. k. 4 Cb 105/02/.
Žalobca v podaní zo dňa 05. 08. 2003 spresnil uplatnený nárok v sume 1 775 902,70 Sk, z titulu primeraného zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch, za úmyselné porušenie ust. § 46 Obch. zákonníka zakazujúceho klamlivé označenie tovaru a služieb. Žalovaný sa svojim nekalým konaním snažil získať neoprávnený majetkový prospech na úkor žalobcu v sume 1 775 902,70 Sk, čoho dôkazom je faktúra č. 202063 zo dňa 23. 05. 2002.
V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti o ospravedlnenie sa žalovaného, uverejnením inzerátu v denníku s celoštátnou pôsobnosťou v znení „Ospravedlňujem sa Vám, že dodávka jačmeňa kŕmneho uskutočnená pre firmu Š.R. C. - Agronet v čase od 17.05.2002 až 22.05.2002 naložená v 25 železničných vozňoch v celkovom množstve 1.241,89 ton, bola doložená sfalšovanými laboratórnymi výsledkami a klamlivo označená ako dodávka jačmeňa sladovníckeho.“ späť. Súd uznesením zo dňa 16.09.2010 konanie v tejto časti zastavil.
Podľa žalobcu, žalovaný úmyselne a vedome klamlivo vykázal osobitnú akosť tovaru, ktorú podložil sfalšovanými laboratórnymi testami za účelom získania neoprávneného hospodárskeho prospechu v sume 1 775 902,70 Sk, predstavujúcu rozdiel medzi cenou jačmeňa kŕmneho /skutočne dodaného/ a jačmeňa sladovníckeho/ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy/. Nebezpečnosť konania žalovaného spočíva v jeho úmyselnom a plánovanom konaní poškodiť žalobcu v jeho materiálnej, ako aj nemateriálnej sfére, poškodením jeho dobrého mena a narušením existujúcich obchodných vzťahov. Žalovaný musel vedieť, že svojim konaním poškodí priameho konkurenta a obmedzí jeho účasť na hospodárskej súťaži. Nebezpečnosť nekalosúťažného konania žalovaného spočíva vo vedomom plánovaní /príprave/ a následnom konaní, keď tento účelovo predkladal doklady o pôvode tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, zadovážil si sfalšované laboratórne testy údajne vystavené spoločnosťou HEINEKEN za účelom klamlivého osvedčenia akosti dodávaného tovaru a následne na dobu troch týždňov odcestoval do zahraničia, aby sa vyhol akejkoľvek priamej zodpovednosti a riešeniu problémov. Žalovaný využil dôveru žalobcu, ktorá vychádzala z predchádzajúcich obchodných vzťahov, ako aj to, že pri bežnom vizuálnom skúmaní jačmeňa nie je možné zistiť akosť - druh jačmeňa, ktorá sa dá určiť až laboratórnymi testami. Zároveň ohľadne kvality dodaného tovaru uvádza nepravdivé informácie, tak pri realizácii dodávky, ako aj v konaní pred Okresným súdom v D. Strede, kde napriek jednoznačným
dôkazom neustále popieral dodanie jačmeňa kŕmneho. Žalovaný svoje nekalé konanie od začiatku pripravoval, čo preukazujú kúpne zmluvy zo dňa 13. 05. 2002 uzavretej medzi spoločnosťou HEINEKEN a žalovaným na dodávku jačmeňa kŕmneho a zo dňa 14. 05. 2002 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na jačmeň sladovnícky, aj keď v skutočnosti vedel, že žalobcovi odpredá jačmeň kŕmny. K skutkovej podstate nekalej súťaže žalobca zdôraznil, že uvedené konanie je v príkrom rozpore s dobrými mravmi v obchodnom styku, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a zároveň vykazuje všetky znaky trestného činu podvodu podľa ust. § 250 ods. 5 Trestného zákona. K zásahu do nemajetkovej sféry žalobcu došlo poškodením dobrého mena žalobcu a vyvolanie nedôvery u jeho obchodných partnerov. Poškodenie dobrého mena je o to závažnejšie, že ide o špecifický predmet podnikania, viazaný na činnosť úzkeho okruhu obchodných spoločností. Poškodenie znamenalo pre žalobcu stratu spoľahlivosti spočívajúcu v strate dôvery odberateľov v riadne plnenie záväzkov žalobcom. Priama strata zasahujúca aj do majetkovej sféry znamenala stratu zákazníka Sladovne Michalovce, a. s., ktorý odstúpil listom zo dňa 23. 09. 2002 od rámcovej zmluvy zo dňa 20. 05. 2002. Uvedené konanie žalovaného malo za následok zneváženie osoby žalobcu, vzhľadom na triviálnym spôsobom vykonaný podvod žalovaného. Podľa žalobcu, konanie žalovaného je nielen v rozpore s ust. § 44 ods. 1 a ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka, ale z hľadiska trestného práva napĺňa konanie žalovaného všetky znaky trestného činu podvodu podľa ust. § 250 ods. 1/5 Tr. zákona. Požadovaná suma primeraného zadosťučinenia bola stanovená samotným konaním žalovaného, ktorý sa o sumu 1 775 902,70 Sk chcel svojim nekalosúťažným a protiprávnym konaním obohatiť na úkor žalobcu.
Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že podľa kúpnej zmluvy na dodávku sladovníckeho jačmeňa sa zmluvné strany dohodli na dodávkach sladovníckeho jačmeňa z úrody 2001 v množstve 1 292,91 ton. Podľa čl. IV. zmluvy zo dňa 14. 05. 2002, ktorú uzatvorili sporové strany, reklamácie sa mali riešiť za prítomnosti predávajúceho, t. j. žalovaného, resp. jeho povereného zástupcu. Žalobca v čase dodania tovaru ani v čase jeho vysypania u konečného odberateľa nereklamoval a ani nežiadal žalovaného o jeho prítomnosti v rámci reklamačného konania. Žalobca neuhradil žalovanému 2 mil. Sk za dodaný tovar /o čom je vedené samostatné konanie na Okresnom súde v D. Strede/. Žalovaný dodal žalobcovi sladovnícky jačmeň v stanovenej kvalite, a ako dôkaz doložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným, ako kupujúcim a P.. N.. P., ako predávajúcim, predmetom ktorej je predaj sladovníckeho jačmeňa. Žalovaný sa nedopustil nekalosúťažného konania v zmysle ust. § 44 ods. 1 a ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka a z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Žalovaný v podaní zo dňa 11. 06. 2008 k skutkovému základu uviedol, že nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že jačmeň dodaný žalovaným nie je jačmeň sladovnícky, ale kŕmny. V žiadnom zo sporov nie sú priložené protokoly o výsledku laboratórnych skúšok vykonaných v laboratóriu v Sladovni Michalovce. Nejestvuje žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo zistiť kedy, kým a akým spôsobom boli odobraté vzorky v Sladovni a. s. Michalovce. Z protokolov nevyplýva, že vzorky v počte 25 ks pochádzajú z dodávky od žalobcu. Ďalej nie je dôkaz o tom, ako sa s tovarom naložilo, či bol predaný a za akú cenu, alebo bol spracovaný. Z toho dôvodu nie je možné objektívne posúdiť, či škoda vznikla a keď tak v akej výške. Pri skúmaní protokolov o skúškach č. 000308/01/02 až 000335/02 vystavených Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, pracovisko Košice, žalovaný zistil, že v kolónke výrobok sa uvádza, že ide o jačmeň sladovnícky /nie kŕmny/, dátum odberu vzoriek je 28. 05. 2002 3 vzorky a dňa 29. 05. 2002 odber 22 vzoriek. Podľa listu obchodného riaditeľa Sladovne a. s. Michalovce zo dňa 15. 06. 2006 adresovaného Okresnému súdu v D. Strede, laboratórne testy v ich laboratóriu boli ukončené dňa 23. 05. 2002. Jačmeň bol vyložený do hĺbkových síl. Ďalej v tomto liste hovorí, že stanovená klíčivosť podľa STN 46101113 trvá 4 dni. Žalovaný k tomuto uviedol, že ak posudzuje uvedené tvrdenia podľa dôkazov zisťuje, že obchodný riaditeľ nehovorí pravdu. Vagóny boli vykladané v dňoch 20. 05. 2002 až dňa 23. 05. 2002. Skúšky v laboratóriu Sladovní a. s. Michalovce nemohli byť ukončené 23. 05. 2002. Sladovnícky jačmeň bol do hĺbkových síl vyložený skôr, ako bola dodávka u žalobcu reklamovaná. Z uvedeného je zrejmé, že Sladovňou a. s. Michalovce nebol produkovaný žiadny dôkaz, z ktorého by sa dal vyvodiť záver, že vzorky boli vôbec odobraté a ak áno, že pochádzajú z dodávky žalovaného a dodávka nie je sladovnícky jačmeň. Súdy sa dostatočne nezaoberali otázkou, či žalovaný mal k dispozícii kŕmny jačmeň a teda, či ho mohol predať žalobcovi. Konštatujú to ako fakt a to aj napriek tomu, že dôkazy svedčia o opaku.
