Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2590/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211046 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211046.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ Katarína H., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, K. V., 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/X, K. V., obaja zastúpení: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Dušan Divko, konateľ a advokát, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: LPO-5634/2012/Sl zo dňa 08.10.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: LPO-5634/2012/Sl zo dňa 08.10.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 66,- € za súdny poplatok a v sume 314,78 € titulom trov právneho zastúpenia, na účet ich právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalovaný rozhodnutím č. LPO-5634/2012-Sl zo dňa 08.10.2012 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) rozhodol o odvolaní Alojza Ivaniča proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Trenčíne č. UPo 2/2012 zo dňa 22.03.2012 tak, že toto rozhodnutie zmenil a protestu Okresnej prokuratúry Prievidza zn. Pd 175/11-19 zo dňa 07.02.2012 vyhovel a rozhodnutie Správy katastra Prievidza č. V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení vkladu zrušil. Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo doručenie (dňa 02.03.2009) Správe katastra Prievidza návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V-719/2009, ktorého prílohou bola aj darovacia zmluva uzavretá medzi nesvojprávnou darkyňou U. H., zastúpenou pri uzavretí zmluvy jej dcérou - opatrovníčkou S. H. (žalobkyňou 1) a Q. F. ako obdarovaným (žalobca 2). Predmetom darovacej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu darkyne vo veľkosti 4/6 k nehnuteľnostiam zapísaným pre k.ú. Nitrianske Pravno na liste vlastníctva č. XXX. Darovacou zmluvou bolo zároveň k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech darkyne zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania týchto nehnuteľností. Správa katastra konanie o návrhu na vklad prerušila za účelom doloženia súhlasného stanoviska spoluvlastníka nehnuteľností (Alojza H. ako spoluvlastníka s podielom X/X - syna darkyne U. H.), keďže nehnuteľnosti mali byť zaťažené vecným bremenom. Následne bol uzavretý doplnok č. 1 k darovacej zmluve, ktorý zmenil darovaciu zmluvu tak, že právo darkyne na doživotné užívanie nehnuteľností nemá charakter práva z vecného bremena, ale ide o oprávnenie darkyne, ktorému zodpovedá osobný záväzok obdarovaného umožniť darkyni doživotné užívanie nehnuteľností. Správa katastra dňa 07.04.2009 vklad do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy povolila a žalobca Q. F. bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom X/X. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza protest, ktorému Správa katastra Prievidza nevyhovela, predložila ho na rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Trenčíne, ktorý rozhodnutím č. UPo 2/2012 zo dňa 22.03.2012 protestu prokurátora zn. Pd 175/11-19 zo dňa 07.02.2012 nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal U. H., ktorý si v podstate osvojil dôvody uvedené v proteste prokurátora a na základe jeho odvolania žalovaný protestu vyhovel a zrušil rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 07.04.2009. Žalovaný nesúhlasil s názorom katastrálneho úradu, že protest prokurátora bol podaný predčasne z dôvodu, že pred Okresným súdom Prievidza sa vedie konanie o určenie vlastníctva k darovaným nehnuteľnostiam a neplatnosť zmluvy a to na základe návrhu U. H. proti odporcom S. H. a Q. F.. Poukázal na znenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platným v čase rozhodnutia (ďalej aj len katastrálny zákon) a tiež na ustanovenie § 36b ods. 2 písm. f/ vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon s tým, že doplnok č. 1 k darovacej zmluve nemožno považovať za platne uzavretý, pretože súdom bol schválený iný právny úkon a doplnok č. 1 nebol predmetom schválenia súdom. Žalovaný uviedol, že zo súdom schválenej darovacej zmluvy vyplývalo, že právo darkyne mať doživotné právo užívania darovaných nehnuteľností bude zapísané ako ťarcha v časti „C“ na liste vlastníctva, pričom účastníci darovacej zmluvy obsah tejto zmluvy po jej schválení súdom zmenili doplnkom č. 1, ktorým zrušili práve záväzok obdarovaného ako vecné bremeno. Po rozhodnutí súdu už nebolo možné platne zmeniť obsah