Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/413/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011894698 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011894698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská 28, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti odporkyni: J. R., E. Š. X, G.É. V., zastúpenej JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom so sídlom Jasovská 23, Bratislava, o zaplatenie 1.031,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17. februára 2010, č. k. 6C/246/2008-252 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 06. 2011, č. k. 6C/246/2008-284, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e . V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania priznanej navrhovateľovi rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.031,94 Eur so 17,6 %- ným ročným úrokom z omeškania od 23. 03. 2001 do zaplatenia, trovy konania v sume 1.709,93 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a trovy štátu v sume 394,79 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti navrhovateľom požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 03. 2001 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi - 2 - sumu 1.031,94 Eur so 17,6 %-ným ročným úrokom z omeškania od 11. 05. 1999 až do zaplatenia, titulom neuhradených poplatkov za hovorné, mesačné poplatky a nároku na vrátenie poskytnutej zľavy za telefón. Žalovanú pohľadávku si v konaní uplatnil na základe Zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme NMT a GSM Eurotel Bratislava, a.s., č. 1066794, 1066795, s dodatkami, uzatvorenými s odporkyňou dňa 12. 11. 1998. Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu namietala, že od 22. 10. 1998 mala stratený občiansky preukaz č. SB 224459, spolu s ďalšími osobnými dokladmi (pas, vodičský preukaz, karta poistenca). Uvedené doklady mala doma, kde býval jej bývalý manžel Dušan Kovarovič, ktorý jej pravdepodobne zobral občiansky preukaz a na jej meno uzatvoril dňa 12. 11. 1998 zmluvy poskytovaní telekomunikačných služieb na dva mobilné telefóny. Podľa zistenia Eurotelu a.s. Bratislava, podpisy na zmluve nie sú totožné s podpisom odporkyne, čo znamená, že pravdepodobne došlo zo strany jej bývalého manžela k podvodu. Odporkyňa vylúčila, že by navrhovateľom uvedené zmluvy podpisovala a mobilné telefóny určite neprevzala. Prvýkrát bolo o veci rozhodnuté rozsudkom zo dňa 14. 02. 2002, č. k. 4C/76/01-41, ktorým konajúci súd návrh navrhovateľa zamietol dôvodiac, že odporkyňa neuzavrela s navrhovateľom zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme NMT/GSM v mesiaci november 1998, nakoľko v danom čase mala občiansky preukaz pod iným číslom, t. j. sama sa ním preukazovať nemohla. Naviac odporkyňa sa v danom období ani nezdržiavala v mieste bydliska a z bydliska svojich rodičov sa vôbec nevzdialila. Navrhovateľ iným spôsobom uplatnený nárok nepreukázal a vykonanie iných dôkazov nenavrhol. Vykonanie ďalších dôkazov samotným súdom považoval za neefektívne. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením zo dňa 01. 04. 2003, č. k. 15 Co/258/2002-62 napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal, že závery jeho rozhodnutia sa opierajú takmer výlučne o tvrdenia odporkyne bez toho, aby boli preukázané vykonaným dokazovaním. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť o vykonaní dôkazov podľa návrhov účastníkov, resp. aj bez nich, s poukazom na už uskutočnené a v spise sa nachádzajúce návrhy účastníkov konania. Uviedol tiež, že okrem účastníkmi navrhnutých výsluchov pracovníka navrhovateľa, ktorý mal predmetné zmluvy s odporkyňou uzavrieť, ako aj rodičov odporkyne, prichádza do úvahy zistenie identity účastníkov realizovaných hovorov z tel. čísel, resp. na telefónne čísla: 0903 791 846 a 0903 791 847 v čase po 12. 11. 1998 (pokiaľ bude možné tieto subjekty zistiť) a pri svedeckých výpovediach identifikovať aj druhú stranu realizovaných hovorov. - 3 - Opätovné rozhodnutie vo veci, ktorým prvostupňový súd návrhu navrhovateľa s výnimkou časti príslušenstva vyhovel, založil súd na nasledovných skutkových zisteniach: Dňa 12.11.1998 v Bratislave uzavrel navrhovateľ s Helenou Kovarovičovou, bytom Rohožník č. 392, číslo občianskeho preukazu SB 224459, dve Zmluvy o pripojení č. 1066794 a 1066795 o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme NMT/GSM EuroTel Bratislava, a.s. Na základe dodatkov k uvedeným zmluvám boli navrhovateľke odpredané zľavnené mobilné telefóny GSM Siemens E10 s telefónnymi číslami 0903791846 a 0903791847 v sume 2,56 Eur (77,- Sk), pričom cena týchto telefónov bola 219,08 Eur (6.600,- Sk) + DPH. V zmysle dodatkov odporkyňa na seba prevzala záväzok, že v prípade porušenia zmluvných podmienok z jej strany a následného vypojenia SIM karty zo strany navrhovateľa, je odporkyňa povinná uhradiť z každého dodatku zmluvnú pokutu po 232,36 Eur (7.000,- Sk). Keďže odporkyňa neuhradila faktúry za služby a to faktúru č. 4188023391 na sumu 363,48 Eur (10.950,30 Sk) + upomienka v sume 1,- Eur (30,- Sk) a faktúru č. 4187057831 na sumu 201,75 Eur (6.077,90 Sk) + upomienka v sume 1,- Eur (30,- Sk), navrhovateľ listom zo dňa 18. 01. 1999 vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 565,23 Eur (17.028,20 Sk), v lehote do 31. 01. 1999. Dňa 21. 04. 1999 vystavil navrhovateľ odporkyni faktúru č. 4196113665 na sumu 464,71 Eur (14.000,- Sk) predstavujúcu zmluvnú pokutu k dvom mobilným telefónom. Dlh odporkyne preto spolu predstavoval sumu 1.031,94 Eur ( 31.088,20 Sk). Podľa potvrdenia OR PZ Malacky odporkyňa dňa 23. septembra 1998 nahlásila stratu občianskeho preukazu č. SB 224459 s dátumom straty 14.09.1998 s tým, že v tento deň jej bol vydaný nový OP č. 427215 SF. Dňa 8. septembra 1999 nahlásila stratu OP č. 427215 SF a v tento deň jej bol vydaný nový OP č. 835327 SF. Podľa stanoviska zdravotnej poisťovne Dôvera, odporkyňa od septembra 1998 nenahlásila stratu zdravotnej karty a nebola jej vydaná ani nová. Vo svojej výpovedi odporkyňa uviedla, že v rozhodnom čase ešte nebola s manželom rozvedená, ale nežili už v spoločnej domácnosti a zároveň, že nemá žiadnu vedomosť o uzatvorení zmluvy s navrhovateľom na jej meno a od navrhovateľa nedostala žiadnu faktúru, ani upomienku. Až po obdržaní platobného rozkazu sa dozvedela tieto skutočnosti. Poukázala na to, že jej bol odcudzený občiansky preukaz a jeho odcudzenie nahlásila na polícii. Okrem toho jej bol vtedy odcudzený aj vodičský preukaz a preukaz poistenca s tým, že nový vodičský preukaz jej bol vydaný dňa 22. 10. 1998 a stratu preukazu poistenca nenahlásila, pretože ho nepotrebovala. Tieto doklady jej podľa nej musel odcudziť manžel, ktorý v tej dobe žil v dome s družkou Zuzanou Galovičovou. Od leta 1998 bola nezamestnaná až do roku 2001. Okrem toho od 01. 11. 1998 sa aj s maloletými deťmi Dušanom, nar. 25.9.1980, Miroslavou, nar. 28.4.1982 a Rastislavom, nar. 9.7.1985 - 4 - odsťahovala k svojím rodičom do Spišskej Teplice na Budovateľskú 408, kde žila. Syn jej tam zmaturoval. Tvrdila, že podpisy na zmluvách o pripojení a dodatkoch k zmluvám nie sú jej podpisom. Podľa potvrdenia Obce Spišská Teplica odporkyňa mala prechodný pobyt v obci prihlásený aj s deťmi od 02. 12. 1998 do 02. 12. 2001. Z potvrdení o návšteve školy súd zistil, že syn odporkyne Dušan Jurkovič navštevoval od 02. 09. 1998 strednú školu v Bratislave, dcéra Miroslava navštevovala od 01. 10. 1998 strednú školu v Poprade a Rastislav Kovarovič navštevoval ZŠ v Spišskej Teplici od 09. 11. 1998. Zo záveru znaleckého posudku znalkyne z odboru grafológie, Mgr. Daniely Novosádovej, vyplýva, že sporné podpisy, vyhotovené k priezvisku Kovarovičová, obsiahnuté na Žiadosti o poskytovanie telekomunikačných služieb verejnej telefónnej siete v systéme NHT/GSM Eurotel Bratislava a. s. (č. 1. 7) zo dňa 12. 11. 1998 a na Dodatku VIANOCE 98 (č. 1. 8) zo dňa 12. 11 1998, ozn. ako SM č. 1 - 4/6-08, s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovil totožný pisateľ; Helenu Kovarovičovú znalkyňa nemôže jednoznačne vylúčiť ako pisateľku týchto podpisov; nemôže vylúčiť úmyselné menenie vlastného podpisu. Z vykonaného dokazovania a s odkazom na ust. § 51 O.z., 273 OBZ, § 8 ods. 1 zák. č. 110/64 Zb. a Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporkyňa podpísala sporné zmluvy o pripojení. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku Mgr. Daniely Novosádovej a jej výpovede. Z preukázanej platnosti zmlúv a ich dodatkov ustálil, že odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť z nich vyplývajúcu, keď v lehote splatnosti neuhradila faktúry za vykonané a účtované služby. Z toho dôvodu došlo k vypojeniu prevádzky mobilného telefónu odporkyne zo strany navrhovateľa ako prevádzkovateľa. Odporkyňa zároveň nedodržala podmienky poskytnutia zľavy na kúpu mobilných telefónov, nakoľko počas dohodnutej doby 18 mesiacov od aktivácie SIM karty v mobilnom telefóne došlo pre neplatenie faktúr odporkyňou k vypojeniu mobilného telefónu z prevádzky. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie neuhradených faktúr celkom v sume 565,23 Eur (17.028,20 Sk) za hovorné a služby a 464,71 Eur (2x 7.000,- Sk) ako zmluvné pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok zo strany odporkyne. Vzhľadom k omeškaniu odporkyne s plnením peňažného záväzku, navrhovateľovi priznal podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska od 22. 03. 2001, t. j. odo dňa doručenia návrhu odporkyni, nakoľko navrhovateľ nepreukázal doručenie - 5 - pokusu o zmier, v ktorom určil lehotu splatnosti do 31. 01. 1999. Vo zvyšku úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku za návrh a odvolanie v sume 2x 51,45 Eur (1.550,- Sk), ďalej z náhrady za preddavok znalca v sume 165,97 Eur a odmenu advokáta v sume 1.709,93 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli súdom priznané za tri úkony právnej služby á 700 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 24. 01. 2002 a 14. 02. 2002), režijný paušál: 3x á 100 Sk, 3 úkony právnej pomoci á 1.583,- Sk (odvolanie a účasť na pojednávaniach dňa 01. 04. 2003 a 30. 03. 2004) + 3975,75 za jedno odročené pojednávanie, režijný paušál: 3x á 128,- Sk + 1x á 136 Sk, za štyri úkony právnej pomoci á 1.850,- Sk (účasť na štyroch pojednávaniach) a 925,- Sk ako dve štvrtiny úkonu za dve odročené pojednávania (462,5x 2) + režijný paušál: 1x á 150 Sk, 4x á 178,- Sk + 1x á 190,- Sk, všetko podľa vyhl. č. 240/1990 Zb, vyhl. č. 163/2002 Z.z. a vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu s 19 % DPH za úkony vykonané po 01. 04. 2006 v sume 1.280,- Sk. Ďalej sumu 163,01 Eur za 2 úkony právnej pomoci á 61,41 Eur (účasť na pojednávaniach dňa 25. 02. 2009 a 17. 02. 