Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/14/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200085 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011200085.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: LikoSpol, a.s. IČO 35 730 234, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava právne zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o. so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c ) a d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 791,61 € na účet právneho zástupcu žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo B. a.s., O. a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.1.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v celkovej sume 1.872.200,- Sk podľa zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v nadväznosti na § 52 zákona 595/2003 Z.z. a Najvyššieho súdu SR č. 6 SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007, v zmysle ktorého sa dopĺňa odôvodnenie tohto rozhodnutia daňovému subjektu: LikoSpol, a.s. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 24.8.2004 vydal Daňový úrad Bratislava II rozhodnutie č. 601/230/134053/04/Tak, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za rok 2000 vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Dňa 29.12.2004 vydal žalovaný rozhodnutie č.k. II/256/15855/2004-1091, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na Krajskom súde v Bratislave, ktorý v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 1S/61/2005-31 zo dňa 8.12.2005 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Žalobca podal odvolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 7.3.2007 rozsudkom sp.zn. 6SžoKS/34/2006 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný žalobcovi nové rozhodnutie nedoručil a napriek tejto skutočnosti naďalej Daňový úrad Bratislava II viedol proti žalobcovi daňové exekučné konanie. Dňa 13.10.2010 sa žalobca dostavil na daňový úrad za účelom podania nového návrhu na zastavenie daňového exekučného konania vykonávaného na základe exekučného titulu - rozhodnutia Daňového úradu Bratislava II dňa 24.8.2004 č. 601/230/134053/04/Tak v spojení s rozhodnutím Daňového riaditeľstva č. II/256/15855/2004-1091 zo dňa 29.12.2004. Na daňovom úrade sa žalobca dozvedel, že žalovaný po zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu vydal nové rozhodnutie, ktoré však žalobcovi nebolo doručené, a preto sa dňa 24.11.2010 žalobca dostavil k žalovanému za účelom prevzatia predmetného rozhodnutia, čo vyplýva aj zo samotnej zápisnice zo dňa 24.11.2010. V napadnutom rozhodnutí, ktoré si prevzali sa podľa žalobcu žalovaný nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, nerozhodol v súlade so zákonmi tak, ako to bolo žalovanému uložené rozsudkom Najvyššieho súdu SR. K odôvodneniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza, že oznamoval Fondu národného majetku Slovenskej republiky výšku investícií v jednotlivých rokoch presne v súlade so Zmluvou o predaji časti podniku, konkrétne čl. IV bod 1 písm. c). Nebolo v možnostiach žalobcu prinútiť FNM SR na odsúhlasenie sumy preinvestovaných finančných prostriedkov v jednotlivých rokoch, keď boli investície vykonané a nie je možné klásť žalobcovi za vinu, že FNM odsúhlasil sumu prefinancovania finančných prostriedkov až v roku 1999 resp. 2000 a to spätne až od roku 1996. Navyše podľa žalobcu samotné konštatovanie žalovaného, že takéto príjmy nie sú od dane oslobodené bez uvedenia konkrétneho zákonného ustanovenia zákona o daniach z príjmov možno považovať za arbitrárne a napadnuté rozhodnutie je v tejto časti z toho dôvodu nepreskúmateľné. Opatrenia MF SR č. 65/599/95 zo dňa 21.12.1995 ustanovovalo postup odpustenia časti kúpnej ceny, resp. zníženia záväzku voči FNM a to prostredníctvom účtu 668 - Ostatné finančné výnosy, ktoré je podmienené odsúhlasením preinvestovaných súm z úrovne FNM. Opatrenie je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 7 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, najmä tak, aby verne preukazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom, pričom účtovníctvo jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia. Odsúhlasenie investícií má len ten následok, že investíciu samotnú verifikuje čo do výšky a opodstatnenosti, prípadne ju neakceptuje. Primárne z toho vznikajú právne skutočnosti významné pre zmluvné strany. Sekundárne má