Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/291/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201593 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201593.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Tex - Press Slovakia s.r.o., so sídlom Vajnorská 137, 831 04 Bratislava, IČO: 35 872 331, v zastúpení: AK alter ego advocatus bpm s.r.o., so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1032307/2012/5062-r zo dňa 15.06.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/1032307/2012/5062-r zo dňa 15.06.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.09.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/1032307/2012/5062-r zo dňa 15.06.2012 a rozhodnutie správcu dane sp. zn. 9102403/1/277429/2012/Dub zo dňa 28.02.2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že správca dane vydal žalobcovi ako platiteľovi DPH dodatočný platobný výmer zo dňa 28.02.2012, ktorým znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o čiastku XX.XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. Proti tomuto platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.06.2012 potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca tvrdí, že obidve rozhodnutia sú nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a preto žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutí počas výkonu celej kontroly, t.j. od 09.07.2009 do prerokovania protokolu, ktoré doposiaľ nenastalo. Žalobca vidí porušenie nasledovných ustanovení: 1. porušenie práva pred vydaním protokolu oboznámiť žalobcu s kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa ku skutočnostiam zistenými pri daňovej kontrole, konkrétne ustanovenie § 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej v texte len „ZSDP“), 2. porušenie ustanovenia § 15 ods. 11 písm. h) ZSDP tým, že správca dane neuviedol v protokole č. 602/321/70124/2010/Dub zo dňa 24.05.2010 preukázané kontrolné zistenia viažuce sa na medzinárodné dožiadanie vykonané správcom dane za marec 2009 3. porušenie, zákonom ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly, konkrétne ust. § 15 ods. 17 ZSDP 4. ďalej porušenie § 30a ZSDP tým, že správca dane nereagoval, resp. správal sa pasívne a 5. porušenie § 29 ods. 8 ZSDP. Žalobca v žalobe tvrdí, že daňová kontrola za marec 2009 trvala od 15.06.2009 do doručenia oznámenia 14.07.2010, t.j. 394 dní. Dňa 17.02.2010 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácie. Z odpovede žalovaného, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 19.12.2011 jednoznačne vyplynuli procesné nedostatky pri výkone kontroly zo strany správcu dane, žalobca má za to, že správca dane vykonával aj ďalšie právne úkony počas prerušenia kontroly a tým porušil ust. § 25a ods. 4 ZSDP. Správca dane opäť vstúpil do konania v zmysle ust. § 25a ods. 4) ZSDP a keďže pokračoval z vlastného podnetu, čiže vykonával úkony po právoplatnom prerušení kontroly a nie až po tom, ako pominuli prekážky, lehoty plynuli. Žalobca považuje postup správcu za protizákonný, pretože kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za marec 2009 sa musí posudzovať za predmetné obdobie, t.j. marec 2009 a nie, aby správca dane vykonával procesné úkony, ktoré nesúvisia s predmetom kontroly. Medzinárodné dožiadanie nemá žiadnu súvislosť so zdaňovacím obdobím marec 2009 z dôvodu, že nebolo uskutočnené žiadne zdaniteľné plnenie, t.j. nebol uskutočnený vývoz tovaru. Dňa 19.12.2011 bol žalobcovi doručený podnet na prešetrenie - odpoveď Daňového riaditeľstva SR, odboru vnútornej kontroly, v ktorom bol preverený postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol. Z odpovede vyplynuli procesné nedostatky pri výkone kontrol zo strany zamestnancov správcu dane. Žalobca žiada žalovaného, aby predložil správu z vnútornej kontroly, kde sú uvedené konkrétne porušenia pri výkone kontroly. Do dnešného dňa mu nebolo umožnené oboznámiť sa s týmto dôkazom. Žalobca ďalej v žalobe žiadal vypočuť pracovníčky správcu dane, ktoré vykonávali dožiadania, pani J.. U. a Z.. J., ktoré boli aj fyzicky prítomné v prevádzke D. K-X s.r.o. (dodávateľ žalobcu). Žalobca tvrdí, že neporušil § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dodávateľ žalobcu D. K-9 s.r.o. nakupuje prírodný kameň od viacerých dodávateľov tuzemských aj zahraničných. Následne tento tovar predáva. V tejto spoločnosti prebiehajú pravidelné mesačné daňové kontroly s pozitívnym výsledkom a preukázaným pôvodom prírodného kameňa. Správca dane sa nezaoberal podmienkou Súdneho dvora s neutralitou DPH, keď pri miestnom zisťovaní u spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. nebola spochybnená daňová povinnosť z uskutočniteľného zdaniteľného plnenia a odvedenie dane na výstupe a tým aj právo žalobcu v zmysle ust. § 49 ods. 1 na odpočítanie dane platiteľom - právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Záverom poukázal žalobca v žalobe na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010 a v rámci neho na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (O.Ltd (C-354/03), F.E.Ltd C-353/03) a B.H.S. Ltd (C-484/03). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pretože žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke bola vec posúdená správne. Žalovaný uviedol, že v priebehu výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2009 správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume XX.XXX,XX eur z dodávateľskej faktúry č.XXXXXXXXX, ktorou žalobca deklaroval nákup obkladu z prírodného kameňa v hodnote XXX.XXX,XX eur od daňového subjektu DONNA K-9 s.r.o. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal Protokol zo dňa24.05.2010 a na jeho základe dodatočný platobný výmer zo dňa 15.07.2010, ktorým znížil nadmerný odpočet na XX,XX eur. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.12.2010 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so zisteniami ohľadne fakturovaného tovaru. Správca dane preveroval požadované skutočnosti prostredníctvom Daňového úradu Bratislava II, nejednalo sa o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania a správca dane na základe zistení nemal preukázané, že by k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako sa uvádza v predkladaných faktúrach. Z týchto zistení je zrejmé, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s prírodným kameňom, ktorý sa neťaží na Slovensku, ale v zahraničí a za účelom zistenia pôvodu tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska dovezený, načo bol použitý a kde skutočne skončil, bola správcom dane vykonaná aj medzinárodná výmena informácií. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka nazerania do spisov žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo umožnené nazrieť do spisov, no žalobca nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - dožiadaní medzi inými správcami dane. Žalobcovi z rovnakého dôvodu nebola predložená ani správa Daňového riaditeľstva SR, odboru vnútornej kontroly a nebol mu zaslaný interný kompletný nález z kontroly. Bola mu zaslaná len informácia o jej výsledku. Zistené procesné nedostatky boli v priebehu kontroly podľa názoru žalovaného odstránené. K rozsudkom, na ktoré sa žalobca odvoláva žalovaný uviedol, že rozsudky Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne totožný prípad. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 9102403/1/277429/2012/Dub zo dňa 28.02.2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. ZSPD znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XX,XX eur žalobcovi (ako platiteľovi), potvrdil. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že správca dane upovedomím zo dňa 12.06.2009, oznámil žalobcovi, že dňa 15.06.2009 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2009. Správca dane dňa 23.11.2009 upovedomil žalobcu, že daňovú kontrolu nie je možné ukončiť do 6 mesiacov odo dňa jej začatia vzhľadom na jej zložitosť - šetrenie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Súčasne žalobcovi oznámil, že lehota na vykonanie kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom do 26.05.2010. Rozhodnutím správcu dane č. 602/231/19689/2010/Dub zo dňa 17.02.2010 podľa § 25a ods. 1 ZSDP prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2009 u žalobcu z dôvodu, že sa začalo konanie o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, ktorými je medzinárodná výmena informácií vykonávaná v súlade s článkom 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Kontrola bola prerušená do ukončenia šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane v kontrole pokračoval odo dňa 15.04.2010, čo oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámením zo dňa 28.04.2010, ktoré bolo doručené dňa 28.04.2010. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so žalobcom prerokovaný dňa 14.07.2010. Z uvedeného vyplýva, že výkon kontroly trval 343 dní. Žalobca podal podnet na prešetrenie postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Ako vyplýva z odpovede žalovaného, ktorá bola doručená žalobcovi 19.12.2011, boli preverené skutočnosti uvedené v podnete žalobcu formou kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a bolo zistené, že zo strany zamestnancov správcu dane došlo k procesným pochybeniam, ktoré podľa žalovaného boli v priebehu kontroly odstránené. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že o konkrétnych zisteniach ho nemôže informovať, pretože konanie o kontrole v štátnej správe, nie je daňovým konaním a skutočnosti v ňom zistené, nie je možné podriadiť režimu daňového tajomstva podľa ZSDP. Žalobca predložil v konaní pred súdom kópiu odpovede Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.01.2013 vo veci podnetu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a vydávania rozhodnutí správnych orgánov. Z obsahu tejto odpovede vyplýva, že kontrola správcu dane bola vykonaná v čase od 22.06.2011 do 05.09.2011, za kontrolované obdobie rokov 2008 až 2011. Z tejto kontroly bol vypracovaný protokol č. I/135/16757-89188/2011/PeMá-50 z 05.09.2011, podľa ktorého boli konštatované viaceré pochybenia podľa ZSDP, ako aj interných predpisov Ministerstva financií SR, ako aj hmotnoprávne pochybenia vo vzťahu k daňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom voči žalobcovi. Podľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu danepodľa§1apísm.j)<aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%25231a'&ucin-k- dni='31.12.2011'> prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 ?aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k-dni='31.12.2011'> druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. 10 ZSDP, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu, alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 15 ods. 13 ZSDP, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) <aspi:// module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252329'&ucin-k-dni='31.12.2011'>. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44) ; to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k- dni='31.12.2011'> alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Podľa § 15 ods. 17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 15 ods. 18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa § 17 ods. 1 ZSDP, správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami. Podľa § 17 ods. 4 ZSDP, ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, kedy bolo prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. ZSDP, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole, odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. c), d) OSP). Je nesporné, že žalobca viackrát požadoval poskytnutie informácií o konaniach, ktoré súviseli s podnetmi na prešetrenie postupu správcu dane pri výkone kontrol u žalobcu a N-ESCOOP, s.r.o. (vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane). Žalovaný správny orgán požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a výsledok vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane nie je ani súčasťou administratívneho spisu. Napriek právu garantovaného žalobcovi v zmysle vyššie citovanému ust. § 15 ods. 5 písm. d), f) g) ZSDP, podľa ktorého žalobca mal právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a aj nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane, žalovaný správny orgán požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a nemohol sa s nimi ani oboznámiť. Krajský súd sa teda nemohol vôbec vysporiadať s procesnou námietkou žalobcu ohľadom údajne prekročenej dĺžky daňovej kontroly (či daňový subjekt, napriek prerušenému konaniu vykonával úkony a opäť tým nevstúpil do konania), pretože v administratívnom spise sa nenachádza výsledok vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane, resp. protokol z tejto kontroly zo dňa 05.09.2011, na základe ktorej mali vzniknúť procesné nedostatky zamestnancov správcu dane. V administratívnom spise sa len nachádza odpoveď Daňového riaditeľstva SR, ktorá hovorí o procesných porušeniach a že boli odstránené. Nie je však zrejmé, o aké porušenia ide a akým spôsobom boli následky odstránené. Žalovaný sa touto námietkou žalobcu nezaoberá ani v preskúmavanom rozhodnutí. Námietka žalobcu poukazujúca na porušenie jeho procesných práv je dôvodná. Krajský súd teda nemohol preskúmať zákonnú dĺžku daňovej kontroly. V predmetnej veci senát krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval v zmysle vyššie citovaných právnych noriem, tým vo veci nezistil riadne a úplne skutkový stav. Tiež je možné konštatovať, že žalovaný, ako odvolací orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na všetky návrhy žalobcu uvedené v odvolaní, v dôsledku čoho sa jeho rozhodnutie javí ako nezrozumiteľné. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady je možné považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Porušenie procesných práv účastník konania namietal v priebehu celého daňového konania, pričom sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré v konaní uplatnil žalobca. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Pokiaľ išlo o návrhy na vypočutie svedkov v konaní pred súdom zo strany žalobcu - zamestnankýň správcu dane, tomuto návrhu súd nevyhovel z dôvodu, že nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie a takýto výsluch by nebol účelný a efektívny pre rozhodnutie vo veci. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 66,- eur, ktoré mu uhradí žalovaný. Právny zástupca žalobcu si trovy konania uplatnil na pojednávaní konanom dňa 28.01.2014 s tým, že v lehote do 3 dní trovy konania vyčísli a zašle ich súdu. Túto povinnosť si právny zástupca žalobcu nesplnil, preto súd mu trovy právneho zastúpenia, napriek úspechu v konaní, nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.