Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200080 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200080.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: UFA Sports Slovakia s.r.o., Lakeside Park I 01, Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 36 863 670, právne zastúpený: Advokátska kancelária Zárecký Zeman Ďurišová, Medená 18, 811 02 Bratislava proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Star. 7/2012 zo dňa 04.01.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec bude postúpená Okresnému úradu v Bratislave, so sídlom Staromestská 6 v Bratislave, ako orgánu príslušnému na konanie vo veci. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 19.01.2012 domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovanej č. Star. 7/2012 zo dňa 04.01.2012. Predmetným rozhodnutím bolo zakázané športové podujatie - medzinárodný futbalový turnaj ,,Fortuna víkend šampiónov“, ktoré sa malo konať dňa 08.01.2012 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu - Slovnaft Aréna, na ul. Odbojárov č. 9 v Bratislave. Žalobca v žalobe uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, k akým záverom žalovaná vôbec dospela, pretože rozhodnutie len cituje žiadosť Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 04.01.2012. Žalobca poukázal na to, že ním organizované podujatie síce možno považovať za medzinárodnú súťaž, keďže sa ho mali zúčastniť súťažiace družstvá zo Slovenskej republiky a z Českej republiky, avšak toto podujatie nebolo a ani nemalo byť riadené žiadnou športovou organizáciou a už vôbec nie medzinárodnou športovou organizáciou, ani nešlo o najvyššiu celoštátnu súťaž dospelých. Podujatie predstavovalo športové podujatie, ktoré sa rozhodol zorganizovať žalobca. Slovné spojenie ,,najmä futbalové podujatie alebo hokejové podujatie“ použité v § 4 ods. 1 zákona č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 479/2008 Z.z.“) sa musí viazať na medzinárodné podujatie riadené medzinárodnou športovou organizáciou alebo najvyššej celoštátnej súťaže. Teda podľa žalobcu ust. § 4 ods. 1 zákona č. 479/2008 Z.z. sa nevzťahuje na každé futbalové podujatie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, sa žalobca domnieva, že sa nemohol dopustiť porušenia ust. § 4 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z., keďže nešlo o podujatie podľa § 4 ods. 1 cit. zákona. Podľa žalobcu je nepravdivé tvrdenie, že v oznámení pre obec zo dňa 8.12.2011 neuviedol opatrenia, ktoré urobí, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku, ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia účastníkov podujatia alebo životného prostredia, nakoľko žalobca v prílohe č. 1 k oznámeniu pre obec uviedol tieto opatrenia. Ďalej žalobca uviedol, že z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 479/2008 Z.z. nevyplýva presná lehota, dokedy si má organizátor splniť túto povinnosť. Nakoľko v uvedenom ustanovení nie je stanovená lehota, ustanovenie treba vykladať tak, že tieto organizačné poriadky, bezpečnostné opatrenia a opatrenia na ochranu zdravia musia byť vypracované a zverejnené najneskôr do začatia podujatia. Žalobca tieto poriadky priebežne pripravoval v spolupráci s políciou. Navyše, na pracovnom stretnutí žalobcovi bolo oznámené, že ich má predložiť do 05.01.2012. Taktiež samotný štadión, na ktorom sa podujatie malo organizovať, má a mal vypracované organizačné poriadky a bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zverejnené na štadióne. Išlo najmä o prevádzkový poriadok štadióna a Požiarny evakuačný plán štadióna. Žalobca dokonca už e-mailom zo dňa 13.12.2011 predložil polícii požiarny evakuačný plán štadióna. Zároveň došlo k dohode, že podujatie sa bude spravovať prevádzkovým poriadkom štadióna, ktorý je aj zverejnený na internetovej stránke štadióna www.starz.sk <http://www.starz.sk>. Žalobca ďalej uviedol, že na prvom bezpečnostnom stretnutí počítal s počtom 100 usporiadateľov a pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby, pričom tento počet postupne zvyšoval úmerne počtu očakávaných divákov a požiadavkám polície. Ako vyplýva z oznámenia pre obec, žalobca v čase prípravy tohto oznámenia, t.j. 8.12.2011 už stanovil tento počet na 250, z toho pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby bolo 200. Na poslednom organizačnom a prípravnom stretnutí zo dňa 3.1.2011 žalobca navýšil tento počet na 275 pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby. Podľa žalobcu tento počet postačoval na zabezpečenie riadneho zorganizovania podujatia na štadióne, ktorý má kapacitu 10 000 divákov. Žalobca zdôraznil, že ním navrhovaný počet členov usporiadateľskej služby a pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby bol vyšší ako na akomkoľvek inom športovom podujatí organizovanom na území Slovenskej republiky s kapacitou cca 10 000 divákov. K porušeniu § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 479/2008 Z.z. tento uvádza, že už na prvom organizačnom a prípravnom stretnutí bolo hľadisko rozdelené z pohľadu bezpečnosti na sektory pre jednotlivé tábory fanúšikov tak, aby minimálne dochádzalo k ich bezprostrednému kontaktu. Jednotlivé hracie tímy boli podľa tejto schémy aj rozdelené do skupín, v ktorých mali hrať. Na prípadné strety boli pripravení aj pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby LR a KONDOR spol. s r.o., so sídlom Košická 6, 821 09 Bratislava, ktorá má skúsenosti so zabezpečovaním poriadku na rizikových futbalových zápasoch. Žalobca má za to, že zabezpečil potrebné opatrenia na oddelenie skupín priaznivcov súťažiacich družstiev tak, ako to požaduje § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 479/2008 Z.z., hoci táto povinnosť sa na organizovanie podujatia nevzťahovala. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom na vydanie rozhodnutia, boli údajné porušenia zákona č. 479/2008 Z.z. a nie skutočnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z. Podľa žalobcu žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil, ako dospel k záveru, že údajné porušenia majú za následok, že účastníkom podujatia hrozí závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, či podujatie môže obmedzovať verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva, alebo ohrozovať životné prostredie. Z § 8 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že hrozba nebezpečenstva pre zdravie účastníkov sama o sebe nie je dôvodom na zakázanie športového podujatia. Touto je len hrozba závažného nebezpečenstva pre zdravie účastníkov. Z rozhodnutia však nijakým spôsobom nevyplýva, že na podujatí malo hroziť závažné nebezpečenstvo pre účastníkov konania. Žalobca je toho názoru, že zákaz organizovania športového podujatia podľa § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z. predstavuje výnimočný zásah do možnosti organizovania športového podujatia. Tým, že ide o výnimočný zásah a podstatný zásah do práva zorganizovať športové podujatia, je o to naliehavejšie, aby pri vykonaní tohto zásahu bola daná možnosť organizátorovi vyjadriť sa k takémuto zásahu ešte pred jeho uskutočnením. Ani na organizačnom a prípravnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.01.2012 a na ktorom sa zúčastnil i poverený zástupca, žalobca nebol žalovanou upozornený na žiadne nedostatky v organizácii podujatia. Žalovaná na druhý deň vydala rozhodnutie, ktoré nezodpovedalo zásade uvedenej v § 8 ods. 4 zákona č. 479/2008 Z.z. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná nedala žalobcovi, ako účastníkovi konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie tak, ako to vyžaduje § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý sa na dané konanie vzťahuje (§ 14 ods. 1 zákona č. 479/2008 Z.z.). Taktiež v rozhodnutí uvedené písomné upozornenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ktoré sa malo uskutočniť dňa 02.01.2012, bolo doručené žalobcovi až 05.01.2012, t.j. až po doručení rozhodnutia. Žalobca teda vôbec nemal možnosť vyjadriť sa k tomuto písomnému upozorneniu Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Ďalej mu nebolo umožnené oboznámiť sa so žiadosťou Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 04.01.2012, na základe ktorej žalovaný vydal rozhodnutie a ktorá bola jediným podkladom rozhodnutia. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď v rozhodnutí žalovaný poukazuje na žiadosť Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 04.01.2012, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, k akým skutočnostiam dospel, ako zhodnotil túto žiadosť, resp. akými úvahami bol vedený pri jeho vydaní. V rozhodnutí nie je ani konštatované, že existujú skutočnosti, ktoré sú uvedené v § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z., t.j. skutočnosti, ktoré odôvodňujú vydať zákaz športového podujatia. Záverom uvádza, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o zákaze organizovania športového podujatia je výnimočný zásah do tohto práva, takéto rozhodnutie, jeho následky musia byť i primerané, čo vyplýva i z čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Ak by teda aj žalovaný správne dospel k záveru, že existovali skutočnosti na vydanie zákazu podľa § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z., bolo jeho povinnosťou vyložiť ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z. ústavnokonformným spôsobom, v zmysle ktorého sa mal žalovaný zaoberať, či by účel sledovaný § 8 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z. nebolo možné dosiahnuť tak, že sa zakáže podujatie s účasťou divákov, teda že podujatie je možné uskutočniť bez účasti divákov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.03.2012 uviedla, že písomné oznámenie žalobcu označené ako ,,Nahlásenie konania akcie“ nebolo možné považovať za požiadanie policajného zboru o pomoc, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 3 písm. o) resp. § 4 ods. 4 zákona č. 479/2008 Z.z., t.j. žalobca je povinný požiadať písomne obec a Policajný zbor o pomoc pri zabezpečení ochrany verejného poriadku na podujatí, ak je podujatie označené za rizikové a to najneskôr 15 dní pred jeho začiatkom, pričom v písomnej žiadosti uvedie údaje podľa § 3 ods. 3 a bezpečnostné opatrenia podľa odseku 2. Žalobca vo svojom písomnom oznámení uviedol, že ide o podujatie rizikové. Žalovaná zastáva názor, že v tomto prípade niet pochýb, že išlo o medzinárodnú súťaž, futbalové podujatie, riadenú medzinárodnými športovými organizáciami v zmysle § 4 ods. 1 predmetného zákona a navrhovateľ ako organizátor bol jednoznačne povinný splniť povinnosti uvedené v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 479/2008 Z.z. Žalobca na svojej stránke deklaruje, že je medzinárodná marketingová agentúra organizujúca športové podujatia a spolupracujúca s medzinárodnými športovými organizáciami, ako sú FIFA a UEFA. Žalovaná poukázala na to, že žalobca uvádza, že povinnosť stanovenú v ust. v § 4 ods. 3 písm. o) splnil, čím sám žalobca podľa žalovanej potvrdzuje, že predmetné ustanovenie sa v tomto prípade na žalobcu vzťahovalo a bol povinný požiadať policajný zbor o pomoc. Uviedla, že opatrenia, ktoré žalobca uviedol v prílohe č. 1 k oznámeniu pre obec boli nedostatočné na zabezpečenie toho, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku, ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia účastníkov podujatia. Naviac žalobca v prílohe č. 1 oznámenia pre obec uviedol ako jedno z opatrení ,,policajný doprovod fanúšikov Trnavy zo stanice do haly a späť“, ktoré ako organizátor podujatia nebol schopný zabezpečiť. Predmetný zákaz zo strany žalovanej bol vydaný aj z dôvodu, že žalobca do vydania rozhodnutia nedoložil vypracované organizačné poriadky, bezpečnostné opatrenia a opatrenia na ochranu zdravia a nezabezpečil ich zverejnenie tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 zákona č. 479/2008 Z.z. Žalovaná uvádza, že predmetné doklady mali byť zo