Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201804 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána V. Y. Q., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom I., P. I., naposledy s miestom pobytu na Slovensku v P. Z. E., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 4.10.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-344-23/PO-Ž-2013 zo dňa 10.9.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-344-23/PO-Ž-2013 zo dňa 10.9.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-244-23/PO-Ž-2013 zo dňa 10.9.2013 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľ odôvodnil podanie žiadosti o azyl dôvodmi, ktoré sú iné ako dôvody, uvedené v ust. § 8, §10, § 13a, § 13b zákona o azyle. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ o azyl požiadal z dôvodov ekonomických (v Číne nemal trvalé zamestnanie) a tiež z dôvodu, že v Číne sa uplatňuje „politika jedného dieťaťa“ (čínske orgány mali po ňom požadovať zaplatenie pokuty 200 tisíc juanov, pretože mal dve deti). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 4.10.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom, že v jeho prípade bola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv o vlastný život a tiež to, že odporca v jeho prípade nepostupoval v zmysle ust. § 9 zákona o azyle, ak mu neudelil azyl z humanitárnych dôvodov. Vo vzťahu k udeleniu tohto druhu azylu namietal nedostatočné zistenie stavu veci a v nadväznosti nato nesprávne vec posúdil po právnej stránke. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo 4.11.2013 k podanému návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že dôvody, ktorými navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o azyl nie sú dôvodmi, ktoré sú obsiahnuté v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ sa v priebehu konania nezmienil o tom, žeby o azyl žiadal z humanitného dôvodu, pričom ani odporca nezistil, žeby takéto dôvody existovali, pričom na tento druh azylu niet právneho nároku. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ bol 21.10.2013 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-344/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcim azylovým spisom navrhovateľa ČAS: MU-1150/PO-Ž-2006. Z obsahu spisu ČAS: MU-1150/PO-Ž-2006 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl vyhlásením z 18.7.2006. Konanie bolo v tomto prípade rozhodnutím odporcu zo 7.8.2006 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Z obsahu aktuálneho spisu ČAS: MU-344/PO-Ž-2013 súd zistil, že po vrátení navrhovateľa z Anglicka (12.7.2013) bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor v priebehu ktorého uviedol, že voči nemu nebo vedené žiadne trestné stíhanie, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Uviedol, že v roku 2001 požadovali od neho čínski úradníci zaplatenie pokuty 200 tisíc juanov za jeho druhé dieťa, čo však odmietol. Tiež uviedol, že o azyl žiada z ekonomických dôvodov, nakoľko v Číne nemal žiadne trvalé zamestnanie v dôsledku čoho nemal dostatok finančných prostriedkov. Preto sa rozhodol Čínu opustiť. V prípade návratu sa obával toho, žeby nemal z čoho žiť a že by úradníci od neho žiadali zaplatenie pokuty (z roku 2001). Žiadne iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, . Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Základným predpokladom zistenia stavu veci v konaniach o udelenie azylu je vypočutie žiadateľa o azyl v priebehu ktorého sa žiadateľ (okrem iných skutočností) vyjadruje k dôvodom, pre ktoré o azyl žiada. Deje sa tak v priebehu spísania dotazníka - vstupného pohovoru. Obsah takto získaného dôkazu odporca následne vyhodnotí s tým, že buď žiadosť zamietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 zákona o azyle) alebo ako neprípustnú (§ 11 zákona o azyle) a pokiaľ niet dôvodu pre postup podľa citovaný ustanovení a nedôjde k zastaveniu konania, žiadosť prejedná a rozhodne v jej merite. Z uvedeného je teda zjavné, že rozhodnutie v zmysle ust. § 11, resp. § 12 je vo svojej podstate rozhodnutím procesným, kedy odporca neposudzuje odôvodnenosť či neodôvodnenosť podanej žiadosti. V prejednávanej veci odporca riadne navrhovateľa poučil o jeho právach a povinnostiach žiadateľa o azyl a to 13. 7.2013, ako aj 25.7.2013. Vstupný pohovor bol s navrhovateľom vykonaný za prítomnosti tlmočníka jazyka čínskeho, pričom sa navrhovateľ podrobne vyjadril k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Nad akúkoľvek pochybnosť z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ žiada o azyl z dôvodu ekonomického, pretože v krajine svojho pôvodu nemal žiadne trvalé zamestnanie a nemal teda z čoho živiť svoju rodinu a tiež z dôvodu, že sa obával, že by musel zaplatiť pokutu z roku 2001, uloženú mu údajne zato, že mal druhé dieťa. Žiadne iné dôvody svojej žiadosti o azyl navrhovateľ neprezentoval. Takto získané informácie - teda zistenie stavu veci podľa názoru súdu sú dostatočnými k tomu, aby odporca mohol posúdiť, či nastali skutočnosti, predpokladané ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. K námietke neudelenia azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle: Aj táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Udelenie azylu žiadateľovi postupom podľa § 9 zákona o azyle predpokladá naplnenie dvoch predpokladov: Prvým je zistenie, že sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Teda že vec prejednávanej žiadosti o azyl bola v jej merite posúdená, pričom sa v konaní nepreukázalo, žeby žiadateľ o azyl naplnil predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Nakoľko v prejednávanej navrhovateľovej veci sa opodstatnenosť či neopodstatnenosť jeho žiadosti nezisťovala, odporca ani nemal možnosť postupovať podľa § 9 zákona o azyle. Druhým je správna úvaha odporcu, že v konkrétnej veci podľa jeho názoru nastali skutočnosti, pre ktoré pristúpil k udelenie tzv. humanitárneho azylu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že na udelenie tohto „druhu“ azylu niet právneho nároku a teda (vo všeobecnosti) nie je povinnosťou odporcu odôvodňovať, prečo k aplikácii ust. § 9 zákona o azyle nepristúpil. Odôvodnenie neudelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle by bolo povinnosťou odporcu iba v prípade, ak by žiadateľ o azyl výslovne požiadal o udelenie tohto „druhu“ azylu. V prejednávanej veci však navrhovateľ o azyl z humanitných dôvodov nepožiadal. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Zamietnutie žiadosti o azyl podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je na mieste v prípade, ak žiaden z dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl prezentoval na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl nie je dôvodom, ktorý je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, alebo 13b zákona o azyle. Niet pochýb o tom, že ekonomický dôvod, teda jeden z dôvodov ktoré uviedol navrhovateľ, nie je dôvodom, uvedeným v týchto zákonných ustanoveniach. Ani obava z tohto, žeby navrhovateľ mal či musel zaplatiť pokutu za to, že v rozpore s „politikou jedného dieťaťa“, uplatňovanou v krajine pôvodu navrhovateľa v čase jeho odchodu mal druhé dieťa nie je skutočnosťou, ktorú by bolo možné stotožniť s pojmom „prenasledovanie“, ako ho má na mysli ust. § 2 písm. d), resp. f) zákona o azyle. Preto ak odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú, jeho právne posúdenie zisteného stavu veci je v súlade so zákonom. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, ktorú aj po právnej stránke správne a v súlade so zákonom aj posúdil súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.