Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2619/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211252 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211252.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Malacky, Sasinkova 71, Malacky, proti odporcovi: Obec Marianka, Školská 32, Marianka, zastúpený: JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, Mickiewiczova 2, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave ukladá obci Marianka ako špeciálnemu stavebnému úradu podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, aby podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov začal konanie o dodatočnom povolení stavby miestnej komunikácie na pozemkoch parc. č. 378, 798/1, k.ú. Marianka (ulica Lesná a Budovateľská) a v lehote najneskôr do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia v konaní rozhodol. Žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným návrhom, súdu doručeným dňa 27.12.2012 a upraveným dňa 27.09.2013, žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi ako špeciálnemu stavebnému úradu podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov(ďalej aj ako „cestný zákon“), aby podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánoví a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“) začal konanie o dodatočnom povolení stavby miestnej komunikácie na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X, k. ú. E. a v lehote do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v konaní rozhodol. Navrhovateľ uviedol, že dňa 08.08.2012 pod sp. zn. Pd 29/12-9 podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov adresoval odporcovi upozornenie prokurátora. Upozornením boli vytknuté viaceré nedostatky postupu a rozhodnutí stavebného úradu, a to k stavebnému konaniu a stavebnému povoleniu č.j. SÚ/571/2008 St zo dňa 09.03.2009 a jeho následnej zmene rozhodnutím č. SÚ-1392/2011/B zo dňa 06.09.2011, vo vzťahu ku ktorým upozornením prokurátora neboli navrhnuté konkrétne opatrenia na odstránenie porušenie zákona, len opatrenie spočívajúce v prejednaní týchto nedostatkov s pracovníkmi stavebného úradu. V tejto časti bolo upozorneniu prokurátora vyhovené. Taktiež navrhovateľ protestoval rozhodnutie č.j. A/2011/5 zo dňa 11.11.2011 (právoplatným dňa 26.11.2011), ktorým odporca povolil žiadateľovi Prvá Mariatálska prevádzková, s.r.o. zvláštne užívanie miestnej komunikácie - ulica Lesná z dôvodu realizácie pokládky sietí na pozemku parc. č. XXX a XXX/X so šírkou výkopu od 5 do 7m a dĺžkou výkopu 118m. V podmienkach povolenia bolo ďalej uvedené, v prípade poškodenia komunikácie (vozovky) pri prácach súvisiacich s rekonštrukciou navrhovaného vedenia je žiadateľ povinný urobiť bezodkladné opatrenia na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky, nahlásiť poškodenie tunajšiemu správnemu orgánu a následne uviesť komunikáciu do pôvodného stavu na vlastné náklady; povrchová úprava komunikácie bude asfaltový povrch. Na základe tohto rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania došlo k odstráneniu celého pôvodného asfaltového povrchu (celého cestného telesa) na predmetnej komunikácii a jeho nahradeniu betónovým povrchom, s realizáciou obrubníkov, podporných múrikov a chodníka (ktorý je jediný povolený ako rozšírenie pôvodnej komunikácie stavebným povolením č.j. SÚ/571/2008 St), čím podľa navrhovateľa vznikla kvalitatívne nová stavba, ktorá mohla byť zrealizovaná ako stavba miestnej komunikácie, avšak len na základe stavebného povolenia vydaného príslušným špeciálnym stavebným úradom. Podľa navrhovateľa rozhodnutím o povolení zvláštneho užívania podľa § 8 zákona č. 135/1967 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „cestný zákon“) a podľa § 11 ods. 1 písm. g/ vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb. možno síce povoliť zriadenie podzemných vedení, avšak takéto rozhodnutie nemôže nahradiť stavebné povolenie. Dochádza pri ňom do takého zásahu do cestného telesa, ktoré vyžaduje stavebné povolenie. Navrhovateľ poukázal na § 16 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého na začatie stavby miestnej komunikácie a na jej zmeny je potrebné stavebné povolenie. Podľa navrhovateľa bola predmetná komunikácia zmenená v takom rozsahu, že išlo v podstate o novú stavbu komunikácie sa preto nemožno takúto zmenu posúdiť ani ako stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, na ktoré postačuje ohlásenie, resp. na ktoré sa nevyžaduje ani ohlásenie podľa § 16 ods. 2 a 3 cestného zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebný stav v predmetnej