Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200842 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200842.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána U. L., narodeného XX.X.XXXX, bytom M. XX, V., zastúpeného pani JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom Štefánikova 7, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Ulica 29. Augusta 8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.4.2012 proti rozhodnutiu odporkyne č.: 4013-10/2012-BA zo dňa 17.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č.: 4013-10/2012-BA zo dňa 17.4.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d), e) Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne titulom trov právneho zastúpenia 243,06 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: 4013-10/2012-BA zo dňa 17.4.2012 odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 15.11.2002 nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia citovala ustanovenia § 272 ods. 3, 9, § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, opísala priebeh predchádzajúceho konania vo veci skôr vydaného rozhodnutia č. 222-4778/2006 z 11.9.2006 ako aj priebeh a výsledky konaní na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „súd“) sp. zn.: 4Sn/6/2006 a 3Sp/29/2008. Odporkyňa tiež poukázala na svoje právoplatné rozhodnutie č. 4321-6/2011-BA z 11.8.2011, ktorým rozhodla o priznaní úrazovej renty navrhovateľovi, na základe ktorého vyplácala (a vypláca) navrhovateľovi úrazovú rentu vo výške 807,60 eur. S poukazom na toto právoplatné rozhodnutie odporkyňa rozhodla tak, ako to uviedla v enunciáte napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Opísal v ňom (podobne ako odporkyňa) priebeh predchádzajúceho konania a osobitne poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Dôvodil, že výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v jeho odôvodnení, pričom naviac priznanie úrazovej renty rozhodnutím z 11.8.2011 nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie o tom, že na úrazovú rentu nárok nemá. Konštatoval, že úrazová renta mu je stále vyplácaná v zmysle rozhodnutia odporkyne z 11.8.2011 a teda vydaním napadnutého rozhodnutia sa dostal do postavenia, kedy mu odporkyňa úrazovú rentu vypláca a súčasne na ňu nemá nárok. Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 28.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Opätovne opísala napadnutému rozhodnutiu predchádzajúce konanie. Poukázala pritom na skutočnosť, že v dôsledku rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 4Sn/6/2006-96 z 25.5.2010 vydala 11.8.2011 rozhodnutie č. 4321-6/2011-BA, ktorým priznala navrhovateľovi úrazovú rentu od 1.1.2004 spolu z prislúchajúcimi valorizáciami. Ďalej dôvodila, že napadnuté rozhodnutie vydala ako dôsledok právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.. 3Sp/29/2008 zo 4.10.2011. Navrhovateľ, reagujúc na vyjadrenie odporkyne k návrhu, doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne, datované 2.10.2013. Uviedol v ňom, že vyjadrenie odporkyne je nekomfortné a zopakoval, že odporkyňa nemôže na jednej strane tvrdiť, že nárok na úrazovú rentu má a na strane druhej, že mu tento nárok nepriznáva. Na pojednávaní, konanom 12.2.2014 za prítomnosti účastníkov konania zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom návrhu a opätovne poukázala na skutočnosť, že odporkyňa na jednej strane uznala nárok navrhovateľa a priznanú úrazovú rentu aj vypláca, pričom na strane druhej rozhodla, že navrhovateľ na ňu nárok nemá. Odporkyňa uviedla, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo v dôsledku naliehania navrhovateľa, aby vydala rozhodnutie v zmysle (zrušujúceho) výroku tunajšieho súdu v konaní sp.zn.: 3Sp/29/2008 zo 4.10.2011 Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e). Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu, ako aj so spismi tunajšieho súdu sp.zn.: 4Sn/6/2006 a 3Sp/29/2008. Z ich obsahu súd zistil, že odporkyňa rozhodnutím, č.: 222-4778/2006 z 11.9.2006 priznala navrhovateľovi od 1.1.2004 úrazovú rentu vo výške 6 998.