Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/322/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201836 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201836.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Bc. J. S., D. XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava 1, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV- PS-PK-122/2012 zo dňa 26.09.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.10.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-122/2012 zo dňa 26.09.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-OKH-01-384-3/2012, ktorým zaviazal žalobcu uhradiť sumu 3785,91 eur. Táto suma predstavovala pomernú časť nákladov, ktorú žalovaný vynaložil na získanie prvostupňového vysokoškolského vzdelania žalobcu na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach v študijnom programe kynológia. Žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov. Žalobca už v odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv v rámci konania. Poukázal na to, že o konaní sa dozvedel až po doručení prvostupňového rozhodnutia, ku ktorému sa prvý a jediný krát mohol vyjadriť až v odvolaní. Podľa § 235 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného a je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Je v rozpore so zákonom, aby konanie začínalo doručením prvostupňového rozhodnutia. Týmto konaním bolo porušené aj právo žalobcu nahliadať do spisov a právo navrhovať dôkazy. Žalovaný sa namietanými porušeniami vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a z toho dôvodu ide o vadu v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť celého rozhodnutia. Žalobca poukazuje na to, že so žalovaným skončil služobný pomer z dôvodov na strane žalovaného. Je teda toho názoru, že nemá povinnosť uhrádzať náklady za vzdelanie za dobu, ktorú už nebol v služobnom pomere. Vo svojom odvolaní poukázal na úkony na základe, ktorých chcel naďalej zotrvať v služobnom pomere. Zo strany žalovaného mu to však nebolo umožnené. Žalobca má za to, že je potrebné skúmať, z koho príčiny prišlo ku skončeniu pracovného pomeru. Vyplýva to aj z § 143 zákona o štátnej službe. V tomto ohľade zákon dáva v určitých prípadoch možnosť odpustenia, dokonca možnosť zániku náhrady. Tá sa viaže najmä na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodov nezavinených príslušníkom. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.08.2013 uviedol, že žalobca bol personálnym rozkazom viceprezidenta PZ č. 35 zo dňa 25.07.2007 prijatý podľa § 14 ods. 1 a § 16 zákona do služobného pomeru štátnej službe príslušníka PZ dňom 01.08.2007 vymenovaný do hodnosti strážmajstra a zaradený do dočasnej štátnej služby od 01.08.2007 do 31.07.2012 podľa § 33 ods. 1 zákona. Personálnym rozkazom riaditeľa OKaH P PZ č. 62 zo dňa 04.07.2012 mu bolo oznámené, že podľa § 198 ods. 1 zákona dňom 31.07.2012 skončil služobný pomer štátnej službe príslušníka PZ z dôvodu, že dňom 31.07.2012 uplynula dočasná štátna služba. Žalobca bol na základe jeho žiadosti o štúdium personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov MV SR č. 375 zo dňa 02.12.2008 vyslaný podľa § 142b ods. 1 zákona dňom 02.12.2008 na vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia, ktoré ukončil diplomom s priznaním akademickým titulom bakalár. Uvedeným personálnym rozkazom žalobcovi podľa § 82 zákona patrilo služobné voľno s nárokom na služobný plat a podľa § 142 ods. 3 a ods. 4 zákona bol povinný po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia a to aj v prípade, ak ho neukončil. V prípade nesplnenia tejto podmienky bol povinný v zmysle § 143 ods. 1 zákona uhradiť náklady na vzdelanie a to aj v prípade, ak štúdium neskončilo a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Pomerná časť úhrady nákladov na vzdelanie bola vypočítaná v zmysle čl. 37 N MV SR č. 153/2011 na sumu 3785,91 eur (3/4 celkovej sumy nákladov). Služobný úrad nemal povinnosť umožniť žalobcovi odslúžiť zostatok požadovanej doby v služobnom pomere. Inštitút dočasnej štátnej služby je využívaný z dôvodu, aby sa na prechodnú dobu najdlhšie však 5 rokov obsadili funkcie, na ktoré sú potrebný odborníci, ktorí plnia špecifické úlohy štátnej služby. Pokiaľ nadriadený žalobcu nevidel ďalšie opodstatnenie, aby žalobca naďalej vykonával predmetnú funkciu, resp. nemal záujem o opätovnú dočasnú štátnu službu vykonávanú osobou žalobcu, nič mu nebránilo dočasnú štátnu službu ukončiť v stanovenej lehote podľa zákona. Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj spisu správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom viceprezidenta PZ č. 35 zo dňa 25.07.2007 prijatý podľa § 14 ods. 1 a § 16 zákona o štátnej službe do služobného pomeru štátnej služby príslušníka PZ dňom 01.08.2007, vymenovaný podľa § 21 ods. 1 zákona do hodnosti strážmajstra a podľa § 10 uvedeného zákona zaradený do dočasnej štátnej služby od 01.08.2007 do 31.07.2012 a podľa § 33 ods. 1 uvedeného zákona ustanovený do predmetnej funkcie. Žalobca na základe jeho žiadosti o štúdium bol personálnym rozkazom generálneho riaditeľa, sekcie riadenia ľudských zdrojov MV SR č. 375 zo dňa 02.12.2008 vyslaný podľa § 142b ods. 1 zákona dňom 02.12.2008 na vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia, ktoré ukončil diplomom s priznaným akademickým titulom bakalár a to dňa 02.06.2011. Personálnym rozkazom riaditeľa OKaH P PZ č. 62 zo dňa 04.07.2012 bolo oznámené, že podľa § 198 ods. 1 zákona dňom 31.07.2012 skončil služobný pomer v štátnej službe príslušníka PZ z dôvodu, že dňom 31.07.2012 uplynula dočasná štátna služba. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správny poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä z hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonom. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne je povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 10 ods. 1 zákona o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe), dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu najdlhšie však 5 rokov vykonávali odborníci potrebný na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne. Podľa § 198 ods. 1 zákona o štátnej službe, služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím. Podľa § 142b ods. 1 zákona o štátnej službe, súhlas služobného úradu zo získaním kvalifikácie alebo zvýšením si kvalifikácie policajta sa udeľuje rozkazom, ktorým sa policajt povoláva alebo vysiela na štúdium. Rozkazom sa povolenie alebo vyslanie na štúdium aj ukončí. Podľa § 142b ods. 4 zákona, čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere, podľa ods. 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia. Podľa § 143 ods. 1 zákona policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4 je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd mal za preukázané, že žalobca absolvoval vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia, ktoré úspešne ukončil dňa 02.06.2011. Žalobca v súlade s ust. § 82 zákona o štátnej službe čerpal služobné voľno s nárokom na služobný plat a podľa § 142b ods. 3 a 4 uvedeného zákona bol povinný po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia a to aj v prípade, ak ho neukončil. V prípade nesplnenia tejto podmienky bol povinný v zmysle § 143 ods. 1 zákona uhradiť náklady na vzdelanie, a to aj v prípade ak štúdium neskončilo a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Žalobca v žalobe žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p.. Konajúci súd má za to, že zo strany žalovaného neboli uvedené ustanovenia porušené. Rozhodnutie správneho orgánu bolo správne právne posúdené v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Žalobca nezotrval v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia tak, ako to určuje zákon o štátnej službe, čo žalobca ani nepopiera. Zistenie skutkového stavu bolo dostatočné zo strany správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli uvedené v odvolaní. Žalobca v žalobe poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa ho neupovedomil o začatí správneho konania a tým mu odňal právo nahliadať do spisov a navrhovať dôkazy, akým v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je pravdou, že správny orgán prvého stupňa písomne neupovedomil žalobcu o začatí správneho konania a tento sa o ňom dozvedel doručením rozhodnutia č. PPZ OKH-01-384-3/2012 zo dňa 26.07.2012, ktorým mu bolo oznámené, že je povinný uhradiť pomernú časť nákladov vynaložených na získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa. Súd túto chybu v danom prípade považuje za formálnu, ktorá keby aj bola odstránená nemala by vplyv na priebeh správneho konania ani na výsledok súdneho konania a rozhodnutia. Listinné doklady ako personálny rozkaz č. 35 zo dňa 25.07.2007 ako aj personálny rozkaz č. 62 zo dňa 04.07.2012 mu boli známe a do správneho spisu mohol nahliadnuť aj po vydaní prvostupňového rozhodnutia (všetky doklady, ktoré sa v ňom nachádzali mu boli známe a mal ich). Čo sa týka navrhovania dôkazov v danom prípade v zákone o štátnej službe sú presne dané podmienky, ktoré sa musia splniť v danom prípade. Súd je toho názoru, že nesplnenie oznamovacej povinnosti v danom prípade nie je taká vada, ktorej odstránenie by malo za následok zmenu rozhodnutia v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., tak že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.