Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/158/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201428 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201428.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, zastúpený: AK Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/53/2011 zo dňa 12.04.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/53/2011 zo dňa 12.04.2011, ktorým žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 27.09.2010 na televíznej programovej službe JOJ odvysielal pred programom Panelák o cca 20.15 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20.07 hod. a cca 20.13 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s., čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby a v čase o 20.00 hod. až 21.00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Žalobca má za to, že žalovaná svojim rozhodnutím zasiahla do jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, nezákonným postupom žalovanej sa mu odňala možnosť konať pred správnym orgánom, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odňatie možnosti účastníka konať pred správnym orgánom je spôsobené nie jednoznačnosťou definície „rozoznateľne a zreteľne oddelených“, keď z výroku ani z odôvodnenia nevyplýva, kedy sú a kedy nie sú komunikáty rozoznateľne a zreteľne oddelené. Rozsah vysielacieho času vyhradeného pre reklamu sa vzťahuje na čas vyhradený reklamnému vysielaniu a teda na čas oddelený v zmysle § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. Výrok rozhodnutia žalovanej je nezrozumiteľný pre neurčitosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko obsahuje vnútorné protirečenie, s ktorým sa rada vo výroku ani v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadala. Výrok rozhodnutia č. I. o porušení povinnosti podľa § 36 ods. 2 zákona o vysielaní predpokladá odvysielanie reklamných šotov v objeme nad zákonom stanovenú časovú hranicu. Zákonné ustanovenie však hovorí: „Vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20 % (12 minút)“. Z uvedeného vyplýva, že predmetný rozsah vysielacieho času sa vzťahuje na čas vyhradený reklamnému vysielaniu a teda na čas oddelený v zmysle § 34 ods. 1 zákona o vysielaní. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uvádza odvysielané komunikáty ako sponzorské odkazy. Započítať komunikát, ktorý nebol odvysielaný v čase vyhradenom pre reklamu nie je prípustné, nakoľko to odporuje výslovnému zneniu právnej úpravy. K časti výroku II. žalobca uviedol, že žalovaná identifikovala predmetné komunikáty ako sponzorské odkazy. Ak by sa aj žalovaná rozhodla, že v posudzovanom prípade sa jedná o odvysielanie reklamného obsahu, nie je možné tvrdiť, že nebol rozoznateľne a zreteľne oddelený od iných častí programovej služby, nakoľko je zrejmé, že aj ona identifikovala predmetný obsah bez akýchkoľvek problémov. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvysielané komunikáty neboli súčasťou vyhradeného vysielacieho času pre odvysielanie reklamných šotov, použitie zákonnej úpravy podľa § 36 ods. 2 zákona o vysielaní predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty porušenia povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, použitie tohto ustanovenia považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko ako je zrejmé z prepisu záznamov a z odôvodnenia rozhodnutia, žalovaná identifikovala jednotlivé komunikáty bez akýchkoľvek problémov a v odôvodnení rozhodnutia ich označuje ako sponzorské odkazy. Za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalobca považuje skutočnosť, že žalovaná tvrdí, že v roku 2009 vydala pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov, ktoré však nie sú súčasťou spisu a žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.10.2011 žalovaná uvádza, že vo výroku napadnutého rozhodnutia presne a zrozumiteľne špecifikovala, ktoré komunikáty naplnili definíciu reklamy a v rámci odôvodnenia tento návrh podrobne zdôvodnila a tiež odôvodnila na základe akých úvah dospela k záveru, že tieto komunikáty neboli zrozumiteľne a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné inými zložkami programovej služby. Z toho dôvodu považuje žalovaná argument žalobcu o odňatí možnosti konať pred správnym orgánom za zjavne nepravdivý a zavádzajúci. Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na komunikáty, ktoré neplnia definíciu reklamy, avšak nie je podmienkou na to, aby komunikát definíciu o reklame napĺňal. Prijatím žalobcovej argumentácie by došlo k absurdnej situácii, keď by nesplnenie povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii a teda neoddelenie reklamy znamenalo, že daná reklama v skutočnosti nie je reklamou. Otázka, či žalovaná rozoznala dané komunikáty je z pohľadu dodržania povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii irelevantná. Žalobca je povinný odvysielať reklamu takým spôsobom, aby bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Na toto oddelenie sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú zvukovo-obrazové prostriedky, alebo priestorové prostriedky. Žalobca v danom prípade nepoužil zvukovo-obrazové prostriedky, z ktorých by bolo zrejmé, že oddeľujú reklamný obsah od ostatného obsahu programovej služby. Žalovaná nevidí žiadnu súvislosť medzi vydaním právne nezáväzného konzultačného materiálu so zákonnosťou konkrétneho rozhodnutia. Žalovaná nemá kompetenciu na pozitívnu tvorbu práva, a teda akýkoľvek materiál, ktorý vydá či zverejní, nemôže právne záväzný. Vzhľadom na uvedené argumenty má žalovaná za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, a preto žiada žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný v konaní vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Proti rozsudku vydaného dňa 11.12.2012, č.k. 3S 158/2011-39 podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR uznesením sp. zn. 8Sžo 29/2013 zo dňa 22.05.2014 tak, že zrušil uvedený rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvod zrušenia bol, že súd prvého stupňa pripustil, aby na súdnom pojednávaní zastupoval žalobcu koncipient, ktorého splnomocnil právny zástupca žalobcu Mgr. Bugala. Podľa názoru senátu NS SR, ktorý vo veci rozhodoval zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vzhľadom na osobitnú úpravu piatej časti O.s.p. znamená, že v konaní pred súdom, osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát, teda osoba zapísaná ako advokát v zozname vedenom SAK. Nakoľko advokátsky koncipient nie je advokátom, v správnom súdnictve pre osobitnú úpravu zastúpenie nemôže byť ustanovenie § 25 ods. 3 O.s.p. aplikované. Ustanovenie § 250a O.s.p. má obligatórnu povahu a preto ani podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. primerané použitie ustanovené v prvej časti O.s.p., t.j. ani § 25 neprichádza do úvahy. Konajúci súd opätovne prejednal predmetnú vec a z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalovaná na svojom zasadnutí dňa 21.12.2010 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči MAC TV, s.r.o. vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a 36 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 27.09.2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20.15 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s., pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20.07 hod a cca 20.13 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s., čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby a v čase 20.00 hod. až 21.00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Žalovaná na svojom zasadnutí dňa 21.12.2010 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči MAC TV, s.r.o. vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 27.09.2010 odvysielal po programe Panelák o cca 21.17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s., čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby a v čase 22.00 hod. až 22.00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Oznámenia o začatí správnych konaní boli účastníkovi doručené dňa 27.01.2011 a bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní sa k oznámeniu vyjadril. Listom č. 909/2010 zo dňa 16.02.2011 bola účastníkovi konania zaslaná opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnych konaniach. Vyjadrenie účastníka konania bolo žalovanej doručené dňa 24.03.2011, pričom účastník konania v rámci svojho vyjadrenia požiadal o nariadenie ústneho pojednávania v predmetnej veci. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.03.2011. Podkladmi pre rozhodnutie žalovanej bol záznam vysielania zo dňa 27.09.2010 v čase od 20.00 hod. do 22.00 hod. a prepisy, popisy skutkového stavu, ktoré tvorili prílohu oznámení o začatí správneho konania a prílohu odpovede na skutočnosti, ktoré účastník konania uviedol na ústnom pojednávaní, vyjadrenie účastníka konania zo dňa 24.03.2011, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 29.03.2011. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. Podľa § 38 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky. Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20 % (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19. 00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. Podľa § 37a ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z.z., do vysielacieho času vyhradeného reklame sa na účely § 36 a § 37 nezapočítava čas venovaný označeniu sponzora programu vysielaného podľa § 38 ods. 2 a označeniu umiestňovania produktov podľa § 39a ods. 5 písm. d/. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať prepísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie a odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Konajúci súd zo spisového materiálu zistil, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.04.2011 č. RL/53/2011 v správnom konaní č. 414-PLO/0-6186/2010 a č. 412-PLO/0-6184/2010 uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti uvedenej v § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 27.09.2010 v čase od 20.00 hod. do 21.00 hod a 21.00 hod. až 22.00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút a povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 27.09.2010 odvysielal pred programom Panelák o cca. 20.15 hod. komunikáty označujúce za& sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko a.s. po programe Panelák o cca 21.18 hod. komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko a.s., pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20.06 hod. a 20.11 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. bez ich oddelenia zvukovo- obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Súd opätovne preskúmal spisový materiál a administratívny spis žalovaného a dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Konajúci súd zmenil svoj právny názor na posúdenie námietok žalovaného čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci a nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia žalovaného, nakoľko od vyhlásenia prvého rozsudku v danej veci uplynuli skoro dva roky a v obdobných veciach kde žalovaná bola Rada pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných viacero rozhodnutí tunajšieho súdu ako aj Najvyššieho súdu SR (napr. 2S 120/2011-69, 2S 125/2011-23, 1S 156/2011-33 ako aj ďalšie a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2013, 6Sž/21/2012, 7Sž/4/2013, 2Sžo/16/2013) kedy boli zamietnuté žaloby na tom istom skutkovom a právnom základe, aký je aj v tejto veci a preto senát 3S Krajského súdu v Bratislave rozhodujúci v danej veci si osvojil tento právny záver. Poslanie, postavenie a pôsobnosť Rady ako správneho orgánu vyplývajú zo zákona č. 380/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 tohto zákona je poslaním Rady presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania retransmisie. V rámci uvedeného Rada dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzením uvedeným zákonom. Pri posudzovaní či došlo k odvysielaní programu alebo jej zložky k mediálnej komerčnej komunikácie vo forme reklamy alebo k sponzorovaniu programu sa musí vychádzať z obsahu a účelu konkrétneho komunikátu posudzujúc ho v kontexte jeho úplného odvysielania s prihliadnutím na jeho dopad na diváka, resp. poslucháča, t.j. možnosť jeho vnímania. Zákonodarca pritom posudzovanie charakteru odvysielaného komunikátu zveril do právomoci Rady v súlade s právnom úpravou ustanovenou v právnych normách § 4 v spojení s § 5. Zákonodarca teda zveril do pôsobnosti Rady aj posúdenie, či skutkom kladeným vysielateľovi za vinu došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vysielateľovi vyplýva z právnej normy ustanovenej v uvedenom zákone a vykonať výklad tejto právnej normy. Pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovania o určitých otázkach na základe správneho uváženia neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí podľa O.s.p. vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretože by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli pramenu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušení niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver ku ktorému správy orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a vykonal jeho výklad v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy (rozsudok NS SR z 30.04.2014 sp. zn. 6Sžo/38/2013). Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade komunikát spoločnosti Orange Slovensko a.s. a komunikát spoločnosti Rajo a.s. naplnili definíciu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalobca je v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. povinný odvysielať reklamu takým spôsobom, aby bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Predmetná povinnosť explicitne ustanovuje, že na toto oddelenie sa na vysielanie televíznej programovej služby použijú zvukovo-obrazové prostriedky alebo priestorové prostriedky, pričom k oddeleniu prostredníctvom priestorových prostriedkov dochádza iba v prípade ak je reklama vysielaná na obrazovke súčasne s inou zložkou programovej služby, teda, napr. v prípade použitia techniky split-screen. V prípade oddelenia reklamy od ostatných častí programovej služby prostredníctvo zvukovo-obrazových prostriedkov je následne nutné každý prípad individuálne skúmať, či je toto oddelenie možné považovať za rozoznateľné a zreteľné oddelenie v zmysle § 34 ods. 1 uvedeného zákona a teda také, ktoré vylúči zameniteľnosť reklamy s inými zložkami programovej služby. V danom prípade žalobca ani v jednom prípade nepoužil na oddelenie predmetných komunikátov od bezprostredne nasledujúcich programov zvukovo - obrazové prostriedky a teda jednoznačne porušil § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Povinnosť ustanovená v § 34 ods. 1 uvedeného zákona transponuje do Slovenského právneho poriadku, čl. 19 Smernice európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10.03.2010. Uvedený článok zakotvuje princíp oddelenia a zrozumiteľnosti reklamy od obsahu vysielania. Tento princíp je považovaný za jeden z najstarších ako aj najpodstatnejších základov európskej regulácie vysielania ako takého. Základným účelom tejto zásady je ochrana diváka pred možnou zámenou reklamy za vysielanie iných zložiek programovej služby a teda ochrana diváka pred potencionálnym uvedením do omylu o povahe vysielanej zložky programovej služby. Čo sa týka námietky žalobcu porušenia procesného postupu v správnom konaní súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán svojim procesným postupom neporušil právo žalobcu na súdnu a inú ochranu garantovanú mu čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a tiež nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom tým, že rozhodol jedným meritórnym rozhodnutím o dvoch pôvodne samostatne začatých správnych konaniach (č.k. 414-PLO/0-6186/2010, č. 412-PLO/0-6184/2010), ktoré začali toho istého dňa vo veci možného porušenia § 34 ods. 1 zákona o vysielaní, keď predmetom oboch správnych konaní bolo odvysielanie komunikátov označujúcich sponzorom programu. Súd má za to, že žalovaný správne dospel k záveru, že vzhľadom na predmetný skutkový stav vo veciach bolo odôvodnené uložiť v uvedených konaniach rovnakú sankciu a to upozornenie na porušenie zákona, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti vedenia správneho konania bolo účelné vydať v týchto dvoch správnych konaniach jedno meritórne rozhodnutie. Čo sa týka námietky žalobcu o nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku súd má za to, že výrok rozhodnutia správneho orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti, presne a nezameniteľne špecifikuje, ktoré komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a taktiež žalovaný správny orgán zrozumiteľne uviedol, ktorým konaním došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľná s inými zložkami programovej služby, pričom výrok rozhodnutia je podrobne odôvodnený. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovanej bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.