Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211047 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211047.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: pána V.. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XX, H., proti odporcovi: Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa z 24.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. MsP-279-31/2012-VOO zo dňa 30.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 21.11.2012 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) prostredníctvom odporcu doručený opravný prostriedok (návrh) zo dňa 24.9.2012, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporcu č. č. MsP-279-31/2012-VOO zo dňa 30.8.2012, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 100,- eur za spáchanie priestupku na úseku držania psov podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2002 Z.z.). Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za spáchanie priestupku na úseku držania psov. Je nespochybniteľné, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade odporca v rozsahu vymedzenom zákonom o hlavnom meste a Štatútom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „štatút“) plní úlohy samosprávy Bratislavy celomestského charakteru (§6a ods. 1 písm. b) zákona o hlavnom meste) a koná i v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia (§ 6a ods. 2 písm. j) zákona o hlavnom meste). V čl. 43 (Pôsobnosti hlavného mesta v oblasti životného prostredia a odpadového hospodárstva) ods. 3 písm. b) štatút odporcovi vymedzuje pôsobnosť v oblasti životného prostredia ukladať pokuty za priestupky podľa § 7 ods. 1 písm. c) a 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z., t.j. vydávať individuálne správne akty o týchto priestupkoch a o uložení sankcie. Navrhovateľovi bola uložená pokuta za spáchanie priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z., v zmysle ktorého sa priestupku dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o hlavnom meste, ako aj štatútu je ukladanie pokút za priestupok, za ktorý bola navrhovateľovi uložená pokuta, konaním odporcu v rámci životného prostredia. Aj napriek tomu, že ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť starostlivosti o životné prostredie patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec, s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej správy na obec - odporcu. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z.z., priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru. Podľa ust. § 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z.z., na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Podľa ust. § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Podľa ust. § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa ust. § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa ust. § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“), ktorý preniesol výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom zákonom na obec, okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ako zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava rozhodnutí sankčnej povahy o priestupkoch sa riadi zásadou dvojinštančnosti a teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán nadriadený tomu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 5 ods. 2 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania postupom podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. (§ 83 ods. 2 zákona o priestupkoch). Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Nakoľko uloženie pokuty navrhovateľovi za spáchanie priestupku na úseku držania psov je správnym trestaním, ktoré ako také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán, rozhodol súd pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto uznesenia. Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).