Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cbi/39/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201814 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1009201814.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: Obec Nitrianske Hrnčiarovce, Jelenecká 74, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, zastúpeného: Advokáti Heinrich s.r.o., Lombardíniho 22 b, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: JUDr. JÚLIUS GOGA, Štefánikova 47, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Pohranice, IČO: 00 198 650, zastúpenému CONSILIOR IURIS s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, takto r o z h o d o l : Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 921,82 eur na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 4.12.2009 domáhal vylúčenia nehnuteľnosti - parc.č. XXXX/X, o výmere 4 073 m2, trvalé trávnaté porasty, kú. U. T., evidované Správou katastra U. na LV č. XXXX z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že v súčasnosti je evidovaný ako vlastník predmetnej parcely a to na základe osvedčenia o vydržaní. V minulosti predmetné nehnuteľnosti tvorili urbársky majetok v pasienkovom spoločenstve zriadenom podľa zákonného článku X/1913 s označením Pasienkové spoločenstvo v T.. V zmysle zákona č.81/1949 Sb.n.SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, prešlo vlastníctvo k majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré vznikli podľa zák. čl. X/1913, na jednotné roľnícke družstvá zriadené podľa zákona č. 69/1949 Sb.. Predmetné nehnuteľnosti však neboli JRD Ill.typu v U. T. vôbec užívané. Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že predmetný pozemok patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Poukázal na to, že k vyhotoveniu notárskej zápisnice došlo v čase, keď už uvedený pozemok tvoril konkurznú podstatu, preto nemôže takýto právny úkon požívať právnu ochranu. Spochybnil platnosť notárskej zápisnice, ktorou došlo k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva, pretože išlo o sprostredkované vyhlásenie a a navrhovateľ nepreukázal ako prešlo v minulosti na právneho predchodcu navrhovateľa vlastnícke právo, ktoré bolo podľa pozemkoknižnej vložky zapísané v prospech JRD III.typu U. T.. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.05.2012 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal právo na náhradu trov konania. Súd dospel k záveru, že ak odporca zapísal nehnuteľnosť do konkurznej podstaty úpadcu, urobil tak oprávnene. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že skutočnosti uvedené v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice sa nezakladajú na pravde. Svedeckými výpoveďami bývalého starostu obce B.. W., ktorý urobil v zastúpení predmetné vyhlásenie, ako aj svedkov, ktorý podali čestné prehlásenie k citovanému osvedčeniu, súd zistil, že sa nevedia vyjadriť presne k tomu, ako mal navrhovateľ nadobudnúť vlastníctvo. Nepotvrdili skutočnosť uvedenú v osvedčení, že bývalý MNV U. T. kúpil predmetnú parcelu v roku 1975 od JRD, napriek tomu, že takéto vyhlásenie urobili. Podľa svedka B.. W. bola parcela vždy obecná, čo vie od svojich predkov a ďalší svedkovia uviedli, že nejakým spôsobom prešlo vlastníctvo na MNV U. T., keďže tento predával stavebné pozemky. Ich výpoveďami nebolo preukázané, akou formou a kedy malo vlastníctvo prejsť na MNV, resp. štát Z výpovede svedkov vyplýva, že nikdy nevideli a ani nepoznajú žiaden listinný doklad, ktorý by mal byť nadobúdacím titulom, domnievajú sa len, že predmetný pozemok bol obecný, kedže z časti pôvodnej parcely vznikli stavebné pozemky, ktoré predával bývalý MNV a družstvo pozemok nikdy neužívalo. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená základná podmienka vydržania a to oprávnenosť držby, ktorá sa posudzuje z hľadiska existencie právneho, hoci i domnelého titulu, nakladanie s vecou ako vlastnou počas celej vydržacej doby a dobrá viera držiteľa, že mu vec vzhľadom na všetky okolnosti patrí. Domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých podľa jeho presvedčenia vec nadobudol. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska , teda podľa toho či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vlastníctvo k pozemku patrí. V danom prípade nebola preukázaná existencia právneho titulu, ktorým mal navrhovateľ nadobudnúť vlastnícke právo, nebolo preukázané, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníctva na navrhovateľa a nebolo preukázané ani užívanie pozemku navrhovateľom. Z výsluchu svedkov je preukázané, že pozemok nikto neužíval a keďže pôvodne išlo o rozsiahlu parcelu, časť, ktorá sa geometrickým plánom odčlenila, bola v určitých etapách vyčlenená na stavebné pozemky a predávaná. Odtiaľ pramení aj presvedčenie svedkov, že muselo dôjsť k nejakej dohode, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo navrhovateľ. Navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu aj na predaj predmetnej parcely, keďže vklad bol napokon zrušený, vlastníctvo bolo opäť zapísané na navrhovateľa. Táto skutočnosť však neznamená, že navrhovateľ bol dobromyseľným vydržateľom, naopak, je zrejmé, že nie je preukázaná zákonom predpísaná oprávnená držba a dobromyseľnosť vydržateľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak sa navrhovateľ uchopil držby nehnuteľnosti na základe subjektívneho presvedčenia o nejakej dohode o prevode nehnuteľnosti v presne neurčenom čase resp. tvrdenia jeho predkov, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Navrhovateľ si bol vedomý , že vlastníctvo k predmetnej parcele bolo zapísané v prospech JRD III.typu U. T. v PK vl.