Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201610 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201610.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána G. Y. S., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka H.N. V. (Ď. X. „.), v krajine pôvodu naposledy bytom K.-J., S. Š. R. S.-S., H., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: K. Y. V., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom: Nám. Slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 4.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-314-27/PO-Ž-2012 zo dňa 8.8.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-314-27/PO-Ž-2012 zo dňa 8.8.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-314-27/PO-Ž-2012 zo dňa 8.8.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž počas azylového konania tvrdil, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bolo výlučne štúdium na Ukrajine, ktoré mu financoval priateľ jeho otca pán P. S.. Keďže pán Fernand zomrel, navrhovateľ nemal finančné prostriedky na pokračovanie v štúdiu a z Ukrajiny vycestoval. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v prípade návratu do Konga sa obáva toho, že by nemal kde bývať a nemal by sa o neho kto postarať. Podľa jeho vyhlásenia v Kongu nemal žiadne problémy a ani sa mu nič konkrétne nestalo. Vychádzajúc z uvedených skutočností odporca dospel k záveru, že navrhovateľ založil svoju žiadosť na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 4.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, pri svojom rozhodovaní sa nezaoberal zlým zaobchádzaním s neúspešnými žiadateľmi o udelenie azylu, ktorí sa vrátili do Konga a nezobral do úvahy ani nestabilnú bezpečnostnú situáciu v Kongu a vysokú mieru neselektívneho násilia. Navrhovateľ sa domnieva, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa ust. § 9 zákona o azyle, ako aj podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13c ods. 1 zákona o azyle. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a ním opísaný príbeh, odporca považuje jeho žiadosť o udelenie azylu za neopodstatnenú a účelovú. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, odporca poukázal na skutočnosť, že o jej poskytnutí sa rozhoduje len v prípade, ak prvým výrokom rozhodnutia navrhovateľovi nebol udelený azyl, avšak nie v prípade, že jeho žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní (konanom dňa 6.2.2013), ktoré bolo tlmočené do jazyka francúzskeho (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne a za neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky dňa 5.2.2013 a zároveň súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľ na predmetnom pojednávaní doplnil dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu a uviedol, že v krajine pôvodu mal problémy s políciou, nakoľko jeho priateľka (dcéra generála) s ním otehotnela, avšak jej otec s tehotenstvom nesúhlasil a trval na potrate. S tým však navrhovateľ nesúhlasil. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia sa mu priateľkin otec v súvislosti s tehotenstvom vyhrážal a posielal za ním ľudí, ktorí ho údajne napadli na ulici. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho priateľka nakoniec spáchala samovraždu, avšak navrhovateľ je v Kongu stále hľadaný políciou a ochrankou otca jeho priateľky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval na podnet priateľa svojho otca, ktorý ho vychovával a ktorý mu povedal, že jeho život je v Kongu ohrozený. Taktiež mu povedal, aby sa do krajiny pôvodu nevracal, nakoľko by tým riskoval svoj život. Tento pán navrhovateľovi financoval štúdium na Ukrajine, avšak po jeho smrti navrhovateľ nemal finančné prostriedky na pokračovanie v štúdiu. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia toto sú dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu a pre ktoré sa dnes nachádza na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ bol pôvodne v konaní zastúpený pani JUDr. Janou Kopejovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle. Dňom 1.1.2013 jej zastúpenie zo zákona zaniklo (§ 27 ods. 3 O.s.p.). 21.1.2018 svojím zastupovaním poveril Centrum právnej pomoci Bratislava. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-314/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím OHK PZ Čierna nad Tisou, č. p.: PPZ-HCP- SO11-11-006/2012 zo dňa 9.6.2012 uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na 5 rokov, t. j. do 8.6.2017. Keďže navrhovateľ následne požiadal o udelenie azylu, konanie o zákaze vstupu bolo zastavené. Vo vyhlásení cudzinca zo dňa 9.6.2012 navrhovateľ uviedol ako dôvody svojej žiadosti obavy o svoje zdravie a život v domovskej krajine, ako aj na Ukrajine. Na vstupnom pohovore konanom dňa 13.6.2012 navrhovateľ uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že na Ukrajine nemal finančnú podporu a zostať tam nemohol, nakoľko je tam rasizmus. Do Konga sa zase vrátiť nemôže, nakoľko tam nikoho nemá a nepozná svojich rodičov. Taktiež by tam nemal kde bývať a bol by bezdomovcom. Navrhovateľ v krajine pôvodu osobne nemal žiadne problémy, nebol nikdy trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo organizácie a nikdy sa mu v Kongu nič konkrétne nestalo. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že navrhovateľ v domovskej krajine žil u otcovho priateľa pána P. S., ku ktorému odišiel sám a ktorý ho finančne podporoval a vychovával. Predtým navrhovateľ žil u svojej matky, ktorá však podľa jeho slov zanedbávala jeho výchovu, čo riešili aj tamojšie príslušné úrady. Po rozvode svojich rodičov navrhovateľ s matkou, ani s otcom neudržiaval žiaden kontakt, ba čo viac, keď sa navrhovateľov otec v čase jeho štúdia na Ukrajine pokúsil o nadviazanie kontaktu, navrhovateľ túto snahu odmietol. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8,10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal správne z obsahu navrhovateľovho vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru, vykonaného s ním. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je v podstate procesným rozhodnutím a nie rozhodnutím, ktorým by sa rozhodovalo v merite veci, t.j. ktorým by skúmalo, či boli splnené zákonné predpoklady pre poskytnutie medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. S poukazom na uvedené preto stačí, ak odporca posúdi výhradne otázku, či navrhovateľom produkované dôvody jeho žiadosti o azyl sú alebo nie sú takými, ktoré možno subsumovať pod niektorý z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Tento postup je odporca povinný zachovať v každom konaní o udelenie azylu. Ak teda odporca navrhovateľove dôvody, ktoré predniesol v priebehu azylového konania, posúdil ako také, ktoré sú inými ako dôvody obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo jeho povinnosťou zisťovať prípadnú existenciu hrozby vážneho bezprávia, ktoré zisťovanie v konečnom dôsledku má v konaniach o udelenie azylu v ktorých sa rozhoduje v merite veci a ktoré vyplýva (v týchto konaniach) zo zákona o azyle ako povinnosť odporcu. Záverom tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, že vstupný pohovor bol vykonaný zákonným spôsobom a pokiaľ navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o azyl tým, že na Ukrajine, kde študoval, už nemohol ostať pre nedostatok finančných prostriedkov a že do Konga sa vrátiť nemôže, lebo tam nikoho nemá a nepozná svojich rodičov, takto zistený stav veci bol postačujúcim k posúdeniu jeho žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. K námietke, že odporca vec nesprávne právne posúdil: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl - dôvodov ktoré v konaní pred odporcom predniesol, z krajiny svojho pôvodu vycestoval výlučne z dôvodu štúdia na Ukrajine. V Kongu nemal nikdy s nikým žiadne problémy, pričom z Ukrajiny vycestoval preto, lebo už nemal finančné prostriedky, potrebné na absolvovanie štúdia. Ako ďalší dôvod vycestovania z Ukrajiny uviedol rasizmus, pričom do Konga sa podľa jeho slov nemôže vrátiť, lebo tam nikoho nemá. Vychádzajúc z takto prezentovaných dôvodov žiadosti o azyl je zjavné, že štúdium v zahraničí, resp. nedostatok finančných prostriedkov na štúdium, resp. skutočnosť, že navrhovateľ v krajine svojho pôvodu nemá žiadne rodinné zázemie nie sú dôvodmi, ktoré by boli svojím charakterom obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Preto ak odporca takto zistený stav veci posúdil v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, jeho právne posúdenie je plne komfortné s týmto zákonným ustanovením. Navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil tiež rasizmom s ktorým sa stretol počas svojho štúdia na Ukrajine. K tomuto dôvodu je potrebné uviesť, že ani tento dôvod nemožno posúdiť ako dôvod podľa § 8, resp. § 13a zákona o azyle, nakoľko zákon o azyle poskytuje medzinárodnú ochranu pre perzekúciou v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Bezpochyby Ukrajina nie je krajinou pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ v podanom návrhu tiež dôvodil, že odporca mu mal udeliť azyl podľa § 9 zákona o azyle (azyl z humanitných dôvodov), pričom sa odvolal na neexistenciu rodinných zväzkov v krajine odkiaľ pochádza. Súd k tejto námietke poukazuje na samotné znenie ust. § 9 zákona o azyle, ktoré uvádza ako základný predpoklad postupu podľa tohto ustanovenia skutočnosť, že v konaní o udelenie azylu sa nezistili dôvody jeho udelenia podľa § 8 zákona o azyle. Teda postup podľa § 9 zákona o azyle predpokladá negatívne meritórne rozhodnutie vo veci žiadosti o azyl. Napadnutým rozhodnutím však odporca nerozhodoval v merite veci (§ 19a zákona o azyle) ale za použitia § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle a preto udelenie azylu z humanitných dôvodov by ani nebolo možné. Naviac tiež súd poznamenáva, že postup podľa § 9 zákona o azyle záleží výlučne na posúdení odporcu, nakoľko na udelenie azylu podľa tohto ustanovenia niet právneho nároku. Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ uviedol celkom nový dôvod žiadosti o azyl - údajné problémy - ohrozenie zo strany otca jeho údajne už nežijúcej priateľky, ktorá zo vzťahu s navrhovateľom otehotnela. O týchto problémoch sa nezmienil ani v podanom návrhu, pričom tiež uviedol, že o problémoch pred odporcom nehovoril preto, lebo “nevedel s kým má dočinenia“, pričom o nich chcel hovoriť vtedy, „keď to bude vhodné“. Pretože pri preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie nepreskúmaval z hľadiska tohto nového, navrhovateľom uvedeného dôvodu. Súd však poznamenáva, že podľa jeho názoru je uvedenie tohto dôvodu účelovým konaním navrhovateľa, nakoľko ak by skutočne tento dôvod existoval, bolo by výsostne nelogickým, aby ho navrhovateľ počas konania pred odporcom neuviedol. Okrem toho bol navrhovateľ v azylovom konaní pred odporcom riadne poučený o svojich právach, ako aj povinnostiach - včítane povinnosti uviesť všetky dôvody svojej žiadosti o azyl. Podobne bol na okolnosti svojej žiadosti o azyl dopytovaný odporcom aj v priebehu vstupného pohovoru. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, ak pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádza z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj z obsahu s ním vykonaného vstupného pohovoru a pretože správne posúdil navrhovateľom produkované dôvody jeho žiadosti o azyl ako také, ktoré sú inými ako sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).