Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/142/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201768 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201768.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: N. V. H., bytom Ľ. X, D., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Vajnory so sídlom Roľnícka 109, Bratislava za účasti 1/ N. S. T., 2/ N. U. T., obaja bytom W. X, D., 3/ pána X.. Š. D., bytom T. XX, D., 4/ N. E. Z., bytom T. XX, D., o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 6.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. 004/2012 zo dňa 9.8.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. 004/2012 zo dňa 9.8.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. 004/2012 zo dňa 9.8.2012 odporca podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) v spojení s ust. § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým navrhovateľke uložil, aby obnovila pôvodný stav a umožnila zúčastneným osobám nepretržitý prechod a prejazd cez pozemok parc. č. 428/3 v k.ú. C. v jej vlastníctve (ďalej len „parcela č. 428/3“) - ďalej len „predbežné opatrenie“. Podľa odôvodnenia rozhodnutia došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu trvajúceho celé desaťročia tým, že navrhovateľka dňa 2.8.2012 dala vymeniť zámok na bráne, ktorú zamyká a kľúče im neodovzdala, čím im zamedzila prístup k vlastným nehnuteľnostiam. Na záver odporca konštatoval, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia rieši len skutkové a nie právne otázky, v uvedenom prípade skúmal existenciu pokojného stavu a zmenu tohto stavu, ktorá je vyvolaná inou osobu (navrhovateľkou). Východiskom pri rozhodovaní je teda posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.9.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietala, že odporca pri rozhodovaní nekonal (ako s účastníkmi konania) s N.. K. H. a N.. O. H., ktorí sú podieloví spoluvlastníci parcely č. 428/3, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie nevykonateľné. Ďalej dôvodil, že vydanie predbežného opatrenia vo forme práva prechodu je takým zásahom do vlastníckeho práva, že nie je v kompetencii odporcu o tomto rozhodovať - podľa názoru navrhovateľky je v tejto veci potrebné vyčkať na rozsudok v konaní aktuálne vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14C/107/2009 (ďalej len „konanie sp .zn. 14C/107/2009“). Uviedla, že zúčastnené osoby sa už v minulosti domáhali pred súdom určenia práva prechodu cez parcelu č. 428/3 s tým že toto právo vydržali, avšak neboli úspešní. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.9.2012 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal ho potvrdiť. K námietke navrhovateľky, podľa ktorej sa malo v správnom konaní konať aj s ostatnými spoluvlastníkmi parcely č. 428/3 uviedol, že predbežné opatrenie (napadnuté rozhodnutie) vydané v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka môže smerovať výlučne proti tomu, kto svojim správaním zasahuje alebo zasiahol do pokojného stavu, a teda pasívne legitimovanou je v tomto prípade (ako preukázalo i vykonané dokazovanie) len navrhovateľka. Odporca taktiež považuje za nesprávny názor navrhovateľky, podľa ktorého pri vlastnom rozhodovaní prekročil svoju právomoc a neoprávnene zasiahol do jej vlastníckeho práva. Opätovne zdôraznil, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení skúma len dve základné podmienky, a to existenciu pokojného stavu a zrejmý zásah do tohto pokojného stavu. Z uvedeného dôvodu napadnutým rozhodnutím nezasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľky, poskytol len ochranu faktickému stavu tým, že uložil obnoviť pokojný stav narušený zásahom navrhovateľky. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v opravnom prostriedku nenamietala dôvody vedúce k vydaniu predbežného opatrenia a teda ani nespochybnila, že vo veci existoval pokojný stav až do 2.8.2012, tak ako ho v správnom konaní opísali zúčastnené osoby. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2014 zúčastnená osoba 1/ navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že na svoje pozemky sa nemôžu ani s ostatným zúčastnenými osobami dostať nijak inak ako prechodom cez parcelu č. 428/3, pre tento účel sa všetci spoločne zložili a vydláždili si cestu cez tento pozemok, ako dôkaz predložila k nahliadnutiu súdu fotodokumentáciu. Zúčastnená osoba 2/ navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť, takisto ako zúčastnená osoba 4/. Navrhovateľka k prezentovanému pokojnému stavu uviedla, že táto cesta (nachádzajúca sa na parcele č. 428/3) sa ako prístupová cesta k pozemkom (zúčastnených osôb) nevyužívala, zúčastnené osoby sa domáhali zriadenia vecného bremena až po zmene Občianskeho zákonníka z roku 2008. Odporca namietal, že pokojný stav tu bol do roku 2012 a pretrvával 20 rokov. Zúčastnená osoba 1/ uviedla, že „cesta, cez ktorú chodíme na naše nehnuteľnosti a prístup cez ňu, ktorý bol riešený napadnutým rozhodnutím, sa tam nachádza odjakživa“ a zúčastnená osoba 4/ poukázala na skutočnosť, že parcela č. 428/3 je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam všetkých zúčastnených osôb, túto si sami vydláždili a neparkujú tam. Zúčastnená osoba 3/ sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti zúčastnenej osoby 3/, ktorá sa aj napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s LV č. XXX vedeným Okresným úradom Bratislava z ktorého zistil, že parcela č. 428/3 je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky, N.. K. H. a N.. O. H.. Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že zúčastnené osoby podali u odporcu dňa 8.8.2012 návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci prechodu a prejazdu cez parcelu č. 428/3. Ako preukazuje zápisnica o ústnom podaní založená v administratívnom spise, zúčastnené osoby svoj návrh odôvodňovali tvrdením, že desaťročia prechádzali touto parcelou ku svojim nehnuteľnostiam (parc. č. 430/1, 429, 454/1 a 453/2), že navrhovateľka pred niekoľkými rokmi osadila na parcele č. 428/3 bránu a všetkým zúčastneným osobám dala kľúče od nej, aby mali prístup k svojim nehnuteľnostiam. Všetky uvedené parcely, nachádzajúce sa takisto ako parcela č. 428/3 v k.ú. C. bezprostredne s touto parcelou susedia, tak ako je zrejmé z geometrických plánov založených v administratívnom spise. Ako ďalej uviedli, navrhovateľka dňa 2.8.2012 dala vymeniť zámku na predmetnej bráne, avšak kľúče od tejto novej zámky im poskytnúť odmietla. Za účelom preukázania uvedeného stavu veci zúčastnené osoby predložili fotografie osadenej brány. Súčasťou administratívneho spisu odporcom predloženého sú aj písomnosti, týkajúce súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 23C/76/2000 (vo veci určenia, že existuje právo prechodu pešo a motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 428/3 titulom vydržania) a konania sp. zn. 14C/107/2009 (vo veci návrhu na zriadenie vecného bremena). Podľa ust. § 4 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok vznesených navrhovateľkou v podanom návrhu a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Po ich riadnom preskúmaní a vyhodnotení má za to, že napadnuté rozhodnutie nemá žiadne také vady, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie. K námietka, podľa ktorej mal odporca pri rozhodovaní konať aj s N.. K. H. a N.. O. H. (podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 428/3): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z citovaného ust. § 5 Občianskeho zákonníka tento „sankcionuje“ len samotný zásah bez skúmania právnych vzťahov. Ak bola teda vykonávateľkou zásahu do predchádzajúceho pokojného stavu samotná navrhovateľka (ktorá ako jediná zo spoluvlastníkov vymenila zámku na bráne a neposkytla zúčastneným osobám kľúče ako po minulé roky) je nepochybné, že pasívne legitimovanou v správnom konaní, predmetom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia odporcu - odstránenie tohto zásahu (obnovenie pôvodného stavu), mohla byť jedine navrhovateľka. Napadnuté rozhodnutie je bezpochyby vykonateľné, pokojný stav navrhovateľka „obnoví“ poskytnutím kľúčov od brány alebo tým, že ju nebude zamykať. Z tohto dôvodu teda ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti parc. č. 428/3 nemuseli byť účastníkmi správneho konania pred odporcom. K námietke, podľa ktorej predbežné opatrenie vo forme práva prechodu ja takým zásahom do