zmluvy, bez opätovného predloženia zmenenej darovacej zmluvy na schválenie opatrovníckemu súdu. Záverom uviedol, že v ďalšom konaní bude správa katastra nanovo rozhodovať o návrhu na vklad a to o dvoch právnych úkonoch - darovacej zmluve a vecnom bremene s tým, že správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, pričom tiež pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadne na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ak budú podmienky na vklad splnené, vklad povolí; inak návrh zamietne. Žalovaný zdôraznil, že správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadne aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, čo je v danom prípade zánik vecného bremena zo zákona z dôvodu úmrtia nesvojprávnej Anny H. dňa 20.04.2009 a teda správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu - o darovacej zmluve. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedli, že proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Trenčíne o nevyhovení protestu prokurátora sa mohli odvolať len účastníci konania, pričom prokurátor mohol podať žalobu na súd, čo však neurobil. Odvolanie podal syn nebohej nesvojprávnej U. H. tvrdiac, že je účastníkom konania. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona je však účastníkom konania o povolení vkladu účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení, pričom v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Uviedli tiež, že podľa § 68 správneho poriadku správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od jeho právoplatnosti. Do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia musí preskúmavajúci správny orgán nielen začať konanie, ale rozhodnutie o zrušení alebo zmene rozhodnutia musí v tejto lehote nadobudnúť aj právoplatnosť. Rozhodnutie Správy katastra Prievidza mimo odvolacieho konania mohlo byť zrušené len do 07.04.2012. Syn nebohej U. H. nebol účastníkom vkladového konania a tento mohol ako zákonný dedič podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania postupom podľa § 65 správneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že Alojz H., ktorý nebol účastníkom konania o povolení vkladu, nebol oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Trenčíne o nevyhovení protestu prokurátora. Napokon uviedli, že nijako neboli porušené práva darkyne U. H., ktorá vzhľadom na opateru Q. F. tomuto darovala svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a tento sa jej zaviazal poskytnúť doživotné doopatrovanie, ktorý záväzok v celom rozsahu riadne splnil až do jej smrti a tiež nijako neporušil ani doživotné právo užívania darovaných nehnuteľností. Doživotné užívanie síce bolo v darovacej zmluve koncipované ako vecné bremeno, avšak keďže ďalší spoluvlastník - syn darkyne U. H. by nebol dal súhlas so zriadením vecného bremena, bolo vecné bremeno zmenené na obligačný záväzok. Darkyňa bola navyše doopatrovaná v trvalom bydlisku Q. F. a teda táto zmena nemohla mať žiadny vplyv na darovanie nehnuteľností, keďže doopatrovanie darkyne a jej doživotné právo užívania darovaných nehnuteľností bolo naplnené až do jej smrti. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 65, § 66, § 68 ods. 1, § 69 ods. 4 a § 82 ods. 2 správneho poriadku a tiež s § 28 ods. 2, 3, § 29, § 30 ods. 1, § 31 ods. 4, 5 a § 22 ods. 5 katastrálneho zákona. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na znenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a § 36d ods. 2 písm. f/ vyhlášky č. 79/1996 Zb., platnými v čase vydania rozhodnutia a zdôraznil, že doplnok č. 1 zo dňa 31.03.2009 nebol predmetom schválenia súdom. Po právoplatnosti rozsudku súdu nebolo možné platne zmeniť obsah zmluvy bez opätovného predloženia zmenenej darovacej zmluvy na schválenie opatrovníckemu súdu, pričom zmena v obsahu darovacej zmluvy nebola len zmenou smerujúcou k odstráneniu zrejmých chýb alebo nesprávností v texte zmluvy, ale bola zmenou takého ustanovenia zmluvy, ktorá bola podstatná pre súdne rozhodnutie o schválení právneho úkonu vykonaného opatrovníčkou za nesvojprávnu. Záverom zopakoval dôvody uvedené aj v napadnutom rozhodnutí s tým, že správa katastra pri rozhodovaní a povolení vkladu prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, čo v danom prípade predstavuje úmrtie nesvojprávnej Anny H. dňa 20.04.2009 a s tým spojený zánik vecného bremena zo zákona a preto správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu - darovacej zmluve. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa § 36b ods. 2 písm. f/ vyhlášky č. 79/1996 Zb., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia) sa pri skúmaní platnosti zmluvy okrem iného zisťovalo, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas. Je nepochybné, že dňa 02.03.2009 bol Správe katastra Prievidza doručený návrh na vklad, pričom si treba uvedomiť, že tento sa v podstate týkal dvoch právnych úkonov a to darovacej zmluvy a vecného bremena. V súlade s tým bol tento návrh opatrený aj kolkovými známkami v hodnote 132 eur (správny poplatok za dva právne úkony). V súlade s právnymi predpismi bol tento návrh podpísaný jednak opatrovníčkou nesvojprávnej darkyne a jednak samotným obdarovaným, t.j. žalobcami 1,2. Tieto osoby sa teda stali účastníkmi konania o povolenie vkladu. Z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 4P/24/2008-29 zo dňa 12.12.2008 vyplýva, že tento schválil právny úkon vykonaný v mene nesvojprávnej darkyne a to darovaciu zmluvu, v ktorej bolo v prospech darkyne dohodnuté právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností, pričom obdarovaný sa zaviazal poskytnúť tejto doživotné doopatrovanie. Z uvedeného rozsudku je taktiež nesporné, že súd mal za preukázané, že opatrovníčkou nesvojprávnej darkyne je práve Katarína H., jej dcéra. Správa katastra teda nemusela disponovať rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi ohľadne pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a určenia opatrovníčky tak, ako to v proteste namietal prokurátor. Rovnako treba ako nedôvodnú odmietnuť polemiku prokurátora o rozpore medzi dátumami uzavretia zmluvy, keďže je celkom nepochybné, že ide stále o tú istú zmluvu zo dňa 12.06.2008, ktorá bola ako právny úkon predmetom schválenia súdom a ktorú len opatrovníčka darkyne pre potreby vkladového konania dňa 18.02.2009 „podpísala“ z dôvodu potreby osvedčenia pravosti jej podpisu. Tu došlo celkom zrejme k formálnemu pochybeniu, keď táto mala uznať podpis na zmluve za svoj vlastný. Súd sa stotožňuje aj s postupom správy katastra, ktorá konanie o návrhu na vklad prerušila a vyzvala účastníkov konania na doloženie súhlasného stanoviska spoluvlastníka nehnuteľností, keďže tieto mali byť zaťažené vecným bremenom. Keďže žalobcovia pre zrejme zlé vzťahy nemohli získať súhlas Alojza H. so zriadením vecného bremena v prospech jeho matky, rozhodli sa „problém“ vyriešiť doplnkom č. 1 k darovacej zmluve, ktorým upravili text darovacej zmluvy tak, že doživotné právo užívania darovaných nehnuteľností bude len obligačným záväzkom a nie právom vyplývajúcim z vecného bremena zapísaným ako ťarcha v časti „C“ listu vlastníctva. Žalobca 2/ v tejto súvislosti požiadal o vrátenie správneho poplatku 66 eur za jeden právny úkon - zriadenie vecného bremena, keďže tento sa už zapísať nemal. Správa katastra rozhodla dňa 07.04.2009 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že Okresný súd v Prievidzi pri rozhodovaní o schválení, resp. neschválení právneho úkonu posudzoval predložený právny úkon ako celok, t.j. ako úkon, z ktorého pre zmluvné strany vyplývajú konkrétne práva a povinnosti, pričom z darovacej zmluvy vyplývalo, že právo darkyne mať doživotné právo užívania darovaných nehnuteľností bude zapísané ako ťarcha v časti „C“ listu vlastníctva. Malo ísť o právo s charakterom vecného práva, ktoré je viazané a spojené s nehnuteľnosťou a vždy poskytuje prevodcovi zásadne väčšiu právnu istotu než záväzok nadobúdateľa umožniť užívanie prevádzanej nehnuteľnosti aj po jej prevode, pretože takýto záväzok je len osobným záväzkom nadobúdateľa a neprechádza pri prípadnom ďalšom prevode na ďalšieho nadobúdateľa. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu teda nebolo možné účinne zmeniť obsah schváleného právneho úkonu bez opätovného predloženia zmenenej darovacej zmluvy na schválenie opatrovníckemu súdu. V danom prípade totiž nešlo o zmenu smerujúcu k odstráneniu zrejmých chýb alebo nesprávnosti v texte samotnej zmluvy, ale zmena sa týkala podstatného ustanovenia darovacej zmluvy, ktorá mohla byť nepochybne podstatná aj pre súd pre jeho rozhodnutie o schválení alebo neschválení právneho úkonu vykonaného opatrovníčkou za nesvojprávnu. V tomto smere je teda potrebné dať za pravdu tak prokurátorovi ako aj žalovanému. Ani prokurátor ani žalovaný však nevenovali primeranú pozornosť tomu, že vklad bol v danom prípade povolený dňa 07.04.2009 a dňa 20.04.2009, t.j. 13 dní po povolení vkladu, darkyňa U. H. zomrela. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správa katastra bude nanovo rozhodovať o návrhu na vklad a to o dvoch právnych úkonoch - darovacej zmluve a vecnom bremene, ak bude zaplatený správny poplatok za tieto dva právne úkony a zohľadní zánik vecného bremena zo zákona z dôvodu úmrtia darkyne dňa 20.04.2009. K uvedenému názoru súd uvádza, že správa katastra dňa 07.04.2009 už rozhodla o darovacej zmluve a o vecnom bremene už rozhodovať akiste nemá zmysel, keďže v danom prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu malo patriť určitej osobe, t.j. darkyni, ktorá však dňa 20.04.2009 zomrela a preto aj keby darkyňa nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe vkladu do katastra nehnuteľností, toto vecné bremeno by zaniklo najneskôr jej smrťou (§ 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ako už súd uviedol, pôvodne bol zaplatený správny poplatok za dva právne úkony, avšak neskôr bol jeden správny poplatok vo výške 66 eur žalobcovi 2/ na jeho žiadosť vrátený, keďže právo darkyne zodpovedajúce vecnému bremenu sa už do katastra nehnuteľností nemalo zapisovať. Je evidentné, že po 20.04.2009 sa stali akékoľvek úvahy ohľadne nadobudnutia práva darkyne zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré by obmedzovalo žalobcu 2/ ako spoluvlastníka nehnuteľností v prospech darkyne, bezpredmetné. Dôvod darovania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach je celkom zrejmý z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, keďže žalobca 2/ sa o darkyňu, ktorá bola nesvojprávna, nechodiaca, s obmedzenou schopnosťou komunikácie, odkázaná na pomoc inej osoby, riadne staral spolu s jej dcérou, ktorá bola určená za jej opatrovníčku. Po takmer 3 rokoch od povolenia vkladu a v podstate aj úmrtia darkyne podal proti rozhodnutiu o povolení vkladu protest prokurátor (dňa 10.02.2012) a k vyhoveniu protestu a zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu došlo až rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.10.2012, t.j. po vyše troch rokoch o povoleniach vkladu. Napriek tomu, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu nebolo z vyššie uvedených dôvodov zákonné, dôvod nezákonnosti smrťou darkyne absolútne stratil na význame a následne prokurátor a žalovaný po značnej dobe narušili právnu istotu žalobcu 2/, čo však nie je v súlade s poňatím materiálneho právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Na tomto mieste treba pripomenúť, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Konaním žalovaného bol porušený princíp právnej istoty a spravodlivosti. Aj v tomto prípade je teda podľa názoru súdu podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Právny zástupca žalobcov súdu oznámil, že Správa katastra Prievidza vo veci od zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu nerozhodla a teda neriadila sa ani názorom žalovaného vysloveným v závere jeho rozhodnutia. Aj z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, pričom treba uviesť, že odvolateľ Alojz H. nebol účastníkom konania o povolení vkladu, ktorý bol povolený dňa 07.04.2009 a toto postavenie nemohol získať ani smrťou svojej matky, keďže táto zomrela až po rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva a o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu nebolo rozhodované a po jej smrti by takéto rozhodovanie postrádalo akýkoľvek zmysel. Toto rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom nerieši otázku určenia vlastníckeho práva a neplatnosti darovacej zmluvy, čo je predmetom konania vo veci navrhovateľa Alojza H. proti odporcom S. H. a Q. F., t.j. žalobcom 1,2 a v ktorom konaní (sp. zn. 11C/115/2010) si môže Alojz H. uplatňovať svoje práva a namietať neplatnosť darovacej zmluvy. Napriek tomu, že aj súd poukázal na sčasti nesprávny postup správy katastra, rozhodnutie o povolení vkladu v prospech žalobcu 2/ má svoje opodstatnenie, keďže bolo preukázané, že príslušný opatrovnícky súd riadne zdôvodnil schválenie právneho úkonu vychádzajúc z návrhu opatrovníčky nesvojprávnej, ktorá sa o svoju matku spolu so svojim druhom - žalobcom 2/ riadne starali. Z obsahu spisu vyplýva, že to nebol syn U. H., ktorý by sa o darkyňu staral, ale túto opatrovali jej dcéra spolu s jej druhom v dome Q. F. a to až do smrti darkyne, takže záväzok poskytnúť darkyni doživotné doopatrovanie bol nepochybne splnený. V tomto konaní súdu neprislúcha hodnotiť morálku dotknutých osôb, avšak je celkom zrejmé, že obdarovaný Q. F. v celom