toto odsúhlasenie vplyv na správnosť alebo nesprávnosť výpočtu dane. Inak povedané do odpustenia časti kúpnej ceny si môže kupujúci účtovať iba takú výšku investícií, ktorá mu bola odsúhlasená. Je pri tom úplne irelevantné, kedy k odsúhlaseniu výšky investície zo strany FNM príde. S týmto stavom počítal aj zákonodarca, keď nestanovil pre takéto odsúhlasenie žiadnu lehotu v zákone č. 92/1991 Zb. S poukazom na rozsudok sp.zn. 4Sž/34/97 a 4Sž/35/97 zo dňa 28.11.1997 žalobca namieta skutočnosť, že na daňové konanie sa nevťahuje koncentračná zásada, čo znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vysporiadať so všetkými námietkami v odvolaní vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol v doplnkoch odvolania. Nie je možné taktiež súhlasiť s názorom žalovaného o jeho výklade jednotlivých právnych úkonov a ich účinkov contra legem. Podľa § 531 ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu kto dlh prevzal. Je nepochybné, že v danej veci došlo k prevzatiu dlhu so súhlasom veriteľa, teda FNM SR. Žalobcovi zanikla povinnosť preinvestovať sumu XX. mil. Sk a táto povinnosť prešla na základe Dohody o prevzatí dlhu na spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. a neobstojí teda tvrdenie žalovaného, že k účinnosti tohto právneho úkonu bolo potrebné meniť Zmluvu o predaji časti podniku. Žalobcovi sa zmenšil jeho majetkový substrát a súčasne sa mu aj znížil záväzok vo výške XX. Q. Sk, ktorý mal voči FNM. Dokazuje to aj skutočnosť, že FNM SR zaslal žalobcovi dňa 21.7.1997 list. č. 1461/Dr/97, v ktorom oznámil žalobcovi, že FNM SR na svojom zasadnutí dňa 9.7.1996 schválil žiadosť žalobcu a súhlasí, aby žalobca vložil časť majetku do obchodnej spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá ak preberie na seba niektoré záväzky voči FNM SR, je žalobca v lehote 10 dní povinný v zmysle čl. IX ods. 9 Zmluvy o predaji časti podniku č. 1405/1996 oznámiť FNM R túto skutočnosť do 10 dní od týchto zmien. Túto povinnosť si splnil žalobca dňa 10.9.1997. Žalovaný nesprávne posúdil skutočnosť, že FNM uznal preinvestovanie čiastky XX. Q. Sk výlučne žalobcovi, FNM SR listom zo dňa 30.11.1999 oznámil žalobcovi, že po prekontrolovaní predložených investičných dokladov uznáva sumu vo výške 25.608.881,- Sk ako splnenie záväzku investovania. Žalobca listom zo dňa 8.2.2000 požiadal FNM o rozčlenenie uvedenej sumy samostatne na splnenie záväzku investovať spoločnosťou LikoSpol, a.s. a samostatne na splnenie záväzku investovať spoločnosťou LIVAK PLAST, s.r.o. Žalobca poukazuje aj na nesprávny výrok rozhodnutia č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk podľa zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v nadväznosti na § 52 zákona 595/2003 Z.z. a Najvyššieho súdu SR č. 6 SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007, v zmysle ktorého sa dopĺňa odôvodnenie tohto rozhodnutia daňovému subjektu: LikoSpol, a.s., nakoľko NS SR vo svojom zrušujúcom rozsudku neuložil povinnosť žalovanému doplniť odôvodnenie rozhodnutia, ale jeho rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza svoje právne názory a obmedzil sa na skutočnosť, že nesúhlasí s názorom žalobcu a považuje postup správcu dane za správny bez uvedenia konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré žalobca porušil. Zároveň sa nevysporiadal s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva podľa názoru žalobcu v tom, že žalovaný v rozpore s § 23 zákona č. 366/1999 Zb. žalobcovi zvýšil základ dane z príjmov právnických osôb, v tej súvislosti bolo nezákonne aplikované ustanovenie § 46 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1991 Zb. a žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992, keď rozhodnutie daňového úradu potvrdil namiesto toho, aby ho zrušil. Taktiež bolo vydané v rozpore s § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pretože žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a tým žalovaný nepostupoval v súlade s § 2 zákona č. 511/1992 Zb. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. písm. a), písm. d) a písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.2.2011 uviedol, že žalobcu vo veci zastupuje právny zástupca odo dňa 12.8.2004 vo veci rozhodnutia Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak ako aj v konaniach vo veci začatých na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Zo znenia § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Z toho dôvodu bola písomnosť doručovaná na adresu zástupcu uvedenú v splnomocnení t.j. na Z. nakoľko žiadnu zmenu adresy X.. P. správcovi dane nenahlásil. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 5.12.2007, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť právnemu zástupcovi žalobcu neprávoplatné rozhodnutie č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007 ktorým rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR č. II/256/15855/2004-1091 zo dňa 29.12.2004 do troch dní od doručenia uznesenia súdu. Tvrdenie, že menovaný advokát na uvedenej adrese sa nezdržiaval, čo oznámil pošte v žiadosti o doposielanie zásielok, resp. založil do súdneho spisu novú adresu sídla, nič nemení na skutočnosti, že zmenu adresy správcovi dane neoznámil. Pre doručovanie písomností poštou podaných daňovým úradom prednostne platí článok 79 Poštových podmienok. Podľa článku 79 ods. 18 úradné zásielky nie je dovolené doposielať. V tomto prípade správca dane nemôže považovať písomnosť za doručenú podľa § 17 ods. 3 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. z toho dôvodu, že adresát písomnosti, ktorej mala byť písomnosť doručená do vlastných rúk nebol zastihnutý, pretože sa v mieste doručenia nezdržuje, a preto ani nie je možné písomnosť považovať za doručenú uložením na pošte. V prípade, že by správca dane obdržal písomnosť vrátenú z pošty s poznámkou „ Adresát požiadal o doposielanie“ znamenalo by to, že písomnosť nebola doručená do vlastných rúk, ani nebola uložená na pošte. Nezakladá sa na pravde, že žalovaný doručoval písomnosť podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ale doručoval podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona na adresu miesta podnikania právneho zástupcu uvedenú v plnomocenstve. Zásielka bola preto oprávnene doručená právnemu zástupcovi podľa § 17 ods. 9 a 11 zákona č. 511/1992 Zb. s tým, že písomnosť sa považuje sa doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvedel. Žalovaný poukázal aj na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/327/2007 - 17 zo dňa 20.3.2008, ktorým súd zamietol žalobcov návrh ako nedôvodný. Žalovaný sa vyjadril k meritu veci a uviedol, že Daňový úrad Bratislava II vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 601/2200/127282/2008, ktorý bol prerokovaný a podpísaný dňa 8.10.2002. Správca dane vydal rozhodnutie č. 601/2100/134158/2002/Tak zo dňa 10.10.2002, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb na sumu X.XXX.XXX,- Sk. Neskoro podané odvolanie zamietol správca dane listom zo dňa č. 601/2200/142468/2002 zo dňa 14.11.2002. Dňa 13.2.2004 žalobca požiadal správcu dane o obnovu konania za zdaňovacie obdobie rokov 1999, 2000, 2001 z titulu vzniku nových skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. Dôvodom na obnovu konania bol rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20Cbs8/2003-174 zo dňa 22.1.2004, ktorým súd určil, že Zmluva o vklade časti podniku uzatvorená medzi spoločnosťou žalobcu a LIVAK PLAST s.r.o. zo dňa 1.9.1997 v znení dodatku 1 a 2, je neplatná. Správca dane rozhodnutím č. 601/340/120584/04/Múč zo dňa 24.8.2004 povolil obnovu konania. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004, ktorým zrušil rozhodnutie č. 601/2100/134158/2002/Tak zo dňa 10.10.2002 a zároveň vyrubil rozdiel dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný odvolací orgán rozhodnutím č. II/256/15855/2004-1091 zo dňa 29.12.2004 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 26.1.2005. Žalovaný odvolací orgán vychádzal z dôvodov obnovy konania v nadväznosti na povolený rozsah obnovy konania. V nadväznosti na povolený rozsah obnovy konania s tým, že podľa § 52 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. platí, že ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý bola povolená obnova konania, zostávajú v platnosti. Rozsudkom č.k. 1S/61/2005-31 zo dňa 8.12.2005 bola žaloba na preskúmanie rozhodnutia č. II/256/15855/2004-1091 zo dňa 29.12.2004 zamietnutá s odôvodnením, že rozhodnutie, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2000 bolo vydané na základe právoplatného rozhodnutia o povolení obnovy konania. Krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol správnym orgánom zistený dostatočne a úplne a boli z neho vyvodené správne právne závery. Na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozsudku, v