Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 8Sžo/81/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200707 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1010200707.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: X. M., bytom B. XX, I., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fiľo & Partners s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04. januára 2010, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2010-69 zo dňa 22. júla 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2010-69 zo dňa 22. júla 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 3S 105/2010-69 zo dňa 22.07.2014 Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava (ďalej len „SOŠ PZ BA“) č. SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009, ktorým bol žalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c/ výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a/ a f/ tým, že v dňoch 14. až 15.10.2009 viacnásobne závažným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 h sa dostavil žalobca spoločne s nstržm. V. Q., nstržm. Q. F. a príp. Q. W. z osobného voľna do areálu školy. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná roztržka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu SOŠ. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri fyzickej roztržke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ružových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Uvedenú situáciu sledoval službukonajúci dozorný školy na kamerovom systéme a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upustili od svojho konania a následne pristúpil k zisťovaniu totožnosti. Po zistení totožnosti Q. W. a žalobca išli za službukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť nehlásil v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú byť vyhodení z Policajného zboru. Následne sa dožadovali, aby im povedal, či to bude hlásiť ďalej. Taktiež sa domáhali, aby sa službukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov môžu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby službukonajúci dozorný školy uvedenú udalosť nikomu nehlásil. Žalobca následne v čase okolo 00.55 h dňa 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred požiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol službukonajúci dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že zistenie skutkového stavu žalovaným správnym orgánom je nedostačujúce na posúdenie veci. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí č. SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa 28.10.2009 opísal skutkový stav tak, ako sa udial, vypísal z akých dokladov bol zistený skutkový stav a jednou vetou konštatoval, že na základe vyhodnotenia zistených dôkazov a skutočností je nepochybné, že žalobca si nesplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce z rozkazov a pokynov nadriadených, čím porušil povinnosti uložené mu nadriadeným a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté uložiť mu opatrenie vo výchove tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nakoľko v jeho rozhodnutí chýba, akou úvahou bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Dodal, že v rozhodnutí nebola zdôvodnená výška trestu, prečo žalobcovi bolo uložené práve toto opatrenie vo výchove. Následne konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa opisuje priebeh konania žalobcu na základe zistení prvostupňového správneho orgánu, ako aj, že návrh na vylúčenie zo štúdia žalobcu bol prerokovaný na zasadnutí pedagogickej rady, ktoré sa konalo dňa 22.10.2009. Pedagogická rada prijala uznesenie, ktoré odporučilo riaditeľovi SOŠ PZ BA 14 hlasmi vylúčiť žalobcu zo štúdia. Hlasovania sa zdržalo 19 učiteľov a 4 učitelia boli proti vylúčeniu zo školy. Doplnil, že uznesenie pedagogickej rady nie je pre riaditeľa SOŠ PZ BA záväzné, má len odporúčajúci charakter. Zdôraznil, že žalovaný nezdôvodnil v napadnutom rozhodnutí, prečo neprihliadal na námietky uvedené žalobcom v odvolaní zo dňa 05.11.2009. Zároveň mal za to, že z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Poukázal na výpovede svedkov, z ktorých vyplýva, že žalobca sa nevyzliekal a neodhadzoval svoje zvršky, ale bol to V. Q., ktorý sa začal vyzliekať a žalobca mu v tom chcel aj s ostatnými zabrániť. Ďalej konštatoval, že žalovaný nepreveril tvrdenie žalobcu, že nikomu nesľuboval dodanie pravých korbáčikov, ani sa nedomáhal vyjadrenia dozorného, že incident neoznámi, popieral tiež tvrdenie o vykonávaní malej potreby. Taktiež dal do pozornosti tvrdenie žalobcu, že dňa 14.10.2009 okolo 20.30 h mu telefonovala manželka, že tri z ich piatich detí sú choré a ona sa necíti dobre a požiadala ho, aby prišiel domov. Na základe tohto telefonátu poprosil žalobca svojho priateľa, aby prišiel do Bratislavy po neho a zaviezol ho do miesta trvalého bydliska. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 15.10.2009 sa pri odchode z areálu školy okolo 01.00 h zahlásil na bráne SOŠ PZ BA, že opúšťa objekt školy a uviedol dôvod opustenia školy, pričom službukonajúci mu odpovedal, že dôvod jeho odchodu ho nezaujíma. Žalovanému taktiež vyčítal, že sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že mu nebolo povolené nahliadnuť do spisového materiálu. Dodal, že z administratívneho spisu vyplýva konštatovanie správneho orgánu, že žalobca nepožiadal o nahliadnutie do spisového materiálu, avšak o možnosti nahliadať do administratívneho spisu nebol žalobca poučený. Ďalej uviedol, že z vyjadrení o danom incidente všetci zúčastnení, ako aj svedkovia hovoria o sácaní a prebiehajúcu udalosť opisujú odlišne od záznamu spísaného kpt. X. D., ako aj s dozorným školy. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že označený žalovaný v žalobe nie je pasívne legitimovaný, nakoľko žalobca ho označil „Generálny riaditeľ Sekcie riadenia ľudských zdrojov, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava“, preto je potrebné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP. Poukázal na znenie § 250j ods. 4 OSP, v zmysle ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Uviedol, že žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, t.j. proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia riadenia ľudských zdrojov, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II. ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009). Žalovaný v odvolaní ďalej opísal skutkový priebeh deja v doslovnom znení tak, ako bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. Následne dal do pozornosti, že skutkový stav bol zistený najmä zo záznamu k výkonu služby dozorného školy zo dňa 14.10.2009 na 15.10.2009, z úradného záznamu pomocníka dozorného školy zo služby vykonávanej v predmetné dni, z vyjadrenia triedneho učiteľa mjr. Ing. B. F. a z jeho záznamu zo dňa 18.11.2009, zo záznamu o preškolení poslucháčov triedy DNŠ-HCP/3-3-09, z interných predpisov, z kamerového záznamu zo vstupného režimu do objektu školy, z vyjadrenia žalobcu, z vyjadrení práp. Q. W., nstržm. V. Q., nstržm. Q. F., z vyjadrení ostatných poslucháčov uvedených v hlásení dozorného školy zo dňa 14.10.2009 na 15.10.2009, zo žiadosti o ošetrovné žalobcu a z fotokópie triednej knihy DNŠ-HCP/3-3-09 z piateho týždňa prebiehajúceho vyučovania od 12.10.2009 do 16.10.2009, ako aj ďalších dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o tom, či sa žalobca dopustil priestupku, prípadne disciplinárneho previnenia, ale o jeho vylúčení z policajnej školy, pretože sa dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú aj z čl. 10 ods. 2 písm. a/ a f/ pokynu riaditeľa školy č. 20/2008, ktorým bol vydaný Školský poriadok. Doplnil, že s predmetným školským poriadkom bol žalobca oboznámený dňa 16. septembra 2009, čo potvrdil svojím podpisom na zázname o preškolení poslucháčov SOŠ PZ BA. Namietal, že zo zadovážených dôkazov je dostatočne preukázané porušenie povinností žalobcom, ktoré boli dôvodom na jeho vylúčenie z policajnej školy. Mal za to, že práve zo zadovážených dôkazov, ako aj z kamerového záznamu je dostatočne preukázané porušenie predmetných povinností zo strany žalobcu. Ďalej namietal, že disciplinárne konanie upravené v tretej časti zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je samostatné a nezávislé na konaní vo veci vylúčenia poslucháča z policajnej školy, ktoré sa realizuje ako podľa ustanovení správneho poriadku, výnosu žalovaného č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách, tak aj pokynu riaditeľa SOŠ č. 20/2008, ktorým sa vydáva školský poriadok. Podľa žalovaného dôvody k uplatneniu inštitútu vylúčenia žalobcu z policajnej školy v danom okamihu boli naplnené, a preto riaditeľ SOŠ, ktorý je jediný oprávnený rozhodnúť o uložení vylúčenia žalobcu z policajnej školy, po splnení všetkých podmienok pristúpil k tomuto opatreniu vo výchove. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010 v spojení s rozhodnutím Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-46/ RŠ-2009 zo dňa 28.10.2009, ktorým bol žalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c/ výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13.10.2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a/ a f/ tým, že v dňoch 14. až 15.10.2009 viacnásobne závažným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Žalovaný kladie žalobcovi za vinu, že dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 h pri príchode do areálu SOŠ (spoločne s V. Q., Q. F. a Q. W.) vznikla medzi nimi slovná roztržka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri fyzickej roztržke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ružových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Žalobca potom v čase okolo 00.55 h dňa 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred požiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol službukonajúci dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania. Skutkový stav, ako ho žalovaný (a prvostupňový správny orgán) popisuje v rozhodnutí, nie je bez pochýb preukázaný, nakoľko výpoveď žalobcu a iných svedkov sa líši od výpovede dozorného školy, a nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že skutok sa udial tak ako ho popisuje v rozhodnutí. V konaní nebolo zistené, resp. objasnené, akého konania sa presne dopustil žalobca, v rozhodnutí žalovaný popisuje len konanie celej štvorice prichádzajúcej do areálu školy. Ak žalovaný mal za to, že práve z kamerového záznamu zo vstupného režimu do objektu školy je dostatočne preukázané porušenie predmetných povinností zo strany žalobcu, nakoľko dozorný školy mal situáciu, keď žalobca spolu s ďalšími tromi poslucháčmi prichádzali do areálu školy, vidieť na kamerovom systéme, mal sa žalovaný s touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadať. Námietku žalovaného, že napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o tom, či sa žalobca dopustil priestupku, prípadne disciplinárneho previnenia, ale o jeho vylúčení z policajnej školy, pretože sa dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú zo školského poriadku, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. V danom prípade totiž bolo podstatné, že bolo vydané rozhodnutie v administratívnom konaní, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcu, a je preto na žalovanom, aby náležite odôvodnil, či uložená sankcia je opodstatnená a zákonná. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže súhlasiť ani s námietkou žalovaného, že krajský súd preskúmal správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v žalobe nakoľko v intenciách tvrdení žalobcu, že skutok nespáchal a skutočnosti uvádzané v rozhodnutí nie sú pravdivé, krajský súd dospel k zisteniu, že tieto námietky sú opodstatnené, nakoľko skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu nebol náležite zistený. Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem uvedeného upriamuje pozornosť aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia pokiaľ ide o jeho výrok. Pri rozhodovacej činnosti v štátnej správe predstavuje výrok rozhodnutia záväznú, a teda najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom napadnutého rozhodnutia je sankčný postih, je nevyhnutné dodržať zásady správneho trestania a osobitne dbať na konkretizáciu skutku vo výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia nesmie len odkazovať na ustanovenia porušených právnych predpisov, ale musí byť jasne konkretizovaný uvedením miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Nepostačuje pritom, ak tieto náležitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Z vyššie uvedených dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s rozhodnutím krajského súdu, keď dospel k záveru, že v preskúmavanom konaní došlo k porušeniu zákonom chránených záujmov žalobcu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. Úlohou žalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu, dôkladne zistiť skutkový stav, aby bolo zrejmé, či sa daný skutok stal, aký bol jeho priebeh a či ho možno kvalifikovať ako závažné porušenie povinnosti poslucháča školy. Svoje rozhodnutie musí žalovaný náležite odôvodniť, vrátane dôvodnosti uloženia zvolenej sankcie, pričom sa musí v rozhodnutí vysporiadať s námietkami žalobcu a s rozpormi v dôkazoch. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.