č. X kat.úz. U. T. a v evidencii nehnuteľností je navrhovateľ zapísaný ako užívateľ. Na základe odvolania navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2012 uznesením zo dňa 13.08.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že Konajúci súd správne konštatoval, že domnienka držiteľa, že vec mu patrí sa musí opierať o niektorý právny úkon, alebo inú právnu skutočnosť na základe ktorých podľa jeho presvedčenia vec nadobudol. Prvostupňový súd správne konštatoval, že nepostačuje presvedčenie svedkov, že muselo dôjsť k nejakej dohode, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k spornej parcele. Správnosť tohto záveru však spochybňuje námietka odporcu, konkrétne nevykonanie dôkazu výsluchu pána L., ktorý bol v období 50tich a 60tich rokov, teda v dostatočnom veku na vnímanie okolností a bol vo funkcii predsedu MNV. Ďalej uviedol, že z dokladu založeného v spise opatreného pečiatkou dňa 03. 10. 1966 je zrejmé, že parcelu X XXX/ X pastvinu malo JRD III. Typu v U. T. podľa odseku § 3 ods. 4 zákona č. 81/1949 Zb. zapísanú vo vlastníctve, čo vyplýva zo samotného textu citovaného ustanovenia. V spise sa však nachádza aj doklad zo dňa 20. 05. 1993 vo veci identifikácie parciel, podľa ktorého parcela X XXX bola zrejme rozdelená na parcelu s parcelným číslom X XXX/X, u ktorej užívateľom je zapísaný Čsl. štát MsNV, XXXX/XXX JRD D. a X XXX/XXX, kde je uživateľkou uvedená V. L.. Konajúci súd sa s týmto dôkazom nezaoberal, hoci je možné, že práve z dôvodu nevyužitia parcely X XXX/ X JRD III. Typu, táto parcela bola v súlade s zákonom odovzdaná do užívania štátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania rozhodol predčasne a napadnutý rozsudok v zmysle § 221 O. s. p. zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vyslovil právny názor, že v novom konaní bude potrebné otázku nadobudnutia vlastníckeho právo nadobudnutím parcely č. X XXX/ X zisťovať aj vypočutím svedka C. L. v spojení s dôkazom na ktorom je užívateľom parcely X XXX/ X zapísaný Čsl. štát. Dôkazy uvádzané v odvolaní môžu slúžiť ako podporné, ale fakt, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k spornej parcele nepreukazujú. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starostky obce U. T. K. H. ako účastníčky konania, svedkov B.. A. W., W. U., M. L., listinnými dôkazmi: výpis z M. Č.. XXXX kat.úz. U. T., notárska zápisnica N 399/2000, Nz 393/2000, geometrický plán predmetnej nehnuteľnosti, kúpna zmluva zo dňa 28.10.2005, výzva podľa § 19 ods.2 ZKV, kópiu PK vložky č. X kat.úz. U. T., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Doplnil dokazovanie výsluchom svedkov C. L., H. C., H. U., B.. G. L. a B.. C. T.K. a obsahom listinných dôkazov: Hlásenka zmien č. 10/1984 zo dňa 6.6.1984, Zápis z previerkovej komisie zo dňa 8.12.1977, písomný materiál predložený predsedom PD D. dňa 14.3.1996 konkurznému súdu č.k. 3K11/93, Zápisnica zo správy JRD U..T. zo dňa 3.11.1970, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a ich písomnými podaniami vrátane pripojených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.3.1996 sp.zn. 3K 11/93 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu PD Pohranice a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Július Goga, t.j. odporca. Odporca zaradil dňa 31.12.1996 do súpisu konkurznej podstaty úpadcu okrem iného aj parcelu XXXX/ X kat.úz. U. T. ako pozemok, ktorý prešiel na právneho predchodcu úpadcu JRD III. typu U. T. podľa zákona č. 81/1949 Zb. Dňa 9.11.2009 bola navrhovateľovi doručená výzva Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Z-2-3K 11/93, aby si uplatnil svoje právo vylučovacou žalobou proti správcovi konkurznej podstaty, keďže predmetná parcela bola zaradená do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou, že je evidenčne vedená na Správou katastra U. na LV XXXX na Obec U. T.. Podľa pozemnoknižnej vložky č. X kat.úz. U. T. bola parc. č. XXXX/X zapísaná ako vlastníctvo JRD III. Typu U. T. podľa výmeru zn. IX-613/1951 JNV-pôdohosp. ref. v Nitre na základe § 3 ods. 4 zák. č. 81/1949 Sb., č. 1655/1951. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. U. T. je predmetná parcela zapísaná ako vlastníctvo Obce U. T. titulom nadobudnutia: Osvedčenie N 399/2000, Nz 393/2000, Z 5709/2000. Z Notárskej zápisnice zo dňa 26.10.2000 N 399/2000, Nz 393/2000 súd zistil, notárka spísala osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vyhlásenia účastníčky C.. G. C. v zastúpení B.. A. W., starostu obce Nitrianske Hrnčiarovce o vlastníctve k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat.úz. U. T. podľa GP č. XXX/XXXX zo dňa 5.9.2000, ako novovytvorená parc.č. XXXX/XXX or. pôda o výmere 8516 m2, parc.č. XXXX/X ttp o výmere 2 ha 8139 m2, parc.č. XXXX/XXX ost. plocha o výmere 647 m2 v celosti. Účastníčka vyhlásila, že pôvodne boli nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vl.č. X, ako parc.č. XXXX/X pastvina o výmere 10 ha 497 m2,parc.č. XXXX výmoľ o výmere 5276 m2. Obec U. T. ako právnická osoba bola zriadená podľa zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení dňom 23.11.1990, t.j. dňom volieb do orgánov samosprávy obce. Samostatne hospodári s vlastným majetkom podľa § 1 zákona o obecnom zriadení. Predmetné nehnuteľnosti užíva Obec U. T. od roku 1975, keď ju ešte bývalý MNV U. T. odkúpil od pôvodného pozemnoknižného vlastníka JRD U. T.. Obec U. T. takto nadobudnuté nehnuteľnosti užíva od roku 1975 dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné, pričom vo svojej držbe nebola nikým rušená. Svedkovia W. U. a M. L. čestným prehlásením vyhlásili, že majú vedomosť o skutočnostiach, ktoré uvádza starosta obce. Následne došlo geometrickými plánmi k vyčleneniu parciel, na základe čoho zostala parcela č. XXXX/ X o výmere 4703 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2005 predal navrhovateľ predmetnú parc.č. XXXX/X O. výmere 4073 m2 kupujúcim W. W., E. XX, U. T. a A. E., E. XX, U. T.. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod V 7303/05 Správou katastra U. dňa 7.2.2006. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11 S 54/2007 Správa katastra U. opätovne zapísala predmetnú parc.č. XXXX/X o výmere 4703 m2 na navrhovateľa. Z výsluchu starostky obce U. T. ako účastníčky konania K. H. súd zistil, že je starostkou obce od roku 2007, v tom čase už obec bola vlastníkom predmetnej parcely aj podľa LV. Na predmetnom pozemku sa hrávali ako detí, nedal sa využívať na poľnohospodárske účely, pretože tam boli jarky, slúžil ako pasienok pre občanov. Nevedela sa vyjadriť, komu patril v minulosti. Išlo o pozemok, ktorý sa postupne rozparcelovával a sú tam postavené nové domy. V súčasnosti je predmetná parcela voľná. Z počutia vie, že v minulosti došlo k dohode medzi JRD a MNV ohľadne získania tohto majetku, ale bližšie informácie nemá. Z výsluchu svedka B.. A. W., ktorý bol starostom obce v období rokov 1990-2006, súd zistil, že pôvodne išlo o obecný pasienok, kde sa ako deti hrávali a družstvo tieto pasienky nikdy neužívalo. Obec Nitrianske Hrnčiarovce bola v roku 1973 pričlenená k Nitre až do roku 1989, potom sa obec osamostatnila. Z delimitačného protokolu, ktorým sa prevádzal majetok na obec zistili, že táto parcela sa tam nenachádza. Bolo to preto, že nebol na ňu založený LV a preto pristúpil k spísaniu osvedčenia o vydržaní predmetnej parcely. Od svojich predkov vie, že parcela bola v užívaní obce, boli tam nasadené obecné stromy a vznikla tam skládka, ktorú dali vyčistiť, dali urobiť geometrický plán a parcela bola postupne rozparcelovaná na stavebné pozemky. Listinný doklad, ktorým mala obec, resp. právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo nikdy nevidel, rok 1975 ako rok nadobudnutia uviedol z dôvodu, aby bolo zrejmé, že uplynulo minimálne 10 rokov od nadobudnutia vlastníctva. Svedok W. U. vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá, že dával v roku 2000 čestné prehlásenie k vydržaniu predmetnej parcely a nevedel sa vyjadriť k tomu, či v minulosti MNV kúpil predmetnú parcelu od JRD. Pamätá si, že MNV predávalo prvú časť parciel ešte v50-tych rokoch, on mal záujem o kúpu pozemku v roku 1972, išlo o pozemok na Č. Z.. Bolo mu oznámené, že sa musí dohodnúť predseda JRD D. L. s predsedom MNV a pozemky sa budú predávať. Nevie presne, čo bolo predmetom dohody, ale jemu bol pozemok predaný v roku 1972. Z výsluchu svedka M. L. súd zistil, že si nepamätá, že v roku 2000 dával čestné prehlásenie k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Od detstva vie, že tento pozemok patril obci, išlo o pozemok, z ktorého v 1. etape vznikla V. Z. a pozemky predával MNV. V druhej etape vznikla Č. Z., pričom aj on si kúpil pozemok na tejto ulici. Pozemok asi patril družstvu, pretože v minulosti pobrali všetko, ale ľudia chceli stavať, takže došlo k nejakej dohode medzi JRD a MNV. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu, či v roku 1975 MNV kúpil pozemok od JRD U. T., ale nejako to prešlo do jeho vlastníctva. JRD v dedine vzniklo podľa svedka asi v roku 1957. Z výsluchu svedka C. L. súd zistil, že vykonával funkciu predsedu MNV v roku 1964 a parcela č. XXXX/X bola pasienok, patrila obci, bol to majetok štátu. Na základe zmluvy prišlo k prevodu medzi družstvom a obcou. Pozemok družstvo neužívalo, boli to obecné pozemky, nedalo sa na nich hospodáriť. Predsedom družstva bol v tom čase C. L.. Svedok sa predsedom družstva dohodol, že tento pozemok bude patriť obci. List zo dňa 1.4.1966 podpísal predseda družstva C. L. a tajomník MNV E. Q.. Z výsluchu svedka H. C. súd zistil, že pozemok pod lesom nad Č. Z., o ktorý v konaní ide, sa nedal využívať na poľnohospodárske účely, družstvo ho neobrábalo, keď prišiel pracovať do družstva v roku 1960 boli tam kamene a tráva. Pamätal si, že na jednej schôdzi družstva sa hovorilo o tom, že družstvo sa zbaví tohto pozemku, poskytne ho MNV lebo ho nevyužíva. Bolo to niekedy po roku 1965. MNV potom pozemok rozdelilo na parcely. V súčasnosti sú už na tomto pozemku väčšinou domy ale V minulosti sa tam poriadali majálesy, deti sa tam hrali, družstvo ho nevyužívalo. Z výsluchu svedka H. U. súd zistil, že v roku 1976 nastúpil do zamestnania v družstve v U. T.. Tento pozemok nikdy družstvo nevyužívalo, hrávali sa tam deti a to aj lete aj v zime. Svedok si myslí, že patrí obci, tak sa to vždy hovorilo a usudzuje aj z toho, že družstvo ho nikdy neobrábalo. Na poľnohospodárske účely sa nemohol využívať, boli tam jarky, bodľač. Nevedel o žiadnom prevode tohto pozemku a ani sa nevedel vyjadriť k vlastníckym vzťahom. Svedok B.. G. L. uviedol, že bol predsedom PD v D. do vyhlásenia konkurzu, odovzdával hnuteľný a nehnuteľný majetok správcovi, predmetná pôda tam určite nefigurovala. Pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy k tomuto sa presne vyjadriť nevedel. V minulosti asi patrila táto pôda JRD III. Typu U. T., ktoré ale podľa neho s touto pôdou nikdy nehospodárilo, išlo o 50te roky. Hospodárila s ňou obec. Z výpovede svedka B. C. T. súd zistil, že bol zamestnaný ako vedúci odboru organizačných vecí vnútra a poľnohospodárstva na MsNV Nitra v rokoch 1976 až do r. 1990, predtým bol v r. 1972 - 1976 predsedom MNV Čeľadice. Ako vedúci odboru na MSNV patrilo do jeho kompetencie využitie pôdy a starostlivosť, aby nebola zaburinená. Robili z tohto dôvodu obhliadky, táto pôda bola verejným priestranstvom, bola zaburinená, preto sa museli postarať, aby bola upravená, konkrétne úpravu vykonali technické a rekreačné služby mesta Nitra. Toto bolo asi v r. 1977 aj neskôr, pretože sa tam vyvážal odpad a hrávali sa tam deti. Nevedel sa vyjadriť komu táto pôda vlastnícky patrila, ani to neskúmali, mali len zabezpečiť, aby bola upravená. Podľa dokladu zo dňa 20.5.1993 vo veci identifikácie parciel, okrem iného aj parcely XXXX/X pas. o výmere 10 ha 0497 m2, je v evidencii nehnuteľností ako užívateľ parcely č. XXXX/X X ha 6418 m2 zapísaný Čsl. štát MsNV v Nitre, XXXX/XXX - JRD D. a X XXX/XXX, kde je užívateľkou uvedená V. L.. Dopytom na Okresný úrad U. katastrálny odbor súd zistil, že v zbierke listín je založená listina - hlásenka zmien č. 10/1984 zo dňa 6.6.1984, na základe ktorej bola prevedená zmena užívateľa parc. č. XXXX/X pasienok o výmere 26 418 m k.ú. T. vedeného v evidenčnom liste č. 5 v užívaní JRD Víťazný Február Pohranice na užívateľa MsNV Nitra - Československý štát. Podľa listu JRD v U. T. zo dňa 1.4.1966 adresovaného MNV U. T. "Jednotné roľnícke družstvo v U. T.B. v zmysle vyhl.94/65 Zb. daruje nehnuteľnosť parc.č.XXXX XXXX/X o výmere 14 ha 19 a 64 m2, ktorej výmery je JRD III typu U.. T. podľa majetkovej podstaty, čsl.štátu MNV U.. T.. Horeuvedená výmera bude pridelená do osobného užívania občanom za účelom individuálnej výstavby rodinných domov vo výmere 800 m2." Podľa oznámenia okresného súdu Nitra -obchodný register zo dňa 19.9.2007 a 30.4.2010 subjekt s názvom: Jednotné roľnícke družstvo v U. T. so sídlom U. T., okres. U., bol zapísaný do podnikového registra Ľudovým súdom v Nitre, dňa 28. júla 1958. Z textu sprievodného listu vyplýva, že Okresný národný výbor predkladá žiadosť o zápis do podnikového registra Jednotného roľníckeho družstva III. typu U. T., avšak zo samotného návrhu vyplýva skutočnosť, že žiada, aby do podnikového registra bolo uvedené družstvo zapísané ako Jednotné roľnícke družstvo v U. T.B., sídlo U. T.. Uznesením Mestského súdu v Bratislave (Dr 957/871/74) zo dňa 6. augusta 1974, došlo k výmazu predmetného subjektu z podnikového registra v oddiele Dr vložka číslo 957 s tým, že podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 15. Júna 1974 s účinnosťou od 1. júla 1974 je zlúčené Jednotné roľnícke družstvo Nitrianske Hrnčiarovce s Jednotným roľníckym družstvom Dolné Obdokovce. Uznesením Mestského súdu (Dr 533/1787/74) zo dňa 29.12.1974, došlo k výmazu subjektu jednotné roľnícke družstvo v Dolných Obdokovciach z podnikového registra v oddiele Dr vložka číslo 533 s tým, že podľa zápisnice zo spoločnej členskej schôdze zo dňa 17.12.1974 boli zlúčené Jednotné roľnícke družstvá: Čeľadice, Dolné Obdokovce, Hosťová, Lapáš a Pohranice v jeden celok s názvom: "Jednotné roľnícke