Právny zástupca žalovaného doložil do spisu STN 46 1200-3 upravujúcu odber vzoriek z rastlinných výrobkov a STN 46 1100-5 určujúcu podmienky pre všetky dodávky zrna jačmeňa /zrno sladovníckeho
jačmeňa/. Odroda sladovníckeho jačmeňa bude sladovnícky jačmeň vždy, teda aj vtedy, ak sa zníži niektorý zo sledovaných parametrov. Preto nemôže byť pravdivé tvrdenie, že pri znížení parametru klíčivosti u sladovníckeho jačmeňa je tento jačmeň už len jačmeň kŕmny, alebo sa dá používať len na kŕmne účely. K podpore tejto argumentácii žalovaný doložil list spoločnosti HEINEKEN zo dňa 16. 03. 2000, podpísaný P.. K.. D., kde napísala žalovanému, že dodal sladovnícky jačmeň, v ktorom nevyhovuje parameter klíčivosť. Žalovaný, spoločnosť HEINEKEN vyzval na rokovanie, kde by sa malo dohodnúť riešenie, ako naložiť s predmetným tovarom, a to buď zrážkou z ceny, alebo vrátením tovaru na náklady žalovaného. Nakoniec, dohodnutá cena v sume 4 700,- Sk zostala platná a tovar sa spotreboval. Parametre klíčivosti tohto sladovníckeho jačmeňa boli podstatne nižšie ako u dodávky žalobcovi. Túto skutočnosť vidieť z prípisu spoločnosti HEINEKEN - reklamácia zo dňa 16. 03. 2000 , resp. jeho prílohy, kde nákup jačmeňa od 01. 01. 2000 do 31. 10. 2000 v položke JC vidieť, že cena zostala nezmenená. Z uvedeného jasne vidieť, že znížená klíčivosť zo sladovníckeho jačmeňa nerobí jačmeň kŕmny a že aj jačmeň s nižšou klíčivosťou sa používa na výrobu sladu.
V podaní zo dňa 16. 02. 2010 žalovaný uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že je súťažiteľom na relevantnom trhu na území Slovenskej republiky v oblasti kúpy a predaja konkrétneho tovaru. Žalobca, ako uviedol v žalobe, podnikal na základe živnostenského oprávnenia č. Žo-2000/04080/00002, reg. č. 414/2000, vydaného dňa 11. 02. 2000. Podľa tohto živnostenského listu nebol oprávnený na výkon obchodnej činnosti. Kúpa sladovníckeho jačmeňa od žalovaného a jej následný predaj do Sladovne, a. s. Michalovce bol v rozpore s činnosťou, ktorú mal povolenú, teda bol nezákonný. Tejto nezákonnej činnosti nie je možné poskytnúť zákonnú ochranu. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda aj existenciu súťažiaceho vzťahu. Tieto základné podmienky nie sú splnené.
V podaní zo dňa 30. 09. 2011 žalovaný k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu voči rozsudku s prihliadnutím na vyššie uvedené podnikanie žalobcu, na základe živnostenského oprávnenia uviedol, že žalobca tvrdenie o vedomom a úmyselnom dodaní iného, ako zmluvne dohodnutého tovaru ničím nepreukázal. Žalobca, ako predávajúci pod obchodným menom AGRONET - RSD, Nákupný sklad - Č.P.. Q., Q. XX, M.. K. / živnostenský list vydaný dňa 11. 02. 2000 na Š.R. C. - AGRONET, sídlo podnikania Bacsáková 238,D. Streda/ dňa 15. 03. 2002 uzatvoril s kupujúcim Sladovňa a. s. Michalovce kúpnu zmluvu č. 028/2002. Podľa obsahu zmluvy mal žalobca - predávajúci dodať z úrody roku 2002 sladovnícky jačmeň v množstve 2 000 ton. Cena bola dohodnutá v sume 5 500,- Sk/t bez DPH. Žalobca, ako kupujúci uzatvoril pod obchodným menom AGRONET - Š. C., až dňa 14. 05. 2002 kúpnu zmluvu s predávajúcim AGROREL - Senec, P.. Z. F. na dodávku sladovníckeho jačmeňa z úrody 2001 v množstve 1 292,91 ton. V tejto zmluve neboli premietnuté podmienky uvedené v zmluve č. 028/2002 v čl. IV. Takto dohodnuté podmienky neboli splnené zo strany žalobcu, ako predávajúceho. V tejto súvislosti je podľa žalovaného nepravdivé aj tvrdenie žalobcu, že v apríli 2002 bol oslovený spoločnosťou Sladovne .... /kúpnu zmluvu uzatvoril dňa 15. 03. 2002/. Otázne zostáva, či kupujúci Sladovne a. s. Michalovce „nevedeli“, že dodávka, ktorú prevzali a spracovali v máji 2002 od predávajúceho AGRONET - RSD, D. Streda nemôže byť z úrody z roku 2002. Naviac podľa bodu IV. kúpnej zmluvy na dodávku sladovníckeho jačmeňa zo dňa 14. 05. 2002 uzatvorenej medzi predávajúcim - žalovaným a kupujúcim - žalobcom bolo dohodnuté, že reklamácie sa riešia za prítomnosti predávajúceho, jeho povereného zástupcu. Konečný kupujúci Sladovne, a. s. Michalovce tovar vyložil do spoločného zásobníka skôr, ako bol tovar reklamovaný u predávajúceho - žalovaného. Takýmto konaním bolo žalovanému znemožnené vyjadriť sa k reklamácii. Sladovne, a. s. Michalovce listom zo dňa 23. 09. 2002 oznámili AGRONET - RSD odstúpenie od zmluvy č. 1/ŠB/2002 uzatvorenej dňa 02. 09. 2002. Zostáva nezodpovedaná otázka, ako bola doriešená nevyhovujúca dodávka jačmeňa v množstve 1 250 ton. Nezodpovedanou zostáva otázka, prečo bola uzatvorená zmluva č. 1/ŠB/2002, keď ani v čase uzatvorenia tejto zmluvy nebola medzi zmluvnými stranami /žalobcom a Sladovne, a. s. Michalovce/ vyriešená sporná dodávka.
