Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/322/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201836 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012201836.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Andrey Kriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc. J. S., D. XXX, XXX XX, zastúpený: JUDr. Peter Vačok - advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava I, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-122/2012 zo dňa 26.09.2012 takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-122/2012 zo dňa 26.09.2012 a rozhodnutie Prezídia policajného zboru, odbor kynológie a hipológie č. PPZ-OKH-01-384- 3/2012 zo dňa 26.09.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písmeno c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Konanie na orgánoch verejnej správy Žalobca bol personálnym rozkazom viceprezidenta PZ č. 35 zo dňa 25. 07. 2007 prijatý podľa § 14 ods. 1 a § 16 Zákona o štátnej službe do služobného pomeru štátnej služby príslušníka PZ dňom 01. 08. 2007, vymenovaný podľa § 21 ods. 1 zákona do hodnosti strážmajstra a podľa § 10 uvedeného zákona zaradený do dočasnej služby od 01. 08. 2007 do 31. 07. 2012 a podľa § 33 ods. 1 uvedeného zákona ustanovený do predmetnej funkcie. Žalobca na základe jeho žiadosti o štúdium bol personálnym rozkazom generálneho riaditeľa ľudských zdrojov MV SR č. 375 zo dňa 02. 12. 2008 vyslaný podľa § 142 b ods. 1 zákona dňom 02. 12. 2008 na vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia, ktoré ukončil diplomom s priznaným akademickým titulom bakalár a to dňa 02. 06. 2011. Personálnym rozkazom riaditeľa OkaH P PZ, č. 62 zo dňa 04. 07. 2012 bolo oznámené, že podľa § 198 ods. 1 zákona dňom 31. 07. 2012 skončí služobný pomer žalobcovi v štátnej službe príslušníka PZ z dôvodu, že dňom 31. 07. 2012 uplynula dočasná štátna služba. Rozhodnutím č. PZ - OKH - 01 - 384 - 3/2012 zo dňa 26. 07. 2012 vydaným orgánom verejnej správy prvého stupňa a to Prezídium policajného zboru, odbor kynológie a hipológie bol žalobca zaviazaný uhradiť Ministerstvu vnútra SR pomernú časť nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa - bakalárskeho na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach vo výške 3 XXX,XX eur a to z dôvodu, že po skončení štúdia nesplnil záväzok na výkon štátnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že po uplynutí doby dočasnej štátnej služby chcel zotrvať v dočasnej štátnej službe a využiť svoje vzdelanie pri riadení chovu služobných psov, no žalovaný mu toto neumožnil. V štátnej službe nezotrval svojou vinou, ale vinou služobného vedenia. Schválenie štúdia bolo na základe potrieb Ministerstva vnútra SR. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV - PS - PK - 122/2012 zo dňa 26. 09. 2012, ktorým zamietol žalobcovo odvolanie a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. II. Žalobné dôvody Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10. 10. 2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. č. SLV - PS - PK - 122/2012 zo dňa 26. 09. 2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ - OKaH - 01 - 384 - 3/2012, ktorým zaviazal žalobcu uhradiť sumu 3 XXX,XX eur. Táto suma predstavovala pomernú časť nákladov, ktorú žalovaný vynaložil na získanie prvostupňového vysokoškolského vzdelania žalobcu na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach v študijnom programe kynológia. Žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250 ods. 2 písmeno a, c, d, e O. s. p. a vec vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov. Žalobca už v odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv v rámci konania. Poukázal na to, že o konaní sa dozvedel až po doručení prvostupňového rozhodnutia, ku ktorému sa prvý a jediný krát mohol vyjadriť až v odvolaní. Podľa § 235 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného a je začaté dňom, keď urobí voči účastníkovi konania prvý úkon. Je v rozpore so zákonom, aby konanie začínalo doručením prvostupňového rozhodnutia. Týmto konaním bolo porušené aj právo žalobcu nahliadať do spisov a právo navrhnúť dôkazy. Žalovaný sa s namietanými porušeniami vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a z toho dôvodu ide o vadu v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť celého rozhodnutia. Žalobca poukazuje na to, že so žalovaným skončil služobný pomer z dôvodov na strane žalovaného. Je teda toho názoru, že nemá povinnosť uhrádzať náklady na vzdelanie za dobu, ktorú už nebol v služobnom pomere. Vo svojom odvolaní poukázal na úkony, na základe ktorých chcel naďalej zotrvať v služobnom pomere. Zo strany žalovaného mu to však nebolo umožnené. Žalobca má za to, že je potrebné skúmať, z koho príčiny prišlo ku skončeniu pracovného pomeru. Vyplýva to aj z § 143 Zákona o štátnej službe. V tomto ohľade zákon dáva v určitých prípadoch aj možnosť odpustenia, dokonca možnosť zániku náhrady. Tá sa viaže najmä na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodov nezavinených príslušníkom. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 20. 08. 2013 uviedol, že žalobca bol personálnym rozkazom viceprezidenta PZ č. 35 zo dňa 25. 07. 2007 prijatý podľa § 14 ods. 1 a § 16 zákona do služobného pomeru štátnej službe príslušníka PZ dňom 01. 08. 2007, vymenovaný do hodnosti strážmajstra a zaradený do dočasnej štátnej služby od 01. 08. 2007 do 31. 07. 2012 podľa § 33 ods. 1 zákona. personálnym rozkazom riaditeľa OkaH P PZ č. 62 zo dňa 04. 07. 2012 mu bolo oznámené, že podľa § 198 ods. 1 zákona dňom 31. 07. 2012 skončil služobný pomer štátnej službe príslušníka PZ z dôvodu, že dňom 31. 07. 2012 uplynula štátna služba. Žalobca bol na základe jeho žiadosti o štúdium personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov MV SR č. 375 zo dňa 02. 12. 2008 vyslaný podľa § 142 ods. 1 zákona dňom 02. 12. 2008 na vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia, ktoré ukončil diplomom s priznaním akademického titulu bakalár. Uvedeným personálnym rozkazom žalobcovi podľa § 82 zákona patrilo služobné voľno s nárokom na služobný plat a podľa § 142 ods. 3 a ods. 4 zákona bol povinný po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok trvania štúdia a to aj v prípade, ak ho neukončil. v prípade nesplnenia tejto podmienky bol povinný v zmysle § 143 ods. 1 zákona uhradiť náklady na vzdelanie a to aj v prípade, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Pomerná časť úhrady na vzdelanie bola vypočítaná v zmysle čl. 37 N MV SR č. 153/2011 na sumu 3 785,91 eur (3/4 celkovej sumy nákladov). Služobný úrad nemal povinnosť umožniť žalobcovi odslúžiť zostatok požadovanej doby v služobnom pomere. Inštitút dočasnej štátnej služby je využívaný z dôvodu. aby sa na prechodnú dobu najdlhšie však 5 rokov obsadili funkcie, na ktoré sú potrební odborníci, ktorí plnia špecifické úlohy štátnej služby. Pokiaľ nadriadený žalobcu nevidel ďalšie opodstatnenie, aby žalobcu naďalej vykonával predmetnú funkciu, resp. nemal záujem o opätovnú dočasnú štátnu službu vykonávanú osobou žalobcu, nič mu nebránilo dočasnú štátnu službu ukončiť v stanovenej lehote podľa zákona. Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. IV. Právne posúdenie súdu prvého stupňa Krajský súd v Bratislave v danej veci rozhodol rozsudkom č. k. 5S 322/2012 - 24 dňa 21. 01. 2014 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalobca absolvoval vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia, ktoré úspešne skončil dňa 02. 06. 2011. Žalobca v súlade s ustanovením § 82 Zákona o štátnej službe čerpal služobné voľno s nárokom na služobný plat a podľa § 142 b ods. 3, 4 uvedeného zákona bol povinný po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia a to aj v prípade, ak ho neukončil. V prípade nesplnenia tejto podmienky bol povinný v zmysle § 143 ods. 1 zákona uhradiť náklady na vzdelanie a to aj v prípade, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, nakoľko sa súd nevysporiadal s jeho námietkou, ktorá bola uvedená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a to, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou a to, že služobný pomer sa skončil z dôvodov na strane žalovaného a je toho názoru, že nemá povinnosť uhrádzať náklady na vzdelanie za dobu, ktorú už nebol v služobnom pomere. Súd sa touto skutočnosťou nezaoberal. Ďalej sa prvostupňový súd nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedol v doplnení žaloby zo dňa 30. 10. 2012, kde poukázal na to, že nie je absolútne zrejmé, na základe akého výpočtu žalovaný a prvostupňový správny orgán prišli k sume, ktorú je žalobca povinný zaplatiť. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis. značka Sžo/56/2015 zo dňa 26. októbra 2016, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/322/2012 - 24 z 21. januára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, aby súd prvého stupňa preskúmal komplexne žalobcove námietky, ktoré uviedol v žalobe ako aj v odvolaní. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§10 SSP) opätovne na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj v odvolaní ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písmeno c SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v zmysle § 191 ods. 3 písmeno a zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, nakoľko o to požiadal žalobca v zmysle § 27 ods. 1 SSP. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o štátnej službe), dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však 5 rokov vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne. Podľa § 198 ods. 1 Zákona o štátnej službe služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím. Podľa § 142 b ods. 1 Zákona o štátnej službe súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením si kvalifikácie policajta sa udeľuje rozkazom, ktorým sa policajt povoláva alebo vysiela na štúdium. Rozkazom sa povolenie alebo vyslanie na štúdium aj ukončí. Podľa § 142 b ods. 4 Zákona o štátnej službe čas určený na zotrvaní policajta v služobnom pomere, podľa ods. 3 je pri danej forme štúdia trojnásobkom doby štúdia a pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia. Podľa §143 ods. 1 Zákona o štátnej službe policajt, ktorý nezotrvá v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142 b ods. 4 je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. SLV - PS - PK - 122/2012 zo dňa 26. 09. 2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa číslo PPZ - OKH - 01 - 384 - 3/2012 zo dňa 26. 07. 2012, ktorým zaviazal žalobcu uhradiť sumu 3 785,91 eur. Táto suma predstavovala pomernú časť nákladov, ktorú žalovaný vynaložil na získanie prvostupňového vysokoškolského vzdelania žalobcu. Konajúci súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že personálnym rozkazom viceprezidenta policajného zboru č. 35 zo dňa 25. 07. 2007 bol žalobca vymenovaný podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z. z. do hodnosti strážmajstra a bol zaradený do dočasnej štátnej služby od 01. 08. 2007 do 31. 07. 2012 vo funkcii vedúci strediska chovu služobných psov Moravský Svätý Ján odboru kynológie a hipológie. Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie ľudských zdrojov Ministerstva vnútra SR č. 375 zo dňa 02. decembra 2008 bol žalobca vyslaný na vysokoškolské štúdium prvého stupňa pri výkone štátnej služby na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, študijný program kynológia. Personálnym rozkazom riaditeľa odboru kynológie a hipológie Prezídia policajného zboru č. 62 zo dňa 04. 07. 2012 bolo žalobcovi oznámené, že jeho služobný pomer v štátnej službe príslušníka PZ končí dňom 31. 07. 2012, nakoľko uplynula dočasná štátna služba. Žalobca v žalobe ako aj v doplnení k žalobe zo dňa 30. 10. 2012 a v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku poukázal na 3 pochybenia orgánu verejnej správy. Po prvé, že správny orgán prvého stupňa ho neupovedomil o začatí správneho konania, a tým mu odňal právo nahliadať do spisov a navrhovať dôkazy, po druhé správne orgány neskúmali, z koho príčiny prišlo k ukončeniu pracovného pomeru a po tretie z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmý výpočet sumy, ktorá má byť zaplatená. Čo sa týka prvej námietky žalobcu, je pravdou, že orgán verejnej správy prvého stupňa písomne neupovedomil žalobcu o začatí správneho konania a tento sa o ňom dozvedel doručením rozhodnutia zo dňa 26. 07. 2012 číslo PZ - OKH - 01 - 384 - 3/2012, ktorým mu bolo oznámené, že má uhradiť pomernú časť nákladov yynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa. Súd túto chybu v danom prípade považuje za formálnu, ktorá keby aj bola odstránená, nemala by vplyv na priebeh správneho konania. Personálne rozkazy č. 35 zo dňa 25. 07. 2007 ako aj personálny rozkaz č. 62 zo dňa 04. 07. 2012 mu boli známe a doručené a do správneho spisu mohol nahliadnuť aj po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka navrhovania dôkazov v Zákone o štátnej službe sú presne dané podmienky, ktoré sa musia splniť v danom prípade. Súd je toho názoru, že nesplnenie povinnosti v danom prípade nie je taká vada, ktorej odstránenie by malo za následok zmenu rozhodnutia orgánu verejnej správy v prospech žalobcu. Čo sa týka námietky žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je zrejmý výpočet sumy, ktorú má zaplatiť a nie je zrejmé, čo je predmetnými nákladmi a ako orgán verejnej správy k takejto sume prišiel. Súd dal za pravdu žalobcovi, že v prvostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy veľmi okrajovo uviedol, resp. zdôvodnil čiastku 3 785,91 eur, ktorú mal žalobca uhradiť. Orgán verejnej správy poukázal na počet dní, po dobu ktorých mal zotrvať v služobnom pomere a na počet dní, po dobu ktorých zotrval po skončení štúdia v služobnom pomere. Z rozhodnutia nie je zrejmé, o aké konkrétne náklady išlo a v akej výške. Súd sa stotožnil aj s právnym názorom žalobcu, že súd v predchádzajúcom konaní neskúmal, z koho príčiny prišlo k ukončeniu služobného pomeru. Z personálneho rozkazu č. 35 zo dňa 25. 07. 2007 vyplýva, že bol prijatý do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ a bol zaradený do dočasnej štátnej služby od 01. 08. 2007 do 31. 07. 2012. Orgán verejnej správy prvého stupňa od počiatku vedel, že žalobca bol zaradený do dočasnej štátnej služby, a preto, keď ho rozkazom č. 375 zo dňa 02. 12. 2008 vyslal na trojročné štúdium a to od 02. 12. 2008 do 02. 06. 2011, kedy toto štúdium žalobca ukončil, že dvojnásobok doby trvania štúdia nemôže zotrvať v služobnom pomere, keďže tento končil 31. júla 2012. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánov verejnej správy prvého stupňa podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písmeno c SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.