družstvo "Víťazný február" v Pohraniciach", sídlo Pohranice. Uznesením Obvodného súdu Bratislava 1, zo dňa 14.6.1991, (Dr 1257, teraz Dr 175/N), došlo k zmene názvu subjektu z: Jednotné roľnícke družstvo "Víťazný február" v Pohraničiach, na: Poľnohospodárske družstvo v Pohraniciach. Navrhovateľ predovšetkým poukazoval na evidenčný list č. 378 zo 17.12.1993 a identifikáciu parciel podľa Strediska geodézie v U. z 20.5.1993 , z ktorých je zrejmé, že predmetný pozemok užíval Čsl. Štát, MsNV Nitra. V identifikácii parciel je uvedené, že užívateľom parcely je štát MsNV v Nitre a stavebné pozemky sú v užívaní súkromných osôb. Výpis z pozemkovej knihy, na ktorý poukazuje odporca je ešte z roku 1951. Podľa tohto výpisu je vlastníkom JRD tretieho typu v U. T., od čoho nemôže odporca odvíjať svoje vlastníctvo, keďže právny predchodca PD v Pohraniciach vznikol v r.1958. Mal za to, že pri posudzovaní otázky, či sú splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, pripadne v inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. Aj z PK vložky č.X vyplýva stály zápis parc.č. XXXX/X o výmere 100497 m2, hoci dochádzalo k prevodu jednotlivých rozparcelovaných parciel na obyvateľov obce. Táto skutočnosť nebola v PK vložke nijako zaznamenaná, hoci k zmenám evidentne dochádzalo. Zápis v PK vložke č.X sa teda staval nedôveryhodným a nie je možné pozerať na rozpor medzi reálnou držbou a zápisom v PK vložke ako dôvodom na "nedobromyseľnú držbu", keď je zrejmé, že predmetná PK vložka už bola neaktuálna a neobsahovala ani správne zápisy ohľadne iných nehnuteľností, ktoré boli bez akýchkoľvek právnych pochybností prevedené na iné osoby. Poukázal na skutočnosť, že všetci svedkovia potvrdili, že došlo k uzavretiu dohody medzi JRD a štátom, a túto skutočnosť im potvrdil vtedy žijúci predseda. JRD D. L.. Skutočnosť, že niektorí svedkovia nevedeli uviesť, či dohoda mala názov "kúpna zmluva", "darovacia zmluva", "hospodárska zmluva" alebo "zmluva o prevode majetku", nemôže byť dôvodom na neakceptovanie toho svedectva. Svedok H. C. potvrdil, že na schôdzi družstva sa prerokovalo, že pozemok XXXX/X bol na základe dohody s MNV prevedený na štát (MNV), pretože družstvo no nevyužívalo, pričom takáto dohoda už bola uzavretá. Svedok C. L. uviedol, že ako predseda MNV v U. T., ktorú funkciu zastával od roku 1964, sa dohodol s pánom L., predsedom JRD, že daný pozemok bude patriť obci. Táto dohoda bola potvrdená aj dokumentom - Darovacia zmluva z 1.4.1966. Navrhovateľ teda vstupoval do dobromyseľnej držby najneskôr momentom tejto darovacej zmluvy. Ďalšie dôkazy, ktoré podporujú skutočnosť, že takáto dohoda bola uzavretá a že to bolo MNV, ktoré pozemky ako vlastné užívalo, sú listinné dôkazy ohľadne prevodov rozparcelovaných menších parciel. Sú to všetky doložené zmluvy resp. dohody o prevode pozemkov do osobného užívania fyzických osôb, kde ako prevádzajúcim je uvedený Československý štát v zastúpení MNV, v zmluvách je vyslovene uvedené, že ide o majetok patriaci československému štátu. Navrhovateľ uviedol, že odkazy odporcu na vyhlášku č. 94/1965 Zb. vo vzťahu k prevodu družstevného majetku nie sú správne. Vyhláška č.94/1965 Zb. podľa § I upravuje správu národného majetku štátnymi socialistickými organizáciami a nakladanie s pohľadávkami a právami štátnych socialistických organizácií (ďalej len "organizácie"). V danej veci je však zrejmé, že predmetný pozemok bol od JRD poskytnutý štátu (cez MNV) pre účely obce, pre účely obyvateľov obce, takže MNV bol oprávnený prijať takýto dar. MNV predmetné pozemky prijalo a to jednak už samotným podpisom na Darovacej zmluve zo dňa 1.4.1966 a nakoniec aj konkludentným správaním. Podľa navrhovateľa pokiaľ nemalo prísť k prevodu na štát darovacou zmluvou, a ani vydržaním, tak potom mohlo dôjsť len k derelikcii k uvedenému pozemku, lebo družstevníci dali minimálne konkludentným správaním najavo, že tento pozemok je pre nich nevhodný, užívateľsky nespôsobilým a nevyužiteľným. Takýmto úkonom však by pozemok prešiel opätovne len na štát. Odporca predovšetkým poukázal na výpis z pozemkovej knihy, kde je zapísané JRD tretieho typu U.. T. ako vlastník a toto vlastnícke právo nebolo nikdy zrušené. Nikde inde nie je uvedené, že by bol vlastníkom Čsl. štát a aj podľa evidenčného listu, na ktorý poukazuje navrhovateľ, je štát len užívateľom. V obci U. T. fungovalo družstvo, ktoré nadobudlo predmetný majetok podľa zákona č. 81/1949 Zb. Urbarialisti a prípadne aj komposesoráti sa stali členmi družstva aj bez prihlášky. Samotné družstvo fungovalo podľa zákona č. 69/1949 Zb. a po vzniku podnikového registra bolo potrebné, aby bol daný návrh na zápis družstva do podnikového registra. Takýto návrh bol daný dňa 25.6.1958, čo odporca preukázal kópiou žiadosti o zápis do podnikového registra. Ide teda podľa neho o identický subjekt ako JRD tretieho typu U. T.. Odporca uviedol, že v spise založenú Listinu zo 1.4.1966 nemožno za žiadnych