Zo svedeckej výpovede svedka P.. B. Z., súd zistil, že je zamestnancom vo firme P.. N. P. - B.. V období od septembra 2001 do mája 2002 dodávali žalovanému jačmeň sladovnícky. Na faktúrach je uvedený druh tovaru jačmeň jarný JUBILANT a jačmeň jarný KOMPAKT, podľa certifikátu. Zabezpečovali iba nakládku tovaru, dopravu si zabezpečil žalovaný. Posledná dodávka bola najneskôr dňa 19. 04. 2002.
Svedok P.. C. N. zabezpečoval pre žalovaného nakládku tovaru v železničnej stanici v D.. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že nákladné listy obdŕžal od žalovaného vyplnené, vpisoval váhu a číslo vozňa. Žalovaný pri nakládke nebol prítomný. O tom, či došlo k dodávke jačmeňa sladovníckeho alebo kŕmneho
nemá vedomosť. Pre žalovaného zabezpečoval nakládku tovaru uskladneného v priestoroch ich spoločnosti v sklade M. M. a tovar naložili na vlečku v D.. Tovar bol vážený na váhe N. M. M.. Svedok v písomnom podaním zo dňa 24. 02. 2004 uviedol, že dňa 24. 04. 2002 uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so žalovaným. Podľa tejto zmluvy ručil za naloženie tovaru do vagóna v stanici nakládky. Nákladné listy boli vyplňované priamo žalobcom, P.. C.. N. uviedol, že doplňoval len hmotnosti a čísla železničných vozňov. Nakládka sa uskutočnila na železničnej stanici v D., predmetom nakládky bol sladovnícky jačmeň a stanicou určenia Michalovce Sladovňa.
Z výpovede svedka P.. N.. P. má súd za preukázané, že žalovanému dodal sladovnícky jačmeň najneskôr 19. 04. 2002, ktorý mohol spadať do druhej etapy dodávky tak, ako ju označil žalobca v žalobe.
Súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu vychádzajúc zo žaloby a spresnenia žaloby, uvedené v podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05. 08. 2003 je ochrana proti nekalej súťaži podľa ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka s náhradou ujmy v sume 58 949,17 Eur, ako primeraného zadosťučinenia, podľa ust. § 53 Obch. zákonníka.
Žalobca svoj právny nárok odôvodnil tým, že na základe dlhodobých obchodných vzťahov so spoločnosťou Sladovňa, a. s., Michalovce bol v apríli 2002 touto spoločnosťou oslovený, aby im zabezpečil dodávku 2.000 ton sladovníckeho jačmeňa. Následne žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu na dodávku sladovníckeho jačmeňa v požadovanom množstve, ktorá sa mala realizovať v priebehu mesiaca máj, a to v období od 17. do 22. mája, kedy došlo k dodávke 1.241,89 ton tovaru, ktorý bol dodávaný v 25 vagónoch zo železničnej stanice D. do železničnej stanice Z.. Konečný odberateľ dňa 31. 05. 2002 oznámil žalobcovi, že nedošlo k dodávke požadovaného tovaru, ale podľa laboratórnych zistení bol dodaný jačmeň kŕmny. Žalobca si preto uplatňuje voči odporcovi primerané zadosťučinenie vo výške 1.775.902,70 Sk. K takémuto výpočtu dospel na základe toho, že obvyklá cena sladovníckeho jačmeňa je 5.500,- Sk za tonu a kŕmneho jačmeňa je 4.200,- Sk za tonu. Nakoľko žalobcovi odberateľ zaplatil iba cenu kŕmneho jačmeňa, tento rozdiel si uplatňuje voči žalovanému z titulu primeraného zadosťučinenia.
