Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/105/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200707 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010200707.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: X. M., B. XX, I., zastúpený: JUDr. Jozef Vaľo, advokát, Seberíniho 21, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 665,80 eur k rukám právneho zastupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.03.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa 28.10.2009, ktorým bolo žalobcovi uložené opatrenie vo výchove - vylúčenie z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c/ vynosu Ministerstva vnútra SR z 13.10.2008 a č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného Zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008. Žalobca bol vylúčený z policajnej školy za porušenie základných povinností posluchača ustanovených v ods. 2 písm. a/ a f/ tým, že v dňoch 14. až 15.10.2009 viacnásobne zavažným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 105/2010 zo dňa 14.06.2011 bolo rozhodnutie žalovaného č.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010 zrušené podl'a § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec bola žalovanému vratená na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal dňa 30.08.2011 odvolanie žalovaný. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 8Sžo/46/2011 zo dňa 25.09.2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 105/2010 zo dňa 14.06.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia uvedeného rozsudku bolo pochybenie súdu v tom, že žalobca v žalobe neuviedol nič, čo by mohlo byť považované v zmysle ust. § 250 ods. 2 vety prvej O.s.p. za námietku označujúcu porušenie jeho konkrétnych práv, nekonkretizoval teda subjektívne právo, ktoré bolo v jeho prípade porušené. Žalobca tiež nepostupoval podľa § 249 ods. 2 O.s.p. a neuviedol vo svojej žalobe aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, z čoho vyplýva, že žalobca je povinný tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu zákonu alebo inému predpisu, a toto tvrdenie odôvodniť. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3S 105/2010-50 zo dňa 12.02.2013 konanie zastavil a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že uvedeným uznesením bolo porušené jeho právo, pretože dôvody pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané neexistovali, žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, tiež sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Ako dôkaz priložil žalobca rozhodnutie č.p.: UHCP-492-9/RCP-BB-CP-BB-2009 zo dňa 30.11.2009 riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici z ktorého vyplýva, že disciplinárne konanie voči žalobcovi bolo zastavené podľa § 239a zak.č. 73/1998 Z.z., pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet oprávneného (nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané porušenie služobnej disciplíny). Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2013 zo dňa 21.11.2013 bolo uvedené uznesenie zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, pretože žalobcovi bola odnaťá konaním prvostupňového správneho súdu možnosť konať pred súdom. Krajsky súd v Bratislave uznesením č.k. 3S/105/2010-62 zo dňa 20.03.2014 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, doručenej súdu dňa 08.03.2010 tak, že žalobca uvedie v doplnení žaloby v čom vidí ukrátenie na svojích právach napadnutým rozhodnutim. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.05.2014 uviedol, že bol na svojích právach ukrátený napadnutým rozhodnutím žalovaného tým, že nemohol pokračovať v štúdiu na policajnej škole, bolo mu zamedzené dosiahnutie vyššieho špecializovaného policajného vzdelania potrebného okrem iného na odborný rast, zvýšenie kvalifikácie, zvýšenie hodnosti, zaradenie do vyššej platovej triedy a s tým súvisiace aj zvyšovanie platu. Súd v ďalšom konaní zistil, že žalobca tak ako to uvádza v žalobe, že svojím konaním sa nedopustil žiadneho priestupku a žiadneho previnenia, ani iného protiprávneho konania, ktorým by porušil interný predpis alebo všeobecne záväzný predpis a žiadnym spôsobom neporušil základne povinnosti poslucháča policajnej školy žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a to aj pre zastavenie disciplinárneho konania vedeného Úradom hraničnej a cudzineckej polície MV SR. Žalobca informoval žalovaného o disciplinárnom konaní Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, ktoré konanie bolo zastavené. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.04.2010 namietal nedostatok pasívnej legitimacie na strane žalovaného a žiadal, aby súd konanie zastavil. Ďalej poukazuje na vady žaloby s odvolaním sa na ust. § 247 ods. 1 O.s.p., že za osobitnú náležitosť žaloby treba považovať aj konkrétne tvrdenia žalobcu, že bol ukratený na svojich právach nezakonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukazať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon. Žalovany k meritu veci uvádza, že zo zadovážených dôkazov je dostatočne preukázané, že žalobca dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 hod. sa dostavil spoločne s V. Q., Q. F. a Q. W. z osobného voľna do areálu SOŠ. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná roztržka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy. Svojim konaním obmedzovali prichádzajúcim motorovým vozidlám v plynulej jazde. Pri fyzickej roztržke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a nasledne pádom poslucháčov do ružových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Službukonajúci dozorný školy uvedenú situáciu sledoval na kamerovom systéme a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upustili od svojho konania a následne pristúpil k zisťovaniu totožnosti. Po zistení totožnosti práp. Q. W. a žalobca išli za službukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť nenahlásil v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú, aby ráno vykonali dychovú skúšku z dôvodu, že nechcú byť vyhodení z Policajného zboru. Obaja mu povedali, že radšej odídu hneď teraz z objektu, ako byť ráno kontrolovaní a radšej pošlú potvrdenie o ošetrení člena rodiny. Následne sa dožadovali, aby im povedal čo s nimi bude, či to bude hlásiť ďalej, pričomk za neohlásenie ich konania mu sľubovali dodanie pravých korbáčikov. Taktiež sa domáhali, aby sa službukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov môžu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby službukonajúci dozorný školy uvedenú udaloť nikomu nehlásil. Žalobca uvedeným konaním porušil pravidlá služobnej zdvorilosti, nezdržal sa prejavov neslušnosti, čím nevhodne prezentoval svoje postavenie príslušníka Policajného zboru. Porušil povinnosti poslucháča aj tým, že v čase keď opúšťal objekt školy vopred nepožiadal o uvoľnenie z vyučovania prislušného nadriadeného s vedomím, že nenastúpi do výkonu služby v čase o 7.30 hod. dňa 15.10.2009. Skutkový stav bol zistený najmä zo záznamu k výkonu služby dozorného školy zo dňa 14.10.2009 na 15.10.2009; z úradného záznamu pomocníka dozorného školy zo služby vykonávanej v predmetné dni; z vyjadrenia triedneho učiteľa a z jeho záznamu zo dňa 18.11.2009; zo záznamu o preškolení poslucháčov triedy DNŠ-HCP/3-3-09; z interných predpisov; z kamerového záznamu zo vstupného režimu do objektu školy; z vyjadrenia žalobcu, z vyjadrení práp. Q. W., nstržm. V. Q., nstržm. Q. F.; ako aj ďalších dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály. Na základe vyhodnotenia dôkazov nachádzajúcich sa v predloženom spise a skutočností z nich vyplývajúcich správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 28.10.2009, ktoré potvrdil nadriadený správny orgán napadnutým rozhodnutím. Žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi v súlade s ustanoveniami tretej časti zák. č. 73/1998 Z.z., ktorým je upravená služobná disciplína a disciplinárna právomoc, ale bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z policajnej školy, ktoré sa realizuje jednak podľa ustanovení Správneho poriadku, výnosu žalovaného č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách ako aj pokynu riaditeľa SOŠ č. 20/2008, ktorým sa vydáva Školský poriadok. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne prislušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke krajského súdu (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 250f ods. 2 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 hod. sa dostavil žalobca spoločne s V. Q., Q. F. a Q. W. z osobného voľna do areálu SOŠ. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná roztržka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy. Svojim konaním obmedzovali prichádzajúcim motorovým vozidlám v plynulej jazde. Pri fyzickej roztržke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ružových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Uvedenú situáciu sledoval službukonajúci dozorný školy na kamerovom systéme a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upustili od svojho konania a následne pristúpil k zisťovaniu totožnosti. Po zistení totožnosti žalobca a Michal W. išli za službukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť neuviedol v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú byť vyhodení z Policajného zboru. Následne sa dožadovali, aby im povedal či to bude hlasiť ďalej. Taktiež sa domáhali, aby sa službukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov možu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby službukonajúci dozorný školy uvedenú udalosť nikomu nehlásil. Žalobca následne v čase okolo 00.55 hod. dňa 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred požiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol službukonajúci dozorný školy, o uvoľnenie z vyučovania, čím došlo k porušeniu ust. § 81 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.. V administratívnom spise sú založené úradné záznamy spísané s mjr. H.. B. F. zo dňa 18.11.2009 a jeho vyjadrenie; pprap. I. D. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX; kpt. X. D. zo dňa XX.XX.XXXX; pplk. X.. P. B. zo dňa XX.XX.XXXX; kpt. A. I. zo dňa XX.XX.XXXX; nopr. Q. B. zo dňa XX.XX.XXXX; npor. H.. H. B. zo dňa XX.XX.XXXX; pplk. B. Y. zo dňa XX.XX.XXXX; pplk. X.. U. S. zo dňa XX.XX.XXXX; Q.. X. S. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX; dožiadanie R. PZ Banská Bystrica zo dňa 10.11.2009; vyjadrenia žalobcu, Q. W., V. Q. a Q. F. všetky zo dňa XX.XX.XXXX; CD nosič - záznam z kamery; odvolanie žalobcu zo dňa 05.11.2009 proti prvostupňovému rozhodnutiu spolu s pripojenou žiadosťou o ošetrovné zo dňa 15.10.2009; popis videozáznamu podľa záznamu z kamier č. 1 a 2; zápis zo zasadnutia pedagogickej rady zo dňa 22.10.2009 spolu s pripojenou prezenčnou listinou; vynos č. 73 MV SR zo dňa 13.10.2008; rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu; stanovisko pre generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov MV SR zo dňa 04.01.2010. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán opravnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podl'a § 31 ods. 2 výnosu č. 73/2008, riaditeľ policajnej školy podľa závažnosti porušenia školského poriadku môže poslucháčovi uložiť: písomne napomenutie poslucháča, podmienečné vylúčenie poslucháča z policajnej školy, alebo vylúčenie poslucháča z policajnej školy. Podľa čl. 6 ods. 3 Školského poriadku, dozorný školy a jeho pomocník v čase neprítomnosti pracovníkov OSČP v objekte školy (napr. účasť na mimoškolskej činnosti mimo objekt školy, práceneschopnosť, nenaplánovanie služby,...) zastupujú pracovníkov OSČP v plnom rozsahu ich práv a povinností, okrem uvoľnenia z vyučovania na nasledujúci deň alebo nasledujúce dni. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. a/ a f/ Školského poriadku, poslucháč počas štúdia v škole je povinný dodržiavať služobnú disciplínu, služobnú zdvorilosť a ustrojovaciu disciplínu ustanovenú týmto pokynom, žiadosť o uvoľnenie z vyučovania počas sústredenia v škole pre dôležité osobné prekážky vopred príslušného nadriadeného. Príslušným nadriadeným pre účely tohto nariadenia sa rozumie: 1/ ak ide o uvoľnenie na menej ako jeden deň, alebo jeden deň z vyučovania vedúci služobných činností, 2/ ak ide o uvoľnenie na dva dni z vyučovania zástupca riaditeľa školy, 3/ ak ide o uvoľnenie na posledný pracovný deň v týždni a na viac ako dva dni z vyučovania riaditeľ školy. Súd po preskúmaní spisového materiálu a oboch rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 28.10.2009, č. SOŠB-46/RŠ-2009 opísal skutkový stav tak, ako sa udial, vypísal z akých dokladov bol zistený skutkový stav a jednou vetou skonštatoval, že na základe vyhodnotenia zistených dôkazov a skutočností je nepochybné, že žalobca si nesplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce z rozkazov a pokynov nadriadených, čím porušil povinnosti uložené mu nadriadeným a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté uložiť mu opatrenie vo výchove tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa týmto ustanovením neriadili, nakoľko v jeho rozhodnutí chýba akou úvahou bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V rozhodnutí nebola zdôvodnená výška trestu, prečo žalobcovi bolo uložené práve toto opatrenie vo výchove. V napadnutom rozhodnutí žalovaného sa opisuje priebeh konania žalobcu na základe zistení prvostupňového správneho orgánu. Tiež sa konštatuje, že návrh na vylúčenie zo štúdia žalobcu bol prerokovaný na zasadnutí pedagogickej rady, ktoré sa konalo dňa 22.10.2009. Pedagogická rada prijala uznesenie, ktoré odporučilo riaditeľovi SOŠ PZ Bratislava 14 hlasmi vylúčiť žalobcu zo štúdia. Hlasovania sa zdržalo 19 učiteľov a 4 učitelia boli proti vylúčenou zo školy. Uznesenie pedagogickej rady nie je pre riaditeľa SOŠ PZ Bratislava zaväzné, má len odporúčajúci charakter. Súd konštatuje, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že sa zaoberal námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní zo dňa 05.11.2009. Žalovaný nezdôvodnil v napadnutom