Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2259/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210865 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012210865.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: X. K., št. príslušnosť K., zast. Advokátska kancelária Škamla s.r.o. advokát Martin Škamla, so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-107/2012 zo dňa 3.10.2012 a rozhodnutia Migračného úradu MV SR č. MU-67-32/PO-Ž-2012 zo dňa 9.7.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu a navrhol ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaným bol zamietnutý rozklad proti rozhodnutiu Migračného úradu MV SR č. MU-67-32/PO-Ž-2012 zo dňa 9.7.2012, ktorým bolo žalobcovi konanie o udelenie azylu na území SR zastavené. Konanie o udelenie azylu na území SR bolo zastavené s poukazom na § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia, neskúmanie potencionálnych zmien skutkového stavu veci, porušenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, neskúmanie významu dokumentu založeného do spisu žalobcom tak v originály ako aj v príslušnom preklade, nezrozumiteľnosť záverov vo vzťahu k aktuálnej situácii v K. a nedostatočné odôvodnenie. Žalobca uvádza, že v prípade žalobcu nikdy nebolo vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Ak žalovaný nevie aké rozhodnutie bolo v prípade žalobcu vydané, nie je zrejmé, ako môže konštatovať, že od posledného rozhodnutia sa skutkový stav podstatne nezmenil. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či dokument po obsahovej stránke neodôvodňuje vydanie rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi. Pokiaľ išlo o nezrozumiteľnosť záverov ohľadom situácie v K., žalovaný sa k tomu nevyjadruje. Žalovaný sa nevysporiadal s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Žalobcom predložený dokument mení pohľad na relevanciu jeho tvrdení. V konaní o predchádzajúcej žiadosti neboli žalobcom uvádzané tvrdenia skúmané a prvostupňový orgán sa s nimi nezaoberal. Dokument, ktorý tieto tvrdenia potvrdzuje má za následok podstatnú zmenu skutkového stavu veci. Vzhľadom k tomu, že žalobcom predložený dokument má za následok podstatnú zmenu skutkového stavu veci v porovnaní s predchádzajúcim konaním, nebola splnená druhá podmienka nevyhnutná na zastavenie azylového konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Žalobca uvádza, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. Žalobca má zrejmú obavu z návratu do krajiny pôvodu. Naposledy bola situácia v K. skúmaná k 12.1.2011 - ku dňu rozhodnutia o prvej žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 9.5.2012 - po viac ako roku. V K. sa situácia stále mení a nemožno ju považovať za bezpečnú. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca požiadal dňa 9.2.2012 už po tretíkrát o udelenie azylu. Na pohovore dňa 16.2.2012 vypovedal o svojich problémoch a stotožnil sa so svojimi výpoveďami z predchádzajúcich konaní. Predložil v konaní list, ktorý má dokumentovať okolnosti smrti jeho otca. Tento dokument nie je datovaný a ani primárne nevypovedá o žalobcovi. Žalovaný vyhodnotil tento dôkaz, keď konštatoval, že z jeho obsahu nemožno vyvodiť individuálne ohrozenie účastníka konania v krajine pôvodu a nepreukazuje jeho právo na udelenie azylu. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom v rozhodnutí sa správne konštatuje, že sa mu azyl neudeľuje a doplnková ochrana sa neposkytuje. Na záver rozhodnutia sa do textu dostala nesprávna formulácia o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, tá však nemôže mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že zisťoval dostupné informácie o krajine pôvodu v rozsahu zmien oproti predchádzajúcim konaniam, t.j. aktuálna bezpečnostná situácia bola zistená v čase rozhodnutia, dôkazom sú príslušné správy v spise. Pokiaľ ide o dokument predložený žalobcom, tento nemení pohľad na relevanciu jeho tvrdení. Tak ako to zhodnotil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Sža/36/2011, žalobcove problémy boli súkromného charakteru, nebola preukázaná súvislosť medzi vraždou žalobcovho otca a hľadaním žalobcu neznámymi osobami a napokon po zmene bydliska v Afganistane nečelil žiadnym problémom tohto druhu, ktoré by mohli viesť k prenasledovaniu jeho osoby. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je vecne správne a žaloba je nedôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) bolo žalobcovi zastavené konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 10 ods. 2 zákona o azyle, žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. Podľa § 10 ods. 3 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. Podľa § 10 ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žiadal už tretí krát o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom obidve predchádzajúce konania boli právoplatne skončené a žalobcovi sa neposkytla doplnková ochrana. Predmetné tretie konanie začalo dňa 9.2.2012, pričom dňa 16.2.2012 sa konal vstupný pohovor so žalobcom, kde predložil kópiu „dokumentu“ na ktorý sa odvoláva, že má byť dôkazom o zmene skutkového stavu oproti predchádzajúcemu stavu, t.j. odôvodnená obava žalobcu z návratu do krajiny pôvodu. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že bol predložený aj originál tohto „dokumentu“, pričom na č. l. 64 sa nachádza aj jeho preklad do slovenského jazyka. Z tohto prekladu vyplýva, že ide o neoficiálny nedatovaný list, s nečitateľnou pečiatkou a podpisom, kde sa uvádza, že otec žalobcu bol zavraždený Talibanom. Po jeho smrti začali Talibanci hľadať aj žalobcu, ktorý musel utiecť, keďže bol študentom a nikoho okrem matky a otca nemal. Bezpečnostná situácia v K. sa zhoršila a preto ho očakáva nebezpečenstvo. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaný vykonal šetrenie v krajine pôvodu žalobcu ohľadom bezpečnostnej situácie v krajine. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že v predchádzajúcom konaní o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom, sp. zn. 1 Sža/36/2011, zo dňa 23.8.2011 rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 Saz/3/2011 zo dňa 6.4.2011 potvrdil. Na základe vyššie uvedeného, dospel krajský súd k nasledovnému právnemu názoru. Krajský súd zhodne s právnym názorom žalovaného má za to, že došlo k splneniu podmienok na zastavenie azylového konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle a to, že v predchádzajúcom konaní sa už právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa zaoberal predloženým „dokumentom“ žalobcu a vyhodnotil ho ako dôkaz tak, že z jeho obsahu nemožno vyvodiť individuálne ohrozenie účastníka konania v krajine pôvodu. Je pravdou, že prvostupňový orgán sa s týmto „dokumentom“ vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, avšak tieto nedostatky zhojil odvolací orgán - žalovaný. Z tohto dôvodu táto vada konania nespôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd je toho právneho názoru, že takýto „dokument“ - list bez čitateľného podpisu, čitateľnej pečiatky a bez dátumu, ako dôkaz o objektívnej hrozbe bezpečnosti žalobcu v krajine pôvodu neobstojí. Rovnako tiež neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevenoval bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu - K.. Ako vyplýva z administratívneho spisu a z oboch rozhodnutí žalovaného, žalovaný sa opätovne aktuálne zaoberal bezpečnostnou situáciou v K. (č. l. 67 - 70) a vyhodnotil ju tak, že provincia L., odkiaľ žalobca pochádza, je relatívne jedna z najbezpečnejších v K.. Ostatné námietky žalobcu v žalobe ako nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie krajský súd považuje za bezdôvodné, pretože žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom odstránil vadu prvostupňového rozhodnutia ako je uvedené vyššie, týkajúcu sa nevyhodnotenia „dokumentu“ - dôkazu predloženého žalobcom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.