Súd má za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 14. 05. 2002 kúpnu zmluvu na dodávku sladovníckeho jačmeňa v množstve 1 292,91 ton s časom plnenia máj 2002. Predmetom sporu nie je reklamácia vadnej dodávky, a preto sa reklamáciou vadnej dodávky súd v predchádzajúcich rozhodnutiach nezaoberal. Žalobca si uplatnil právo z titulu klamlivého označenia tovaru podľa ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka mal pri riešení reklamácie so svojim odberateľom - Sladovne, a. s. Michalovce, požadovať preukázanie odberu vzoriek na rozbor podľa normy STN 46 1200-3, STN 46 1100-5, a na základe ich výsledku, zhodnotiť svoj postup voči žalovanému. Protokoly o skúškach č. 000308/01/2 až 000335/02 vystavené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, pracovisko Košice nepreukazujú, že vzorky boli odobrané z dodávky žalovaného a v potrebnom množstve aspoň 5 kg, keď rozbor bol urobený zo vzorky, resp. vzoriek vo veľkosti 0,30 kg. Žalobca klamlivé označenie tovaru, podľa ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka preukazoval /č. l. 40/ listom spoločnosti HEINEKEN, ktorá oznámila Okresnému súdu v Dunajskej Strede vo veci č. k. 4 Cb 105/02, že tovar bol dodaný kupujúcemu, t. j v prejednávanej veci žalovanému, v dňoch 20. 05. 2002 až 24. 05. 2002. Podľa listu Železničnej spoločnosti, a. s. DNP Košice, OPS NP Bratislava, Stredisko nákladnej prepravy Komárno zo dňa 25. 11. 2004 súd zistil, že nakládka jačmeňa firmou žalovaného, bola na vlečke spoločnosti HEINEKEN vykonaná skôr, a to v dňoch 17. 05. 2002 až 20. 05. 2002 /č. l. 171/. Žalobca súdu podaním zo dňa 14. 06. 2004 doložil doklady, ktoré získal v súvisiacom trestnom konaní vedenom na ORPZ SR ÚJaKP Bratislava II v Senci, č. k. ČVS: ORP-662/2-OVK-B2-2004, ktorými preukazoval, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu, následne doložil do spisu uznesenie o začatí stíhania žalovaného, ako obvineného z trestného činu podvodu podľa ust. § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, s odvolaním sa aj na zápisnicu z výsluchu svedka T.. Z., obchodnej manažérky spoločnosti HEINEKEN zo dňa 17. 03. 2004 v Nitre, vedeného OR PZ v Bratislave II, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Senci. Žalobca vychádzajúc z trestného konania voči žalovanému súdu preukazoval, že podľa výpovede obchodnej manažérky spoločnosti HEINEKEN T. Z., v trestnej veci, laboratórny rozbor, ktorým preukazoval žalovaný kvalitu, ako aj pôvod tovaru, označila za falzifikát. Spoločnosť HEINEKEN, sladovnícky jačmeň vôbec nepredáva, ale len nakupuje. Zároveň svedkyňa mala potvrdiť, že spoločnosť HEINEKEN žalovanému nikdy nepredala jačmeň sladovnícky.
Žalobca nenavrhol, aby súd vykonal výsluch svedkyne T.. Z., v prejednávanej veci.
K námietkam žalobcu, pri ktorých vychádzal zo svedeckej výpovede T.. Z. právny zástupca žalobcu aj v prejednávanej veci súd zistil, že žalovaný so spoločnosťou HEINEKEN uzatvoril zmluvu dňa 22. 05. 2002, t. j. po termíne dodania jačmeňa do Sladovne a. s. Michalovce. V zmysle ust. § 40 ods. 3 Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Dátum na písomnom právnom úkone spravidla znamená časový moment, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu. V prípade zmluvy dátum znamená, kedy bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý adresátom a kedy vlastne bola zmluva uzavretá. Dátum je dôležitý z hľadiska vzniku práv a povinností zmluvných strán tohto právneho vzťahu, najmä pri počítaní lehôt, určenia doby plnenia, lehoty z omeškania, atď. Časová postupnosť, pri uzatváraní zmluvy spoločnosťou HEINEKEN so žalovaným a následného jej plnenia vylučuje, aby dňa 17. 05. 2002 spoločnosť HEINEKEN dodala žalovanému tovar, ktorý dodal žalobcovi, potom dňa 22. 05. 2002 na túto dodávku uzatvorila kúpnu zmluvu a podľa dodacieho listu č. 80308008 dodala dňa 30. 05. 2002 žalovanému jačmeň sladovnícky Jubilant, t. j. po termíne dodávky žalovaného žalobcovi. Ak by aj súd pripustil možnosť, že k dodávke tovaru došlo pred podpisom zmluvy, tak by dátum dodania tovaru uvedený aj na faktúre spoločnosti HEINEKEN nemal byť asi dva týždne po dodaní tohto tovaru.