okolností považovať za darovaciu zmluvu a ani za listinu o platnom dvojstrannom právnom úkone a to z dôvodu, že proces nadobúdania veci do štátneho socialistického vlastníctva reguloval Hospodársky zákonník ( zák. č. 109/1964 Zb.) a v rozhodnom období vyhláška č 94/1965 Zb. o správe národného majetku. Listina z 1.4.1966 neobsahuje platný právny úkon zaväzujúci družstvo pre absenciu podpisu druhého člena predstavenstva. To isté plati aj o druhej zmluvnej strane, miestnom národnom výbore. Ďalšie dôvody, pre ktoré nie je možné vyhodnotiť listinu zo dňa 1.4.1966 ako darovaciu zmluvu je jej rozpor s kogentným ustanovením § 31 ods. 1) vyhlášky č. 94/1965 o správe národného majetku, podľa ktorého na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva a iných darov v prospech štátu je príslušný, s výnimkou prípadov ďalej uvedených, iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je predmet ponuky alebo jeho prevažná časť, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Skutočnosť, že Jednotné roľnícke družstvo v U. T. sa nikdy nezbavilo vlastníctva k dotknutému pozemku a o svojom vlastníctve nemalo pochybností je zrejmá aj zo " Zápisu z previerkovej komisie ktorá vykonala previerku pôdy, ktorá nie je z rozličných príčin obhospodarovaná v kat. území U.. T. a ktorá je evidovaná Geodéziou na JRD VF Pohranice", previerka bola vykonaná 8.12.1977. Z tohto dokumentu, ktorého fotokópiu správca konkurznej podstaty našiel v písomnostiach úpadcu vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/X sa poľnohospodársky nevyužíva, slúži ako smetisko a komisia navrhuje ho využívať pre záhradkárske účely. Podľa § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v aktuálnom znení ( ďalej len ZKV) ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Podľa § 6 ZKV podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len majetok), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 46 zákona č. 323/1992 Zb. - Notársky poriadok, veta prvá, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Podľa platnej teórie konkurzného práva žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, do ktorej ich správca nesprávne zapísal, predpokladá, že - nehnuteľnosti boli správcom (odporcom) zaradené do súpisu konkurznej podstaty; - v čase rozhodovania súdu stále trvajú účinky konkurzu, pričom veci sú je naďalej súčasťou podstaty; - navrhovateľ svoj nárok uplatnil v súlade so zákonom a v lehote určenej súdom - musí preukázať, že ním označené veci nemali byť do súpisu zaradené a práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu. Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli odporcom zaradené do súpisu podstaty, sú jeho súčasťou doteraz a účinky konkurzu naďalej trvajú. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok v súlade s § 19 ods. 2 ZKV, pričom návrh na začatie konania bol podaný včas. Vec v konkurznej podstate je zapísaná správcom konkurznej podstaty podľa príslušných procesných predpisov a nie predpisov hmotného práva. Účelom návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty je zrušenie obmedzenia vysloveného týmito procesnými predpismi a potrebná procesná ochrana je vylučovateľovi poskytovaná tým, že v prípade vyhovenia návrhu bude vec výrokom rozsudku súdu vylúčená z podstaty. V danom prípade ide o žalobu na plnenie, nie žalobu určovaciu, súd však musí prejudiciálne posúdiť otázku nadobudnutia vlastníctva navrhovateľom, aby sa mohol vysporiadať s otázkou, či navrhovateľovi prislúcha právo vylučujúce vec zo súpisu konkurznej podstaty. Ako vyplýva z výpisu z lista vlastníctva kat.úz. U. T. č.XXXX titulom nadobudnutia vlastníctva navrhovateľom bolo citované notárske osvedčenie. Keďže notári spisujú notárske zápisnice na základe vyhlásenia účastníkov o určitých skutočnostiach, je zrejmé, že notár podáva vo verejnej listine iba dôkaz o vyhlásení, ktoré sa uskutočnilo. Notárska zápisnica však nie je právny úkon v zmysle § 34 Obč. zák. a súd preto nemôže rozhodovať o jej platnosti, resp. neplatnosti. Súd však musí skúmať pravdivosť tvrdení účastníka, a teda v tomto prípade prejudiciálne posúdiť, či došlo k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľom. Vydržanie umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je daná "so zreteľom na všetky okolnosti." Vydržanie tak zhojuje nedostatok riadneho nadobúdacieho titulu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že skutočnosti uvedené v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice sa nezakladajú na pravde. Svedeckými výpoveďami bývalého starostu obce B.. W., ktorý urobil v zastúpení predmetné vyhlásenie, ako aj svedkov W. U. a M. L., ktorí podali čestné prehlásenie k citovanému osvedčeniu, súd zistil, že sa nevedia vyjadriť presne k tomu, ako mal navrhovateľ nadobudnúť vlastníctvo. Nepotvrdili skutočnosť uvedenú v osvedčení, že bývalý MNV U. T. kúpil predmetnú parcelu v roku 1975 od JRD, napriek tomu, že takéto vyhlásenie urobili. Podľa