Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Saz/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200890 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200890.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci navrhovateľa: A. J., E.. XX.X.XXXX, I. W.Í., D., F. R. B. J., J..Č.. Ú. G. E. Z., právne zast. AK Mgr. Romanom Kerákom, advokátom, so sídlom Tomášikova č. 4, 821 03 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, zast. p. Miroslavom Málikom, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-6-35/PO-Ž-2012 zo dňa 2.4.2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-6-35/PO-Ž-2012 zo dňa 2.4.2012 v celom rozsahu p o t v r d z u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi ani právnemu zástupcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod č.k. XXSaz X/XXXX zo dňa 25.9.2012 rozhodnutie odporcu ČAS: MU-6-35/PO-Ž-2012 zo dňa 2.4.2012 v časti o neudelení azylu potvrdil a v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi právo na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutím ČAS: MU-6-35/PO-Ž-2012 zo dňa 2.4.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. V dôvodoch rozhodnutia Krajský súd po citácii § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona o azyle uviedol, že odporca po posúdení žiadosti navrhovateľa dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 10 zákona o azyle a podľa názoru Krajského súdu navrhovateľ nepreukázal dôvody na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle a preto rozhodnutie v tejto časti potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odporca neposúdil žiadosť navrhovateľa podľa § 13 zákona o azyle o možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany, nedostatočne zistil skutkový stav veci a po zistení, že navrhovateľ bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal odporca, ktorý rozsudok súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odporca uviedol, že krajský súd nerozhodol tak, ako mu to ukladá ust. § 250 ods. 2 O.s.p., pretože napadnuté rozhodnutie nepreskúmal v medziach podaného opravného prostriedku. Z opravného prostriedku navrhovateľa vyplynulo, že tento namieta rozhodnutie z pohľadu jeho rozporu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hlavne z pohľadu ochrany štátu o rodinu a maloleté deti. Podľa jeho názoru mu mal byť udelený azyl na účel zlúčenia rodiny, pretože navrhovateľ je otcom dvoch detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Odporca uviedol, že sa v aktuálnom azylovom konaní zaoberal aj možnosťou udelenia azylu z dôvodov uvedených v § 10 zákona o azyle, avšak podľa jeho názoru navrhovateľ nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona. Jeho námietky poukazujúce na rozpor s dohovorom, ústavou SR a zákonom o rodine považuje odporca za právne irelevantné a žiadnym spôsobom odôvodnené. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. XSža XX/XXXX zo dňa 22.1.2013 odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XXSaz X/XXXX zo dňa 25.9.2012 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na nové konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. V zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ministerstva vnútra ku dňu 31.12.2012 zrušilo okrem iného aj rozpočtovú organizáciu Migračný úrad Ministerstva vnútra a v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácii prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR a na základe citovaných právnych noriem bolo preukázané, že do postavenia Migračného úradu ministerstva vnútra SR ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo titulom zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto súd prvého stupňa konal v novom konaní s týmto právnym nástupcom na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu. V právnom usmernení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v zmysle ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a nepreskúmal rozhodnutie odporcu v intenciách dôvodov uplatnených v opravnom prostriedku. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a preto rozsudok prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Vychádzajúc z právneho usmernenia odvolacím súdom bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s obavou navrhovateľa o vlastnú bezpečnosť pred štátnymi orgánmi v krajine pôvodu, so snahou navrhovateľa zotrvať na území Slovenskej republiky so štátnou občiankou Slovenskej republiky, pretože má s ňou syna o ktorého sa chce starať. Súčasne treba posúdiť, či obava o život v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu je dôvodná. V novom konaní bol právnym zástupcom odporcu namietaný právny zástupca navrhovateľa O.. J., ktorý podľa § 27 ods. 3 O.s.p. nie je vedený v advokátskej komore a nemôže naďalej zastupovať navrhovateľa a preto bolo potrebné, aby si navrhovateľ zvolil nového advokáta. Písomným podaním došlým súdu dňa 16.12.2013 bol súd informovaný o skutočnosti, že právne zastúpenia navrhovateľa prevzala AK A. Z. S..X..F.., D. X/A, I.. Po výzve súdu na predloženie plnomocenstva bolo súdu prvého stupňa predložené vypovedanie plnej moci touto advokátskou kanceláriou. Dňa 23.9.2014 bolo konajúcemu súdu písomne oznámené, že právne zastúpenie navrhovateľa prevzal A.. X. D., W., AK J. X, I.. Súčasne súd zistil, že navrhovateľ bol premiestnený do Ú. na K. J. F. S., G. E. Z.. Právny zástupca žiadal konajúci súd o zabezpečenie účasti navrhovateľa na pojednávaní, čo súd prvého stupňa zabezpečil žiadosťou o eskortu osoby vo väzbe navrhovateľa na deň pojednávania 11.12.2014. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v opravnom prostriedku uviesť a tak vymedziť rozsah súdnej kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Podľa názoru navrhovateľa mal mu byť udelený azyl podľa § 10 zákona o azyle, ktorý ustanovuje podmienky pre udelenie azylu na zlúčenie rodiny, pretože navrhovateľ je otcom dvoch detí, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak a/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant vopred so zlúčením súhlasí písomne; b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písm. a/ do 18 rokov ich veku alebo; c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred súhlasí písomne. Podľa § 10 ods. 3 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl osobám, ktoré sú uvedené v ods. 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému azyl bol udelený podľa § 8 zákona o azyle. Odporca sa v azylovom konaní zaoberal aj možnosťou udelenia azylu v dôvodov uvedených v ust. § 10 zákona o azyle. Podľa názoru súdu navrhovateľ nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona o azyle. Námietky navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktoré poukazovali na rozpor s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavou SR a zákonom o rodine považoval konajúci súd za právne irelevantné a neodôvodnené. Snaha navrhovateľa a jeho právneho zástupcu realizovať svoj súkromný a rodinný život prostredníctvom o azyle je podľa názoru konajúceho súdu v rozpore so zámerom zákonodarcu, keďže v danom konaní sa podľa názoru konajúceho súdu nepreukázali opodstatnené obavy navrhovateľa z prenasledovania, z rasových národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani dôvody na zlúčenie rodiny, tak ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktoré je premietnuté v zákone o azyle. V tejto súvislosti na preukázanie zložitej vnútropolitickej situácie navrhol právny zástupca navrhovateľa doplniť konanie o výpoveď rodinných príslušníkov navrhovateľa žijúcich v Alžírsku. Tento návrh konajúci súd neakceptoval s tým, že podľa jeho názoru vnútropolitická situácia v krajine pôvodu navrhovateľa v Alžírsku bola odporcom dostatočne posúdená na základe dostupných informácii, ktoré odporca použil pri žiadosti navrhovateľa o azyl. V predmetnej veci konajúci súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XSža XX/XXXX zo dňa 17.8.2010 podľa ktorého, ak je žiadosť založená na dôvode zlúčenia rodiny, pričom priateľka navrhovateľa ako aj jeho deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, nie je možné tento dôvod považovať za dôvod relevantný podľa zákona o azyle. V rozsudku č.k. XSža XX/XXXX zo dňa 10.2.2009 sa konštatuje, že námietka ktorá smeruje k dôvodom na udelenie azylu zlúčenie rodiny nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pretože otázku prípadného zlúčenia rodiny je možné riešiť podľa zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, ale nie podľa zákona o azyle. Právny zástupca navrhovateľa žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť v celom rozsahu a vrátiť odporcovi na nové konanie a právny zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Po takto zistenom skutkovom stave je konajúci súd toho názoru, že navrhovateľ v priebehu konania a ani právny zástupca v opravnom prostriedku nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu a konajúci súd má za to, že správny orgán objektívne zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa týkali predmetnej veci a zistil, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle a preto konajúci súd považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne a vydané v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom v roku 1951 o právnom postavení utečencov. Vzhľadom na vyššie uvedené konajúci súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ si náklady konania uplatnil, avšak vzhľadom na neúspešnosť navrhovateľa v spore súd rozhodol v súlade s ust. § 250k a l O.s.p. tak, že navrhovateľovi a ani právnemu zástupcovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má uviesť okrem všeobecných náležitostí /§ 42 ods. 3 O.s.p./, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho napáda a v čom odvolávateľ vidí nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu.