Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200231 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200231.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Kováč Jozef, spol. s r.o., IČO: 35 886 307, Korytnícka 5, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0659/99/2012 zo dňa 06.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave m e n í rozhodnutie žalovaného č. SK/0659/99/2012 zo dňa 06.12.2012 v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že u k l a d á žalobcovi pokutu vo výške 200 eur. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou osobne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.02.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0659/99/2012 zo dňa 06.12.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0113/01/2012 zo dňa 23.07.2012, ktorým bola žalobcovi uložená peňažná pokuta vo výške 1 500 eur pre porušenie povinností podľa § 15 ods. 3, § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), ku ktorému došlo v súvislosti s riešením reklamácie spotrebiteľky. Žalobca v žalobe poukázal na nedostatočné vyhodnotenie jeho argumentov žalovaným a vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že obrana žalobcu sa opierala o subjektívne skutočnosti a že pracovníci inšpektorátu bezpochyby zistili porušenie zákona tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že vybavil reklamáciu v zmysle § 2 písm. l/ a m/ zákona č. 250/2007 Z.z. vyplatením primeranej zľavy z ceny tovaru. Poukázal na svoju povinnosť ako predávajúceho pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie a ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie. Mal za to, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil postup predávajúceho a poukázal na to, že zákon neustanovuje presné náležitosti potvrdenia či dokladu potvrdzujúceho vybavenie reklamácie, ani neurčuje, že doklad o vybavení reklamácie musí byť na osobitnej listine, resp. nezakazuje, aby takýto doklad bol súčasťou dokladu, ktorým spotrebiteľ reklamáciu uplatnil. Žalobca uviedol, že v posudzovanom prípade spotrebiteľka reklamovala dňa 09.01.2012 poškodené vrecká na zakúpenom kabáte. Keďže nebolo možné reklamáciu vybaviť okamžite z dôvodu potreby zaslania poškodeného tovaru výrobcovi na opravu, reklamácia bola vybavená dňa 28.01.2012, keď bol pôvodne poškodený tovar po jeho oprave predložený spotrebiteľke na prevzatie. Spotrebiteľka kabát neprevzala a žiadala vrátenie kúpnej ceny 120 eur, nakoľko podľa nej kabát aj po odstránení vád mal vadu spočívajúcu v údajnom páraní sa pravého vrecka. Podľa žalobcu bola táto vada odstránená a spotrebiteľka bola vyzvaná na prevzatie tovaru. Následne sa žalobca rozhodol vybaviť reklamáciu iným spôsobom, ktorý umožňuje zákon, a to poskytnutím zľavy z ceny predávaného tovaru. Poskytnutie zľavy z predávaného tovaru vyplýva z dokladu označeného ako reklamačný lístok č. 1129696 zo dňa 28.01.2012, na ktorom sú uvedené skutočnosti vyjadrujúce nespokojnosť spotrebiteľky, ako aj vyjadrenie jej požiadavky na spôsob vybavenia reklamácie. Na vyššie špecifikovanom doklade v časti vyjadrenie pracovníka sa uvádza „OPRAVA - ZĽAVA“. Žalobca mal za to, že reklamácia spotrebiteľky bola vybavená v lehote 30 dní od podania reklamácie a o tejto skutočnosti bol spotrebiteľke vydaný doklad o tom, akým spôsobom a kedy bola reklamácia vybavená. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného o neakceptovaní tohto dokladu ako dokladu preukazujúceho vybavenie reklamácie a odvolával sa na to, že zákon č. 250/2007 Z.z. nešpecifikuje, akou listinou má byť preukázané ukončenie a vybavenie reklamácie. V súvislosti s tvrdením žalovaného o porušení § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. žalobca uviedol, že zamestnanci predávajúceho v čase vykonania kontroly mali označenie, ktoré ich odlišovalo od spotrebiteľa. Zápis v inšpekčnej knihe sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, čo dokazuje, že aj pracovníci žalovaného mohli pri výkone svojej činnosti pochybiť, ak nezaznamenali vizitky na odeve pracovníčok žalobcu v čase vykonávania kontroly. Na záver vyjadril názor, že neporušil žiadne ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a dôsledne dodržiava zákon. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že žalobca spotrebiteľke vôbec nevydal doklad, v ktorom by bol uvedený spôsob konečného vybavenia reklamácie. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. K tomu uviedol, že správne orgány oboch stupňov rozhodli na základe a v medziach zákona a podľa názoru žalovaného nebol žalobca postupom správneho orgánu poškodený na svojich zákonom garantovaných právach. Protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v nevydaní písomného dokladu o spôsobe vybavenia reklamácie v zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa jej uplatnenia bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu spoľahlivo preukázané. Orgán dozoru mal v súvislosti s prešetrením podnetu k dispozícii reklamačný list neobsahujúci písomnú informáciu o spôsobe vybavenia reklamácie spotrebiteľky. Dodatočne ku kontrole predložený doklad o oprave výrobku vystavený poľským výrobcom pre žalobcu nemožno považovať za doklad o vybavení reklamácie. Tento doklad je podľa žalovaného vystavený pre žalobcu, je v poľskom jazyku a žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal jeho vydanie spotrebiteľke. Žalobca teda právne relevantným spôsobom nepreukázal splnenie povinnosti uloženej v § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. a nepredložil podklady pre prípadné prehodnotenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. žalovaný uviedol, že zistenie uvedeného porušenia zákona nenamietala vo svojom vyjadrení ani pracovníčka prítomná pri kontrole a inšpekčný záznam zo dňa 20.03.2012 aj podpísala. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že obe predavačky nachádzajúce sa na prevádzke počas kontroly nemali označenie alebo odev, ktoré by ich odlíšili od spotrebiteľov. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v predmetnom rozhodnutí náležite odôvodnil právne závery, ku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti výroku o výške pokuty zmeniť. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2014, nakoľko žalobca i žalovaný s takýmto postupom súhlasili. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že spotrebiteľka Mgr. Ivica Pešková dala podnet ku kontrole u žalobcu z dôvodu nespokojnosti s vybavením reklamácie zo dňa 09.01.2012 a nevyhovenia jej žiadosti o vrátenie peňazí aj napriek tomu, že reklamovaný kabát jej nebol opravený, ale bol dodaný nový kabát s tým, že kožušina na golieri a na rukávoch nebola takej istej kvality ako pri prvom kabáte a opäť bola látka na pravom vrecku kabáta rozpáraná. Spotrebiteľka v podnete namietala, že majiteľka obchodu jej odmietla vrátiť peniaze a vypísala druhý reklamačný lístok s dátumom 28.01.2012 s tým, že začína prebiehať nová druhá reklamácia, po ktorej bolo spotrebiteľke oznámené, že reklamácia bola vybavená formou vyplatenia 5 % zľavy z ceny reklamovaného výrobku. Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali dňa 20.03.2012 kontrolu v prevádzkarni Odevy Pegas, Špitálska 9, Bratislava, so zameraním na prešetrenie podnetu č. 440/2012 a na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z.. Z inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly dňa 20.03.2012 vyplýva, že zamestnanci žalobcu nemali zabezpečené označenie alebo odev, ktoré by ich odlišovali od spotrebiteľov a tiež že žalobca nevydal spotrebiteľke písomný doklad o vybavení dňa 09.01.2012 uplatnenej reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Žalobca spotrebiteľke vôbec nevydal doklad, v ktorom by bol uvedený spôsob konečného vybavenia predmetnej reklamácie. Listom č. k. P/00113/01/2012 zo dňa 12.06.2012 žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uloženie pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nakoľko vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 15 ods. 3 a § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj rozhodnutím č. P/0113/01/2012 zo dňa 23.07.2012 uložil žalobcovi § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 1 500 eur pre porušenie povinností predávajúceho zabezpečiť zamestnancom v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa a tiež pre porušenie povinnosti predávajúceho vydať písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní od jej uplatnenia. Uvedené bolo zistené pri kontrole uskutočnenej dňa 20.03.2012 na kontrolovanej prevádzke. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0659/99/2012 zo dňa 06.12.2012 tak, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach. Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť predovšetkým to, či správny orgán pri kontrole správne zistil skutkový stav veci a či ho po právnej stránke vyhodnotil v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti predávajúceho (§ 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.) spočívajúcemu v tom, že zamestnanci v prevádzkarni žalobcu, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľmi, nemali v čase kontroly označenie alebo odev, ktoré ich odlíšil od spotrebiteľa, súd poukazuje na obsah inšpekčného záznamu zo dňa 20.03.2012 z kontroly v prevádzkarni žalobcu, z ktorého takéto zistenie jednoznačne vyplýva, pričom prítomná pracovníčka, ktorá sa k obsahu záznamu a zisteným porušeniam zákona do záznamu písomne vyjadrila, k tomuto zistenému porušeniu nič nenamietala. Inšpekčný záznam považoval súd za autentický dôkazný prostriedok bezprostredne nadväzujúci na vykonanú kontrolu, o dôveryhodnosti ktorého niet dôvodu pochybovať. Preto mal za preukázané, že predmetný skutok sa stal. Z citovaného ustanovenia § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. jednoznačne vyplýva povinnosť predávajúceho vydať o vybavení reklamácie písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V súvislosti s porušením tejto povinnosti sa súd v prvom rade zaoberal tým, či odmietnutím spotrebiteľky prevziať reklamovaný výrobok a nesúhlasom majiteľky obchodu vrátiť jej zaň peniaze, začína vypísaním druhého reklamačného lístka dňa 28.01.2012 prebiehať nová druhá reklamácia a zároveň aj teda nová 30-dňová lehota na vydanie dokladu o vybavení reklamácie. Krajský súd je toho názoru, že uplatnením reklamácie spotrebiteľkou dňa 09.01.2012 začala plynúť reklamačná doba a lehota 30 dní na vydanie dokladu o