Súd nemá za preukázané, že by žalovaný dodal žalobcovi tovar od spoločnosti HEINEKEN, ako to tvrdil žalobca. Podľa zmluvy, ktorú uzatvorili sporové strany sa žalovaný nezaviazal, že žalobcovi dodá sladovnícky jačmeň od spoločnosti HEINEKEN. V prejednávanej veci nie je rozhodujúce od koho získal žalovaný jačmeň, ktorý predal žalobcovi, rozhodujúce je, či došlo ku klamlivému označeniu tovaru - jačmeňa - ktoré bolo spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar vykazuje osobitnú akosť. Podľa kúpnej zmluvy na dodávku sladovníckeho jačmeňa, ktorú uzatvorili sporové strany dňa 14. 05. 2002 je predmet zmluvy špecifikovaný na dodávku sladovníckeho jačmeňa podľa STN 4611005. Žiadny z parametrov zisťovania kvality, ako napr. klíčivosť, si zmluvné strany v zmluve podrobne neupravili. V súvislosti s hodnotením kvality jačmeňa sladovníckeho súd zobral do úvahy aj odborné stanovisko M.. P.. D.. U., L.., z Katedry skladovania a spracovania rastlinných produktov FBP SPU v Nitre. V tomto odbornom stanovisku je uvedené, že rozhodujúcim ukazovateľom kvality jačmeňa sladovníckeho sú klíčivosť a energia klíčenia. Pri hodnotení jačmeňa z hľadiska klíčivosti a energie klíčivosti sú významné tri fázy: nákup, uskladnenie a začiatok sladovania. Dôležité sú aj ďalšie parametre uvedené v STN 46 1100-5. Po komplexnej analýze je možné urobiť celkové zhodnotenie sladovníckej kvality jačmeňa s uvedením, ktorý parameter nevyhovuje požiadavkám v zmysle uvedenej normy a necharakterizovať ho ako jačmeň kŕmny. Slad je možné vyrobiť aj z jačmeňa, ktorého klíčivosť nedosahuje hodnoty uvedené v STN. Podľa čl. IV. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 05. 2002, mali sa reklamácie riešiť za prítomnosti predávajúceho /žalovaného/, jeho povereného zástupcu, čo zo strany žalobcu nebolo zabezpečené. Sladovňa a. s. Michalovce reklamáciu zo dňa 31. 05. 2002 k vadnej dodávke adresovala AGRONET - RSD, Nákupný sklad Č.. Q., M. K. a nie žalobcovi.
Z kúpno-predajnej zmluvy č. 1/Š.B./2002 uzatvorenej dňa 20. 05. 2002 medzi predávajúcim AGRONET - RSD, Nákupný sklad - Č.. Q., M.. K. a kupujúcim Sladovňou a. s. Michalovce, pri označení predávajúceho ide o iný právny subjekt ako je žalobca. Sladovňa a. s. Michalovce listom zo dňa 23. 09. 2002 oznámila , že do doriešenia sporu ohľadne dodávky jačmeňa z mája 2002, odstupuje od zmluvy č. 1/ŠB/2002 uzatvorenej 02. 09. 2002, do doby, pokiaľ sa spor nevyrieši s vyjadrením nádeje, že čoskoro dôjde k dohode. Zmluvu zo dňa 02. 09. 2002 žalobca nedoložil do spisu, doložil iba zmluvu zo dňa 20. 05. 2002 , ktorú uzatvoril AGRONET - RSD so Sladovňou a. s. Michalovce. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 02. 09. 2002, ako dôkaz straty obchodného partnera zo strany žalobcu nebolo preukázané.
Súd zistil, že žalobca a žalovaný sú fyzické osoby, podnikatelia na základe ich živnostenských oprávnení. Žalobca podľa živnostenského listu zo dňa 11. 02. 2000 reg. č. 414/2000, vydaného Okresným úradom v Dunajskej Strede má v predmete podnikania uvedené služby poskytované v pôdohospodárstve - sušenie ,čistenie, skladovanie obilnín a výroba kŕmnych zmesí. Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 28. 05. 2003 č. 108-5212 má v predmete činnosti okrem iného, veľkoobchodná a maloobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu, nákup a predaj ovocia, zeleniny, sadív a poľnohospodárskych produktov.
Podaním zo dňa 28. 01. 2010, ako doplnenie dokazovania, žalobca doložil do súdneho spisu rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k., 2 T 26/2O06 zo dňa 13. 11. 2009 s odvolaním sa na str. 8 až 10 tohto rozsudku, ktoré v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21 Cob 32/2007 zo dňa 11. 09. 2007 jednoznačne preukazujú skutkový stav, ktorý od začiatku konania prezentuje žalobca, a to, že žalovaný vedome a úmyselne dodal žalobcovi namiesto jačmeňa sladovníckeho, jačmeň kŕmny
a to s úmyslom poškodiť žalobcu. Následne podaním zo dňa 29. 07. 2010, ako doplnenie dokazovania žalobca doložil do spisu uznesenie Krajského súdu v Bratislave v trestnej veci 2 To 36/2010 zo dňa 27. 05. 2010, ktorým odvolanie obžalovaného P.. F.. Z., v prejednávanej veci žalovaného, bolo zamietnuté.