vlastníckeho práva, ktorý vylučuje, aby o ňom rozhodol odporca: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. O otázke existencie či neexistencie práva, t.j. v tomto prípade o práve byť oprávneným k prechodu či prejazdu z vecného bremena môže, ako správne uviedla navrhovateľka vo vzťahu k zásahu do jej vlastníckeho práva k parcele č. 428/3, rozhodnúť iba súd. Uvedené však žiadnym spôsobom nelimituje právomoc odporcu na základe návrhu posudzovať, či došlo alebo nedošlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu a tento stav vydaním rozhodnutia (postupom podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka) obnoviť. Ako to je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, existencia pokojného stavu (pretrvávajúceho až do 2.8.2012, kým nebola na bráne vymenená zámka), ktorý je východiskovým bodom pri rozhodovaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka, nebol žiadnym spôsobom spochybnený - a to ani samotnou navrhovateľkou a odporca ho mal za preukázaný. Existencia pokojného stavu, resp. zásah do neho vymenením zámky na bráne neboli spochybnené ani počas súdneho konania. Navrhovateľka sa vyjadrovala iba k právnemu stavu o ktorom (ako to bolo vyššie uvedené) môže rozhodnúť iba príslušný súd. Ak teda odporca bez skúmania právneho stavu a platnosti právnych vzťahov dospel k zisteniu, že (vymenením zámky a následným neposkytnutím kľúčov) došlo k zrejmému zásahu do existujúceho pokojného stavu, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím obnovil, takéto jeho konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia odporcom, bolo legálnym uplatnením jeho oprávnenia, daného mu ust. § 5 Občianskeho zákonníka. A to bez ohľadu na to, či v súčasnosti prebieha, resp. v minulosti prebiehali v danej veci súdne konania. V tejto súvislosti si súd dovoľuje odcitovať z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 207/2011 z 22.11.2012, ktorý zhodne s právnym názorom konajúceho súdu konštatoval: „Občianskoprávnu ochranu môže výnimočne poskytnúť nositeľovi subjektívnych občianskoprávnych práv i iný orgán než súd (§ 4 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde (§ 5 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od ochrany súdnej tu nejde o ochranu práva, ale o ochranu pokojného stavu (podľa zásady „quieta non movere“). Ochranu proti tomu, kto právo poruší (porušuje) alebo ohrozí (ohrozuje), poskytuje aj obec. Obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba takému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom. Ide o ochranu doterajšieho pokojného stavu bez toho, aby obec skúmala, či ten, kto zasiahol do pokojného stavu, je na to oprávnený, alebo nie. Skutkovým základom pre rozhodnutie obecného úradu je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Obec neskúma a nemôže skúmať, komu právo skutočne patrí, aká je právna pozícia jednotlivých strán. Tieto otázky môže preskúmať a rozhodnúť o nich iba súd. Obec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o tzv. posesórnu ochranu, v rámci ktorej obecný úrad vydá rozhodnutie. Z ustanovenia § 5 posledná veta treba vyvodiť, že ochrana prostredníctvom obce je iba dočasná, resp. predbežná. Zákon každému subjektu, do práv ktorého sa zasiahlo, umožňuje domáhať sa súčasne alebo následne ochrany aj na súde.“ Po posúdení navrhovateľkou vznesených námietok súd skonštatoval, že spoluvlastníci nehnuteľnosti parc. č. 428/3 (N.. K. H. a N.. O. H.) nespôsobili narušenie dovtedajšieho pokojného stavu a teda nebolo pochybením odporcu, ak vo veci konal iba s navrhovateľkou, ktorá narušenie pokojného stavu spôsobila. Tiež skonštatoval, že vydaním napadnutého rozhodnutia odporca neriešil právnu otázku ale výlučne riešil obnovenie dovtedajšieho pokojného stavu spočívajúceho v prechode cez nehnuteľnosť parc. č. 428/3 a to v zmysle oprávnenia, daného mu ust. § 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené súd navrhovateľkou vznesené námietky vyhodnotil ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu súd nepriznal, odporca ani zúčastnené osoby zas náhradu trov nežiadali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v šiestich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).