2010), s režijným paušálom po 6,95 Eur za jedn úkon a 7,21 Eur za jeden úkon a 19 % DPH v sume 26,03 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a vyhl. č. 557/2008 Z.z., náhradu cestovného v sume 424,14 Eur za účasť na 12 pojednávaniach zo Skalice do Malaciek a späť a náhradu za stratu času v sume 480,08 Eur. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. odporkyni tiež uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v celkovej výške 394,79 Eur. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá pre nesprávne právne posúdenie veci navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrh v celom rozsahu zamietne. Namietala, že zmluvy nemohla uzatvoriť na číslo občianskeho preukazu SB224459, nakoľko v tej dobe tento občiansky preukaz už nevlastnila a jeho strata bola nahlásená na OR PZ Malacky. V čase podpisovania zmlúv mala vydaný nový občiansky preukaz. Poukázala tiež na záver znalkyne, podľa ktorého odporkyňu nemožno jednoznačne vylúčiť ako pisateľku sporných podpisov a avšak pre ich úmyselné marenie nemožno ani jednoznačne potvrdiť, že podpisy patria odporkyni. Nie je preto s istotou možné tvrdiť, že sporné zmluvy podpísala odporkyňa, ktorá v rozhodnej dobe nedisponovala v zmluve uvedeným občianskym preukazom. Navrhovateľ sa v zákonnej lehote odvolal len voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. V odvolaní namietal nesprávne spočítanie všetkých uskutočnených úkonov a poplatkov. Poukázal na to, že v odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že priznáva odmenu advokáta vo výške 1.709,93 Eur, avšak vo - 6 - výrokovej časti je uvedená suma 1.709,93 Eur bez započítania poplatkov zaplatených navrhovateľom (2x 51,45 Eur + 165,97 Eur). Je preto zrejmé, že uvedená suma poplatkov mala byť pripočítaná k náhrade trov právneho zastúpenia. V časti týkajúcej sa odmeny advokáta je tiež uvádzané, že nebola priznaná plná výška trov právneho zastúpenia, avšak zo samotného rozhodnutia nie je zrejmé, pri ktorých úkonoch táto výška priznaná nebola. Z výpočtu trov právneho zastúpenia je tiež zrejmé, že nebola priznaná odmena advokáta za niektoré účtované úkony právnej služby, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, za ktoré a prečo. Vzhľadom na uvedené, odôvodnenie trov právneho zastúpenia označil za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolaciemu súdu navrhol, aby v napadnutej časti prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby navrhovateľovi priznal trovy konania tak, ako boli právnym zástupcom vyúčtované. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporkyne vo veci samej a odvolanie navrhovateľa v časti náhrady trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dôvodným je len odvolanie navrhovateľa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. V prejednávanej veci súd prvého stupňa opätovne rozhodoval o veci, po tom, ako Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 01. 04. 2003, č. k. 15Co/258/2002-62, zrušil prvé meritórne rozhodnutie súdu v danej veci (rozsudok zo dňa 14. 02. 2002, č. k. 4C/76/2001-41), ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. V novom konaní bolo úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie tak, aby opätovné rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. V intenciách pokynov odvolacieho súdu a za účelom preukázania, či zmluvy o pripojení vrátane dodatkov kontrahovala odporkyňa, prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a nariadením znaleckého dokazovania doplneným výsluchom ustanovenej znalkyne. Za rozhodný dôkaz pritom označil znalecký posudok Mgr. Daniely Novosádovej z odboru grafológie a jej výpoveď, z ktorých vyhodnotil, že podpisy na predmetných zmluvách patria odporkyni. Odporkyňa v odvolaní namietala, že súdom ustanovená znalkyňa nevedela s istotou potvrdiť záver o tom, že sporné podpisy patria odporkyni a rovnako skutočnosť, že zmluvy nemohla uzavrieť odporkyňa na číslo OP: SB224459, nakoľko v čase uzatvárania zmlúv už uvedený občiansky preukaz, ktorý jej mal byť odcudzený, nemala a vydaný jej bol nový občiansky preukaz. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvého stupňa prikláňa k záverom znalkyne Mgr. Daniely Novosádovej s tým, že odporkyňa dňa 12. 11. 1998 uzatvorila - 7 - s navrhovateľom zmluvy o pripojení v spojení s ich dodatkami, a to z nasledovných dôvodov: Znalkyňa z grafologického skúmania sporných podpisov dospela k záveru, že obe zmluvy o pripojení a dodatky k nim boli podpísané zhodnou osobou, ktorá sa úmyselne snažila pozmeniť podpis. Vyplýva to zo skutočnosti, že sa jedná o podpisy z toho istého dňa, pričom každý z nich je iný, umelo vykonštruovaný. Porovnávacou analýzou znalkyňa zistila, že tieto na prvý pohľad rozdielne podpisy vykazujú spoločné znaky a najmä detaily. Ako príklad uviedla, že odporkyňa, aj napriek tomu, že v priezvisku nemá písmeno l, toto používa pri písaní, či už v zaoblenom tvare alebo v tvare trojuholníka. V sporných podpisoch sa jednoznačne nachádzajú spoločné znaky, aj písmeno l v oboch variantoch, ďalej písmeno „o“ a veľké „K“, čo s najväčšou pravdepodobnosťou odôvodňuje záver o tom, že sporné podpisy vyhotovil zhodný pisateľ. Vzhľadom k vykonštruovaným prvkom nemohla nepochybne preukázať svoj záver o tom, že sa jedná o podpisy odporkyne, aj napriek tomu, že sporné podpisy obsahujú priveľa zhodných znakov so skutočným podpisom odporkyne. Z uvedeného vyplýva, že obe zmluvy o pripojení dňa 12. 11. 1998 podpísala tá istá osoba, ktorá sa zámerne snažila pozmeniť podpis. Vylúčiť možno tvrdenie odporkyne, že zmluvy podpísal jej bývalý manžel, nakoľko zmluvy boli uzatvárané na meno odporkyne, t. j. zmluvy musela podpísať osoba ženského pohlavia. Podmienkou podpisu zmlúv bola legitimácia tejto osoby dokladom totožnosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvé stupňa je zrejmé, že osoba, ktorá zmluvy podpísala predložila pracovníkovi navrhovateľa občiansky preukaz č.: SB224459, t. j. občiansky preukaz odporkyne, ktorého stratu odporkyňa nahlásila na OR PZ Malacky dňa 23. 09. 1998, kedy jej bol vydaný nový občiansky preukaz s č.: 42721555. Podľa odvolacieho súdu má za to, že len z odporkyňou tvrdenej a nahlásenej straty občianskeho preukazu nemožno vyvodiť záver, že odporkyňa nemohla zmluvy podpísať a legitimovať sa starým občianskym preukazom. Predloženie platného občianskeho preukazu a overenie totožnosti pracovníkom navrhovateľa bolo nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia sporných zmlúv. Pokiaľ by odporkyňa starým občianskym preukazom disponovala, nič by jej nebránilo legitimovať sa ním pri uzatváraní sporných zmlúv a pracovník navrhovateľa by mal z neho riadne overenú totožnosť odporkyne. Za málo pravdepodobnú považuje odvolací súd skutočnosť, že by sa týmto občianskym preukazom legitimovala iná osoba ženského pohlavia, natoľko podobná odporkyni, aby to u pracovníka navrhovateľa nevzbudzovalo pochybnosť pri kontrole totožnosti, a naviac by sa táto osoba podpísala za odporkyňu podpisom vykazujúcim viacero spoločných znakov so skutočným podpisom odporkyne, do ktorého by naviac zahrnul písmeno, ktoré sa v jej priezvisku vôbec nenachádza. Neprehliadnuteľnou je aj ďalšia podozrivá strata občianskeho preukazu odporkyňou, a to v septembri 1999. - 8 - Znalkyňa s vysokou mierou pravdepodobnosti označila odporkyňu za pisateľku podpisov na zmluvách uzatvorených s navrhovateľom a tomu to záveru zodpovedajú aj ďalšie vyššie opísané nepriame súvislosti. Na druhej strane odporkyňa v konaní ničím nepreukázala svoju obranu, že sporné zmluvy, ku ktorým bol predložený údajne stratený občianky preukaz odporkyne, nepodpísala. Vzhľadom na výsledky znaleckého skúmania a vykonaným dokazovaním zistené skutkové okolnosti, by záver súdu o tom, že odporkyňa nepodpísala zmluvy o pripojení vrátane ich dodatkov, bol nepochybne arbitrárny. Naopak záver súdu o tom, že odporkyňa zmluvy s navrhovateľom uzatvorila, je logickým vyhodnotením zisteného skutkového stavu a záverov znaleckého skúmania. Nakoľko z navrhovateľom predložených listinných dôkazov tiež vyplýva, že odporkyňa záväzky, ktoré na seba prevzala zmluvami o pripojení v spojení s dodatkami k nim, uzatvorenými s navrhovateľom dňa 12. 11. 19998, nesplnila, nárok uplatnený navrhovateľom je dôvodný a jeho výška s príslušenstvom je preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa bol v danej veci napadnutý aj v časti výroku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania voči neúspešnej odporkyni. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa, odôvodnené nepreskúmateľnosťou rozhodnutia súdu v tejto časti, za dôvodné. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ust. § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Túto požiadavku (vyplývajúcu vo všeobecnej rovine z práva na spravodlivý proces) je treba uplatniť aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, ktorá je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Z porovnania vyčíslenia trov prvostupňového konania právnym zástupcom navrhovateľa založenom na č. l. 242 a výšky trov konania priznanej súdom prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd si neosvojil vyčíslenie trov konania - 9 - navrhovateľa, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo, a ktoré položky vyúčtovania nebolo možné v rámci náhrady trov konania priznať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepresvedčivé, zmätočné a nepreskúmateľné. Uvedené má za následok nemožnosť posúdenia vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania odvolacím súdom a odňatie možnosti obom účastníkom konania relevantným spôsobom sa brániť a argumentovať proti rozhodnutiu súdu v tejto časti, t. j. odňatie možnosti konať pred súdom. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd musel výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania z dôvodu uvedeného v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom rozhodnutí o náhrade trov konania prvostupňový súd riadne a presvedčivo odôvodní svoje rozhodnutie o náhrade trov konania tak, aby z neho bolo zrejmé, prečo, a za ktoré úkony právnej služby nebola navrhovateľovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, resp. bola priznaná v nižšej výške. Súčasne vzhľadom na zmenu Občianskeho súdneho poriadku od rozhodovania súdu prvého stupňa, zavedenú zákonom č. 332/2011 Z.z. a účinnú od 01. 01. 2012, vo výroku rozhodnutia o náhrade trov konania prvostupňový súd osobitne vyjadrí trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu prizná. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Odvolaním nenapadnutý výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola priznaná náhrada trov štátu, zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.