Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2500/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211037 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: P., štátna príslušnosť B., bytom W., O. XXXX/X, právne zastúpený: advokátom JUDr. Boris Reken, REKEN & PARTNERS, Law Firm, s.r.o., Tichá 45, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009453-007 zo dňa 24.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2012 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009453-007 zo dňa 24.10.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, č.p.: PPZT-HCP- BA9-433-14/2012 zo dňa 18.6.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. d) zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) bola zamietnutá žiadosť žalobcu - cudzinca o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň mu bola určená lehota v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov lehota na vycestovanie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal, že žalovaný sa pri rozhodovaní o jeho žiadosti, a ako aj o jeho odvolaní neriadil pravidlami správneho konania v zmysle ust. § 3 ods. 1,2,4 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správneho poriadku). Záver žalovaného, že "žalobca uzavrel účelové manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky" je nezrozumiteľný a nepresvedčivý. Prvostupňový správny orgán napriek skutočnosti, že vo výpovediach žalobcu a jeho manželky boli závažné rozdiely, nevykonal žiadny dôkaz smerujúci k odstráneniu týchto rozdielov a bez akéhokoľvek zdôvodnenia uveril iba tvrdeniam žalobcovej manželky, obsiahnutým v zápisnici o podaní vyjadrenia spísanej dňa 21.3.2012 na OCP PZ Trnava. Ďalej uviedol, že žalovaný vypočul jeho manželku ako svedka v správnom konaní, pričom nenariadil ústne pojednávanie v zmysle ust. § 21 ods. 1 správneho poriadku. Žalobcovi ako účastníkovi konania mal umožniť podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku realizovať jeho procesné právo byť prítomný pri jej výsluchu a klásť jej otázky. Správny orgán urobil výsluch jeho manželky bez jeho prítomnosti, zápisnica nebola tlmočená do jeho rodného jazyka, s jej obsahom nebol oboznámený a nemohol sa k nej žiadnym spôsobom vyjadriť, takže mu bolo odňaté procesné právo vyjadriť sa k jej obsahu. Takýto postup správneho orgánu je potom v rozpore s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. Nariadenie ústneho pojednávania vo veci jeho žiadosti bolo opodstatnené aj preto, že do konania bol pribratý tlmočník. Pri spísaní zápisnice so žalobcom o podaní vyjadrenia bola prítomná tlmočníčka menom N., ktorá nie je zapísaná v zozname tlmočníkov. Na ustanovenie takejto osoby tlmočníka nebol zákonný dôvod podľa § 15 ods. 2 zák.č. 382/2004 Z.z., nakoľko pre tlmočenie z vietnamského jazyka do slovenského jazyka sú v zozname zapísané iné osoby a žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by tieto osoby nemohli úkon vykonať. Úkon, ku ktorému bola pribratá tlmočníčka, nebol neodkladným úkonom a pokiaľ by prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie, bolo možné bez akýchkoľvek ťažkostí a nákladov zabezpečiť na toto pojednávanie tlmočníka zapísaného v zozname. Poukázal, že prvostupňový správny orgán vykonal ohľadom jeho spolužitia s manželkou Y. O. viacero šetrení a zabezpečil rozsiahly spisový materiál, ktorý však nijako nevyhodnotil. Záver, že uzavrel účelové manželstvo, opiera iba o zápisnicu o podaní vyjadrenia jeho manželky, spísanú dňa 21.3.2012. Výsluch trval minimálne 4 a 1 hodiny, pričom tento čas trvania výsluchu je zjavne neprimeraný k rozsahu informácií, ktoré sú obsiahnuté v zápisnici, čo vzbudzuje pochybnosti o priebehu výsluchu a jeho objektivite. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný opierajú dôvodnosť svojich rozhodnutí o zamietnutí jeho žiadosti tiež o uznesenie, ktorým je jeho manželka trestne stíhaná za zločin prevádzačstva podľa Trestného zákona. Pokiaľ jeho manželka nie je právoplatne odsúdená, nie je možné uznesenie o jej trestnom stíhaní považovať za dôkaz rozhodnutia. Na území Slovenskej republiky žije už niekoľko rokov a od 2.7.2007 má udelené povolenie na trvalý pobyt. Počas tejto doby sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, prostriedky na živobytie si zabezpečuje riadnou prácou, nie je na príťaž spoločnosti, vytvoril si spoločenské a rodinné väzby. Jeho manželstvo s Y. O. stále trvá, bolo uzavreté podľa zákona o rodine a je platné. Uzavretím manželstva vznikol medzi nimi právny pomer, obsahom ktorého sú určité práva a povinnosti, výkon ktorých by jeho vysťahovaním z územia Slovenskej republiky bol znemožnený. Rozhodnutie žalovaného preto považuje za hrubý zásah do jeho súkromného a rodinného života, teda do práva, ktoré mu zaručuje článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd. Jeho právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas je teda chránené Európskym dohovorom. Zásah do tohto práva musí byť založený na naliehavej spoločenskej potrebe a najmä musí byť primeraný skúmanému legitímnemu cieľu. Podľa žalobcu sa žalovaný neriadil zásadou materiálnej pravdy, pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie vydal na základe vadného konania. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.4.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že počas trvalého pobytu žalobcu na území SR boli vykonané previerky v mieste jeho povoleného trvalého pobytu na adrese W., O. XXXX/X v dňoch 12.12.2007, 19.2.2008, 4.3.2008, 12.3.2008, 22.5.2008, 3.11.2008, 18.11.2008, 24.3.2009 a 22.1.2010. Dňa 24.2.2010 bola s manželkou žalobcu spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia. V súvislosti s konaním o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR na neobmedzený čas správny orgán prvého stupňa spísal dňa 21.3.2012 podľa § 22 ods. 1 zákona o správnom konaní zápisnicu o podaní vyjadrenia s manželkou žalobcu. V zápisnici uviedla, že s manželstvom so žalobcom súhlasila, pretože potreboval pomoc pri udelení trvalého pobytu na území SR. Za túto pomoc jej pán Tao štátny príslušník Vietnamu odovzdal obálku so sumou 20 000,- Sk (cca 664 Eur). Ďalej uviedla, že: " ... ako manželia spolu nežijeme, nerozprávame sa ani o jeho minulosti a neplánujeme spolu ani budúcnosť. Nie sme spolu v telefonickom kontakte. Manžel zavolá, iba ak potrebuje niečo vybaviť na úrade, prípadne na polícii“. Na základe týchto skutočností bola dňa 21.3.2012 zo žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, a keďže žalobca neovláda slovenský jazyk v dostatočnej miere, bola ustanovená tlmočníčka z jazyka slovenského do jazyka vietnamského a naopak menom N., s ktorou žalobca súhlasil. Do zápisnice uviedol, že so svojou manželkou sa pred uzavretím sobáša stretával asi 4 až 5 mesiacov a manželstvo uzatvorili dňa 10.3.2007 na mestskom úrade v Senici. Uviedol, že pracuje ako kuchár v Bratislave v TESCU na Zlatých Pieskoch v bistre Panda a býva v rodinnom dome v O. na ulici Y. XXX. Manželke dáva 200 až 300 Eur mesačne na domácnosť, stravu a oblečenie. Chodí za ňou 1 až 2 za týždeň, sú väčšinou doma. Plánujú mať spolu dieťa, no nedarí sa nám s počatím. Ďalej po prečítaní a pretlmočení do uvedenej zápisnice nežiadal vykonať žiadne zmeny a ani ju doplniť a zápisnicu na znak súhlasu potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní a na základe vyššie uvedených skutočností nadobudol podozrenie, že žalobca uzatvoril s Y. O., št. prís. SR účelové manželstvo s cieľom získať trvalý pobyt na území SR. Skutočnosti, vedúce k tomu, že žalobca uzatvoril účelové manželstvo potvrdila aj manželka žalobcu dňa 21.3.2012 do zápisnice. Obaja uviedli, že nezhody, návštevy na úradoch alebo na cudzineckej polícii žalobca riešil vždy tým, že manželke dal finančnú hotovosť, čo obaja uviedli vo svojich zápisniciach. Uviedol, že správne konanie vo veci posudzovania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR v prevažnej väčšine prípadov prebieha v písomnej forme, ústne pojednávanie sa musí uskutočniť, ak to ustanovuje osobitný zákon, inak len v prípade, ak správny orgán ústne pojednávanie nariadi. Správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné doklady pre rozhodnutie, ktoré riadne zhodnotil. Uvedenými dôkazmi boli najmä rozdielne výpovede manželov, samotné priznanie manželky žalobcu, že ich manželstvo je formálne a v neposlednom rade aj priznanie, že za účelom uzavretia manželstva prevzala finančnú hotovosť. K trestnému stíhaniu manželky žalobcu žalovaný uviedol, že žalovaný správny orgán len konštatoval v rozhodnutí súčasný stav prebiehajúceho konania. Trestná vec bola ukončená návrhom na podanie obžaloby podľa § 209 ods. 1 trestného poriadku a Okresnou prokuratúrou v Skalici bola na uvedené osoby podaná obžaloba. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s platnými právnymi predpismi ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalovaný uviedol, že žalobca bol od 16.8.2004 žiadateľom o azyl na území SR a na základe dlhodobých priepustok sa zdržiaval u svojho strýka menom P. na adrese O.l. Azyl na území SR mu dňa 12.10.2007 nebol udelený a žalobca sa nakontaktoval na pani Y. O., terajšiu manželku, s ktoru dňa 10.3.2007 na mestskom úrade v Senici uzavrel za finančnú hotovosť manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt na území SR. Toto manželstvo uzatvoril aj napriek tomu, že vedel, že jeho manželstvo nebude plniť harmonické a životné spoločenstvo v súlade s ust. § 1 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a že manželstvo bolo uzatvorené len účelovo, aby získať povolenie na trvalý pobyt na území SR. Žalovaný počas rozhodovania vychádzal aj z ust. čl. 8 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento dohovor nadväzujúcich, po vykonanom dokazovaní tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bude mať dopad na jeho súkromný a rodinný život je podľa žalovaného irelevantné. Poukázal, že ust. § 111 zákona o pobyte cudzincov sú ustanovené povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Medzi tieto povinnosti patrí povinnosť ustanovená v ods. 1 písm. p) a to: ,, štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o... o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas... , je povinný vycestovať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak nie oprávnený sa zdržiavať na území SR z iného dôvodu.“ Správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že v ust. § 111 sú ustanovené povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré je povinný dodržiavať. V prípade, že štátny príslušník tretej krajiny chce byť zamestnaný na území SR, môže si v zmysle ust. § 31 zákona o pobyte cudzincov podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu môže štátny príslušník tretej krajiny podať osobne aj na policajnom útvare, ak sa na území SR zdržiava oprávnene. Podanie žiadosti však štátneho príslušníka tretej krajiny neoprávňuje zdržiavať sa na území SR nad rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP- BA2-2012/009453-007 zo dňa 24.10.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, č.p.: PPZT-HCP-BA9-433-14/2012 zo dňa 18.6.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov bola zamietnutá žiadosť žalobcu - cudzinca o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň mu bola určená lehota v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov lehota na vycestovanie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že skutkový stav veci tak, ako ho zistil žalovaný, je úplný a dostačujúci na posúdenie veci. Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelené prvé povolenie na trvalý pobyt v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov platné na dobu od 2.7.2007 do 2.7.2012. Oddelenie cudzineckej polície PZ Skalica udelilo žalobcovi prvé povolenie na trvalý pobyt, nakoľko splnil zákonom ustanovenú podmienku a je manželom pani Y. O., rodenej P., štátnej občianky SR, s trvalým pobytom na území SR, W. O. XXXX/X. Dňa 21.3.2012 žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Trnava žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území SR na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Pri podávaní tejto žiadosti