Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/39/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201429 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201429.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľov: X/ Z. K., C. P. XX, C., X/ B. K., C. P. XX, C., obaja zastúpení JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom Advokátska kancelária Detvai Ludik Malý Udvaros, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti odporkyni: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, so sídlom AK Laurinská 12, Bratislava, za účasti: 1/. U. D., C. P. XX, C., X/ A. D., C. P. XX, C., X/ B. C., C. Z. XX, C., X/ X. C., C. Z. XX, C., zastúpená JUDr. Dominikou Horváthovou, advokátkou, so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 30.6.2011, č. 25/2011 vo veci č.k. 7230/08, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.6.2011, č. 25/2011 vo veci č.k. 7230/08 podľa § 250q ods.2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Zoltána Ludika vedený v K. K., B..K.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zúčastneným osobám v 1/ - 4/ rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovatelia domáhali postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 30.6.2011, č. 25/2011 vo veci č.k. 7230/08, ktorým Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves podania navrhovateľov zo dňa 13.10.2008 spoločne s doplnením zo dňa 9.3.2010, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle ust. § 5 Obč. zák. zamietla ako nedôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jej neprislúcha ako orgánu verejnej správy rozhodnúť a následne zabezpečiť výkon rozhodnutia takým spôsobom ako to požadujú navrhovatelia. Poukázala na to, že z hľadiska ochrany podľa § 5 Obč. zák. nie je určujúce, či bolo zásahom porušené právo, ale to, že zrejmým zásahom bol zmenený pokojný stav. V danom prípade by bolo preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by sa muselo preukázať, že k prípadnému zamedzeniu priameho svetla a žiarenia na nehnuteľnosti a rastliny navrhovateľov a tiež k narušeniu príjmu satelitnej televízie navrhovateľov, tak ako to popísali vo svojom podaní zo dňa 13.10.2008, že došlo k dôsledku, resp. v príčinnej súvislosti vystavaného múru zúčastnených osôb v konaní. Potom dokazovanie takéhoto charakteru a vyvodenie dôsledkov tak ako to požadovali navrhovatelia, správny orgán nemôže plnohodnotne zabezpečiť, pretože v rámci konania podľa § 5 Obč. zák. správny orgán posudzuje len stav fakticky a nie právny. Pre vydanie rozhodnutia obce, ktorým by bol zásah do pokojného stavu zakázaný alebo obnovený predošlý stav, musí mať splnené zákonné podmienky predpokladané ust. § 5 Obč. zák., t.j. musí ísť o zrejmý zásah a musí byť narušený pokojný stav, v opačnom prípade ide o susedský spor, ktorého riešenie má v kompetencii súd. Navrhovatelia nestotožňujúc sa s rozhodnutím odporkyne podaným týmto odvolaním sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie vytýkajúc tejto, že nedôsledne a nesprávne zistila skutkový stav, teda stav posledného pokojného stavu a najmä zrejme po zásahu doň a nesprávne vyhodnotila do spisu zadovážené podklady. Pripomenuli, že svojim návrhom sa domáhali ochrany proti zrejmému zásahu do pokojného stavu, ktorý nastal v priebehu leto/jeseň roka 2008 a za tým účelom úradný spis doplnili 8.3.2010 a 27.5.2010. V ďalšom menujú kompletnú dokumentáciu, ktorú za účelom vydania predbežného opatrenia predložili a majú za to, že rušenie pokojného stavu, ako to má predložená dokumentácia osvedčiť, súvisí s chovom koní v priestoroch na to neprispôsobených. Zdôrazňujú, že predmetná problematická stavba bola v roku 2005 využívaná ako sklad záhradnej techniky, bicyklov, v roku 2008 v nej bola umiestnená a začatá prevádzka Dostihovej stajne Adamas, vrátane umiestnenia najmenej 7 koní, vrátane ich chovu a vykonávania tréningu koní a že do dňa podania opravného prostriedku na pozemku oficiálne neexistuje žiadna iná budova a ani len časť nehnuteľnosti nebola určená k nebytovému určeniu, resp. chovu hospodárskych zvierat. Preto zastávajú názor, že odporkyňa nedôsledne zistila základ pre svoje rozhodnutie a v tomto sa ani dostatočne preskúmateľne s predloženými podkladmi, ktorými navrhovatelia deklarovali zrejmý zásah do pokojného stavu, nevysporiadala a teda nerozptýlila ich pochybnosti. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľov doručeného súdu dňa 27.2.2013 zdôraznila, že navrhovatelia sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia podľa § 5 Obč. zák. domáhali najmä odstránenia obvodového múru a časti novostavby a zákazu chovu zvierat v nezákonne realizovanej novostavbe budovy a s poukazom na absenciu súčinnosti vedľajších účastníkov v konaní pred stavebným úradom a preto žiadali aj odstránenie stavby. Z povahy rozhodnutia predbežnej povahy rozhodnutia obce (mestskej časti) vyplýva, že toto nie je možné dosiahnuť uložením konkrétnej povinnosti - rozhodnutím na plnenie, pričom právo domáhať sa ochrany na súde nie je rozhodnutím obce dotknuté. Rozhodnutie podľa § 5 Obč. zák., ktoré vydáva orgán verejnej správy, teda nemôže byť rozhodnutím, na podklade ktorého by mohlo dôjsť k odstráneniu stavieb alebo ich častí, prípadne k zastaveniu prevádzky dostihovej stajne. Je vecou odporkyne, prípadne nadriadeného orgánu, aby v prenesenom výkone štátnej správy, teda nie ako orgán samosprávy, rozhodol v súlade so zákonom, t.j. s poukazom na genézu prebiehajúcich konaní stavbu opätovne dodatočne povolil alebo nariadil jej odstránenie, prípadne postihol jej užívanie uložením sankcie za správny delikt, pokiaľ sa jeho spáchanie zákonným spôsobom preukáže v osobitnom správnom konaní. Záverom preto, odvolaním sa na skutočnosť, že navrhovatelia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktoré obsahuje opatrenie trvalej povahy, rieši vec definitívne výrazným zásahom do vlastníctva zúčastnených osôb v konaní bez preukázania podstatných skutočností pre rozhodnutie vo veci potom navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Za vecne správne a zákonné považujú napadnuté rozhodnutie i zúčastnené osoby v konaní v 1 až 4 rade, ktoré sa súdu písomne vyjadrili podaním došlým dňa 6.3.2013 a zúčastnená osoba v 4 rade aj k termínu pojednávania 3.6.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné navrhli potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie rozhodnutie preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že je treba priznať námietke navrhovateľov čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia a preto je toto potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, i keď v merite veci rozhodnutie súd považuje za správne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 5 Obč. zák., ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.6.2011, č. 25/2011 vo veci č.k. 7230/08 o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia-zásahu do pokojného stavu podľa § 5 Obč. zák. ako nedôvodnému, a to v kontexte námietok navrhovateľov, či vydaniu rozhodnutia predchádzalo riadne zistenie skutočného stavu a či rozhodnutie je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti. V danom prípade sa podaním doručeným Miestnemu úradu Devínska Nová Ves dňa 13.10.2008, č. 7230/80 navrhovatelia domáhali vydania predbežného opatrenia podľa § 5 Obč. zák. slúžiacemu na ochranu proti zásahu do pokojného stavu spočívajúceho na tom skutkovom základe, že na hranici ich pozemkov zúčastnené osoby (v preskúmavacom konaní) zhotovili takmer 8 m vysoký múr o dĺžke cca 8 metrov. Múr podľa ich tvrdení neželane zabraňuje priamemu prístupu slnečného svetla a žiarenia na nehnuteľnosti a rastliny a uberá tak na svetlo-technických parametroch a kvalite prirodzeného denného slnečného svetla a žiarenia. Múr navyše narušil a bráni príjmu satelitnej televízie. Ďalej navrhovatelia poukazovali na nezákonnú a nepovolenú realizáciu novostavby na chov hospodárskych zvierat, na zápach a kopanie zvierat do konštrukcie objektu spôsobujúce nepríjemný hluk a neustálu prítomnosť zápachu hospodárskych zvierat a ich exkrementov. Preto navrhovatelia