komunikácie považovať za stavbu zrealizovanú bez stavebného povolenia. Upozornením prokurátora bolo vo vzťahu k tejto skutočnosti navrhnuté opatrenie - zákonným spôsobom začať konanie o dodatočnom povolení stavby miestnej komunikácie. V tejto časti odporca listom zo dňa 04.09.2012 oznámil, že v danom prípade práce vykonané na miestnej komunikácii predstavovali záväzok stavebníka a jednalo sa len o malú zmenu, na ktorú nie je potrebné stavebné povolenie a z tohto dôvodu odporca ako špeciálny stavebný úrad postúpil upozornenie prokurátora bezprostredne nadriadenému orgánu (v danom čase Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Malacky). Tento správny orgán dňa 23.10.2012 zaslal navrhovateľovi písomnosť označenú číslom 2012/01783 zo dňa 18.10.2012, v ktorej sa konštatuje, že sa v plnej miere stotožnil s vykonanými opatreniami prijatými na základe upozornenia prokurátora odporcom a tieto považoval za dostatočné. Navrhovateľ poukazujúc na príslušné ustanovenia stavebného zákona, cestného zákona, vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb. vyjadril názor, že odporca ako špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie pochybil, keď ako právny podklad výstavby predmetnej miestnej komunikácie posúdil vlastné rozhodnutie ako cestného správneho orgánu o zvláštnom užívaní komunikácie v tom zmysle, že týmto rozhodnutím bol povolený výkop o šírke od 5 do 7m a dĺžke 118m s uložením povinnosti uviesť komunikácie do pôvodného stavu s asfaltovým povrchom. Už povolením výkopu týchto parametrov muselo byť zrejmé, že ním dôjde k odstráneniu celého cestného telesa. Preto mal navrhovateľ za to, že odporca týmto rozhodnutím zámerne obišiel povinnosť zrealizovať riadne stavebné konanie za účasti všetkých jeho účastníkov, predovšetkým účastníkov podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. V dôsledku napadnutého rozhodnutia došlo k odstráneniu celého pôvodného asfaltového povrchu na predmetnej komunikácii a jeho nahradeniu betónovým povrchom, realizáciou obrubníkov, podporných múrikov a chodníka, čím vznikla kvalitatívne nová stavba. Nakoľko došlo k odstráneniu pôvodnej cesty v celom rozsahu, nemožno jej následnú výstavbu posúdiť ani ako zmenu stavby, hoci je táto možnosť uvedená ako alternatíva v navrhovaných opatreniach upozornenia prokurátora. Keďže odporca ako špeciálny stavebný úrad bol aj napriek upozorneniu prokurátora nečinný vo vzťahu k povinnosti začať konanie o dodatočnom povolení stavby komunikácie, navrhol navrhovateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. c/ a § 250t ods. 4 O.s.p. vydať uznesenie opísané v úvode tohto rozsudku. Odporca sa vyjadril k veci písomným podaním doručeným súdu dňa 05.04.2013 a žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 35/1984 Zb., z ktorých podľa odporcu jednoznačne vyplýva, že pod zvláštnym užívaním komunikácie sa rozumie aj zriaďovanie vedení každého druhu, pričom komunikácia môže byť za týmto účelom užívaná len na základe povolenia príslušného cestného orgánu podľa § 8 cestného zákona. Žiaden platný právny predpis podľa odporcu nestanovuje, že na užívanie komunikácie k zriaďovaniu nadzemných a podzemných vedení je potrebné stavebné povolenie, či ohlásenie príslušnému úradu v zmysle § 16 cestného zákona. Takýto výklad by poprel zmysel povolenia na zvláštne užívanie komunikácie, nehovoriac o tom, že v prípade, ak by mal zákonodarca zámer v určitých prípadoch pri zásahoch do komunikácie užívanej za účelom zriadenia vedení požadovať vydanie osobitného povolenia, tieto prípady by konkrétne vymienil a stanovil, že vyžadujú ďalšie osobitné povolenie. Okrem toho je nelogické, aby na tie isté zásahy do komunikácie bolo potrebné jednak povolenie na zvláštne užívanie komunikácie a súčasne stavebné povolenie či ohlásenie tých istých činností. Akékoľvek užívanie komunikácie za účelom zriaďovania vedení je legitímne jedine na základe povolenia príslušného cestného orgánu podľa § 8 cestného zákona, v ktorom sú okrem iného stanovené aj podmienky úpravy komunikácie v dôsledku realizácie povolených prác. Vzhľadom na uvedené je podľa odporcu zrejmé, že požiadavka na vydanie stavebného povolenia za účelom povolenia činností týkajúcich sa miestnej komunikácie výlučne z dôvodov zriaďovania vedení je neopodstatnená, a teda požiadavka navrhovateľa na uloženie povinnosti konať o dodatočnom povolení stavby predmetnej miestnej komunikácie je nedôvodná. Odporca dodal, že práce na predmetnej komunikácii realizované na základe povolenia č. A/2011/5 boli vyvolané výlučne za účelom zriadenia vedení, kedy je ich rozsah irelevantný a zároveň nedošlo k postaveniu žiadnej novej miestnej komunikácie, teda tvrdenia navrhovateľa o nevyhnutnosti vydania stavebného povolenia na predmetné práce boli neopodstatnené. Okrem vyššie uvedeného poukázal odporca na to, že časť prác na dotknutej miestnej komunikácii bola realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia č. SÚ/571/2008/St zo dňa 09.03.2009, časť prác týkajúca sa rozšírenia komunikácie na základe oznámenia stavebného úradu č. SÚ-883/2011 zo dňa 27.06.2011 a na základe povolenia č. A/2011/5 zo dňa 11.11.2011. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal postup odporcu a dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť podľa § 250t ods. 4 O.s.p., pretože postup odporcu nebol v súlade so zákonom. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne Z pripojeného administratívneho spisu predloženého odporcom súd zistil, že dňa 11.11.2011 rozhodnutím č. A/2011/5 odporca povolil zvláštne užívanie miestnej komunikácie - ulica Lesná v Marianke z dôvodu realizácie podkládky plynového potrubia, preložky vzdušného vedenia distribučnej siete NN, VO, miestneho rozhlasu a verejnej kanalizácie na pozemku parc. č. XXX a XXX/X, k.ú. E. so šírkou výkopu od X-Xm, dĺžkou výkopu 118m, v čase od 14.11.2011 do 15.06.2012. Dňa 27.06.2011 stavebník, Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o., ohlásila odporcovi ako stavebnému úradu drobnú stavbu „Rozšírenie T. ulice od F.. 4. apríla po A. ul.“ na pozemkoch parc. č. XX/X, XXX/ X a XXX/X, k.ú. E.. Išlo o rozšírenie Budovateľskej ulice - rekonštrukcie spevnených plôch a úpravu svahu popri jestvujúcej komunikácii, pričom komunikácia sa mala rozšíriť o 1,5 m, úprava svahu sa mala zrealizovať do vzdialenosti 2 m od novej hranice rozšírenej komunikácie; so skladbou spevnených plôch: asfaltový betón v hrúbke 5 cm až 7 cm, kamenivo spevnené cementom hrúbka 15 cm a podsyp zo štrkodrvi hutnený hr.23 cm. Dňa 27.06.2011 stavebný úrad (odporca) oznámil žiadateľovi, že k ohláseniu drobnej stavby nemá námietky. Dňa 08.08.2012 pod číslom konania Tt XX/XX-XX navrhovateľ zaslal odporcovi upozornenie prokurátora ku konaniu o zmene stavby pred dokončením č.j. SÚ-139/2011/B, ako aj k postupu odporcu vo vzťahu k stavbe miestnej komunikácie na Lesnej ulici v E.. V ďalšom je procesný postup v predmetnej veci opísaný v úvode odôvodnenia tohto uznesenia. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma ) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa § 8 ods. 1 cestného zákona na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu.1b) Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 16 ods. 2 cestného zákona ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na a) stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania, b) udržiavacie práce na cestnom telese a na súčastiach pozemných komunikácií, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie, c) udržiavacie práce na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Podľa § 16 ods. 3 cestného zákona stavebné povolenie, ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu sa nevyžaduje na udržiavacie práce, a) ktorých vykonávanie nemôže ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad ani životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie, b) ktorými nedochádza k zmene šírkového usporiadania pozemnej komunikácie ani k zmene jej smerového alebo výškového priebehu trasy, c) ktoré nevyžadujú uzávierku pozemnej komunikácie, d) ktorými sa nezasahuje do práv vyplývajúcich 1. zo styku pozemnej komunikácie s dráhou alebo inou komunikáciou, s vedeniami každého druhu alebo s vodnou stavbou, alebo 2. z pripojení na cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie a z vjazdov na susedné nehnuteľnosti a z výjazdov z nich. Podľa § 16 ods. 4 cestného zákona na stavebné konanie podľa odseku 1 a na ohlasovanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Nečinnému orgánu verejnej správy možno uložiť len povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu. Takýmto zvláštnym užívaním je aj na miestnej komunikácie realizovaná podkládka plynového potrubia, preložky vzdušného vedenia distribučnej siete NN, VO, miestneho rozhlasu a verejnej kanalizácie na pozemku parc. č. XXX a XXX/X,. k.