Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/138/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200670 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200670.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Rabaka reklamné panely, s.r.o., IČO: 36 213 136, Rampová 5, Košice, zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Letisko Sliač, a.s., IČO: 36 633 283, Letisko Sliač, Sliač, 2/ Dopravný úrad, Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07723/2012/SVBP -10617 zo dňa 17.02.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.03.2012 sa právny predchodca žalobcu (ďalej aj ako „žalobca“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07723/2012/SVBP-10617 zo dňa 17.02.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB XXXX-XXX/XXXX-X:OŠSS Bi zo dňa 09.11.2011. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. Y. BB XXXX-XXX/XXXX-X:OŠSS Bi zo dňa 09.11.2011 zrušil právoplatné rozhodnutie stavebného úradu obce Badín č. Oc.Ú.-XXX/XXXX/PM, ev. č. X/XXXX zo dňa 14.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011, ktorým bola povolená stavba „Doublebigboard Badín a NN káblová prípojka“ na pozemku KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X v katastrálnom území H., pre stavebníka: NOX, s.r.o., Murgašova 8, Banská Bystrica. Žalobou napadnuté rozhodnutia žalobca považoval za vydané v rozpore so zákonom, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 24.05.2011 požiadal stavebný úrad obce Badín o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Doublebigboard Badín a NN káblová prípojka“ na pozemku parc. č. KN XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, k.ú. H.. Stavebný úrad dňa 14.06.2011 vydal rozhodnutie č. Oc.Ú-XXX/XXXX/PM, ev. č. X/XXXX, ktorým stavbu povolil. Dňa 01.08.2011 bolo Krajskému úradu v Banskej Bystrici doručené podanie pribratého účastníka Letisko Sliač, a.s., v ktorom sa namietal nesprávny postup stavebného úradu, kedy sa pribratému účastníkovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Dňa 15.08.2011 bolo Krajskému úradu v Banskej Bystrici doručené podanie pribratého účastníka Leteckého úradu Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 14.06.2011 v mimo odvolacom konaní. Niekdajší Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím č. Y. BB-XXXX-XXX/XXXX-X:OŠSS Bi zo dňa 09.01.2011 zrušil právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 14.06.2011. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v žalobe napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.02.2012, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici potvrdil. Žalobca poukázal na konštantné závery právnej teórie, z ktorých vyplýva, že pri zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho konania môžu nastať dve situácie, a to že sa rozhodnutie s konečnou platnosťou ruší (napr. vtedy, ak nemalo byť vydané vôbec), alebo že sa rozhodnutie zruší a vec sa vráti späť správnemu orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal, na nové konanie a rozhodnutie. V danom prípade podľa žalobcu nejde o stav, ktorý by spadal pod prvú alternatívu, keďže o návrhu v stavebnom konaní nesporne rozhodnuté byť malo. Ide o prípad, kedy následkom rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho konania má byť opätovné konanie o vydaní stavebného povolenia. Výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu (Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici) neobsahuje výrok o vrátení veci obci Badín na ďalšie konanie a preto je v dôsledku svojej neúplnosti nesprávny a vytvára nežiaduce vákuum v ďalšom konaní. Rozhodnutie žalovaného sa s touto námietkou uvedenou v žalobcovom odvolaní proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici nijako nevysporiadalo, v dôsledku čoho je podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň žalobca zdôraznil svoju dobromyseľnosť v stavebnom konaní i dobromyseľnosť z neho nadobudnutých práv, čo zo strany správneho orgánu nikdy nebolo spochybnené. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že „v danom prípade prevažuje verejný záujem na dodržaní zákonnosti najmä s ohľadom na bezpečnosť civilnej leteckej dopravy“, považoval ho za nedostatočné, svojvoľné a arbitrárne. Správny orgán sa mal i s ohľadom na námietky žalobcu dôsledne sa zaoberať dobromyseľne nadobudnutými právami, rozsahom a obsahom verejného záujmu a ich vzájomným pomerom a dôležitosťou v danej konkrétnej veci. Povinnosť dbať na ochranu práv nadobudnutých dobromyseľne znamená, že správny orgán musí v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti zvažovať, či a do akej miery prevažuje všeobecný záujem na zrušení alebo zmene rozhodnutia nad záujmom na jeho zachovaní, t.j. do akej miery prevažuje záujem na dôslednom uplatnení zákonnosti nad záujmom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Žalovaný, ktorý len skonštatoval, že verejný záujem prevyšuje nad súkromným, bez dostatočného odôvodnenia, považoval žalobca za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov v súlade s požiadavkami na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia v správnom konaní. Žalobca tiež namietal, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania má smerovať k tomu, či preskúmavané rozhodnutie bolo v rozpore s hmotným právom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (R 69/2002), podľa ktorého zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici uvádzajú predovšetkým rozpory s právnymi ustanoveniami procesného charakteru a nie rozpory s právom hmotným. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 02.05.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dôvodom zrušenia právoplatného stavebného povolenia vydaného stavebným úradom obce Badín bolo porušenie § 32 ods. 1 správneho poriadku a porušenie § 59 ods. 1 písm. b/, § 62 ods. 32, § 71 ods. 1 písm. c/, § 126 ods. 1, § 140a ods. 1 písm. a/ a ods. 3 a § 140b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Nesprávnym postupom v konaní o povolení reklamného zariadenia a NN káblovej prípojky stavebný úrad nezabezpečil záväzné stanovisko Leteckého úradu Slovenskej republiky ako dotknutého orgánu k povoľovanému reklamnému zariadeniu a vydal rozhodnutie bez obstarania jeho záväzného stanoviska a tiež neumožnil spoločnosti Letisko Sliač, a.s. zúčastniť sa na konaní, napriek tomu, že povoľovaná stavba sa nachádzala v ochrannom pásme Letiska Sliač. Žalovaný poukazujúc na vyššie spomenuté ustanovenia právnych predpisov uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že odňatie možnosti účastníkovi konania zúčastniť sa konania je podstatným porušením zákona, ktoré je aj jedným z dôvodov pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku. Už samotné porušenie práv účastníka, v tomto prípade pribratého účastníka Letisko Sliač, a.s., by bolo dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad navyše hrubým spôsobom porušil zákon aj tým, že vydal rozhodnutie bez záväzného stanoviska dotknutého orgánu (§ 140a a § 140b stavebného zákona), v danom prípade Leteckého úradu Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že mu z vlastnej úradnej činnosti bolo známe, že v danej lokalite je potrebné preskúmať dodržanie podmienok ochrany verejného záujmu, chráneného osobitným predpisom o civilnom letectve. Ochrana bezpečnosti civilného letectva, v rámci ktorej sú chránené nielen materiálne hodnoty, ale najmä ľudské životy (pričom nie je podstatné, že v danej lokalite doposiaľ nedošlo k leteckému nešťastiu), je nepopierateľne vyššou hodnotou, ako dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a jeho komerčné záujmy (§ 126 stavebného zákona). Ako je uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, existencia ochranného pásma letiska je verejne prístupnou informáciou, ku ktorej má prístup každý potenciálny záujemca nahliadnutím do územného plánu obce Badín. Žalovaný tiež nesúhlasil s námietkou žalobcu o porušení ústavného práva vlastniť majetok a podnikať, pričom uviedol, že tieto práva nemožno uplatňovať neobmedzeným spôsobom, ktorý by bol v konkrétnom území v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. K námietke, že žalovaný sa nezaoberal reálnymi dôsledkami porušenia zákona, či a v akej intenzite zásah do verejného záujmu prevažuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu, žalobca poukázal na predchádzajúcu časť svojho podania. Žalobca mal možnosť získať potrebné informácie o území nahliadnutím do územného plánu, overiť si regulatívy a limity daného územia, pričom tomu mal prispôsobiť svoje podnikateľské aktivity. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v prípade preskúmavaného rozhodnutia toto nesmerovalo ku skúmaniu rozporu s hmotným právom, ale len k náprave procesného pochybenia, žalovaný uviedol, že opomenutie účastníka konania a dotknutého orgánu v konaní o povolení reklamného zariadenia v ochrannom pásme letiska viedlo k vydaniu rozhodnutia stavebného úradu, ktoré je v rozpore s hmotným právom, v danom prípade k umiestneniu zariadenia do ochranného pásma vzletového a približovacieho priestoru, do ochranného pásma proti nebezpečným a klamlivým svetlám a do ochranného pásma okrskového rádiolokátora (SRE). Uvedené narušenie hmotného práva a ohrozenie verejného záujmu namietal v podnete niekdajší Letecký úrad SR, s podaním ktorého boli účastníci konania vrátane žalobcu oboznámení a ku ktorému mali možnosť podať vyjadrenie. Žalovaný nesúhlasil tiež s námietkou, že nebolo dostatočne odôvodnené, prečo v prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku nie je potrebné uviesť, že vec sa zároveň vracia orgánu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú, pretože výrok rozhodnutia je v súlade s § 65 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením (na rozdiel napr. od § 59 ods. 3 správneho poriadku, kde je vyslovene uvedené, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie...). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že zrušením rozhodnutia o povolení reklamného zariadenia nastáva opäť stav, v ktorom je na stavebnom úrade podaná žiadosť, o ktorej je potrebné rozhodnúť podľa § 71 stavebného zákona. Uznesením č.k. 2S/138/2012-38 zo dňa 12.03.2014 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto dovtedajšieho žalobcu: NOX, s.r.o., IČO: 31 629 865, Murgašova 8, Banská Bystrica, do konania vstúpil nový žalobca: Rabaka reklamné panely, s.r.o., IČO: 36 213 136, Rampová 5, Košice, a to z titulu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa nový žalobca stal vlastníkom stavby, ktorá bola povolená rozhodnutím stavebného úradu obce Badín č. Oc.Ú.-518/2011/PM,ev. č. X/XXXX zo dňa 14.06.2011. Uznesením č.k. 2S/138/2012-38a zo dňa 12.09.2014 súd do konania pribral účastníkov správneho konania (pribratí účastníci uvedení v záhlaví rozsudku), keďže prípadným zrušením vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného by mohli byť dotknuté ich práva. Pribratí účastníci sa stotožnili s právnym názorom žalovaného a žiadali žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu a predložených listín vyplynuli skutkové okolnosti tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich podaniach, pričom tieto neboli medzi účastníkmi sporné. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 140a ods. 1 písm. a/ stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pričom jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť (nemožno ho použiť na preskúmanie nesprávneho, neúčelného alebo nehospodárneho rozhodnutia, ak zároveň neodporuje zákonu). Na preskúmanie rozhodnutie mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia sa dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. V danom prípade dal podnet žalovanému na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pribratý účastník, avšak treba povedať, že takýto podnet mohol dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Treba tiež dodať, že podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo odvolacieho konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie (§ 19), ako napríklad v prípade obnovy konania. Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, vybaví vec neformálnym oznámením. Takýmto podnetom môže byť aj podanie sťažnosti podľa osobitného zákona. Konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa začína dňom, keď orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, urobil prvý úkon smerujúci k preskúmaniu rozhodnutia. Preskúmavanie je teda v danom prípade z hľadiska svojej podstaty dozorovým prostriedkom a obsahom tohto inštitútu je preskúmavanie právnych nedostatkov, t.j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení a to podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom však môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici v mimoodvolacom konaní č. Y. BB XXXX- XXX/XXXX-X:OŠSS Bi zo dňa 09.11.2011, potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, zrušilo právoplatné stavebné povolenie vydané stavebným úradom obce Badín č. Oc.Ú.-XXX/XXXX/PM, ev. č. X/XXXX zo dňa 14.