žiadali aj obnovenie predošlého stavu spočívajúce najmä v odstránení obvodového múru a časti novostavby realizovanej bez stavebného povolenia a v rozpore s platnou legislatívou, a to aspoň do pôvodnej výšky pôvodného objektu, čím by odporkyňa aspoň približne obnovila pôvodný stav zastavaného priestoru. Tiež žiadali zakázať chov hospodárskych zvierat v nezákonne realizovanej budove zvierat. Odporkyňa listom zo dňa 10.11.2008 vyzvala navrhovateľov na konkretizáciu nehnuteľnosti (užívacie povolenie, kolaudačné), na ktorej dochádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5 Obč. zák. s tým, že doposiaľ neevidujú voči manželom C., A. D. B. U. D. obdobný podnet od iných obyvateľov susediacich s ich nehnuteľnosťami. K doplneniu podania zo strany navrhovateľov došlo dňa 9.3.2010 a dňa 28.1.2011 odporkyňa vydala rozhodnutie o prerušení konania s odôvodnením, že prebieha mimo-odvolacie konanie o preskúmanie rozhodnutia Z. M. Č.. M. XXXX-XX/XXX/X/DSP/Šo o dodatočnom povolení prestavby hospodárskej budovy na P. XX K. U. D., A. D., B. C. B. X. C.. Dňa 30.6.2011 potom odporkyňa vydala vo veci rozhodnutie č. 25/2011 k č.k. 7230/08 a týmto rozhodnutím podania navrhovateľov zo dňa 13.10.2008 spoločne s doplnením podania zo dňa 9.3.2010, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle ust. § 5 Obč. zák. zamietla ako nedôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jej neprislúcha ako orgánu verejnej správy rozhodnúť a následne zabezpečiť výkon rozhodnutia takým spôsobom ako to požadujú navrhovatelia. Poukázala na to, že z hľadiska ochrany podľa § 5 Obč. zák. nie je určujúce, či bolo zásahom porušené právo, ale to, že zrejmým zásahom bol zmenený pokojný stav. V danom prípade by bolo preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by sa muselo preukázať, že k prípadnému zamedzeniu priameho svetla a žiarenia na nehnuteľnosti a rastliny navrhovateľov a tiež k narušeniu príjmu satelitnej televízie navrhovateľov tak ako to popísali vo svojom podaní zo dňa 13.10.2008. Teda, že došlo v dôsledku, resp. v príčinnej súvislosti vystavaním múru odporcov. Potom dokazovanie takéhoto charakteru a vyvodenie dôsledkov, tak ako to požadovali navrhovatelia, správny orgán nemôže plnohodnotne zabezpečiť, pretože v rámci konania podľa § 5 Obč. zák. správny orgán posudzuje len stav fakticky a nie právny. Pre vydanie rozhodnutia obce, ktorým by bol zásah do pokojného stavu zakázaný alebo obnovený predošlý stav, musí mať splnené zákonné podmienky predpokladané ust. § 5 Obč. zák., t.j. musí ísť o zrejmý zásah a musí byť narušený pokojný stav. V opačnom prípade ide o susedský spor, ktorého riešenie má v kompetencii súd. Zároveň sa v odvolaní vysporiadavala s písomnou dokumentáciou vo veci predloženou. Predovšetkým v danom prípade súd považuje za potrebné pripomenúť, aký účel má predbežné opatrenie vydané orgánom verejnej správy podľa § 5 Obč. zák. Na rozdiel od ust. § 43 Správneho poriadku upravujúceho predbežné opatrenia vydávané správnym orgánom vo všeobecnosti, predmetom takéhoto predbežného opatrenia (§ 5) nie je zabezpečenie účelu správneho konania, ale predbežná ochrana porušeného práva. V konečnom dôsledku na vyriešenie spornej právnej otázky medzi účastníkmi je totiž príslušný súd. Preto aj takéto predbežné opatrenia zanikajú najneskôr právoplatnosťou súdu o spornom práve. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia sa vo všeobecnosti považuje za rozhodnutie procesného charakteru, vydaniu ktorého však nepredchádza dokazovanie, ale postačuje, ak skutočnosti, ktorých sa opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia. Výrok rozhodnutia, či už vyhovujúceho alebo zamietajúceho, však musí byť formulovaný presne a konkrétne. Preto aj na rozhodnutia o predbežnom opatrení je nutné aplikovať požiadavku náležitosti a preskúmateľnosti rozhodnutia tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 Správneho poriadku. V danom prípade súd nemal pochybnosti v tom, že navrhovatelia sa obsahom domáhali vydania predbežného opatrenia nie prechodnej, ale