Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201155 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201155.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: V. B. Y., trvale bytom D. XXXX/X, I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 14.6.2012 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 5N 1552/12, Ev. č. 2561/12 zo dňa 30.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 1552/12, Ev. č. 2561/12 zo dňa 30.5.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/235/2009- 189 zo dňa 6.4.2010, a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca opísal zistený stav veci, podľa ktorého navrhovateľka podala dňa 28.10.2002 na Okresný súd v Trnave návrh na náhradu škody, ktorý konajúci súd vybavil bez rozhodovania o merite veci uznesením č.k. 12Ncvš 1577/02-45 zo dňa 7.2.2003, ktorým konanie v zmysle § 43 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) účinnom v čase rozhodovania zastavil. Navrhovateľka žiadala v predmetnej veci aj oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, Okresný súd v Trnave však uznesením č.l. 12Ncvš/1577/2002-165 zo dňa 16.6.2009 oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal, toto uznesenie na základe odvolania navrhovateľky pritom potvrdil aj Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/235/2009-189 zo dňa 6.4.2010. Navrhovateľka podala dňa 31.5.2010 proti predmetnému uzneseniu dovolanie, doplnené dňa 27.2.2012, ktoré však odporca v napadnutom rozhodnutí z dôvodu právoplatného ukončenia konania sp. zn. 12Ncvš 1577/2002 (t.j. konania vo veci samej) vyhodnotil ako bezúspešné uplatňovanie práva. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 14.6.2012, doplnený v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) č.k. 4Sp/78/2012 - 13 zo dňa 15.3.2013 dňa 5.4.2013, ktorým sa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Ďalej v ňom uviedla, že v konaní pred civilným súdom tento opakovane neprihliadal na námietky zaujatosti uplatnené z jej strany voči sudcom, ktorí podľa názoru navrhovateľky prejednávali a rozhodovali vec v rozpore s jej základnými právami a slobodami. Práve z uvedeného dôvodu má navrhovateľka za to, že jej návrh by sa mal prejednať aj pred dovolacím súdom. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 15.4.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na záver poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.8.2012 (ďalej len „R 6Sžo/36/2011“), ktorý aplikoval pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v prípade navrhovateľky. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) za prítomnosti všetkých účastníkov. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s R 6Sžo/36/2011, po preskúmaní ktorého má za to, že toto rozhodnutie nemožno priamo vzťahovať na prejednávanú vec, nakoľko jeho predmetom je otázka posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu v konaní odlišnom ako je dovolacie konanie. Z obsahu priloženého administratívneho spisu odporcu súd zistil už známe skutočnosti, t.j. že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 12Ncvš 1577/02-45 zo dňa 7.2.2003 zastavil konanie o náhradu škody, čím bolo právoplatne ukončené konanie začaté na základe návrhu navrhovateľky podaného dňa 28.10.2002. Konajúci súd rozhodol uznesením č.l. 12Ncvš/1577/2002-165 zo dňa 16.6.2009 aj o nepriznaní oslobodenia navrhovateľky od platenia súdnych poplatkov, čo na odvolanie navrhovateľky potvrdil aj Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/235/2009-189 zo dňa 6.4.2010. Navrhovateľka podala dňa 31.5.2010 proti tomuto uzneseniu dovolanie, doplnené dňa 27.2.2010, pričom vychádzajúc z obsahu podania by mala byť podľa navrhovateľky prípustnosť dovolania daná podľa ust. § 237 písm. g) O.s.p., navrhovateľka totiž v dovolaní namieta najmä zaujatosť zákonných sudcov. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, ako spornú v prejednávanej veci vyhodnotil otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pre nenaplnenie požiadavky vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu ktorý mu neprináleží a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Námietku navrhovateľky, že v odporca v napadnutom rozhodnutí nesprávne vec posúdil, súd vyhodnotil ako dôvodnú a to s poukazom na charakter dovolania, ktoré je ako mimoriadny opravný prostriedok prípustné len vo výslovne uvedených prípadoch (§ 237 - 239 O.s.p.) a len z výslovne uvedených dôvodov (§ 241 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 237 O.s.p., ktoré taxatívne vymedzuje dôvody prípustnosti dovolania, dovolací súd z úradnej moci skúma, či nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada (t.j. ktorýkoľvek dôvod zmätočnosti rozhodnutia) vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania teda nie je z hľadiska tohto ustanovenia daná len tvrdením dovolateľa, ale aj objektívnou existenciou v ust. § 237 O.s.p. vymenovaných vád v napadnutom rozhodnutí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že citovaný § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno pre mimoriadny charakter dovolania ako takého aplikovať, je totiž v rozpore s ustanovením § 237 O.s.p., aby správny orgán vyslovením zrejmej bezúspešnosti sporu preberal na seba právomoc a zodpovednosť dovolacieho súdu a v konečnom dôsledku tak prejudikoval jeho rozhodnutie. Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí zjavne prekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu riadne posúdiť žiadosť navrhovateľky o poskytovanie právnej pomoci, v zmysle správnych predpisov objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).