Právny zástupca žalovaného doložil do spisu fotokópiu rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 06. 23012, č. k. 4T/130/2011, podľa ktorého obžalovaný P.. F.. Z. sa podľa ust. § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Krajského prokurátora pre Bratislavu zo dňa 28. 03. 2006 pre trestný čin podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že obv. P.. F. Z., vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom P.. F. Z. AGROREAL uzatvoril dňa 14. 05. 2002 v Senci s poškodeným Š. C. vykonávajúcim podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Š. C. AGRONET kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka sladovníckeho jačmeňa v celkovom množstve 1 292,91 tony v cene 249 400,34 Eur, pričom obv. P.. F.. Z. pri dodávke tovaru v objeme 1 241,89 tony dodal úmyselne namiesto sladovníckeho jačmeňa kŕmny jačmeň, ktorý má nižšiu kvalitu a cenu ako sladovnícky jačmeň, ide o tovar, ktorý je so sladovníckym jačmeňom nezastupiteľný a nedá sa od neho vizuálne rozpoznať, pričom deklaroval, že ide o jačmeň sladovnícky a následne aj predložil poškodenému falošný doklad kvality jačmeňa, ktorý mal byť vystavený spoločnosťou HEINEKEN, avšak predmetná spoločnosť taký doklad vôbec nevystavila, čím chcel pre seba získať na úkor poškodeného majetkový prospech vo výške 249 400,34 Eur a poškodenému Š. C. svojím konaním spôsobil škodu vo výške 182 566,55 Eur, ktorú poškodený uhradil ako zálohu za dodaný tovar, pretože skutok nie je trestným činom.
V závere odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 06. 2012, č. k. 4 T/130/2011 je uvedené, že „nemožno vysloviť záver totožný s obžalobou, že obžalovaný uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Pre tento záver nemá súd po vykonaní všetkých dostupných a zákonne získaných dôkazov dostatočný podklad. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že skutok sa stal, ku podpisu zmluvy o dodávke jačmeňa poškodenému bezpochyby došlo, avšak tvrdenia poškodeného podporené podanou obžalobou sa v priebehu hlavného pojednávania nepotvrdili“. Tento rozsudok zmenil skutkový základ sporu, v prejednávanej veci, z ktorého vychádza právny názor súdu prvého stupňa, pri posudzovaní nekalosúťažného konania podľa ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka.
Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Podľa ust. § 46 ods. 1 Obch. zákonníka, klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo, že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.
Podľa ust. § 53 Obch. zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia.
Nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia slúži k reparácii nemateriálnej ujmy vzniknutej v dôsledku nekalosúťažného konania. Nárok na primerané zadosťučinenie, v danom prípade, prichádza do úvahy pri poškodení dobrej povesti súťažiteľa. Uspokojenie nároku zákon pripúšťa vo forme imateriálnej, napr. uverejnením ospravedlnenia, alebo vo forme finančnej náhrady, ktorá sa priznáva jednorázovo. Otázku primeranosti zadosťučinenia posúdil súd s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
Objektívnym kritériom pre posudzovanie primeraného zadosťučinenia je najmä závažnosť a intenzita nekalosúťažného konania, dosah tohto konania a jeho vplyv na počet súťažiteľov v odbore, výška obratu v danom okruhu obchodov a v celom rozsahu podnikania toho, kto sa dopustil nekalosúťažného konania.
Samostatným znakom nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly v zmysle ust. § 44 ods. 1 Obchod. zákonníka je konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Samostatné spôsobenie ujmy súťažiteľovi ešte nevypovedá o nekalom charaktere súťažného konania.
Súdu nebolo preukázané, že by žalobca a žalovaný boli v priamom kontakte ako súťažitelia. Vychádzajúc zo živnostenských listov žalobcu a žalovaného, ako je uvedené vyššie, súd zistil, že žalobca v predmete svojej činnosti nemá uvedený nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov. Žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 14. 05. 2002, so žalovaným, ako aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy so Sladovňou a. s. Michalovce konal v rozpore s ohlasovacou živnosťou obsiahnutou v živnostenskom liste zo dňa 11. 02. 2000. Žalobca podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14. 05. 2002 bol kupujúcim sladovníckeho jačmeňa od žalovaného, ako predávajúceho. Žalobca jačmeň ďalej expedoval svojmu odberateľovi. Súd z tohto vyvodzuje, že žalovaný pre žalobcu nebol konkurentom na relevantnom trhu. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaný konal nekalosúťažne vo vzťahu k žalobcovi napr. oslovením žalobcových obchodných partnerov alebo, že by žalovaný aktívne zasiahol do kontrahovania žalobcu s jeho obchodnými partnermi ponúknutím dodania totožného tovaru, ktorý by bol za iných podmienok dodávky pre týchto potencionálnych kupujúcich výhodnejší.
Podľa žalobcu, priama strata zasahujúca aj do majetkovej sféry znamenala stratu zákazníka Sladovne, a. s. Michalovce, ktorý odstúpil listom zo dňa 23. 09. 2002 od rámcovej zmluvy zo dňa 20. 05. 2002. Odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy č. 1/Š.B./2002 zo dňa 20. 05. 2002, ktorú žalobca označil ako rámcovú, so spoločnosťou Sladovňa a. s. Michalovce /č. l. 176/ sa podľa označenia predávajúceho netýka žalobcu, ale spoločnosti AGRONET-RSD, so sídlom C. XXX/X, M. K.. Žalobca doložil oznámenie Sladovne a. s. Michalovce zo dňa 23. 09. 2002 adresované AGRONET - RSD, P.. Š.. C., M.. K., ktoré sa týka odstúpenia od zmluvy č. 1/ŠB/2002 uzatvorenej dňa 2. 9. 2002.
Primerané zadosťučinenie podľa ust. § 53 Obch. zákonníka prichádza do úvahy najmä pri poškodení dobrej povesti súťažiteľa, ako nehmotnej ujmy. Primerané zadosťučinenie je tiež prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby za určitým konaním nasledovala sankcia zodpovedajúca jeho povahe. Voľba formy zadosťučinenia je na žalobcovi, spočíva na ňom i bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno k odôvodnenosti jeho voľby. Žalobcovi nevznikla hmotná ujma, škoda v sumu 58 949,17 Eur, pretože túto sumu žalovanému neuhradil. Žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
V prípade, ak je na mieste priznanie práva na primerané zadosťučinenie v peniazoch, ktorého zmyslom je náprava nemajetkovej ujmy podľa ust. § 53 Obch. zákonníka, má byť poskytnuté v prípadoch, v ktorých by nepeňažitá forma neposkytovala primerané zadosťučinenie.
Pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení súd zohľadňuje intenzitu závadného konania, dosah tohto jednania, akú veľkú oblasť trhu zasiahlo, a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, okruh subjektov, ktorých objektívne mohlo závadné konanie zasiahnuť a v ďalšej činnosti ovplyvniť. Reklamáciu zo strany Sladovne a. s. Michalovce nie je možné vyhodnotiť ako ohrozenie dobrého mena žalobcu, nekalosúťažným konaním zo strany žalovaného. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že došlo k odberu vzoriek dodávky v Sladovni a. s. Michalovce, podľa v tom čase platných noriem, nebolo preukázané, že vzorky v množstvách 0,3 kg boli z dodávky žalovaného. Zo strany žalobcu nebol dodržaný postup dohodnutý pri odberoch, na ktorom sa v kúpnej zmluve zo dňa 14. 05. 2002 dohodli. V záujme žalobcu malo byť, aby pri preverení kvality dodaného jačmeňa mal byť dodržaný postup podľa príslušnej normy, ktorá by mu zabezpečila podklady k posúdeniu reklamácie zo strany jeho odberateľa, alebo vo vzťahu k dodávateľovi, v danom prípade žalovanému. V tejto súvislosti súd nevyhodnotil tvrdenie žalobcu o dlhodobých obchodných vzťahoch za presvedčivé, keďže žalobca podľa živnostenského listu zo dňa 11. 02. 2000 začal podnikať a v žalobe uviedol, že ako dlhodobo spoľahlivý obchodný partner bol v apríli 2002 oslovený spoločnosťou Sladovňa, a. s. Michalovce na dodávku .....
Súd zhodnotil i subjektívny prístup obidvoch účastníkov a dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla imateriálna ujma, ktorá by bola zhojená povinnosťou žalovaného zaplatiť 58 949,17 Eur žalobcovi.
Súd poznamenáva, že pri rozhodovaní predchádzajúcim rozsudkom priznaním sumy 15 000,- Eur ako primeraného zadosťučinenia zohľadnil aj záver v trestnej veci vedenej voči v tom čase odsúdenému P.. F.. Z., za trestný čin podvodu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19. 06. 2012,
č. k. 4 T/130/2011 nebolo preukázané, že by na základe skutkového stavu, ktorý je popísaný aj v prejednávanej žalobe, žalovaný uviedol žalobcu do omylu. Tento rozsudok je novou skutočnosťou, ktorá zmenila skutkový základ sporu v porovnaní s rozsudkom zo dňa 14. 03. 2012.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech a preto sa mu priznáva plná náhrada trov konania. Tieto náklady predstavujú 165,97 Eur /5 000,- Sk/ na náhradu súdneho poplatku za odvolanie a trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 12 úkonov právnej pomoci po 539,40 Eur spolu s režijným paušálom 5 x po 6,30 Eur, 2 x po 7,41 Eur, 3 x po 7,63 Eur a 2 x po 8,04 Eur /prevzatie zastúpenia, porada s klientom 2 hod., účasť na pojednávaní dňa 10. 04. 2008, vyjadrenie zo dňa 08. 06. 2008, zo dňa 16. 02. 2010, účasť na pojednávaní dňa 16. 09. 2010, odvolanie, vyjadrenie zo dňa 28. 09. 2011, účasť na pojednávaní dňa 08. 02. 2012 a dňa 18. 04. 2012, odvolanie zo dňa 26. 04. 2012, účasť na pojednávaní dňa 22. 01. 2014 a dňa 05. 02. 2014/ a náhrada cestovného za cestu z Bernolákova - Senec do Bratislavy a späť/3 x po 5,27 Eur, 1 x 11,47 Eur, 2 x po 12.31 Eur a 2 x po 11,94 Eur / spolu so stratou času strávenou na ceste /3 x po 21,04 Eur, 1 x 24,04 Eur, 2 x po 25,42 Eur a 2 x po 26,02 Eur/.
Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné odôvodniť podľa ust. §205 ods. 2 OSP. Ak žalovaný nesplní dobrovoľne povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom je možné podať návrh na vykonanie exekúcie.