Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200624 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:6012200624.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána A. J., trvale bytom X. XXXX/X-XX, Z. I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina so sídlom Národná 34, Žilina, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.6.2012 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 1N 685/12 zo dňa 29.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 1N 685/12 zo dňa 29.5.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 1N 685/12 zo dňa 29.5.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania návrhu na preskúmanie oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania Trenčín (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania zn. I/226/3916-45022/2011/Hil zo dňa 11.4.2011 vydaného v zmysle § 53 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“), a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca opísal zistený stav veci, podľa ktorého správca dane navrhovateľa po vykonaní daňovej kontroly u navrhovateľa vydal platobné výmery za zdaňovacie obdobia október až december 2006, pričom tieto navrhovateľ žiadal preskúmať mimo odvolacieho konania postupom podľa § 53 zákona o správe daní. Nakoľko daňové riaditeľstvo nezistilo rozpor vydaných platobných výmerov so všeobecne záväznými predpismi, v zmysle § 53 ods. 4 zákona o správe daní zaslalo o tejto skutočnosti navrhovateľovi písomné vyrozumenie zo dňa 11.4.2011 označené ako oznámenie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania zn. I/226/3916-45022/2011/Hil. Navrhovateľ žalobou podanou dňa 27.7.2011 v zmysle druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - O.s.p. (t.j. vec, v ktorej žiada odporcu o poskytovanie právnej pomoci), navrhuje Krajskému súdu v Trenčíne uvedené oznámenie zrušiť. Podľa názoru odporcu je však oznámenie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydané v zmysle § 53 ods. 4 zákona o správe daní vylúčené z preskúmania súdom, nakoľko nie sú splnené základné predpoklady ustanovené v § 247 ods. 2 O.s.p., t.j. nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania odporca pritom za opravný prostriedok nepovažuje) nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu odporca nevylúčil zrejmú bezúspešnosť sporu a vydal negatívne rozhodnutie vo veci poskytovania právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 13.6.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporcu považuje za nezákonné, nakoľko v danom prípade nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa názoru navrhovateľa je každé rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom a v jeho prípade je tento postup nutnosťou, nakoľko po riadnom preskúmaní sporného oznámenia toto možno preukázateľne označiť za nezákonné. Navrhovateľ má za to, že táto nezákonnosť spočíva v nedostatočnom prieskume zo strany daňového riaditeľstva, čo malo za následok nevydanie rozhodnutia o zmene alebo zrušení vydaných platobných výmerov. Tieto skutočnosti je však podľa názoru navrhovateľa oprávnený preskúmať výlučne súd a nie odporca, ktorý v napadnutom rozhodnutí vyslovuje názor na úspešnosť sporu ešte pred samotným prejednaním merita veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa zo dňa 29.6.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ oproti tomu naďalej dôvodil, že posúdenie skutočností, na základe ktorých odporca nevylúčil zrejmú bezúspešnosť sporu, prináleží výlučne súdu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti odporcu, pretože tento sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.), pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že odporca napadnutým rozhodnutím odmietol navrhovateľovi poskytnúť právnu pomoc v súdnom konaní sp. zn. 11S/70/2011 vedenom na Krajskom súde v Trenčíne o preskúmanie oznámenia zn. I/226/3916-45022/2011/Hil zo dňa 11.4.2011, ktoré považuje navrhovateľ za nezákonné, nakoľko daňové riaditeľstvo nezrušilo platobné výmery za zdaňovacie obdobie október - december 2006, podľa názoru navrhovateľa zjavne vydané a doručované v rozpore so zákonom o správe daní. Zo samotného návrhu na začatie konania podaného na Krajský súd v Trenčíne však aj napriek zneniu žalobného petitu vyplýva, že navrhovateľ nenavrhuje zrušiť len oznámenie daňového riaditeľstva č. I/226/3916-45022/2011/Hil zo dňa 11.4.2011, predmetom ktorého bolo preskúmanie postupu pri vydaní platobného výmeru za zdaňovacie obdobie november 2006, ale aj oznámenie č. I/226/3916-45024/2011/Hil zo dňa 11.4.2011 týkajúce sa platobného výmeru za zdaňovacie obdobie október 2006 a oznámenie č. č. I/226/3916-44807/2011/Hil zo dňa 11.4.2011 týkajúce sa platobného výmeru za zdaňovacie obdobie december 2006 (ďalej uvedené oznámenia spoločne len ako „oznámenie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania“). Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok, pričom tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, ako spornú v prejednávanej veci vyhodnotil otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu ktorý mu neprináleží a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Odporca síce nepristúpil k hmotnoprávnemu skúmaniu žaloby navrhovateľa, avšak s prihliadnutím na charakter napadnutého oznámenia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania dospel k záveru, že toto oznámenie vydané v zmysle § 53 ods. 4 zákona o správe daní nie je rozhodnutím v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. a jeho preskúmanie súdom je teda vylúčené. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa odporcu v danej veci vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V zmysle § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. V zmysle § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. V zmysle čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Pod pojmom zákon pritom v tomto prípade rozumieme všeobecné ustanovenia § 248 O.s.p. a s poukazom na písm. d) uvedeného paragrafu aj osobitný zákon, t.j. zákon, ktorý obsahuje definíciu rozhodnutia, ktoré má byť preskúmané súdom, resp. je z tohto prieskumu vylúčené. Vychádzajúc z citovaných ustanovení má súd za to, že ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa rozhodnutie napadnuté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. svojim obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého z úradnej povinnosti skúma, či sa napadnuté rozhodnutie svojim obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania a teda či môže byť vylúčené z preskúmania súdom. V rámci uvedeného prieskumu súd hodnotí aj formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmanie, t.j. či je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím spôsobilým na preskúmanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom vždy je rozhodujúci vecný obsah individuálneho správneho aktu, a nie jeho terminologické/formálne označenie v zákone. Zákonodarca vylúčenie akéhokoľvek rozhodnutia, resp. správneho aktu správneho orgánu zo súdneho preskúmania vníma veľmi citlivo a je zrejmé, že otázku právnej možnosti podania návrhu na začatie konania a preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu ponecháva výlučne príslušnému súdu, aby z úradnej povinnosti zistil, či sa napadnuté rozhodnutie netýka základných práv a slobôd účastníka konania. Námietku navrhovateľa, že posúdenie právnej stránky žaloby podanej v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. je vo výlučnej kompetencii Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vedie konanie pod sp. zn. 11S/70/2011, teda súd vyhodnotil ako dôvodnú. Len u konajúceho súdu je daná právomoc skúmať, či napadnuté oznámenie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania je rozhodnutím tak ako vyžaduje § 247 O.s.p. (konkrétne či je právne významné, že zákon o správe daní neupravil inštitút oznámenia ako rozhodnutie) a či v prípade vecného posúdenia predmetného oznámenia ako spôsobilého právneho aktu nie je toto rozhodnutie vylúčené z preskúmania podľa § 248 O.s.p., a to vždy riadiac sa čl. 46 ods. 2 ústavy. V konaniach, kde zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti zisťovať skutočnosti potrebné pre zistenie obsahu žaloby je zrejmá bezúspešnosť, tak ako je definovaná v § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená. Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí zjavne prekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu riadne posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytovanie právnej pomoci, v zmysle správnych predpisov objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).