strany žalobcu doručené v termíne do 05.01.2012. V tomto prípade správny orgán určil lehotu v zmysle ust. § 27 ods. 1 správneho poriadku. Sám žalobca potvrdzuje, že táto lehota mu žalovanou bola daná, pričom ako uvádza v návrhu mal v úmysle predmetné doklady zabezpečiť v lehote do začatia podujatia, čím potvrdil tvrdenie žalovanej, že si svoje povinnosti, ktoré mu boli dané v stanovenom termíne nesplnil. Žalovaná vytýka žalobcovi, že neuviedol, že každé podujatie je nutné z hľadiska počtu členov usporiadateľskej služby posudzovať jednotlivo, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, či hrozí narušenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti, života a zdravia účastníkov podujatia. Neuviedol, kto sa na ním uvedených podujatiach zúčastnil, či išlo o podujatia rizikové, a preto bolo potrebné na ochranu bezpečnosti, života a zdravia účastníkov podujatia zabezpečiť potrebný počet členov usporiadateľskej služby väčší, ako sa ,,obvykle“ využíva. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že predmetné futbalové podujatie nie je možné porovnávať s podujatiami hokejovými, nakoľko správanie sa fanúšikov futbalových podujatí je úplne iné ako správanie sa fanúšikov hokejových podujatí. Žalobca podľa žalovanej na pracovnom stretnutí nedeklaroval žiadne konkrétne opatrenia na zabezpečenie verejného poriadku, bezpečnosti života a zdravia účastníkov, uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by tieto nedostatky neboli prezentované na stretnutí zo dňa 13.12.2011, 03.01.2012 tak, ako to uvádza vo svojom návrhu. Podľa žalovanej samotný štadión Ondreja Nepelu - Slovnaft Aréna nie je funkčne postavený tak, aby bolo možné reálne oddeliť od seba skupiny priaznivcov súťažiacich družstiev alebo priaznivcov športovcov, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 479/2008 Z.z., aby nedochádzalo k vzájomnému stretu týchto skupín a teda k možnému ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia účastníkov tohto podujatia. Na predmetnom štadióne nie je pri takomto type podujatia možné zaručiť bezpečnosť divákov účinným oddelením skupín súperiacich fanúšikov. Naviac žalovaná poznamenáva, že samotný štadión Ondreja Nepelu - Slovnaft Aréna, keďže ide o uzavretý priestor v zastavanej časti obce, neposkytuje možnosti, v prípade potreby na použitie možných donucovacích prostriedkov polície na zabezpečenie bezpečnosti a poriadku, ako sú vodné delá a slzný plyn. To, že halový futbalový zápas predstavuje ohrozenie bezpečnosti života a zdravia účastníkov, potvrdzuje aj skutočnosť, že dňa 07.01.2012 organizátori obdobného halového futbalového turnaja Schweinske Cup v nemeckom meste Hamburg zrušili zostávajúci priebeh podujatia. Dôvodom bola bitka fanúšikov v prvý deň turnaja medzi fanúšikmi St. Pauli a VfB Lübeck. Žalovaná poukazovala ďalej na skutočnosť, že v zmysle ust. § 9 ods. 4 zákona č. 479/2008 Z.z. pri organizovaní podujatí na štadiónoch s kapacitou nad 5 000 účastníkov, na ktorých možno odôvodnene predpokladať rušenie verejného poriadku alebo v iných osobitných prípadoch určených medzinárodnými športovými pravidlami alebo obcou, nie sú povolené pre účastníkov podujatia miesta na státie. Žalobca toto ustanovenie nerešpektoval a podľa žalovanej informácií verejne prístupných na internete predával lístky na státie. Podľa žalovanej bola jednoznačne preukázaná hrozba závažného nebezpečenstva a ohrozenie života a zdravia účastníkov tohto podujatia, a preto v zmysle ust. § 1 ods. 6 predmetného zákona nebolo možné začať podujatie, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené týmto zákonom. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že o zakázanie podujatia bol žalovaný požiadaný písomnou žiadosťou policajného zboru zo dňa 04.01.2012, v dôsledku čoho žalovaný bol povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zakázať podujatie ,,Fortuna víkend šampiónov“, ktoré sa malo konať dňa 08.01.2012. Žalobca bol na tieto skutočnosti listom zo dňa 02.01.2012 písomne upozornený. Zároveň bol na tieto skutočnosti žalobca upozornený aj na pracovnom rokovaní dňa 13.12.2011 a 03.01.2012 a to riaditeľom odboru poriadkovej polície Mgr. Viliamom Adamcom. Žalovaná je názoru, že odôvodnenie rozhodnutia vydané zo dňa 04.01.2012 pod Star. 7/2012 spĺňa všetky náležitosti, tak ako to vyžaduje správny poriadok. Predmetné odôvodnenie rozhodnutia uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. V tomto prípade je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľné a má dostatok dôvodov preukazujúcich výrok rozhodnutia. Žalobca mal požiadať o opravu odôvodnenia predmetného rozhodnutia, pokiaľ sa domnieval, že nemá podklad v zistení skutkového stavu. V závere žalovaná poznamenala, že je dôležité a prvoradé posúdenie otázky, či v tomto prípade stoja súkromné záujmy žalobcu nad všeobecným záujmom spoločnosti, ktorým je bezpochyby chrániť bezpečnosť a zdravie obyvateľov a všetkých ostatných osôb, ktoré by sa v rozhodnom čase mohli ocitnúť v mieste alebo v okolí konania verejného športového podujatia. Na základe uvedeného žiadala, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu. III. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 17/2012-111 zo dňa 14.2.2013 tak, že na základe žalobného návrhu žalobcu krajský súd zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP preskúmavané rozhodnutie žalovanej č. Star 7/2012. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením NSSR 2Sžo 28/2013 zo dňa 20.8.2014 tak, že NSSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uznesenia NSSR vyplýva právny názor, že : „Keďže v danom prípade krajský súd dospel sám k záveru, že poučovacia povinnosť žalovanej je v rozpore so zákonom a že vo veci má rozhodovať ešte odvolací správny orgán (s ktorou skutočnosťou sa stotožňuje i odvolací súd), bolo potom povinnosťou krajského súdu zaoberať sa prioritne otázkou, či je vo veci príslušný konať a teda, či je vybavený právomocou rozhodnúť o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej v konaní podľa piatej časti hlavy druhej OSP. V tomto prípade ide preto o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania (vecnej a funkčnej príslušnosti súdu). Súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bolo v danom prípade povinnosťou krajského súdu konanie vo veci zastaviť a po právoplatnosti uznesenia vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu, ktorý je vo veci odvolacím správnym orgánom, ktorý procesný postup by bol súladný s príslušnou procesnou právnou úpravou, uvedenou v § 104 ods. 1 veta druhá OSP. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť“. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval nasledovné: Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 104 ods. 1 OSP (v spojení s ust. § 246c ods. 1 OSP), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa ust. § 1 zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy, tento zákon: a) ustanovuje postavenie sídla a územné obvody a pôsobnosť okresných úradov b) upravuje vyhlasovanie vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy c) zrušuje niektoré miestne orgány štátnej správy a upravuje vzťahy súvisiace s ich zrušením Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 4 a 5: a) riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočnený okresnými úradmi, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa ust. § 250ja ods. 4 OSP, súd prvého stupňa, aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd s poukazom na právny názor NSSR vyslovený v uznesení NSSR 2Sžo 28/2013 zo dňa 20.8.2014 (strana 4, 5 citovaného uznesenia), s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 104 ods. 1 OSP konanie vo veci zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená príslušnému Okresnému úradu, so sídlom v Bratislave na Staromestskej ulici č. 6. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 246c ods. 1 OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.