- Kčs s prináležiacimi valorizáciami, uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom tunajší súd rozhodol právoplatným rozsudkom č.k.: 4Sn/6/2006-96 z 25.5.2010 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.4.1911. Voči totožnému rozhodnutiu odporkyne (avšak z iného dôvodu) podal navrhovateľ opravný prostriedok o ktorom tunajší súd rozhodol právoplatným rozsudkom č.k.: 3Sp/29/2008-93 zo 4.10.2011 tak, že toto rozhodnutie (opakovane) zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa 11.8.2011 s poukazom na prvý zrušujúci rozsudok (č.k.: 4Sn/6/2006-96 z 25.5.2010) vydala rozhodnutie č.: 4321-6/2011-BA, ktorým priznala navrhovateľovi počnúc 1.1.2004 úrazovú rentu vo výške 520,02 eur spolu s následnými jej valorizáciami, ktoré vo výroku rozhodnutia špecifikovala. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu (a podobne aj z obsahu aktuálneho súdneho spisu) takto priznaná úrazová renta je navrhovateľovi vyplácaná doposiaľ. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že sú dôvody pre jeho zrušenie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.: Odôvodnenie každého administratívneho rozhodnutia musí svojím obsahom presvedčiť účastníka konania o správnosti postupu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, predovšetkým z neho musí byť nad akúkoľvek pochybnosť zjavná správna úvaha, ktorou sa vydávajúci správny orgán riadil. Musí teda obsahovať opis zisteného stavu veci, odkaz na príslušné zákonné ustanovenia, za ktorých aplikácie správny orgán s poukazom na zistený stav veci rozhodol. Odôvodnenie musí spĺňať požiadavku jasnej, logickej a zrozumiteľnej odôvodnenosti výroku, ktorý je obsahom výroku rozhodnutia. Tieto kritéria sú podstatnými aj pre prípadné preskúmanie rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týmto kritériám nezodpovedá. Z jeho výroku je zrejmé, že odporkyňa rozhodla o tom, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu. Ak teda odporkyňa rozhodla o tom, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, logickým predpokladom takéhoto výroku by bolo (okrem citácie príslušného zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení), uvedenie dôvodu, prečo navrhovateľ nemá na úrazovú rentu nárok. Odporkyňa však v odôvodnení svojho rozhodnutia iba citovala ustanovenia § 272 ods. 3, ods. 9, resp. § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, opísala konanie ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia (včítane konaní na tunajšom súde sp.zn.: 4Sn/6/2006, 3Sp/29/2008), pričom svoje rozhodnutie odôvodnila iba tým, že svojím rozhodnutím č.: 4321-6/2011-BA z 11.8.2011 priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu, ktorú mu aj od 1.10.2011 vypláca v sume 807,60 eur a preto rozhodla tak, ako to uviedla vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z obsahu takto formulovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo (z akých dôvodov) navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu. Naviac takéto odôvodnenie, konkrétne jeho záverečná časť (nachádzajúca sa na strane 3. rozhodnutia) je nelogickou, nakoľko priznanie úrazovej renty navrhovateľovi (rozhodnutím č.: 4321-6/2011-BA z 11.8.2011) nemôže byť dôvodom pre faktické nepriznanie nároku na túto (teda tú istú) úrazovú rentu. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že rozhodnutie - konkrétne jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.: Ako to vyplynulo z obsahu prednesov odporkyne, napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podnet navrhovateľa, ktorý sa domáhal vydania rozhodnutia v súvislosti s právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 3Sp/29/2008-93 zo 4.10.2011. Vo väzbe na tento podnet navrhovateľa súd pokladá za potrebné poznamenať, že postupom, zvoleným odporkyňou (teda vydaním napadnutého rozhodnutia) došlo k vade, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia: Ako to bolo vyššie opísané, pôvodne vydané rozhodnutie odporkyne č.: 222-4778/2006 z 11.9.2006 bolo napadnuté dvomi opravnými prostriedkami. Bez ohľadu na skutočnosť, či podanie dvoch samostatných opravných prostriedkov bolo alebo nebolo najvhodnejším postupom, resp. či postup a rozhodovanie tunajšieho súdu rozsudkom č.k.: 3Sp/29/2008-93 zo 4.10.2011 bolo optimálnym je potrebné skonštatovať, že (pôvodné) rozhodnutie odporkyne č.: 222-4778/2006 z 11.9.2006 bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 4Sn/6/2006-96 z 25.5.2010, právoplatným 19.4.1911 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Následne odporkyňa vydala s poukazom na tento zrušujúci rozsudok rozhodnutie č.: 4321-6/2011-BA, datované 11.8.2011. Ako však vyplýva z obsahu spisov s ktorých obsahom sa súd oboznámil, i napriek skutočnosti, že rozhodnutie odporkyne č.: 222-4778/2006 z 11.9.2006 bolo právoplatne (19.4.1911) zrušené, v čase, keď rozhodnutie už bolo právoplatne zrušené tunajší súd rozsudkom č.k.: 3Sp/29/2008-93 zo 4.10.2011 to isté rozhodnutie odporkyne opätovne zrušil. Avšak i napriek takto vzniknutej situácii odporkyňa nemohla a nemala rozhodovať vo veci s poukazom na rozsudok tunajšieho súdu č.k.: 3Sp/29/2008-93 zo 4.10.2011, nakoľko (ako to bolo vyššie uvedené) rozhodnutie bolo už v čase vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne zrušené, pričom naviac v zmysle prvého zrušujúceho rozsudku odporkyňa vydala rozhodnutie, datované 11.8.2011. Ak odporkyňa i napriek tejto situácii s poukazom na rozsudok č.k.: 3Sp/29/2008-93 zo 4.10.2011vo veci vydala napadnuté rozhodnutie, podľa názoru súdu došlo takýmto jej postupom k vade, ktorá mala nielenže mohla, ale ktorá mala za následok jeho nezákonnosť. Práve s poukazom na túto právnu situáciu (duplicitné zrušenie pôvodného rozhodnutia odporkyne v čase, keď rozhodnutie už bolo právoplatne zrušené a odporkyňa s poukazom na v poradí prvý zrušujúci rozsudok vydal rozhodnutie nové) tunajší súd napadnuté rozhodnutie zrušil, avšak vec nevrátil odporkyni na ďalšie konanie. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania - právneho zastúpenia si uplatnil a podaním zo 17.2.2014 ich zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila v celkovej výške 324,48 eur v skladbe: - za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu) á 58,69 eur; - za prípis súdu z 2.10.2013 (vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne) á 60,07 eur; - za účasť na pojednávaní 12.2.2014 á 61,84 eur. Spolu v sume 239,29 eur. Výšku režijného paušálu vyúčtovala nasledovne: - za dva úkony z roku 2012 á 7,63 eur; - za úkon z 2.10.2013 á 7,81 eur; - za účasť na pojednávaní á 8,04 eur. Spolu v sume 31,11 eur. K vyúčtovaniu pripojila doklad o tom, že je plátcom DPH, ktorú DPH vo výške 20% vyčíslila v sume 54,08 eur. Súd priznal navrhovateľovi ako trovy zastúpenia včítane DPH sumu 243,06 eur za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní), včítane režijného paušálu a DPH, nakoľko tieto úkony boli vyúčtované v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal navrhovateľovi ako účelne vynaložené trovy vo výške 60,07 eur + 7,81 eur, ktoré trovy boli vyúčtované za úkon - prípis súdu z 2.10.2013, pretože jeho obsah považoval za totožný s obsahom podaného opravného prostriedku. I keď inou formuláciou tento prípis poukazoval na vady napadnutého rozhodnutia, ktoré boli konkretizované v podanom návrhu a teda tak právnou ani vecnou stránkou neprispel k účinnému bráneniu práva navrhovateľa. Odporkyňa bude povinná zaplatiť priznané trovy konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa - na jej účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote, uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že toto konanie je zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. c)/ zák.č.71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).