trvalej povahy - odstránenie obvodového múru, zákaz chovu zvierat. Potom ak odporkyňa takémuto návrhu nevyhovela, v merite je treba povedať, že rozhodla správne. Nesúhlasí súd však s takým dôvodom zamietnutia, ktorý inak odporkyňa nesprávne uviedla i v samotnej výrokovej časti rozhodnutia, že je nedôvodný. Dôvodom, pre ktorý bolo nutné návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť bola jeho trvalá povaha, čo však neprináleží do diskréčnej právomoci orgánu verejnej správy, ale súdu v riadnom konaní na základe žaloby uplatnenej podľa § 80b O.s.p. Súd preto sa mohol stotožniť len s námietkou navrhovateľov, že rozhodnutie je nedostatočne preskúmateľné, že u týchto „nerozptýlilo“ pochybnosti o správnosti rozhodnutia a tiež pre nedostatočnú konkrétnosť a presnosť výrokovej časti i keď zamietajúceho rozhodnutia. Sama odporkyňa totiž priznala vady podania navrhovateľov zo dňa 13.10.2008 spočívajúce v nedostatku konkretizácie nehnuteľnosti, na ktorej má dochádzať k zrejmému zásahu do pokojného stavu, a preto dňa 10.11.2008 vyzvala navrhovateľov na odstránenie týchto vád. Avšak rovnakými vadami trpí i výroková časť napadnutého rozhodnutia, kedy odporkyňa nekonkretizovala kde, v čom mal zrejmý zásah do pokojného stavu pozostávať a vo vzťahu k čomu. Potom výrok takého rozhodnutia je celkom nepresný, neurčitý a nezrozumiteľný. Je ďalej treba priznať aj námietke nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom chýba subsumácia stavu veci pod príslušné zákonné ustanovenia. Preto z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia a nepresnosti a neurčitosti výrokovej časti súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. d/ zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Inak k námietke navrhovateľov ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatku podkladov pre rozhodnutie súd konštatuje, že obsah administratívneho spisu predložený odporkyňou je treba považovať za celkom postačujúci v spojení i s dokumentáciou predloženou navrhovateľmi a len pripomína, že vo veci tejto kategórie predbežných opatrení správne orgány dokazovanie nevykonávajú, len sa osvedčuje stav. A ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade je rozhodujúca skutočnosť, že navrhovatelia sa domáhali vydania opatrenia trvalej povahy, čo však nie je možné. Preto tejto námietke navrhovateľov nebolo možné priznať úspech. Bude povinnosťou odporkyne v ďalšom konaní po vrátení veci riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250r O.s.p. správny orgán viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne a v súlade s ust. § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku odôvodniť a odstrániť vytýkanú vadu rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 246c O.s.p. tak, že v konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie. 1/ odmena za 4 úkony za právne služby podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.: - príprava a prevzatie veci dňa 8.5.2013 .........................130,16 + 65,08 = XXX,XX eur - odvolanie navrhovateľov zo dňa 29.5.2013 proti uzneseniu KS BA..........XXX,XX eur - návrh na opravu uznesenia NS SR 5Sžp/16/2013 (1/5)...............................XX,XX eur - účasť na pojednávaní dňa 3.6.2014................................134 + 67...............XXX eur 2/ režijný paušál - rok 2013 3x á 7,81 eur................................................................3 x 7,81 = XX,XX eur - - rok 2014......................................................................................1 x 8,04 = X,X4 eur 3/ DPH 20%............................................................................................................XXX,XX eur Trovy právneho zastúpenia celkom......................................................................XXX,XX eur O náhrade trov zúčastnených osôb v konaní súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, že týmto náhradu trov nepriznal vzhľadom na platnú úpravu náhrady trov konania, ktorá umožňuje ich priznanie len úspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.