ktorom len konštatoval, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, NS SR rozsudkom 6SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007 prvostupňový rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že správny orgán sa procesne nevysporiadal s odvolaním žalobcu zo dňa 14.9.2004 (súd uviedol chybne dátum 14.3.2004) a listom Daňového úradu Daňového úradu Bratislava II zo dňa 18.10.2004 v zmysle § 46 a § 47 zákona č. 511/1992 Zb. a potom vo veci rozhodol spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Žalovaný zdôrazňuje, že aj napriek listu o zamietnutí odvolania v odvolacom konaní postupovalo sa podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a teda preskúmalo napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004 potvrdilo rozhodnutím č. II/256/158552004-1091 zo dňa 29.12.2004. Žalovaný podľa právneho názoru NS SR v rozhodnutí č. I/222/7560-44429/2007/991091- r zo dňa 1.6.2007 doplnil odôvodnenie rozhodnutia v požadovanom smere a procesne sa vysporiadal s odvolaním žalobcu zo dňa 14.9.2004 a listom Daňového úradu Bratislava II zo dňa 18.10.2004 o zamietnutí odvolania. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná oneskorene, je dôvod, aby krajský súd konanie zastavil. V prípade, že krajský súd konanie nezastaví, žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby, nakoľko vec bola po právnej stránke posúdená správne. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnom spore bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/ Tak zo dňa 24.8.2004, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk podľa zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v nadväznosti na § 52 zákona 595/2003 Z.z. a Najvyššieho súdu SR č. 6 SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007, v zmysle ktorého sa dopĺňa odôvodnenie tohto rozhodnutia daňovému subjektu: LikoSpol, a.s. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušiť, nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, plnomocenstvo udelené advokátovi žalobcom v správnom konaní je zo dňa 12.8.2004. Daňový úrad Bratislava II vydal dňa 10.10.2002 dodatočný platobný výmer č. 601/2100/134158/2002/ Tak, ktorým žalobcovi vyrubil daň z príjmov PO za rok 2000 vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Dňa 8.11.2002 bolo Daňovému úrad Bratislava II doručené odvolanie. Daňový úrad BA II odvolanie zamietol z toho titulu, že odvolanie bolo podané po lehote, ktorá uplynula dňa 31.10.2002. Žalobca podal dňa 13.2.2004 návrh na obnovu konania podľa § 52 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko po skončení konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava II č. 601/340/120584/04/Múč zo dňa 4.8.2004 sa povolila obnova konania, nakoľko úrad zistil, že návrh je odôvodnený a podmienky pre obnovu konania splnené, povolil obnovu konania v rozsahu preverenia oprávok k opravnej položke k hmotne nadobudnutému majetku na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 1405/1996 zo dňa 29.4.1996 od FNM SR. Daňový úrad Bratislava II rozhodnutím č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004 zrušil rozhodnutie č. 601/2100/134158/2002/Tak zo dňa 10.10.2002 a zároveň vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v sume X.XXX.XXX,- Sk. Dňa 14.9.2004 podal žalobca odvolanie, ktoré bolo zamietnuté listom zo dňa 18.10.2004 ako odvolanie neprípustné v nadväznosti na ustanovenie § 46 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že nebol napadnutý výrok rozhodnutia a bolo podané osobou na to nepríslušnou. Odvolanie nebolo doplnené ani v lehote 15 dní. Následne žalobca doplnil odvolanie svojím odôvodnením a Daňové riaditeľstvo vo svojom rozhodnutí č. II/256/15855/2004-1091 zo dňa 29.12.2004 potvrdilo rozhodnutie č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004. Rozsudkom sp.zn. 1S/61/2005 zo dňa 8.12.2005 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. II/256/15855/2004-1091 zo dňa 29.12.2004 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že vo svojom rozhodnutí sa má vysporiadať s odvolaním žalobcu zo dňa 14.9.2004 a listom Daňového úradu Bratislava II zo dňa 18.10.2004 v zmysle § 46 a § 47 zákona č. 511/1992 a potom vo veci rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Rozhodnutím žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007 žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk podľa zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v nadväznosti na § 52 zákona 595/2003 Z.z. a Najvyššieho súdu SR č. 6 SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007, v zmysle ktorého doplnil odôvodnenie tohto rozhodnutia daňovému subjektu: LikoSpol, a.s. Oznámením zo dňa 25.6.2007 Daňové riaditeľstvo SR uviedlo, že rozhodnutie č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007 bolo doručované právnemu zástupcovi podľa § 17 ods. 9 a ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. Písomnosť určená do vlastných rúk pošta vrátila späť z dôvodu, že adresát je neznámy a teda považuje písomnosť za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti a to aj vtedy, ak sa oprávnená osoba o tom nedozvie. Písomnosť bola doručovaná dňa 13.6.2007. Zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 16.7.2008 oznámil, že postup správcu dane považuje za účelový a poškodzujúci jeho klienta, nakoľko mu rozhodnutie nebolo riadne doručené. Žalovaný listom zo dňa 16.7.2008 oznámil žalobcovi, že nie je jeho povinnosťou zasielať rozhodnutia na inú adresu, aká bola nahlásená správcovi dane, aj keď sa v danom prípade jednalo o adresu uvedenú v súdnom spise. Rozhodnutím sp.zn. 1S/327/2007 zo dňa 20.3.2008 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o návrhu na vyslovenie povinnosti konať, keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalobcovi konať a doručiť mu rozhodnutie č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007. Krajský súd v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že k nečinnosti v danom prípade nedošlo, a preto návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko z obsahu administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, keďže neboli zistené okolnosti na postup podľa štvrtej hlavy, piatej časti O.s.p. Následne si právny zástupca spolu so žalobcom prevzali rozhodnutie žalovaného dňa 24.11.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.1.2011. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, rozhodnutie musí obsahovať najmä : a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, d) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa) Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov , rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd rozhodne o žalobe rozsudkom aj vtedy, ak zrušuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (a podľa okolností i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) a vec vracia žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a správny orgán vo veci nevykonal náležité dokazovanie, alebo je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť znamená nezrozumiteľnosť jazykovú aj logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal, nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Krajský súd v Bratislave uznesením zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/14/2011 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), z dôvodu oneskorene podanej žaloby v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 01.06.2007, ktoré bolo poštou doručované advokátovi žalobcu, bolo vrátené žalovanému dňa 22.06.2007 s poznámkou adresát neznámy. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) sa rozhodnutie považuje za doručené dňom 25.06.2007 s tým, že od tohto dňa začala plynúť zákonom stanovená dvojmesačná lehota na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorá uplynula dňa 25.08.2007. Uznesenie krajského súdu napadol žalobca odvolaním a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/14/2011-91 zo dňa 13.12.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prejednávanej veci bolo potrebné skúmať, či je plnomocenstvo udelené JUDr. Y. P. generálnym plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu pred Daňovým úradom Bratislava II a či je možné na fikciu doručenia napadnutého rozhodnutia aplikovať § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný, ako aj súd prvého stupňa na doručovanie napadnutého administratívneho rozhodnutia nesprávne aplikovali ustanovenie § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. Toto ustanovenie podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať na fikciu doručenia právnemu zástupcovi spoločnosti LikoSpol, a.s.,. Zákonodarca týmto definoval spôsob doručovania fyzickej osobe oprávnenej podnikať. Toto ustanovenie by mohol žalovaný aplikovať v prípade, ak by doručoval