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011, ktorým bola povolená stavba „Doublebigboard H. a NN káblová prípojka“ na pozemku KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X v katastrálnom území Badín. Žalobca namietal, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho je neúplný, pretože neobsahuje pokyn pre podriadený správny orgán, že má vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Súd je na rozdiel od žalobcu tej mienky, že výrok rozhodnutia zo dňa Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici 09.11.2011 je po formálnej stránke perfektný a plne v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 65 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Nežiada sa, aby bolo vo výroku takéhoto rozhodnutia uvedené, že sa vec vracia podriadenému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Je tomu tak preto, že táto skutočnosť vyplýva zo zákona a mala by byť uvedená i v odôvodnení rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť, preto sa vec opäť nachádza v štádiu podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad je povinný žiadosť preskúmať, doplniť doterajšie konanie a odstrániť zistené vady, no najmä posúdiť žiadosť z hľadiska existencie ochranného pásma určeného v súlade so zákonom č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a s tým súvisiacich námietok pribratých účastníkov konania. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici uvádzajú predovšetkým rozpory s právnymi ustanoveniami procesného charakteru a nie rozpory s právom hmotným. Ako súd vyššie uviedol, stavebný úrad je po právoplatnom zrušení svojho rozhodnutia povinný opätovne preskúmať žiadosť o vydanie stavebného povolenia, pričom je viazaný právnym názorom nadriadených správnych orgánov vyjadreným v predmetných rozhodnutiach. Ochranné pásma v zmysle zákona č. 143/1998 Z.z. zabezpečujú bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách a spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení, ako aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj. Stavebný úrad tým, že neoslovil dotknuté subjekty (pribratí účastníci) a nevyžiadal od nich stanoviská k vydaniu stavebného povolenia na predmetnú stavbu, celkom isto porušil aj procesné ustanovenia správneho poriadku a stavebného zákona. Zjavného pochybenia sa však dopustil, keď počas priam expresného vybavenia žiadosti právneho predchodcu žalobcu opomenul posúdiť súlad navrhovanej stavby s vlastným územným plánom a tiež s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického kraja, z ktorého vyplýva, že rešpektovanie ochranných pásiem letísk a ich zabezpečovacích zariadení je záväzným regulatívom funkčného a priestorového usporiadania. Stavebný úrad neposudzoval stavbu z hľadiska dodržania ustanovení zákona č. 143/1998 Z.z. a opomenul normatívny imperatív vyplývajúci z rozhodnutia Leteckého úradu SR, ktorým boli určené ochranné pásma na Letisku Sliač. Pochybenia sa stavebný úrad dopustil napriek tomu, že mu z vlastnej úradnej činnosti muselo byť známe, že v danej lokalite je potrebné preskúmať dodržanie podmienok ochrany verejného záujmu, chráneného osobitným predpisom o civilnom letectve. Toto celkom bez pochybností možno označiť ako postup, ktorý viedol k rozhodnutiu vydanému v rozpore so zákonom, jeho hmotnoprávnymi ustanoveniami. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pričom nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že „v danom prípade prevažuje verejný záujem na dodržaní zákonnosti, najmä s ohľadom na bezpečnosť civilnej leteckej dopravy“, považoval ho za nedostatočné, svojvoľné a arbitrárne. Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, vydal ho orgán na to príslušný a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom zároveň obsahuje aj predpísané náležitosti. Aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Ochrana bezpečnosti civilného letectva, z ktorej vyplýva ochrana ľudských životov, zdravia a v rámci ktorej sú chránené aj materiálne hodnoty, ale najmä ľudské životy (pričom nie je podstatné, že v danej lokalite doposiaľ nedošlo k leteckému nešťastiu), je nepochybne prioritnejší záujem ako individuálne práva žalobcu vlastniť majetok a profitovať z neho. Zároveň súd súhlasí so žalovaným, že vlastnícke právo nie je neobmedzené. Je determinované právom tretích osôb a nesmie byť realizované v rozpore s právom. Existencia ochranného pásma letiska je verejne prístupnou informáciou, ku ktorej má prístup každý potenciálny záujemca nahliadnutím do územného plánu obce Badín, preto žalobca (jeho právny predchodca) mal možnosť získať potrebné informácie o území, overiť si regulatívy a limity daného územia, pričom tomu mal prispôsobiť svoje zámery. Súd pripúšťa, že odôvodnenie správneho orgánu je v tomto smere trochu strohé, avšak vystihujúce podstatu, prečo verejný záujem na bezpečnosť civilnej leteckej dopravy prevyšuje nad záujmami žalobcu. Preto nemožno konštatovať, že by žalovaný dostatočne pri zrušení alebo zmene rozhodnutia o stavebnom povolení nedbal na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a keďže námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie, žalobu bolo potrebné zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.