rozsahu dodržal svoje povinnosti voči darkyni a o túto sa spolu s jej dcérou riadne starali. Právo vyplývajúce z vecného bremena sa pritom malo týkať nehnuteľností vo vlastníctve darkyne s podielom 4/6, pričom si treba uvedomiť, že táto bola doopatrovaná v trvalom bydlisku Q. F.. Súdu nie je zrejmá pohnútka prokurátora, ktorá ho viedla k podaniu protestu, ale určite nemožno hovoriť o podaní protestu z dôvodu ochrany práv darkyne, ktoré neboli nijakým spôsobom porušené, keďže táto bola vlastne doopatrovaná v bydlisku Q. F. a to riadnym spôsobom až do jej smrti. Žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak využije svoje návrhové oprávnenie podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu, podanému proti tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo. V danom prípade protestu nebolo vyhovené ale prokurátor (podľa tvrdení žalobcov pripravenú) žalobu na súd nepodal. Zákonnou podmienkou podania žaloby prokurátorom pritom je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 O.s.p.). Ak žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté (§ 249 ods. 3 O.s.p.). Žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. predstavuje v správnom súdnictve osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, najmä z hľadiska toho, ak sám účastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom správneho konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení § 35 a § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku striktne obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti a v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Na základe toho rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Treba preto posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia § 249 Občianskeho súdneho poriadku, upravujúceho začatie konania (odsek 1) a osobitné náležitosti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (odsek 2), vyplýva, že povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, ustanovenú v odseku 3, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby podanej prokurátorom podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžo/187/2010 z 20. júla 2011, sp. zn. 1Sžr/111/2011 z 3. apríla 2012, sp. zn. 5Sžo/100/2010 z 22. júna 2010, sp. zn. 8Sžo/440/2009 z 18. marca 2010). Prvá podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi prokuratúry, ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Na základe novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z. návrh prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ už nemusí obsahovať odôvodnenie verejného záujmu na podaní správnej žaloby. Požiadavka, že pri podávaní takéhoto návrhu prokurátor dbá na minimálnu mieru zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, zostáva zachovaná. Zrušením rozhodnutia o povolení vkladu po vyše 3 rokoch nesporne došlo k zásahu do práv žalobcu 2. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, prečo sám prokurátor žalobu na súd nepodal. Záverom treba uviesť, že funkciou súdov a justície všeobecne je poskytovať ochranu práv jednotlivca, v materiálnom právnom štáte potom ochranu aj základným právam a slobodám. Nie vždy sú všetky základné práva priamo vykonateľné a pôsobia voči jednotlivcovi bezprostredne. V niektorých prípadoch pôsobia len sprostredkovane cez jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právom prenikajú. Preto pri výklade, či aplikácii jednoduchého práva sú súdy povinné toto prenikanie starostlivo zvážiť a brať v úvahu tak, aby súčasne plnili svoje povinnosti poskytovať ochranu tak právam v rovine jednoduchého práva, tak právam základným. Nemožno preto tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku; povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. Krajský súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. V danom prípade s poukazom na vyššie uvedené úvahy, bolo nutné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné a zjavne nespravodlivé zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcom priznané právo na ich náhradu, ktoré v konaní vynaložili na súdnom poplatku v sume 66 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd, t.j. 2x 123,53 eur, čo spolu s náhradou hotových výdavkov 2x 7,63 eur a DPH, keďže právny zástupca žalobcov preukázal, že je jej platcom, celkom sumu 314,78 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v stanovenej lehote na účet právneho zástupcu žalobcov. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.