rozhodnutie JUDr. Y.i ako daňovému subjektu, čo však on, ako advokát daňového subjektu - právnickej osoby nebol. Žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené do vlastných rúk až dňa 24.11.2010, žalobca podal žalobu dňa 21.01.2011, a preto žalobca dodržal objektívnu lehotu na podanie žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením sp.zn. 3Sžf/42/2013 zo dňa 10.10.2013 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 17 ods. 3, 5, 9, 11 zákona č. 511/1992 Zb., § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.z. a uviedol, že v odvolacom súdnom konaní zostala sporná otázka ohľadom zákonnosti doručovania druhostupňového rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 01.06.2007 žalobcovi a jeho advokátovi a následne i otázka posúdenia včasnosti podanej žaloby na krajský súd. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 48 ods. 3 O.s.p. a § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. a uviedol, že je nesporné, že daňové konanie, ktorého výsledkom je dodatočné vyrubenie dane, je konaním, ktoré predchádza súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí. Z tohto pohľadu je preto dôležité, aby sa pravidlá vytvorené judikatúrou najvyššieho súdu aplikovali už v konaní administratívnom a to najmä v prípadoch, ak je zákonná úprava súvisiaca s doručením zásielok do vlastných rúk takmer totožná v daňovom i súdnom konaní. Advokát v občianskom súdnom konaní i v daňovom konaní vystupuje ako profesionálny zástupca účastníka konania. Nemožno ho stotožniť s pojmom fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom ako je uvedený v § 48 ods. 3 O.s.p. i v § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. aj napriek tomu, že advokát je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Hoci v § 48 ods. 5 O.s.p. i v § 17 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. je upravený iba okruh osôb oprávnených prijať písomnosť adresovanú advokátovi, je evidentné, že ak by zákonodarca mienil vzťahovať ustanovenie o doručovaní písomností podľa § 48 ods. 3 O.s.p. a § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. (fikciou doručenia) aj na advokáta ako zástupcu účastníka konania, tak túto skutočnosť by výslovne musel v zákone uviesť. Advokátovi súd písomnosti doručuje na adresu jeho miesta podnikania (pokiaľ neoznámi súdu inú adresu pre doručovanie), uvedenú v registri Slovenskej advokátskej komory. Z uvedeného registra vyplýva, že touto adresou právneho zástupcu žalobcu je Q., ktorá adresa vyplýva i z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. značka 1S 61/05-31 zo dňa 08.12.2005 i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 6SžoKS34/2006 zo dňa 07.03.2007 (obe založené v administratívnom spise žalovaného bez zažurnalizovania). Z administratívneho spisu, zo zápisnice Daňového riaditeľstva SR o ústnom pojednávaní zo dňa 24.11.2010 vyplýva, že dňa 24.11.2010 sa do priestorov žalovaného dostavili konateľ žalobcu a právny zástupca žalobcu JUDr. RN. a v zmysle § 22 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. im bola vyhotovená fotokópia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 01.06.2007, ktorým bolo v nadväznosti na zrušujúci rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6SžoKS 34/2006 zo dňa 07.03.2007 potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.08.2004. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Zo zistených skutočností vyplýva, že druhostupňové administratívne rozhodnutie nebolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené zákonným spôsobom. Riadne bolo predmetné administratívne rozhodnutie žalobcovi i jeho právnemu zástupcovi doručené až dňa 24.11.2010. I keď podľa názoru súdu správny poplatok za doručenie rozhodnutí bol vybraný žalovaným v rozpore so zákonom. Žaloba bola podaná osobne dňa 21.01.2011 na Krajský súd v Bratislave, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že tu nie sú podmienky, za ktorých by napadnuté uznesenie mohol potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.), preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/14/2011-91 zo dňa 13.12.2012 v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. na základe zistených procesných pochybení zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave po vrátení veci z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a po ustálení si skutočnosti, že žaloba bola podaná včas, opätovne preskúmaval rozhodnutie žalovaného č. I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/ Tak zo dňa 24.8.2004, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk podľa zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v nadväznosti na § 52 zákona 595/2003 Z.z. a Najvyššieho súdu SR č. 6 SžoKS/34/2006 zo dňa 7.3.2007, v zmysle ktorého sa dopĺňa odôvodnenie tohto rozhodnutia daňovému subjektu: LikoSpol, a.s. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžo/36/2007, podľa ktorého v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a úlohou správneho súdu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu považuje súd za nedostatočne odôvodnené, navyše dôvody pre jeho vydanie nemožno vyvodiť ani z administratívneho spisu. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Správny orgán vydal rozhodnutie, v ktorom opísal doterajší skutkový stav bez uvedenia relevantných právnych predpisov, na ktorých by založil podstatu svojho rozhodnutia. Skutkový stav, ktorý opisuje správny orgán vo svojom rozhodnutí je zmätočný, nie je z neho zrejmé, na základe akých dôkazov a skutočností vychádzal správny orgán pri svojom rozhodovaní. Súd má za to, že ak sa žalovaný a prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dôsledne nevysporiadali s dôvodmi vyrubenia rozdielu z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,XX € a teda vydali rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absentovalo, na základe čoho dospel krajský súd k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zároveň skutkový stav, tak ako ho zistil žalovaný, je nedostačujúci na posúdenie veci, nakoľko sa správny orgán nezaoberal posúdením dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a taktiež sa dostatočne nezaoberal skutkovým stavom predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.8.2004. Za právne perfektné je možné považovať iba také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané v písomnej forme na to príslušným orgánom, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická previazanosť. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces. V zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu, a preto bude úlohou správneho orgánu, aby v odôvodnení zhrnul všetky zistené skutočnosti odôvodňujúce výrok rozhodnutia. Odôvodnenie musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia by správny orgán mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak aby trpelo nedostatkom dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave nemal inú možnosť, ako rozhodnutie žalovaného I/222/7560-44429/2007/991091-r zo dňa 1.6.2007 zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko v rozhodnutí žalovaného absentovalo riadne odôvodnenie skutkového stavu, na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 a teda má súd za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci s tým, že absencia riadneho odôvodnenia rozhodnutia robí príslušné rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: 1/ príprava a zastupovanie dňa 20.1.2011 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, platnej ku dňu prípravy a prevzatia zastupovania v sume 157,09 € (123,50 € + režijný paušál 7,41 € + DPH 26,18 €). 2/ vypracovanie návrhu na začatie konania dňa 20.1.2011 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky platnej ku dňu vypracovania návrhu v sume 157,09 € (123,50 € + režijný paušál 7,41 € + DPH 26,18 €). 3/ účasť na pojednávaní 13.12.2012 podľa ust.§ 14 ods. 5 vyhlášky, platnej ku dňu pojednávania v sume 46,91 € (31,79 € + režijný paušál 7,63 € + DPH 7,49 €). 4/ vypracovanie odvolania zo dňa 16.1.2013 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. e) platnej ku dňu podania odvolania vyhlášky platnej ku dňu vypracovania odvolania v sume 168,02 € (130,16 € + režijný paušál 7,81 € + DPH 26,21 €) 5/ účasť na pojednávaní 20.2.2014 podľa ust.§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v sume 170,45 € (134,- € + 8,04 € + DPH 28,41 €). 6/ účasť na pojednávaní dňa 6.3.2014 podľa ust. § 13a ods. 4 vyhlášky v sume 90,05 € (67,- € + režijný paušál 8,04 € + DPH 15,01 €). V zmysle § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva a teda súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 791,61 € a to na účet právneho zástupcu žalobcu uvedený vo výroku tohto rozhodnutia do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.