svedka B.. W. bola parcela vždy obecná, čo vie od svojich predkov a ďalší svedkovia uviedli, že nejakým spôsobom prešlo vlastníctvo na MNV U. T., keďže tento predával stavebné pozemky. Ich výpoveďami nebolo preukázané, akou formou a kedy malo vlastníctvo prejsť na MNV, resp. štát . Z výpovede svedkov vyplýva, že nikdy nevideli a ani nepoznajú žiaden listinný doklad, ktorý by mal byť nadobúdacím titulom, domnievajú sa len, že predmetný pozemok bol obecný, keďže z časti pôvodnej parcely vznikli stavebné pozemky, ktoré predával bývalý MNV a družstvo pozemok nikdy neužívalo. Ak teda navrhovateľ preukazoval vlastníctvo k predmetnej parcele na základe skutočností uvedených v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva, t.j. v notárskej zápisnici, nebola splnená základná podmienka vydržania a to oprávnenosť držby, ktorá sa posudzuje z hľadiska existencie právneho, hoci i domnelého titulu, nakladanie s vecou ako vlastnou počas celej vydržacej doby a dobrá viera držiteľa, že mu vec vzhľadom na všetky okolnosti patrí. Domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých podľa jeho presvedčenia vec nadobudol. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Správnosť tohto záveru bola podľa odvolacieho súdu spochybnená nevykonaním dôkazu a to výsluchu svedka C. L., ktorý bol v rozhodnom čase vo funkcii predsedu MNV. Podľa názoru tunajšieho súdu nepreukázal navrhovateľ nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej parcele ani vykonaním ďalších vyššie uvedených dôkazov, predovšetkým výsluchom svedka C. L., ani listinnými dôkazmi: listinou zo dňa 1.4.1966 a dokladom vo veci identifikácie parciel zo dňa 20.5.1993. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska , teda podľa toho či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vlastníctvo k pozemku patrí. List JRD v U. T. zo dňa 1.4.1966, v ktorom sa uvádza, že JRD daruje nehnuteľnosť parc.č. XXXX XXXX/X čsl. štátu nie je možné považovať za právny úkon, ktorý by mohol zakladať dobrú vieru právneho predchodcu navrhovateľa, že od tohto okamih mu vec patrí. Zástupcovia JRD v U. T. a MNV si museli byť vedomí, že takýto úkon nespĺňa zákonom požadované náležitosti a to aj v tom prípade, že nemali právnické vzdelanie. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že už z titulu svojich funkcií a činností z nich vyplývajúcich, mohli a mali mať vedomosť, či takýto úkon spĺňa náležitosti darovacej zmluvy v zmysle vtedy platných predpisov. Zo samotného listu je zrejmé, že obe strany si boli vedomé, že postupovať sa má v zmysle vyhlášky č. 94/1965 Zb. o správe národného majetku. Proces nadobúdania do štátneho socialistického vlastníctva upravoval Hospodársky zákonník a citovaná vyhláška. Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že vyhláška neupravovala družstevný majetok a preto sa na daný prípad nevzťahovala. V danom prípade malo ísť o prijatie bezplatného prevodu majetku do štátneho vlastníctva, pričom na prijatie ponuky bol príslušný Okresný národný výbor. Nemožno taktiež súhlasiť s tvrdením, že predmetný pozemok mal byť poskytnutý štátu pre účely obce, čo dalo oprávnenie MNV takýto dar prijať. Z ust. § 31 ods. 2 citovanej vyhlášky vyplýva, že MNV mohlo prijať iba ponuku drobných hnuteľných vecí, nie nehnuteľnosti. Dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa nebola preukázaná ani výsluchom C. L., ani výsluchom ďalších svedkov. Konkrétne k listine, ktorá má byť darovacou zmluvou sa vyjadril iba vypočutý svedok C. L.. Jeho výpoveďou mal súd za preukázané, že považoval predmetnú parcelu za obecnú a k prevodu došlo zmluvou. Ako predseda MNV si však musel byť vedomý, že takáto listina žiadne právne skutočnosti nezakladá. Ďalší vypočutý svedok H. C. si pamätal, že na jednej schôdzi družstva sa hovorilo o dohode a zmluve medzi družstvom a MNV. Z tejto výpovede však nie je možné vyvodiť záver, že sa jednalo o predmetnú parcelu a že v skutočnosti došlo k uzatvoreniu takého právneho úkonu, ktorý by strany zaväzoval. Ďalší vypočutí svedkovia sa k otázke vlastníctva k predmetnej parcele nevedeli vyjadriť. Z výsluchu svedkov je preukázané, že pozemok nikto neužíval, slúžil verejnosti, pozemok nebol obrábaný a keďže pôvodne išlo o rozsiahlu parcelu, časť, ktorá sa geometrickým plánom odčlenila, bola v určitých etapách vyčlenená na stavebné pozemky a predávaná. Odtiaľ pramení aj presvedčenie svedkov, že muselo dôjsť k nejakej dohode, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo navrhovateľ. Ak sa navrhovateľ uchopil držby nehnuteľnosti na základe subjektívneho presvedčenia o nejakej dohode o prevode nehnuteľnosti v presne neurčenom čase resp. tvrdenia jeho predkov, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Navrhovateľ si bol vedomý , že vlastníctvo k predmetnej parcele je zapísané v prospech JRD III.typu U. T. v PK vl.č. X kat.úz. U. T.