Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/108/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201148 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: P. L.. I. U., bytom Na V. X, V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.6.2012 proti rozhodnutiu odporkyne č. 1663-18/2012-BA zo dňa 4.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 1663-18/2012-BA zo dňa 4.6.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. 1663-18/2012-BA zo dňa 4.6.2012 odporkyňa v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 7.11.2008, nemá podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí tiež uviedla, že podľa zamestnávateľa navrhovateľa nemohlo ísť o pracovný úraz, nakoľko štátnozamestnanecký pomer s ním bol neplatne skončený ešte predtým ako malo dôjsť k úrazu, t.j. dňa 24.1.2008 (rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 21/2008-109 právoplatným dňa 30.5.2011 zrušené a vrátené na ďalšie konanie, toto bolo dňa 25.7.2011 zastavené z dôvodu odpadnutia dôvodu konania, štátnozamestnanecký pomer skončil na základe zákona dňom uplynutia dočasnej štátnej služby dňa 31.1.2009) a od tohto dátumu mu prestali byť prideľované pracovné úlohy a teda nemohlo dôjsť k vzniku pracovného úrazu v zmysle § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“). Podľa názoru zamestnávateľa o pracovný úraz nemôže ísť ani z toho dôvodu, že navrhovateľ o ňom zamestnávateľa neupovedomil v čase jeho vzniku, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.6.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nerešpektovala záväzné právne názory obsiahnuté v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/34/2010-26 zo dňa 14.6.2011 a č.k. 4Sp/29/2011-44 zo dňa 1.2.2012, ďalej že odporkyňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia aplikovala nesprávnu právnu úpravu, resp. že nerešpektovala ZP a zákon o sociálnom poistení. Má za to, že zamestnávateľ je zodpovedný za vznik pracovného úrazu a odporkyňa mu mala priznať nárok na úrazovú rentu. Súčasne uviedol, že následne zváži späťvzatie žiadosti o úrazovú rentu. Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.10.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a dodala, že k úrazu navrhovateľa, ktorý označuje ako pracovný, došlo v jeho domácnosti. Ako ďalej uviedla odporkyňa, pred vydaním napadnutého rozhodnutia skúmala u navrhovateľa najmä splnenie podmienky veku podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. či navrhovateľ má nárok na priznanie úrazovej renty vzhľadom na jeho vek. Sám navrhovateľ v podaní doručenom na tunajší súd dňa 19.9.2014 uviedol, že túto podmienku nespĺňa. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení si však vykladá tým spôsobom, že nárok na poskytnutie úrazovej renty mu vznikol z dôvodu nepriznania predčasného starobného dôchodku. Ďalej nesúhlasí s právnym názorom odporkyne vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého odporkyňa nemôže sama určiť, či úraz poškodeného je pracovný, ale musí rešpektovať názor zamestnávateľa. Vo svojom vyjadrení opisuje, ako náplň svojej práce vykonával po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru (24.1.2008) až do jeho skončenia (31.1.2009) v domácom prostredí, kde k úrazu skutočne došlo. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý s prejednaním veci v jeho neprítomnosti súhlasil a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporkyne ako aj s obsahom súdnych spisov sp. zn. 3Sp/34/2010 a sp. zn. 4Sp/29/2011 z ktorých zistil, že navrhovateľ si nárok na úrazovú rentu u odporkyne uplatnil dňa 19.11.2009 a táto dňa 18.3.2010 rozhodla tak, že mu tento nárok nepriznala. Na základe odvolania navrhovateľa bolo toto rozhodnutie odporkyne č. BA-45849/2010 v zmysle rozsudku súdu č.k. 3Sp/34/2010-26 zo dňa 14.6.2011 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 25.8.2011 odporkyňa vydala v predmetnej veci rozhodnutie č. 1466-7/2011-BA, ktorým opäť nepriznala nárok na úrazovú rentu, proti čomu sa navrhovateľ opäť odvolal a súd rozsudkom č.k. 4 Sp/29/2011-44 zo dňa 1.2.2012 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého je napadnutého rozhodnutie. V oboch rozsudkoch súd vyslovil právny názor, podľa ktorého sa má odporkyňa pri ďalšom rozhodovaní zaoberať otázkou splnenia podmienky priznania nároku na úrazovú rentu vzhľadom na dosiahnutý vek navrhovateľa. V rozsudku č.k. 4Sp/29/2011- 44 zo dňa 1.2.2012 súd výslovne zaviazal odporkyňu, aby sa vysporiadala so splnením či nesplnením podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu podľa ust. § 88 zákona, osobitne vo vzťahu k podmienke dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa a vyvodiť z týchto zistení náležitý dôsledok. Podľa obsahu administratívneho spisu mal navrhovateľ podľa jeho oznámenia podaného u odporkyne dňa 19.11.2009 utrpieť dňa 7.11.2008 pracovný úraz. Podľa zamestnávateľa navrhovateľa nemohlo ísť o pracovný úraz, nakoľko štátnozamestnanecký pomer s ním bol neplatne skončený ešte predtým ako malo dôjsť k úrazu, t.j. dňa 24.1.2008 (rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 21/2008-109 právoplatným dňa 30.5.2011 zrušené a vrátené na ďalšie konanie, toto bolo dňa 25.7.2011 zastavené z dôvodu opadnutia dôvodu konania, nakoľko štátnozamestnanecký pomer skončil na základe zákona dňom uplynutia dočasnej štátnej služby dňa 31.1.2009) a od tohto dátumu mu prestali byť prideľované pracovné úlohy. Z pripojeného spisu odporkyne ďalej vyplýva, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov dňa 29.1.1985. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je zákonné a vecne správne. Z citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu vznikne poškodenému s poklesom pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania viac ako 40 %. Od 1. augusta 2006 (novelizácia na základe zákona č. 310/2006 Z.z.) sa obmedzil nárok na úrazovú rentu dosiahnutím dôchodkového veku alebo priznaním predčasného starobného dôchodku, a to z dôvodu, že poskytovanie úrazovej renty doživotne nie je odôvodnené vzhľadom na vekom obmedzenú možnosť fyzickej osoby pracovať. Z uvedeného teda vyplýva, že ak poškodený dovŕši dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, stráca nárok na priznanie/poskytovanie úrazovej renty. K námietke navrhovateľa, podľa ktorej toto ustanovenie treba vykladať tak, že nárok na úrazovú rentu zaniká len v prípade, že poškodený dovŕši dôchodkový vek a zároveň mu musí byť priznaný predčasný starobný dôchodok, súd s poukazom na predchádzajúci výklad uvádza, že táto nemá žiadne opodstatnenie a je priamo rozporná so znením ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Je nesporné, že navrhovateľ v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.9.1987 dovŕšil dôchodkový vek už dňa 29.1.1985, t.j. o takmer 24 rokov skôr, než malo dôjsť k úrazu (7.11.2008). Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil ani navrhovateľ, naopak, uvedené sám potvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom na súd dňa 19.9.2014. Neexistuje teda žiadna pochybnosť o tom, že navrhovateľ z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku (k čomu došlo dávno pred úrazom) nespĺňa nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov odporkyňa nepochybila a rozhodla správne, ak nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku u navrhovateľa nepriznala. Je pritom nepochybné, že ak sa odporkyňa zaoberala práve splnením tejto podmienky, postupovala v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku súdu č.k. 4Sp/29/2011- 44 zo dňa 1.2.2012 tak, ako vyžaduje § 250r O.s.p. Námietku navrhovateľa, podľa ktorej sa odporkyňa neriadila § 250r O.s.p. teda súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Totožný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku č.k. 3Sp/34/2010-26 zo dňa 14.6.2011. Ako je zrejmé z výkladu § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nesplnenie podmienky veku poškodeného samé o sebe vylučuje priznanie nároku na úrazovú rentu, a to bez ohľadu na to, či sa jednalo o pracovný úraz alebo nie. Aj napriek uvedenému súd s ohľadom na obsah návrhu - opravného prostriedku považuje za potrebné uviesť, že v zmysle platnej legislatívy nie je v kompetencii odporkyne a ani správneho súdu rozhodovať o tom, či je úraz pracovný alebo nie. Odporkyňa pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu vychádza najmä z údajov poskytnutých od zamestnávateľa a v prípade že tento pracovný úraz neuzná, zamestnanec má možnosť obrátiť sa na všeobecný občianskoprávny súd. Ak teda nedôjde ku konsenzu medzi zamestnancom a zamestnávateľom pokiaľ ide o okolnosti vzniku pracovného úrazu, o tomto spore môže rozhodnúť len všeobecný súd na návrh. Odporkyni žiadne takéto právomoci zo zákona nevyplývajú a v správnom súdnictve možno dosiahnuť len potvrdenie alebo zrušenie správneho rozhodnutia, nie určenie existencie či neexistencie hmotného práva/hmotnoprávneho vzťahu. V prípade navrhovateľa zamestnávateľ pracovný nárok neuznal. Odvolával sa na to, že z dôvodu skončenia pracovného pomeru ku dňu 24.1.2008 (o neplatnosti ktorého rozhodol až Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/21/2008-109 právoplatným dňa 30.5.2011) navrhovateľovi od tohto dátumu už žiadnu prácu neprideľoval a preto ani nemohlo dôjsť dňa 7.11.2008 k pracovnému úrazu, a to bez ohľadu na to, že štátnozamestnanecký pomer sa reálne skončil až uplynutím dočasnej štátnej služby dňa 31.1.2009. Námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporkyňa neaplikovala správny predpis súd považuje za irelevantnú. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, v ktorom odporkyňa cituje príslušné právne predpisy jasne vyplýva, že táto aplikovala zákon o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu uplatnenia nároku na úrazovú rentu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odporkyňa nie je oprávnená posudzovať, či sa v prípade navrhovateľa skutočne jedná o pracovný úraz alebo nie. Kompetencie odporkyne vymedzuje zákon o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa nerozhodla o jeho žiadosti do 60 dní od doručenia jeho žiadosti o úrazovú rentu súd konštatuje, že lehota stanovená v ust. v § 210 zákona o sociálnom poistení na vydanie rozhodnutia je lehotou procesného charakteru a jej prípadné nedodržanie nemôže spôsobovať že by odporkyňa nemala právo vo veci rozhodnúť, ako to navrhovateľ namietal v podanom návrhu. Naviac súd poznamenáva, že odporkyňa o žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, ktorá jej bola doručená 19.11.2009 rozhodla 18.3.2010 po predĺžení lehoty o 60 dní zo dňa 18.1.2010. Pretože odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení postupovala správne, keď rozhodla vo veci nároku na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že z dôvodu dovŕšenia dôchodcovského veku u navrhovateľa tento nárok nepriznala, súd napadnuté rozhodnutie ako správne a zákonné potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že toto konanie pred súdom je zo zákona oslobodené od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom ku dňu podania návrhu). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).