Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201718 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201718.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti 1/ pani G. I., bytom S. XX, I., zastúpenej pani JUDr. Gabrielou Igazovou, advokátkou so sídlom Mýtna 11, Bratislava, 2/ Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č.k. 6144/04, Zn. 0205/12/3573/2012 zo dňa 26.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.k. 6144/04, Zn. 0205/12/3573/2012 zo dňa 26.6.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2, písm. a/, c/) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.k. 6144/04, Zn. 0205/12/3573/2012 zo dňa 26.6.2012 odporca za použitia ust. § 2 ods. 2 písm. c/, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že Z.. G. I. v podiele 1/1 k celku je oprávnenou osobou, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát v dôsledku konfiškácie fyzickej osobe, ktorej vznikol nárok na vyňatie z konfiškácie podľa osobitných predpisov a pretože pozemky nie je možné vydať, priznal jej právo na náhradu za pozemky v pôvodnom katastrálnom území I. - teraz Vinohrady: - PK vložka č. 6613, PK parc. č. 5620, výmera 763 m2, záhrada; - PK vložka č. 8377, PK parc. č. 12478, výmera 225 m2, záhrada (ďalej len „pozemky“). V odôvodnení opísal zistený stav veci a skonštatoval, že Z.. G. I. je oprávnenou osobou po starých rodičoch v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c/ zákona a to v podiele 1/1 vo vzťahu k pozemkom ako celku. S poukazom na zistený stav veci tiež konštatoval, že vyznačenie konfiškácie pozemkov podľa nariadenia 104/45 Sb. n. SNR (ďalej len „nar. č. 104/45“) vyznačenej v PK vložkách 17.4.1948 bolo nesprávne, že ku konfiškácii došlo v skutočnosti podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb. (ďalej len „DPR č. 108/45“) a že boli splnené podmienky ust. § 3 ods. 2 zákona z ktorých dôvodov vydal napadnuté rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 25.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že v konaní pred odporcom: 1/ - nebolo hodnoverne preukázané splnenie podmienky ust. § 2 ods. 2 písm. c/ zákona, ako aj že 2/ - neboli splnené podmienky ust. § 3 ods. 2. zákona - konkrétne podmienka rozhodného obdobia. K námietke ad 1/ uviedol, že nebolo preukázané, že Z.. G.. I. je jedinou dedičkou po pôvodných vlastníkoch, keďže odporca neskúmal dostatočne okruh dedičov po pôvodných vlastníkoch pozemkov. K námietke ad 2/ uviedol, že odporca sa nedostatočne vysporiadal s otázkou prechodu vlastníctva k pozemkom na štát v dôsledku konfiškácie. Tiež uviedol, že nie podstatnou skutočnosť, či konfiškácia prebehla podľa DPR č. 108/45 alebo podľa nar. č. 104/45, pričom podstatnou je skutočnosť, že prechod vlastníctva k pozemkom na štát nastal mimo rozhodného obdobia (od 28.2.1948 do 1.1.1989). Odporca konštatoval, že k prechodu došlo pred začiatkom rozhodného obdobia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré náležite posúdil a vyhodnotil. Pani G.. I. ako zúčastnená osoba (ďalej len „reštituentka“) sa k návrhu vyjadrila podaním zo 7.11.2014. Navrhla v ňom napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Dôvodila, že odporca správne na prejednávanú vec aplikoval zákonné ustanovenia zákona, konkrétne ust. § 3 ods. 2, ako aj § 2 ods. 2 písm. c/ zákona. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako zúčastnená osoba sa k návrhu vyjadrilo v tom zmysle, že ponechalo posúdenie podaného návrhu na súd. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z ktorého okrem iného zistil nasledovné skutočnosti: - reštituentka (p. G.. I., nar. XX.X.XXXX) si dňa 27.12.2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom po pôvodných vlastníkoch p. W. M. (bez udania dátumu úmrtia) a p. A. M., rod. T. (ktorá zomrela 29.6.1956) ako ich vnučka. Ako titul navrátenia vlastníctva uviedla rozhodnutia konfiškačnej komisie 2056/a-1/1946 a 2056/b-1/1946 z 22.10.1946, - z PK vložiek č. 6613 a 8377 vyplýva, že pôvodnými vlastníkmi pozemkov boli p. W. M. a (manželka) A. M. (rod. T.) - každý v 1 (starí rodičia reštituentky), z ďalších v spise založených dokladov vyplýva, že p. W. M. sa narodil v roku 1882, p. A. M. 9.2.1882, - z rodného listu reštituentky vyplýva, že jej otcom bol Z.. I. (L.) M., nar. X.X.XXXX (syn W. M. a A. M. X.. T. - pôvodných vlastníkov pozemkov), matkou Z.. O. M., - z uznesenia Štátneho notárstva v Bratislave sp. zn. D 1313/56 vyplýva, že p. A. M. (stará matka Z.. G. I., pôvodná vlastníčka pozemkov v 1, nar. 9.2.1882) zomrela 29.6.1956 ako vdova, jej deťmi (dedičmi) boli Z.. W. M., Z.. D. M., Z.. D. M. W. Z.. L. M. (otec reštituentky), - v spise odporcu sa nenachádza úmrtný list Z.. W. M. - pôvodného vlastníka pozemkov v 1, nar. 2.7.1882 (ako to vyplýva z konfiškačného rozhodnutia č. 2056/a-./1946 z 22.9.1946), podobne ako ani dedičské rozhodnutie týkajúce sa ho (v spise založené uznesenie Okresného súdu v Bratislave č. D 1915/51 sa týka p. W. M., jedného z detí pôvodnej vlastníčky pozemkov v 1 - Z.. A. M.), - z uznesenia Okresného súdu v Bratislave č. D 1915/51 vyplýva, že Z.. W. M., ktorý zomrel 9.10.1951 (brat otca reštituentky) ako ženatý s Z.. O. M., - v spise odporcu sa nenachádza úmrtný list Z.. D. M., - z osvedčenia o dedičstve po p. D. M. D 56/99, nar. X.X.XXXX a zomretej XX.XX.XXXX vyplýva, že zomrela bezdetná, jej súrodencami boli p. W. M., Z.. D. M. a Z.. L. M. (otec reštitušntky), - z potvrdenia Okresného súdu Bratislava II č.k. D 680/90 vyplýva, že p. L. M., nar. X.X.XXXX zomrel XX.X.XXXX, ako dedičia po ňom prichádzajú do úvahy jeho manželka p. O. M. a deti L. M., nar. 31.3.1942 a p. G. I., nar. 20.8.1951 (reštituentka), - poznámka súdu: z potvrdenia Okresného súdu Bratislava II č.k. D 680/90 a z rodného listu reštituentky vyplýva, „L. M.“ a „I. M.“. sú totožné osoby, - z rozhodnutím Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nar. č. 64/46 Sb n. SNR č. 2056/a-1./1946 z 22.9.1946 vyplýva, že na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR sa považuje pôdohospodársky majetok p. W. M. (pôvodného vlastníka pozemkov v 1) za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa nachádza , - z rozhodnutím Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nar. č. 64/46 Sb n. SNR č. 2056/b-1./1946 z 22.9.1946 vyplýva, že na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR sa považuje pôdohospodársky majetok p. A. M. (pôvodnej vlastníčky pozemkov v 1) za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa nachádza, - s poukazom na uvedené konfiškačné rozhodnutia bol 10.2.1948 Okresnému súdu v Bratislave doručený návrh (č.d. 760) na vyznačenie prechodu vlastníctva na štát z dôvodu vydaných o. i. uvedených konfiškačných rozhodnutí, ktorý prechod bol vyznačený 17.4.1948, - podľa uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 190690/IX/1-1947 z 18.111947 podľa § 1 ods. 1, 2, 3 DPR č. 108 sa majetok p. W. M. manželky A. M. rod. T. (dom, dvor záhrada zapísané v PK vložke č. 8377 parc. č. 12477, 12478) prehlasuje za skonfiškovaný dňom 30.10.1945, - následným výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave č. 190690/-1/1947 z 21.11.1949 podľa totožného DPR č. 108 bolo predchádzajúce uznesenie (č. 190690/IX/1-1947 z 18.111947) doplnené tak, že sa konfiškuje aj nehnuteľnosť, zapísaná v PK vložke č. 6613, parc. č. 5620, - v spise sú tiež založené písomnosti týkajúce sa navrátenia československého občianstva pôvodným vlastníkom pozemkov. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ust. § 2o ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (v znení nariadenia č. 64/46 Sb. n. SNR - teda v znení platnom v čase vydania konfiškačných rozhodnutí z 22.9.1946) okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Podľa ust. § 1 ods. 10 citovaného nariadenia rozhodnutím Komisie (ods. 7) alebo Sboru povereníkov (ods. 8 posledná veta) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. 1, 2 alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. Podľa ust. § 27 citovaného nariadenia § 27 toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi. Nariadenie SNR č. 64/1946 Sb. nadobudlo účinnosť 28. májom 1946. Podľa ust. § 1 ods. 1 veta prvá Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy konfiškuje sa bez náhrady - pokiaľ sa tak už nestalo - pre Československou republiku majetok nehnuteľný i hnuteľný, najmä i majetkové práva (ako pohľadávky, cenné papiere, vklady, práva nehmotné), ktorý ku dni faktického skončenia nemeckej a maďarskej okupácie bol alebo ešte je vo vlastníctve:.... . Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že v je potrebné napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K námietke, že nebolo preukázané, že reštituentka p. G.. I. je jedinou dedičkou po pôvodných vlastníkoch, keďže odporca neskúmal dostatočne okruh dedičov po pôvodných vlastníkoch pozemkov: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Je nepochybnou skutočnosť, že pôvodnými vlastníkmi pozemkov boli p. W. M. a (manželka) A. M. (rod. T.) - každý v 1 - starí rodičia reštituentky, že reštituentka si uplatnila nárok v celosti (v 1/1 k celku) a že odporca jej v tomto zmysle aj nárok priznal. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, reštituentka je nepochybne oprávnenou osobou (§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona), ktorej by v prípade splnenia ostatných zákonných predpokladov prináležalo právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom, nie však v pomere 1/1 k celku. Nie je totižto jedinou oprávnenou osobou a to s poukazom na znenie ust. § 2 ods. 2 zákona. Odporca v konaní neskúmal, či p. W. M. (starý otec reštituentky, vlastník pozemkov v 1/2) mal aj iné deti - okrem p. L. (I.) M., ktorý je otcom reštituentky. V konaní bolo preukázané aj to, že p. A. M. (stará matka reštituentky, vlastníčka pozemkov v 1) zomrela ako vdova (teda jej manžel Z.. W. M. musel zomrieť skôr), pričom z dedičského rozhodnutia týkajúceho sa p. A. M. (sp. zn. D 1313/56 ) vyplýva, že mala 4 deti (W., D., D. W. L. M.). P. L. M. nar. 2.5.1921 (uvádzaný v dokladoch tiež ako I. M.) sa oženil s p. O. M. (rod. G.) a z tohto manželstva pochádzajú 2 deti: p. L. M. (nar. 31.3.1942) a reštituentka - Z.. G. I. (rod. M.), nar. 20.8.1951 - ako to vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Bratislava II č.k. D 680/90. Jedine zo založeného rodného listu p. L. M. (otca reštituentky) je možné zistiť, že jeho rodičmi boli pôvodní vlastníci - p. W. M. a p. A. M.. Kto bol otcom ostatných troch detí p. A.X. M. zo spisu nevyplýva, podobne ani to, či pôvodný vlastník p. W. M. mal aj iné deti - okrem otca reštituentky. Súd podotýka, že preukázanie tejto skutočnosti bolo pre konanie významné a to z dôvodu určenia okruhu oprávnených osôb a v tej súvislosti veľkosti podielu, ktorý by (v prípade jej úspechu v konaní pred odporcom) patril reštituentke z dôvodu aplikácie ust. § 2 ods. 2 písm. c/ zákona. Aj keby bol otec reštituentky (p. I. - L. M.) jediným dieťaťom p. W. M. (pôvodného vlastníka pozemkov v 1), preukázateľne bol jedným zo štyroch detí pôvodnej vlastníčky pozemkov (ktorá bola ich vlastníčkou tak isto v 1). Pritom jeho