Č.ovce a v evidencii nehnuteľností je navrhovateľ zapísaný ako užívateľ. Skutočnosť, že navrhovateľ si bol vedomý, že nie je vlastníkom predmetnej parcely vyplýva aj výpisu z Evidencie nehnuteľností, kde sa výslovne uvádza, že štát v zastúpení MsNV je iba užívateľom podľa hlásenia zmien zo dňa 6.6.1984. Táto skutočnosť iba preukazuje kto parcelu užíva, nebolo preukázané na základe čoho došlo k tejto zmene v užívaní a nie je zrejmé, či právny predchodca navrhovateľa vlastne užíval parcelu pred týmto obdobím. Ani zo žiadneho správania navrhovateľa nie je možné ustáliť, že je daná jeho dobromyseľnosť od okamihu podpísania listiny zo dňa 1.4.1966 - domnelej darovacej zmluvy, pretože v notárskej zápisnici tvrdil, že predmetná parcela bola kúpená od družstva asi v roku 1975. Taktiež zo Zápisu z previerkovej komisie zo dňa 8.12.1977 , ktorá vykonala previerku pôdy, ktorá nie je z rôznych príčin obhospodarovaná v kat.úz. U. T. a je evidovaná Geodéziou na JRD VF Pohranice vyplýva, že právny predchodca si musel byť vedomý, že vlastníkom parcely je družstvo a on ju má len v užívaní. Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že ak nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva darovacou zmluvou, ani vydržaním, mohlo dôjsť k derelikcii., keďže družstevníci dali minimálne konkludentným správaním najavo, že tento pozemok je pre nich nevhodný, užívateľsky nespôsobilým a nevyužiteľným. Takýmto úkonom by podľa navrhovateľa pozemok prešiel opätovne len na štát. Navrhovateľ presne nedefinoval kedy malo dôjsť k opusteniu predmetnej nehnuteľnosti. Odkazuje na stredný Občiansky zákonník účinný v dobe od 1.1.1951 do 31.3.1964, ktorý v ustanovení § 132 ods.1 upravoval opustenie veci ako jeden zo spôsobov straty vlastníctva s výnimkou vecí, ktoré nebolo možno scudziť. Súd je toho názoru, že opustená nemôže byť nehnuteľná vec, v tomto prípade parcela , ktorá je zapísaná v Pozemkovej knihe. Úmysel vzdať sa vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti nebol preukázaný, preukázané iba bolo, že družstvo parcelu nevyužívalo. Ak teda odporca zapísal nehnuteľnosť do konkurznej podstaty majetku úpadcu s poznámkou, urobil tak oprávnene. Pokiaľ ide skutočnosť, či odporca preukázal, že úpadca je nástupcom JRD III. typu v U. T. v prospech ktorého svedčil pôvodný zápis v Pozemnoknižnej vl. č. X, súd je toho názoru, že táto skutočnosť jednoznačne preukázaná nebola. JRD Nitrianske Hrnčiarovce vniklo zápisom do podnikového registra dňa 28.7.1958, pričom odporca neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že sporná parcela zapísaná do pkn.vl. v roku 1951, prešla na tento subjekt. Táto skutočnosť však nemá vplyv na rozhodnutie súdu, pretože predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie, že vec nemala byť do súpisu zaradená a že navrhovateľovi svedčí právo vylučujúce vec zo súpisu. Ako je vyššie uvedené, navrhovateľ nepreukázal, že naňho prešlo vlastníctvo k predmetnej parcele, nemôže byť teda úspešný v žalobe smerujúcej proti správcovi konkurznej podstaty o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Vzhľadom na obsiahlu argumentáciu sporových strán ako aj množstvo listinných dôkazov, zaoberal sa súd v odôvodnení rozhodnutia iba tými argumentami a listinami, ktoré podľa jeho názoru boli relevantné pre rozhodnutie súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 921,82 eur, podľa nasledovného vyčíslenia (základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. ): 1. prevzatie a príprava zastupovania dňa 15.2.2011 pri sadzbe 57 eur + 7,41 eur 2. pojednávanie dňa 1.3.2012 pri sadzbe 58,69 eur + 7,63 eur 3. pojednávanie dňa 12.4.2012 pri sadzbe 58,69 eur + 7,63 eur 4. pojednávanie dňa 24.5.2012 pri sadzbe 58,69 eur + 7,63 eur 5. účasť na výsluchu svedka dňa 24.01.2014 pri sadzbe 61,85 eur + 8,04 eur 6. pojednávanie 17.04.2014 pri sadzbe 61,85 eur + 8,04 eur 7. pís.zhrnutie zo dňa 23.04.2014 pri sadzbe 61,85 eur + 8,04 eur 8. pojednávanie dňa 12.06.2014 pri sadzbe 61,85 eur + 8,04 eur 9. pojednávanie 03.07.2014 pri sadbe 61,85 eur + 8,04 eur 10. pojednávanie dňa 30.10.2014 pri sadzbe 61,85 eur + 8,04 eur spolu 682,10 eur + DPH 136,42 eur = 818,52 eur. Náhrada za stratu času a cestovné za úkon výsluch svedka L. dňa 24.01.2014 podľa ust. § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 Vyhlášky v sume 103, 30 eur (cestovné Bratislava - Nitrianske Hrnčiarovce a späť 179,70km, amortizácia 0,18 eur, spotreba 6,40 eur, cena paliva 1,13 eur = 45,88 eur bez DPH, s DPH 55,06 eur, náhrada za stratu času 3 polhodiny po 13,40 eur = 40,20 eur bez DPH, s DPH 48,24 eur). Súd nepriznal odporcovi odmenu za dva úkony právnej služba - písomné vyjadrenia zo dňa 9.6.2014 a 14.7.2014, keďže ich nepovažuje za účelne vynaložené trovy. Na písomné vyjadrenia k veci súd odporcu nevyzval a keďže vo veci sa uskutočnili viaceré za sebou nasledujúce pojednávania, odporca mal možnosť vyjadriť sa k veci ako aj prednesom navrhovateľa na pojednávaniach. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.