ú. E.písaná v rozhodnutí č. A/2011/5 zo dňa 11.11.2011. Nebolo preto v rozpore s právnymi predpismi, keď odporca vydal spomínané rozhodnutie. Zo samotného cestného zákona, konkrétne z § 16 ods. 1, vyplýva, že na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak, pričom v ďalších odsekoch 2 a 3 tohto ustanovenia zákon určuje, na aké činnosti postačuje ohlásenie, alebo kedy nie je potrebné ani stavebné povolenie, ani ohlásenie. Zároveň § 16 ods. 4 cestného zákona na stavebné konanie podľa odseku 1 a na ohlasovanie podľa odseku 2 odkazuje na sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorým je stavebný zákon. Z uvedeného vyplýva, že podľa rozsahu a druhu činností na komunikácii právne predpisy vyžadujú na ich uskutočnenie nielen povolenie špeciálneho užívania, ale v niektorých v cestnom zákone presne špecifikovaných prípadoch zároveň tiež stavebné povolenie alebo ohlásenie. Znamená to, že nie v každom prípade možno pod povolenie cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie komunikácie subsumovať akékoľvek práce (užívanie) týkajúce sa komunikácie, ale za určitých okolností je potrebné postupovať podľa § 16 cestného zákona v spojení s § 54 stavebného zákona. Súd nemohol z uvedených dôvodov prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že žiaden právny predpis nestanovuje potrebu vydanie stavebného povolenia či ohlásenia. Vyššie vyslovený právny záver o eventuálnej potrebe stavebného povolenia alebo ohlásenia podporuje i skutočnosť, že oba na vec sa vzťahujúce právne predpisy, stavebný zákon a cestný zákon, upravujú rozdielnu problematiku, nie sú vo vzájomnej konkurencii, nevylučujú sa a ako bolo vyššie znázornené, cestný zákon odkazuje na úpravu stavebného zákona (§16 cestného zákona). Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Inžinierskymi stavbami sú napr. aj miestne komunikácie. Problematiku výstavby, zmien a udržiavacích prác na stavbách vo všeobecnosti upravuje stavebný zákon. Naproti tomu cestný zákon, ktorý v predmetnom kontexte možno považovať ku stavebnému zákonu za lex specialis, upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. Z uvedeného zároveň logicky vyplýva aj to, že za určitých okolností bude okrem povolenia na zvláštne užívanie komunikácie potrebné stavebné konanie eventuálne ohlásenie. Krajský súd mal preskúmaním spisového materiálu odporcu za preukázané, že úprava (práce) na miestnej predmetnej komunikácii presiahli rámec povolenia na zvláštne užívanie a ohlásenia. Pri stavebných prácach so šírkou výkopu od 5 do 7m a dĺžkou výkopu 118m, rozšírením komunikácie o 1,5 m, úprave svahu do vzdialenosti 2 m od novej hranice rozšírenej komunikácie so skladbou spevnených plôch: asfaltový betón (hrúbka 5 cm až 7 cm), kamenivo spevnené cementom (hrúbka 15 cm) a podsypom zo štrkodrvi (hrúbka 23 cm) nešlo rozhodne o situáciu umožňujúcu postup podľa § 16 ods. 2 a 3 cestného zákona. V danom prípade podľa názoru súdu stavebnými prácami realizovanými stavebníkom Prvá Mariatálska prevádzková s.r.o. sa nad všetky pochybnosti zmenil vzhľad komunikácie (stavby), zasiahlo sa do jej nosnej konštrukcie, mohlo byť ovplyvnené životné prostredie v okolí komunikácie a došlo tiež k zmene šírkového usporiadania pozemnej komunikácie. Súd vychádzajúc z administratívneho spisu súhlasí s navrhovateľom, že v danom prípade vznikla kvalitatívne nová stavba (odstránenie starej v celom rozsahu a vybudovanie novej), ktorá mohla byť zrealizovaná ako stavba miestnej komunikácie len na základe stavebného povolenia vydaného príslušným špeciálnym stavebným úradom a preto stav, v akom sa nachádza predmetná miestna komunikácia, možno považovať za stavbu zrealizovanú bez stavebného povolenia. Zo zhrnutia argumentov navrhovateľa, s ktorými sa súd stotožnil, rezultuje záver, že dňa 11.11.2011 vydaným rozhodnutím č. A/2011/5, ktorým odporca povolil zvláštne užívanie predmetnej miestnej komunikácie, nebolo možné nahradiť stavebné povolenie, ktoré bolo v zmysle § 16 cestného zákona a príslušných ustanovení stavebného zákona nevyhnutné na uskutočnenie takého rozsahu stavebných prác. Zároveň nepostačovalo ani ohlásenie (zo dňa 27.06.2011), keďže predmetná stavba nemohla byť (vychádzajúc predovšetkým z dikcie § 16 ods. 2, 3, 4) považovaná za drobnú stavbu, alebo stavbu, na realizáciu ktorej postačuje len jej ohlásenie. Krajský súd mal za preukázané, že konaniu na súde predchádzalo upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z., ktorému nebolo vyhovené a odporca ako špeciálny stavebný úrad bol aj napriek upozorneniu prokurátora komunikácie nečinný, hoci mu povinnosť začať konanie o dodatočnom povolení stavby vyplýva z právnych predpisov. Z uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p., navrhovateľovi však nepriznal náhradu trov, keďže tomuto v konaní žiadne nevznikli a ani si ich voči odporcovi neuplatnil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.