vybavení reklamácie. Tým, že spotrebiteľka dňa 28.01.2012 odmietla prevziať reklamovaný výrobok tvrdiac, že reklamovaná vada odstránená nebola (vrecko na kabáte bolo opäť rozpárané), nedošlo k vybaveniu reklamácie zákonným spôsobom, ktorým malo byť v zmysle § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z.z. odovzdanie opraveného výrobku. Vzhľadom na to, že nedošlo k vybaveniu spotrebiteľkou uplatnenej reklamácie, reklamácia (riešenie nárokov kupujúceho z vád kúpeného výrobku) pokračovala tým, že žalobca podľa vyjadrenia majiteľky obchodu poslal výrobok na posúdenie akejsi „komisii“. K vybaveniu reklamácie došlo až dňa 22.02.2012, kedy bol spotrebiteľke doručený doporučený list - oznámenie o vybavení reklamácie, v ktorom bolo uvedené, aby sa dostavila do predajne za účelom vybavenia reklamácie v zmysle § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z.z. a to vyplatením 5 %-nej zľavy z ceny kabáta. Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový správny orgán v konaní uvedené porušenie zákona dostatočne preukázal a môže sa len stotožniť so záverom prvostupňového správneho uvedeným v rozhodnutí č. P/0113/01/2012 zo dňa 23.07.2012, že žalobca postupom pri vybavovaní reklamácie spotrebiteľky porušil povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., keďže nevydal spotrebiteľke písomný doklad o vybavení reklamácie v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Súd zároveň poukazuje na pochybenie žalobcu spočívajúce v neuvedení spôsobu vybavenia reklamácie na reklamačnom lístku č. 1129696 zo dňa 28.01.2012, nakoľko žalobca naň zmätočne uviedol údaj „OPRAVA - ZĽAVA“. Doklad o oprave výrobku vystavený poľským výrobcom v poľskom jazyku nemožno považovať za písomný doklad o vybavení reklamácie, nakoľko nebol určený spotrebiteľke, ale žalobcovi. Žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne a súd má za to, že svoje závery pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie aj náležite odôvodnil. Spotrebiteľka bola ukrátená na jej práve mať v zákonom stanovenej lehote k dispozícii doklad preukazujúci skutočnosť, že výrobok reklamovala a tiež spôsob, akým bola reklamácia vybavená (§ 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z.). Vzhľadom na to, že žalobca doklad o vybavení reklamácie spotrebiteľke vydal vo forme doporučeného listu zo dňa 22.02.2012, nestotožnil sa súd s názorom žalovaného, že včasné nevydanie dokladu o spôsobe vybavenia reklamácie neumožňuje spotrebiteľke v prípade potreby preukázať čas trvania reklamačného konania, potrebný pre počítanie ďalšieho trvania záručnej lehoty a súčasne jej znemožňuje vykonať prípadne ďalšie úkony pre uplatňovanie si svojich práv zo zodpovednosti za vady. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákona, ním uložená znížená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Napriek tomu ju súd vzhľadom na zistené okolnosti považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný podľa názoru súdu nezvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia. Súd má za to, že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného neodôvodňujú sankciu v uloženej výške. Pri posudzovaní výšky pokuty je potrebné zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že žalobca vyvíjal snahu o vybavenie reklamácie, komunikoval so spotrebiteľkou a dňa 28.01.2012 mal v úmysle vybaviť reklamáciu jedným zo zákonných spôsobov a to odovzdaním opraveného výrobku. K vybaveniu reklamácie nedošlo, pretože spotrebiteľka opravený výrobok odmietla prevziať tvrdiac, že kabát má znovu rozpárané vnútorné vrecko a podľa spotrebiteľky mal aj iné, predtým nereklamované vady. Žalobca skutočne nedodržal formálny postup tým, že nevydal spotrebiteľke písomný doklad o vybavení reklamácie v zákonom stanovenej lehote do 30 dní od prvého uplatnenia reklamácie. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a to na predĺženie reklamačnej doby spotrebiteľkou, ochotu žalobcu vybaviť reklamáciu a napokon aj vydanie jednoznačného dokladu o vybavení reklamácie vo forme doporučeného listu zo dňa 22.02.2012, mal súd za to, že závažnosť porušenia zákona i jeho následky boli minimálne. Obdobne možno hodnotiť aj porušenie zákona spočívajúce v neodlíšení predavačiek počas kontroly, nakoľko ide o malú prevádzku, v ktorej možno prakticky vylúčiť pochybnosti o tom, kto je predavač a kto zákazník. Krajský súd je toho názoru, že pokuta vo výške 200 eur je v predmetnej veci vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho. V súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je súd v zmysle § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu. Z dôvodov vyššie opísaných dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0659/99/2012 zo dňa 06.12.2012 je v časti výroku o výške sankcie v sume 1500,- eur potrebné zmeniť a uložiť žalobcovi pokutu vo výške 200,- eur, ktorú súd považuje pri zohľadnení všetkých okolností prípadu za primeranú. V rozsahu výroku tohto rozsudku nahradil súd rozhodnutia správnych orgánov v prejednávanej veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože s výnimkou posúdenia primeranosti výšky peňažnej sankcie bolo rozhodnutie žalovaného správne. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).