bola spolu so žalobcom prítomná aj jeho manželka. Oddelenie cudzineckej polície PZ Skalica počas trvalého pobytu žalobcu na území SR vykonalo previerky v mieste povoleného trvalého pobytu žalobcu na adrese W. v dňoch 12.12.2007, 19.2.2008, 4.3.2008, 12.3.2008, 22.5.2008, 3.11.2008, 18.11.2008, 24.3.2009. Počas týchto previerok sa žalobca nikdy nenachádzal na uvedenej adrese, podľa vyjadrenia manželky bol v Bratislave v bistre, kde je zamestnaný. Dňa 22.1.2010 bola vykonaná opakovaná kontrola v mieste povoleného trvalého pobytu žalobcu, kde bolo zistené, že jeho manželka zvažuje podanie žiadosti o rozvod, nakoľko podľa jej vyjadrenia ich manželstvo neplní účel. Z tohto dôvodu bola dňa 24.2.2010 spísaná na správnom orgáne prvého stupňa zápisnica o podaní vyjadrenia s manželkou žalobcu, ktorá do zápisnice okrem iného uviedla, že s manželom majú od septembra 2009 isté nezhody, ale po jeho príchode v mesiaci február 2010 do miesta ich spoločného trvalého bydliska tieto nezhody spoločne vyriešili. Taktiež uviedla, že keď jej manžel prišiel, dal jej 400 Eur, ich manželstvo nevytváralo vhodné podmienky pre výchovu jej syna z prvého manželstva menom A. O., ktorý bol počas jeho pobytu na území SR neustále vystavený stresovým situáciám. Ďalej do zápisnice uviedla, že .... ,, naše manželstvo by som označila ako bezvýznamné, bol to omyl“. Následne dňa 24.2.2010 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia so žalobcom, ktorý uviedol, že s manželkou mali isté nezhody, ale všetko spolu vyriešili a ich manželstvo ďalej funguje. Taktiež uviedol, že keď prišla za ním na návštevu do Bratislavy, dal jej 200 Eur. Dňa 19.7.2010 bola vykonaná opakovaná kontrola v mieste trvalého pobytu žalobcu , kde bolo zistené, že znova nenachádzal na tejto adrese a jeho manželka keď uviedla, že je v zamestnaní v reštaurácii Panda v obchodnom centre TESCO Zlaté Piesky v Bratislave a domov prichádza pravidelne cez víkend. Ďalej uviedla, že ich manželstvo plní účel. Dňa 6.5.2011 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia žalobcom, ktorý do zápisnice okrem iného uviedol, že pravidelne každý týždeň cez víkend chodí na adresu trvalého pobytu v Senici, kde žijú spolu s manželkou, na domácnosť jej prispieva pravidelne sumou 150 Eur mesačne a chcú spolu žiť aj naďalej, rozvod neplánujú a chcú mať spolu deti. Dňa 6.5.2011 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s manželkou žalobcu, ktorá do zápisnice okrem iného uviedla, že v manželstve nemajú žiadne ťažkosti a problémy, manžel sa snaží chodiť domov každý týždeň a mesačne jej na domácnosť prispieva sumou asi 300 Eur, naďalej chce žiť so svojim manželom a v manželstve je spokojná. V súvislosti s konaním o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR na neobmedzený čas bolo s manželkou žalobcu spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia dňa 21.3.2012. V zápisnici uviedla, že s manželom - žalobcom sa spoznali v roku 2006 v letnom období v meste Senica, kde sa otváralo Ázijské bistro a chodila tam upratovať. V bistre ich zoznámil strýko jej budúceho manžela štátny príslušník Vietnamu, ktorého meno nevedela uviesť, spoločne s ďalším štátnym príslušníkom Vietnamu menom I., ktorý jej navrhol, či by sa nechcela zoznámiť so štátnym príslušníkom Vietnamu menom P., jej terajším manželom, ktorý by potreboval pomoc ohľadom udelenia trvalého pobytu na území SR. Za túto pomoc jej prisľúbil sumu 20 000,- Sk (cca 664 Eur). Manželka žalobcu s tým súhlasila a po vzájomnej dohode s pánom I. uzatvorila so žalobcom manželstvo dňa 10.3.2007 na mestskom úrade v Senici. Po svadbe spoločne odišli do Ázijského bistra v meste Senica, kde mali spoločný obed. Manželov strýko, štátny príslušník Vietnamu odovzdal obálku s peniazmi pánovi I. a tento potom, čo všetci z bistra odišli, jej odovzdal obálku s hotovosťou. Po svadbe jej manžel odišiel do Trnavy, kde aj býval, adresu jeho pobytu uviesť nevedela, nakoľko ho v Trnava nikdy nenavštívila. Ďalej v zápisnici uviedla, že: ..... ,, manžel za mnou prišiel do Senice asi dvakrát do