deťmi bola reštituentka a p. L. M. (nar. 31.3.1942). Z uvedeného, aplikujúc cit. ust. § 2 ods. 2 písm. c/ zákona vyplýva, že odporca nesprávne určil veľkosť podielu reštituentky a to vo výške 1/1 k celku: - aj keby bol otec reštituentky jediným dieťaťom pôvodného vlastníka p. W. M., navrhovateľke by jeho podiel na pozemkoch (1) prislúchal iba vo veľkosti 1, teda vo veľkosti 1 k celku, nakoľko otec reštituentky je otcom aj L. M. (nar. 31.3.1942), - v každom prípade otec reštituentky bol jedným zo štyroch detí pôvodnej vlastníčky pozemkov p. A. M. vo veľkosti 1 k celku. Teda každému jej detí (aj otcovi reštituentky) by mohol pripadnúť iba podiel vo veľkosti 1 z jej vlastníctva - teda vo veľkosti 2/16 k celku. Nakoľko však otec reštituentky bol tiež otcom brata reštituentky - p. L. M., reštituentke by po jej starej mame prislúchal iba podiel vo veľkosti 1 z podielu jej otca, teda k celku vo veľkosti 1/16. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nedostatočným spôsobom zisťoval okruh oprávnených osôb po p. W. M., ako pôvodnom vlastníkovi pozemkov vo veľkosti jeho podielu 1 (k celku). Pritom (aj v dôsledku vyššie uvedeného) nesprávne určil veľkosť podielu patriaceho reštituentke po jej starej mame. Súd poznamenáva, že zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by v prípade, ak z viacerých oprávnených osôb si právo na navrátenie uplatnila iba jedna z nich v dôsledku čoho vy sa tejto jedinej osobe priznalo právo na navrátenie celej nehnuteľnosti - teda aj podielov, ktoré by prináležali ostatným oprávneným osobám. K námietke že odporca sa nedostatočne vysporiadal s otázkou prechodu vlastníctva k pozemkom na štát v dôsledku konfiškácie a že prechod vlastníctva k pozemkom na štát nastal mimo rozhodného obdobia (od 28.2.1948 do 1.1.1989): Podľa názoru súdu aj táto námietka je dôvodná. Odporca v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že vyznačenie prechodu vlastníctva pozemkov na štát v dôsledku ich konfiškácie (č.d. 760) uskutočnenej podľa nar. 104/45 bolo nesprávné, nakoľko pozemky boli konfiškované až v roku 1949 výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave č. 1906910/ IX-1/1947 z 21.11.1949. Podľa názoru súdu tento právny názor odporcu nie je správny. Ako to bolo vyššie uvedené a ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, konfiškačnými rozhodnutiami Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nar. č. 64/46 Sb n. SNR č. 2056/a-1./1946 z 22.9.1946 a č. 2056/b-1./1946 z 22.9.1946 vyplýva, že na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR sa považuje pôdohospodársky majetok pôvodných vlastníkov pozemkov za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území Slovenska sa nachádza. Táto konfiškácia bola následne pod č.d. 760 vyznačená v príslušných PK vložkách. Z uvedeného je teda nepochybným fakt, že ku konfiškácii pozemkov pôvodných vlastníkov došlo pred začiatkom plynutia rozhodného obdobia v zmysle zákona - teda pred 28.2.1948. Je skutočnosťou aj to, že podľa uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 190690/IX/1-1947 z 18.111947 podľa § 1 ods. 1, 2, 3 DPR č. 108 sa majetok p. W. M. manželky A. M. X.. T. (dom, dvor záhrada zapísané v PK vložke č. 8377 parc. č. 12477, 12478) prehlasuje za skonfiškovaný dňom 30.10.1945 a že následným výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave č. 190690/-1/1947 z 21.11.1949 podľa totožného DPR č. 108 bolo predchádzajúce uznesenie (č. 190690/IX/1-1947 z 18.111947) doplnené tak, že sa konfiškuje aj nehnuteľnosť, zapísaná v PK vložke č. 6613, parc. č. 5620. Vo vzťahu k týmto rozhodnutiam je však potrebné uviesť, že ide o konfiškačné rozhodnutia, vydané na už skonfiškovaný majetok pôvodných vlastníkov