rozhodnutí prečo neprihliadal na námietky uvedené žalobcom v odvolaní. Zároveň z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Súd poukazuje na výpovede svedkov z ktorých vyplýva, že žalobca sa nevyzliekal a neodhadzoval svoje zvršky, ale bol to V. Q., ktorý sa začal vyzliekať a žalobca mu v tom chcel aj s ostatnými zabrániť. Žalovaný nepreveril tvrdenie žalobcu, že nikomu nesľuboval dodanie pravých korbáčikov, ani sa nedomáhal vyjadrenia dozorného, že incident neoznámi, popieral tiež tvrdenie o vykonávaní malej potreby. Žalobca tvrdil, že dňa 14.10.2009 okolo 20.30 hod. mu telefonovala manželka, že tri z ich piatich detí sú choré a ona sa necití dobre požiadala ho, aby prišiel domov. Na základe tohto telefonátu poprosil žalobca svojho priateľa, aby prišiel do Bratislavy po neho a zaviezol ho do miesta trvalého bydliska. Žalobca tvrdil, že dňa 15.10.2009 sa pri odchode z areálu školy okolo 01.00 hod. zahlásil na bráne SOŠ PZ Bratislava, že opúšťa objekt školy a uviedol dôvod opustenia školy, pričom službukonajúci mu odpovedal, že dôvod jeho odchodu ho nezaujíma. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že mu nebolo povolené nahliadnuť do spisového materiálu. Z administrativného spisu však vyplýva konštatovanie správneho orgánu, že žalobca nepožiadal o nahliadnutie do spisového materiálu, o možnosti nahliadať do administratívneho spisu nebol žalobca poučený. Z vyjadrení o danom incidente všetci zúčastnení, ako aj svedkovia hovoria o sácaní a prebiehajúcu udalosť opisujú odlišne od záznamu spisaného s kpt. X. D., ako aj s dozorným školy. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskumaní veci dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili a vyhodnotili skutkový stav veci. Tento je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K tvrdeniu žalovaného, že podaná žaloba netvrdí porušenie subjektívnych práv žalobcu, čo je nedostatok pre ktorý nemôže byť žaloba úspešná. Súd uvádza, že žalobca tento nedostatok žaloby odstránil podaním doručeným súdu dňa 23.05.2014, pretože ide o vadu odstrániteľnú. Súd s námietkou žalovaného, že označený žalovaný v žalobe nie je pasívne legitimovaný, nakoľko žalobca ho označil. “Generálny riaditeľ Sekcie riadenia ľudských zdrojov, Ministerstva vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava” a preto je potrebné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p., sa nestotožňuje. Súd poukazuje na znenie ust. § 250j ods. 4 O.s.p., že pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, t.j. proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia riadenia ľudských zdrojov, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, č.p.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010. Podl'a § 250j ods. 6 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. V ďalšom konaní je žalovaný povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť, na základe akých skutočností dospel k záveru, že správanie žalobcu je tak závažné, že ho bolo potrebné vylučiť zo školy. Taktiež je potrebné preveriť skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, pretože žalovaný sa dôvodmi uvádzanými v odvolaní žalobcu nezaoberal. Žalovaný zároveň v rozhodnutí bude musieť zaoberať a odstrániť rozpory v tvrdeniach žalobcu a práp. Michala W., nstržm. V. Q. a nstržm. Q. F. s tvrdeniami službukonajúceho dozorného školy. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 04.03.2010, 2/ písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 08.03.2010, 3/ vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08.11.2011, 4/ odvolanie žalobcu zo dňa 25.03.2013, 5/ vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.05.2014, 2x 120,23 eur, 1x123,50 eur, 1x130,16 eur, 1x134 eur, paušál 2x7,21eur, paušál 1x7,41 eur, paušál 1x7,81 eur, paušál 1x8,04 eur. Náhrada trov konania predstavuje sumu 665,80 eur, ktoré uhradí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za písomne podanie na súd - návrh na pripustenie zmeny označenia žalovaného (25.05.2011), písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 15.04.2010, 1 x cestovné Bratislava - Vitanová a späť (04.03.2010), 1 x náhrada za stratu času Bratislava - Vitanova a späť (04.03.2010). Súd nepovažoval podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.05.2011 a 15.04.2010 za účelne vynaložené náklady. Súd náhradu cestovného a straty času vyučtované právnym zástupcom žalobcu dňa 04.03.2010 nepriznal, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by v tom čase sa právny zástupca žalobcu zúčastnil pojednávania, pretože na tento deň nebolo pojednávanie vytýčené, alebo bol nahliadnúť do súdneho spisu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.