roka, opýtal sa na rodičov, priniesol mi kávu, malinovky, finančnú hotovosť vo výške približne 30 Eur. Vždy sme sa len hodinu rozprávali... v mieste môjho bydliska nikdy od uzavretia manželstva neprespal. Od uzavretia manželstva sme intímne nikdy spolu nežili, neplánovali sme spoločný život, ani spoločné deti, naše manželstvo bolo len formálne“. Ďalej uviedla, že keď si manžel potreboval vybaviť nejaké záležitosti na cudzineckej polícii, prípadne na inom úrade, telefonicky ju kontaktoval a požiadal ju, aby išla s ním, aby to vyzeralo, že sú naozaj manželia, za čo jej vždy dal 50 alebo 100 Eur. Dňa 21.3.2012 ju znova telefonicky kontaktoval s tým, aby mu pomohla s vybavením záležitostí na cudzineckej polícii. Na spísaní zápisnice na Oddelení cudzineckej polície PZ Trnava sa spoločne so žalobcom vopred dohodli ako budú vypovedať. Žalobca od svojich krajanov žijúcich na Slovensku približne vedel, aké otázky sa cudzinecká polícia pýta. Na otázku, či pozná niečo z manželovej minulosti, alebo niečo vie o manželovej súčasnosti, kde pracuje, jeho manželka uviedla: ,, nie neviem nič, nakoľko spolu nežijeme ako manželia, nerozprávame sa ani o jeho minulosti a neplánujeme spolu ani budúcnosť. Netelefonujeme si, nie sme spolu v telefonickom kontakte. Manžel zavolá, iba ak potrebuje niečo vybaviť na úrade, prípadne na polícii.“ Záverom uviedla, že svojmu manželovi - žalobcovi chcela pomôcť nielen kvôli peniazom, ale aj z ľudského hľadiska, čo ju teraz mrzí a je jej to ľúto. Na základe týchto skutočností bola dňa 21.3.2012 zo žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, a keďže žalobca neovláda slovenský jazyk v dostatočnej miere, bola ustanovená tlmočníčka z jazyka slovenského do jazyka vietnamského a naopak menom N., s ktorou žalobca súhlasil. Do zápisnice uviedol, že so svojou manželkou sa pred uzavretím sobáša stretával asi 4 až 5 mesiacov a zoznámil sa s ňou v ázijskom bistre, kde pracoval ako pomocný kuchár a jeho budúca manželka sa v bistre nachádzala. Manželstvo uzatvorili dňa 10.3.2007 na mestskom úrade v Senici. Po svadbe išli spolu do reštaurácie Panda v Senici, kde mali hostinu, ktorú zaplatil jeho strýko menom P.. Po oslave išli spoločne s manželkou do miesta jej trvalého bydliska na adresu Senica, Bottova 2. Ďalej uviedol, že pracuje ako kuchár v Bratislave v TESCU na Zlatých Pieskoch v bistre Panda a býva v rodinnom dome v Bratislave na ulici Y. XXX. Manželke dáva 200 až 300 Eur na domácnosť, stravu a oblečenie. Chodí za ňou 1 až 2 za týždeň, kde sú väčšinou doma, občas chodia na prechádzky po meste Senica. Na otázku správneho orgánu, či plánujú spoločné dieťa, uviedol, že: ,, áno, chceme mať spolu dieťa, no nedarí sa nám s počatím.“ Ďalej po prečítaní a pretlmočení do uvedenej zápisnice nežiadal vykonať žiadne zmeny a ani ju doplniť a zápisnicu na znak súhlasu potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Na základe vykonaného dokazovania Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej políciePZ Trnava rozhodnutím Č.p.: PPZT-HCP-BA9-433-14/2012 zo dňa 18.6.2012 v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť cudzinca - žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň sa žalobcovi určila v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. p) lehota na vycestovanie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že po vykonanom dokazovaní bol zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobca uzatvoril s Y. nar. XX.X.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom W., O. XXXX/X dňa 10.3.2007 na mestskom úrade Senica účelové manželstvo s cieľom získať trvalý pobyt na na území Slovenskej republiky, nakoľko následne po uzatvorení manželstva dňa 4.5.2007 požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ v Skalici o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR. Povolenie na trvalý pobyt na území SR mu bolo udelené rozhodnutím č. ÚHCP-53-23/RHCP-NR-SI-P-2007 zo dňa 2.7.2007 s platnosťou do 2.7.2012. Skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia účelového manželstva potvrdila dňa 