pozemkov - pozemky pôvodných vlastníkov boli skonfiškované už vyššie konkretizovanými rozhodnutiami č. 2056/a-1./1946 z 22.9.1946 a č. 2056/ b-1./1946 z 22.9.1946 na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. V tejto súvislosti súd tiež zdôrazňuje, že tieto v poradí druhé (duplicitné) konfiškačné rozhodnutia boli vydané na základe DPR č. 108/45. A to tiež za použitia § 1 ods. 1 tohto dekrétu, podľa ktorého: „Konfiškuje sa bez náhrady - pokiaľ sa tak už nestalo - pre Československou republiku majetok nehnuteľný i hnuteľný, najmä i majetkové práva (ako pohľadávky, cenné papiere, vklady, práva nehmotné), ktorý ku dni faktického skončenia nemeckej a maďarskej okupácie bol alebo ešte je vo vlastníctve: ...“. Pretože ku konfiškácii pozemkov pôvodných vlastníkov o ktorých rozhodoval odporca napadnutým rozhodnutím došlo už konfiškačnými rozhodnutiami vydanými 22.9.1946, k účinnej konfiškácii došlo týmito rozhodnutiami a nie rozhodnutiami z 18.11.1947, resp. z 21.11.1949, ako to tvrdí odporca. Odporca ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na splnenie podmienok ust. § 3 ods. 2 zákona. S poukazom na tento jeho právny názor súd konštatuje, že ani táto argumentácia nie je podľa názoru súdu dôvodná. Pozemky, ktoré sú predmetom rozhodnutia odporcu neboli predmetom prídelu. Ust. § 3 ods. 2 zákona pritom nerozširuje zákonom stanovené rozhodujúce obdobie (28.2.1948 - 1.1.1990), ale v podstate iba rozširuje okruh osôb ktorým sa navracia vlastníctvo k pozemku (pozemkom) ktoré boli konfiškované v rozhodnom období (ust. § 3 ods. 1 zákona totižto konfiškáciu ako dôvod navrátenia vlastníctva nestanovuje). Preto i keď v konaní pred odporcom bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom pozemkov bolo navrátené československé občianstvo, táto skutočnosť nič nemení na fakte, že ku konfiškácii ich pozemkov došlo pred začiatkom plynutia rozhodného obdobia a teda že pozitívna interpretácia ust. § 3 ods. 2 zákona nie je možná. Pretože odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci vo vzťahu k určeniu do úvahy pripadajúcich oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch pozemkov, pretože na základe takto nedostatočne zisteného stavu veci nesprávne rozhodol o podiele reštituentky, predovšetkým tiež preto, lebo pre vydanie kladného rozhodnutia vo veci uplatneného nároku navrhovateľkou nebola splnená jedna z predpokladaných podmienok - podmienka aby k prechodu vlastníctva na štát došlo v zákonom stanovenom rozhodujúcom období súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu s poukazom na právny názor vyslovený týmto rozsudkom prioritne posúdiť splnenie podmienky prechodu vlastníctva k pozemkom na štát v rámci rozhodujúceho obdobia. V prípade, ak na základe prípadne vykonaného ďalšieho dokazovania dôjde k presvedčeniu, že podmienka rozhodujúceho obdobia bola splnená (čo však súd vzhľadom k doteraz vykonanému dokazovaniu nepredpokladá a prakticky vylučuje), bude jeho úlohou dôkladne zistiť okruh oprávnených osôb - osobitne vo vzťahu k nástupcom po pôvodnom vlastníkovi p. W. M. (prakticky prichádzajú do úvahy oprávnené osoby v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ - c/ zákona). S poukazom na zistené skutočnosti (ak by odporca i napriek právnemu názoru tohto súdu, avšak na základe doplneného dokazovania vydal vo veci pozitívne rozhodnutie) bude jeho úlohou pri určení výšky podielu prislúchajúcemu reštituentke prihliadnuť na aplikáciu ust. § 2 ods. 2 zákona. S určitosťou však tento podiel nemôže byť (ak by odporca i vydal pozitívne rozhodnutie) vo výške 1/1 k celku. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol odporca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).