Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/11/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200222 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200222.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Y. W., narodeného XX.X.XXXX, alias Y. X. I. W., narodeného XX.X.XXXX, alias X. I. W., alias I. W., bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXX XXX, štátneho príslušníka Kamerunskej republiky (ďalej len „Kamerun"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom P., Č. C., U. H., aktuálne s miestom F. F. S. H., zastúpeného pani JUDr. Petrou Gaškovou, advokátkou so sídlom Križkova 9, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.2.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-832-14/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-832-14/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-832-14/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že po vyhodnotení pravdivosti a hodnovernosti tvrdení navrhovateľa dospel k názoru, že navrhovateľ je všeobecne nedôveryhodnou osobou, ktoré vyhodnotenie následne odôvodnil. Tiež dôvodil, že v prípade navrhovateľa absentuje objektívny prvok odôvodnenosti strachu navrhovateľa. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.2.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenia stavu veci, poukázal na dostatočné preukázanie opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania a tiež namietal neudelenie azylu z humanitných dôvodov. Následne do súdneho spisu založil ako dôkaz fotokópie: - prehlásenia „Iniciatívy Globálne svedomie“ datované 5.3.2013 (podľa ktorého navrhovateľ bol opakovane - aj 28.2.2008 - zatknutý a mučený bez vznesenia obvinení; v júni 2012 bol na navrhovateľa vydaný zatykač, pričom nikto nevie, ako sa navrhovateľovi podarilo utiecť), - prehlásenia „Komory Corpus JURIS“ z 1.3.2013, podľa obsahu ktorého ešte v roku 2008 na škole bol navrhovateľ objektom porušovania ľudských práv bezpečnostnými zložkami štátu; v októbri 2011 bol na navrhovateľa vydaný zatykač, - vyhlásenia „Národnej rady južného Kamerunu - Južnej zóny“ z 5.3.2013, podľa ktorého navrhovateľ bol vystavený represáliám, bol nepretržite zastrašovaný, zatýkaný a mučený, 20.6.2012 bol zatknutý a následne v dôsledku mučenia hospitalizovaný, - rodného listu navrhovateľa, podľa ktorého X. I. W. sa narodil XX.X.XXXX, - ID karty na meno I. W., nar. XX.X.XXXX. V priebehu pojednávania navrhovateľ založil do súdneho spisu: - fotokópiu členského preukazu SCNC č. XXXXXXX, vydaného 14.3.2006 na meno X. I. W., - opis svojho príbehu v jazyku anglickom, - fotokópiu lekárskeho osvedčenia č. 113811 z 28.6.2012, podľa ktorého bol X. I. W. hospitalizovaný v nemocnici v Kumbe s napuchnutou tvárou a s ranami, vyplývajúcimi z mučenia, následne po zlepšení jeho stavu bol z nemocnice prepustený (preklad osvedčenia bol z jazyka anglického do slovenčiny vykonaný na pojednávaní prítomnou tlmočníčkou). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že osoba navrhovateľa bola vyhodnotená ako nehodnoverná, pričom túto správnu úvahu navrhovateľ v podanom návrhu nenamietal. Opätovne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nečelil žiadnej perzekúcii. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka anglického (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. V priebehu pojednávania navrhovateľ uviedol, že fotokópie dokladov, ktoré na pojednávaní predložil, mu boli zaslané niekedy vo februári - marci 2013, pričom tieto odporcovi nepredložil. Na položené otázky odpovedal, že sa volá X. I. W., nar. XX.X.XXXX, že naposledy býval v krajine pôvodu v dedine Matoh - v „nižšej hlavnej ulici“, ktorá dedina sa nedelí na časti - iba na ulice. Tiež sa zdržiaval v meste Kumba na Lumumba street. I napriek opakovaným otázkam sudcu, aby navrhovateľ objasnil, prečo je ním predložený členský preukaz hnutia SCNC vydaný 14.3.2006 keď pred odporcom uvádzal, že sympatizantom tohto hnutia sa stal v roku 2010 a jeho členom v roku 2012 sa navrhovateľ opakovane vyhýbal odpovedi. Tiež uviedol, že pred odporcom uviedol svoje meno a priezvisko (Y. W.), akým ho volali keď hrával futbal. Na ďalšiu otázku, aby vysvetlil, prečo tak pred začatím azylového konania, ako aj v jeho priebehu uvádzal ako dátum svojho narodenia 13.6.1987, keď aktuálne ako dátum uvádza (a preukazuje) dátum 10.8.1987 uviedol, že v konaní pred odporcom bol vystresovaný a nevedel, čo sa od neho žiada. Tiež uviedol, že čokoľvek povie nie je mu porozumené a preto do spisu zakladá celý jeho príbeh. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil výsluchom navrhovateľa (obsah ktorého je uvedený v predchádzajúcom odseku). Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-832/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ v čase pred podaním vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl bol dva razy vypočutý na polícii (27. a 28.11.2012), kde za prítomnosti tlmočníka zhodne uvádzal, že sa volá Y. W., narodený XX.X.XXXX, že bol členom politickej strany SCNC, že nemal žiadne problémy s políciou ani iné problémy. 28.11.2012 požiadal tiež ako Y. W., nar. XX.X.XXXX o azyl z dôvodu obavy o život, pretože bol členom strany SCNC. Po riadnom a zákonnom poučení ako žiadateľa o azyl bol s navrhovateľom uskutočnený vstupný pohovor v priebehu ktorého o.i. uviedol, že sa volá Y. W., nar. XX.X.XXXX. Miestom posledného pobytu v Kamerune bola obec Matoh, časť Fanga, kde býval so svojimi rodičmi. Z Kamerunu vycestoval 5.8.2012. V ďalšom vypovedal, že približne od roku 2010 bol sympatizantom hnutia SCNC, že sa nikdy nestal oficiálnym členom tohto hnutia a nikdy nezískal členský preukaz tohto hnutia. Vyslovil presvedčenie, že jeho meno bolo „niekde“ v rámci hnutia zapísané. Uviedol, že sa od susedov v meste Kumba (kde sa občas zdržiaval) dozvedel, že ho hľadá polícia. On však zostal i naďalej doma v dedine Matoh, kde bez problémov pracoval na farme. Nikdy nebol políciou vypočúvaný, zaistený ani uväznený a to ani v súvislosti s hnutím SCNC. So žiadnym kamerunským štátnym orgánom nemal nikdy problémy. V spise odporcu sa nachádzajú relevantné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané tak na všeobecnú bezpečnostnú situáciu, na oblasť ev. rizík návratov kamerunských repatriantov, na otázky súvisiace s hnutím SCNC, resp. s jeho organizáciou a činnosťou. V spise sa nenachádza žiaden doklad či dôkaz, predložený navrhovateľom odporcovi. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k posúdeniu žiadosti o azyl odporca v zmysle zákona o azyle zisťuje stav veci jednak na základe výpovede žiadateľa o azyl (pohovor vstupný, resp. podľa potreby pohovor doplňujúci), na základe žiadateľom predložených dôkazov a tiež postupom podľa § 19a zákona o azyle. V prejednávanej veci bol navrhovateľ riadnym a zákonným spôsobom poučený o svojich právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl. Vstupný pohovor (spísanie dotazníka) bol vykonaný za účasti tlmočníka jazyka anglického, ktorý navrhovateľ ovláda. V priebehu pohovoru sa navrhovateľ spontánnym spôsobom vyjadroval - odpovedal na kladené otázky, podobne ako aj na otázky doplňujúce. Navrhovateľ sa tiež podrobne vyjadril k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Teda okruh poznatkov, získaných takýmto spôsobom v priebehu pohovoru od navrhovateľa možno spoľahlivo hodnotiť ako dostatočný k tomu, aby odporca následne mohol pokračovať v dokazovaní v zmysle § 19a zákona o azyle. Odporca v súlade s týmto ustanovením vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, týkajúce sa tak hnutia SCNC (reagujúc na obsah navrhovateľovej výpovede), ako aj všeobecnej bezpečnostnej situácie, včítane ev. rizík návratov kamerunských repatriantov. Takto zistený stav veci je podľa názoru súdu dostatočným k tomu, aby mohol odporca vo veci navrhovateľovej žiadosti o azyl rozhodnúť kvalifikovaným spôsobom. Súd poukazuje na skutočnosť, že dostatočné zistenie stavu veci sa vzťahuje tak na výrok o neudelení azylu, ako aj na výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (že navrhovateľ dostatočne preukázal opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Súd predovšetkým poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z ktorého vyplýva, že odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako všeobecne nedôveryhodnú. Odporca riadnym a logickým spôsobom uviedol a odôvodnil svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k takémuto vyhodnoteniu osoby navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že samotné vyhodnotenie osoby žiadateľa o azyl (v danom prípade navrhovateľa) ako nedôveryhodnej má za následok vydanie negatívneho rozhodnutia o azyle. Je tomu tak preto, lebo ak žiadateľ o azyl (navrhovateľ) nepreukáže svoje tvrdenia dôkazmi, pričom jeho tvrdenia sa v konaní po vykonaní dokazovania preukážu ako nepravdivé či objektívne nehodnoverné, logicky nie je možné takéto tvrdenia (týkajúce sa prezentovaného dôvodu či dôvodov žiadosti o azyl) posudzovať z pohľadu naplnenia či nenaplnenia predpokladov udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Táto skutočnosť sama o sebe preto vylučuje vydanie kladného rozhodnutia. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany súd poznamenáva, že odporca na preukázanie vážneho bezprávia vykonal potrebné dokazovanie. Jeho správna úvaha v tomto smere je dôvodná, pričom odporca náležitým spôsobom tento výrok aj odôvodnil. Súd poznamenáva, že aj ev. zlé zaobchádzanie s členmi SCNC nie je vo vzťahu k prejednávanej veci podstatným, nakoľko osoba navrhovateľa bola dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, ktoré konštatovanie sa teda vzťahuje aj na navrhovateľom prezentované aktivity v hnutí SCNC. Navrhovateľ v priebehu konania na súde predložil súdu fotokópie dokladov, ktoré sú v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozsudku konkretizované, ktorými sa snažil preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Okrem skutočnosti, že s poukazom na ust. § 250i ods. 1 O.s.p. súd tieto predložené dôkazy nemohol zohľadniť, si však súd pokladá za povinnosť poukázať na fakt, že týmito dôkazmi navrhovateľ iba potvrdil správny názor odporcu o tom, že osoba navrhovateľa je z pohľadu zákona o azyle nedôveryhodnou: a/ Navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom jednoznačne tvrdil, že nemal nikdy žiaden problém so štátnymi orgánmi ani s políciou, že nikdy nebol obvinený, zatknutý či uväznený. Ak by k tomu došlo, kto iný ako navrhovateľ by o takomto správaní sa štátnych orgánov voči nemu mal vedieť! Avšak navrhovateľom predložené tri prehlásenia („Iniciatívy Globálne svedomie“ datované 5.3.2013, „Komory Corpus JURIS“ z 1.3.2013, „Národnej rady južného Kamerunu - Južnej zóny“ z 5.3.2013) prezentujú opakované zadržiavania a mučenie navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ sám prehlásil, že nemal nikdy s políciou či inými štátnymi orgánmi Kamerunu žiaden problém, predmetné prehlásenia možno spoľahlivo označiť za podvrh. b/ Navrhovateľ počas celého azylového konania pred odporcom, podobne ako aj počas úkonov urobených pred jeho začatím a konečne aj v podanom opravnom prostriedku ako dátum svojho narodenia uvádzal XX.X.XXXX. Predloženou kópiou svojej identifikačnej karty, rodného listu či členského preukazu hnutia SCNC však preukazuje ako dátum narodenia deň XX.X.XXXX. Tento rozpor sa navrhovateľ súdu snažil odôvodniť tým, že v konaní pred odporcom bol vystresovaný a že nevedel čo sa od neho žiada. Podľa názoru súdu je takéto navrhovateľovo vysvetlenie účelové a objektívne sa nezakladajúce na pravde, nakoľko navrhovateľ bol niekoľkokrát vypočutý a to v rôznych dňoch, pričom tieto údaje uvádzal vždy rovnaké. c/ Navrhovateľ pred súdom ako adresu svojho bydliska uviedol dedinu Matoh, „nižšiu hlavnú uliciu“, pričom táto dedina sa nedelí na žiadne časti. V konaní pred odporcom však síce označil totožnú dedinu (Matoh), avšak aj časť Fanga, ktorá však podľa aktuálneho vyjadrenia navrhovateľa vôbec neexistuje.. d/ Navrhovateľ súdu predložil kópiu členského preukazu hnutia SCNC, ktorý bol vydaný 14.3.2006, pričom z obsahu vstupného pohovoru vyplýva, že sympatizantom tohto hnutia sa stal v roku 2010 a žiaden členský preukaz nikdy nevlastnil. Na vysvetlenie tohto rozporu navrhovateľ nereagoval a to i napriek opakovaným otázkam. e/ Navrhovateľ počas celého konania pred odporcom vystupoval pod identitou Y. W., pričom návrh podal ako Y. X. I. W.. Dôkazy, ktoré vo fotokópiách predložil súdu znejú na meno X. I. W., resp. I. W.. Navrhovateľ to súdu odôvodnil tým, že odporcovi uviedol svoje meno tak, ako ho „volali“ keď hrával futbal. Naviac v predloženom lekárskom osvedčení č. 113811 z 28.6.2012 sa ako pacient udáva X. I. „.“, ktoré priezvisko je iné ako udávané navrhovateľom - t.j.“ W.“. I keď, ako to bolo vyššie uvedené, súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách ust. § 250i ods. 1 O.s.p., pokladá si za povinnosť poukázať na skutočnosť, že tieto navrhovateľom predložené dôkazy svedčia iba o tom, že správna úvaha, ktorou odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, je správna. K námietke neudelenia azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka nie je dôvodná. Na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov niet právneho nároku a jeho udelenie patrí do výlučného oprávnenia odporcu. Ak teda odporca azyl podľa § 9 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil, nebolo jeho povinnosťou to odôvodňovať. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, ktorú aj správne posúdil po právnej stránke, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).