21.3.2012 do zápisnice o podaní vyjadrenia manželka žalobcu, ktorá uviedla všetky okolnosti ich zoznámenia prostredníctvom štátneho príslušníka Vietnamu menom Tao, ako aj skutočnosti, ktoré po predchádzajúcej vzájomnej dohode viedli k uzatvoreniu účelového manželstva ako aj následné uzatvorenie manželstva a prijatie finančnej hotovosti vo výške 20000 Sk od štátneho príslušníka Vietnamu. Po vyhodnotení listinných podkladov a dôkazov, ako aj zistených závažných rozdielov uvádzaných vo výpovediach žalobcu a jeho manželky, ktoré sa v jednotlivých výpovediach nezhodujú s okolnosťami ich spoločných stretnutí, ako aj uzatvorenia manželstva spoločného rodinného života je nespochybniteľná skutočnosť, že žalobca vo svojich výpovediach uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje a správny orgán zistil, že žalobca uzatvoril účelové manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že skutočným dôvodom podania žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas je zotrvať na území SR. Správny orgán potom čo zistil, že sú splnené zákonné dôvody na postup podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi lehotu na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava rozhodnutím č.p.: PPZ- HCP-BA2-2012/009453-007 zo dňa 24.10.2012 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Dôvody rozhodnutia boli totožné s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.4.2013. IV. Podľa § 42 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z., trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 42 ods. 2 zák.č. 404/2011 Z.z., trvalý pobyt je a) trvalý pobyt na päť rokov, b) trvalý pobyt na neobmedzený čas, c) pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len "dlhodobý pobyt"). Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt podľa § 43. Podľa § 48 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na a) verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, c) mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, d) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu. Podľa § 48 ods. 2 písm. d) zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o povolenie trvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo. Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zák.č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň sa žalobcovi určila v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. p) lehota na vycestovanie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodom bolo zistenie, že žalobca uzatvoril so slovenskou štátnou občiankou Y. O. dňa 10.3.2007 na Mestskom úrade v Senici účelové manželstvo. Účelom tohto manželstva bolo získať povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pretože následne po uzatvorení manželstva dňa 4.5.2007 žalobca požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ v Skalici o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR. Povolenie na trvalý pobyt na území SR mu bolo udelené rozhodnutím č. ÚHCP-53-23/RHCP-NR-SI-P-2007 zo dňa 2.7.2007 s platnosťou do 2.7.2012. Vo veci bol vypočutý podstatný svedok - manželka žalobcu, ktorá jediná môže zodpovedne povedať, či jej manželstvo funguje alebo nie. Skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia účelového manželstva potvrdila aj manželka žalobcu do zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 21.3.2012, ktorá uviedla všetky okolnosti ich zoznámenia prostredníctvom štátneho príslušníka Vietnamu menom, ako aj skutočnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu účelového manželstva, ako došlo k uzatvoreniu manželstva a prijatie finančnej hotovosti vo výške 20000 Sk od štátneho príslušníka Vietnamu ako finančnú odmenu za uzatvorenie manželstva. Žalovaný po vyhodnotení listinných podkladov a dôkazov zistil závažné rozdiely vo výpovediach žalobcu a jeho manželky, ktoré sa v jednotlivých výpovediach nezhodujú s okolnosťami ich spoločných stretnutí, uzatvorenia manželstva a spoločného rodinného života. Tiež je nespochybniteľná skutočnosť, že žalobca vo svojich výpovediach uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje z čoho žalovaný správny orgán správne vyvodil záver, že žalobca uzatvoril účelové manželstvo so Slovenskou štátnou občiankou s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Skutočnosti, vedúce k tomu, že žalobca uzatvoril účelové manželstvo potvrdila aj sama manželka žalobcu dňa 21.3.2012 do zápisnice. Z listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že skutočným dôvodom podania žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas je zotrvať na území SR. Súd konštatuje, že žalovaný za účelom riadneho a úplného zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie. Počas trvalého pobytu žalobcu na území SR boli vykonané previerky v mieste jeho povoleného trvalého pobytu na adrese W. v dňoch 12.12.2007, 19.2.2008, 4.3.2008, 12.3.2008, 22.5.2008, 3.11.2008, 18.11.2008, 24.3.2009 a 22.1.2010. Dňa 24.2.2010 bola s manželkou žalobcu spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, zápisnica bola spísaná aj so žalobcom a dňa 21.3.2012 bola tiež spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia so žalobcom a aj s jeho manželkou. Vykonané dôkazy žalovaný vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že v dôsledku toho sú splnené zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu na neobmedzený čas na území SR pre žalobcu v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Obaja uviedli, že nezhody, návštevy na úradoch alebo na cudzineckej polícii žalobca riešil vždy tým, že manželke dal finančnú hotovosť, čo obaja uviedli vo svojich zápisniciach. S námietkou žalobcu, že podkladom napadnutého rozhodnutia bola len zápisnica o podaní vyjadrenia jeho manželkou zo dňa 21.3.2012 sa súd nestotožnil. Správny orgán sa neopieral len o informácie získané zo zápisnice o podaní vyjadrenia manželky žalobcu spísanej dňa 21.3.2012, ale hodnotil všetky dôkazy, ktoré boli dokladom pre zamietnutie jeho žiadosti, uvedenými dôkazmi boli najmä rozdielne výpovede manželov, samotné priznanie manželky žalobcu, že ich manželstvo je formálne a v neposlednom rade aj priznanie, že za účelom uzavretia manželstva prevzala finančnú hotovosť. Správny orgán potom čo zistil, že sú splnené zákonné dôvody na postup podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi lehotu na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Táto lehota vyplýva z ust. § 111 ods. 1 písm. p) zák.č. 404/2011 Z.z. podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas. Správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že v ust. § 111 sú ustanovené povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré je povinný dodržiavať. Uvedená povinnosť žalobcu preto nie je v rozpore s platnými predpismi, ako aj s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože zákon o pobyte cudzincov je vydaný v súlade s Ústavou SR, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Súd neprisvedčil námietke žalobcu ohľadom prítomnej tlmočníčky pri spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcom. Pred písaním zápisnice so žalobcom dňa 21.3.2012 žalovaný zisťoval na stránke JASPI- WEB tlmočníka z vietnamského jazyka do slovenského jazyka a naopak, kde boli uvedení štyria tlmočníci, z toho traja vyčiarknutí zo zoznamu tlmočníkov a P. sa ospravedlnil z dôvodu, že tlmočí na polícii v Bratislave. Z dôvodu, že nebolo možné zabezpečiť tlmočníka uvedeného v predmetnom zozname, bol ustanovený tlmočník podľa § 15 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, t.j. tlmočníčka, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pani Q. Z. B.. Žalobca počas spísania zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 21.3.2012 neuviedol, že by tlmočníčke, ktorá bola ustanovená podľa vyššie citovaného zákona nerozumel, alebo že by s tlmočníčkou nesúhlasil. Pred spísaním zápisnice bol žalobca riadne poučený o tom, že pani Q. Z. VU I. bude vykonávať tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka vietnamského a naopak a s jej tlmočením súhlasil, čo uviedol aj v zápisnici a potvrdil svojim podpisom. Žalobca sa na území SR nachádza od roku 2004, t.j. približne 9 rokov a neovláda slovenský jazyk na takej úrovni, že by mu rozumel natoľko, aby nemusel mať pri úradnom styku zabezpečeného tlmočníka. Táto skutočnosť je zásadná aj z dôvodu, že má na území SR manželku, občianku SR, ktorá neovláda vietnamský jazyk, chce tu naďalej zotrvať, tvrdí, že má harmonický manželský vzťah a nemá záujem naučiť sa slovenský jazyk na takej úrovni, aby mu rozumel aj v úradnom styku. Z tejto skutočnosti si možno urobiť obraz ako prebieha komunikácia medzi žalobcom a jeho manželkou a jej ďalšou rodinou. S námietou žalobcu, že žalovaný mal nariadiť ústne pojednávanie sa súd nestotožnil. Správny orgán vo svojom konaní postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území SR na neobmedzený čas si zaobstaral všetky potrebné doklady pre vydanie rozhodnutia v danej veci, postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Taktiež pri posudzovaní jeho žiadosti, ako aj pri rozhodovaní vo veci správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci pri vydaní rozhodnutia. Správne konanie v prevažnej väčšine prípadov prebieha v písomnej forme. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (§ 21 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.) Správny orgán sa má v rámci svojej úvahy riadiť ust. § 3 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k právnemu vybaveniu veci, ako aj ust. § 32 ods. 1, podľa ktorého je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. V zmysle ust. § 23 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. mal žalobca právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy čo žalobca nevyužil. Tiež mal právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom otázky (§ 33 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.), no tohto svojho práva sa žalobca v konaní nedomáhal, a preto neobstojí ani jeho námietka, že nebol oboznámený so zápisnicou spísanou s jeho manželkou dňa 21.3.2012 a že mu nebolo umožnené klásť otázky svojej manželke pri jej výsluchu. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nie je založené na naliehavej spoločenskej potrebe, a preto je v rozpore s platnými právnymi predpismi ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca bol od 16.8.2004 žiadateľom o azyl na území SR a na základe dlhodobých priepustok sa zdržiaval u svojho strýka menom P.. na adrese R.. Azyl na území SR mu prostredníctvom Migračného úradu dňa 12.10.2007 nebol udelený a žalobca sa prostredníctvom svojho strýka D. a priateľa I. nakontaktoval na pani Y., terajšiu manželku, s ktoru dňa 10.3.2007 na mestskom úrade v Senici uzavrel za finančnú hotovosť manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt na území SR. Toto manželstvo uzatvoril aj napriek tomu, že vedel, že jeho manželstvo nebude plniť harmonické a životné spoločenstvo v súlade s ust. § 1 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a že manželstvo bolo uzatvorené len účelovo, aby získal povolenie na trvalý pobyt na území SR. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tvrdenie manželky žalobcu, že žalobca nikdy v mieste jej bydliska neprespal, nikdy spolu intímne nežili, neplánovali spoločný život ani spoločné deti, pretože ich manželstvo bolo len formálne. V prípade, že žalobca potreboval vybaviť záležitosti na Cudzineckej polícii, prípadne na inom úrade, telefonicky ju kontaktoval a požiadal ju, aby išla s ním, aby to vyzeralo, že sú naozaj manželia, za čo jej vždy dal finančnú odmenu 50 alebo 100 Eur. Tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bude mať dopad na jeho súkromný a rodinný život súd vyhodnotil ako irelevantné a účelové. V prípade, že žalobca chce byť zamestnaný na území SR, môže si v zmysle ust. § 31 zákona o pobyte cudzincov podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Podanie žiadosti však štátneho príslušníka tretej krajiny neoprávňuje zdržiavať sa na území SR nad rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože o ich náhradu nepožiadal a ani mu trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.