Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200259 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200259.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: O.. J. S., bytom X. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu zaplatenú na mieste evid. č. bloku: A 551869 zo dňa 16.12.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2013 domáhal, aby súd zrušil hore uvedené rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný vydal dňa 16.12.2012 napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa uvádzal, že žalobcovi bola uložená pokuta - za skutok spáchaný zavineným konaním: rýchlosť, porušením ust. § 16 (nečitateľný znak) zákona č. 08/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22/1h zákona č. 372/90 Zb (ďalej iba zák. č. 372/1990Zb.).. V texte rozhodnutia nie je čitateľne uvedené ustanovenie, ktoré mal žalobca svojim zavineným konaním porušiť. Znak, ktorý mal označovať príslušné ustanovenie § 16 zák. č. 372/1990Zb. môže totiž tak predstavovať znak „a“, znak „6“ ako aj znak „9“. Naopak, z uvedeného rukou vypísaného znaku vôbec nie je zrejmé, že by mal predstavovať, napr. znak „4“, keďže táto číslica sa nachádza aj v rodnom čísle žalobcu, ktoré bol tým istým policajtom taktiež rukou vpísané do predtlačeného formuláru rozhodnutia, a to evidentne odlišným spôsobom. Pre úplnosť, podľa vedomosti žalobcu, bol na základe rozhodnutia do jeho evidenčnej karty vodiča zaznamenaný uvedený priestupok ako „§ 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. - rýchlosť jazdy, § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. - prekročenie rýchlosti. Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože nespĺňa náležitosti ustanovené zák. č. 372/1990 Zb. a nebolo vydané v súlade s Ústavou a Dohovorom, resp. neposkytuje žalobcovi záruky, ktoré sú mu garantované v čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podstata ust. § 85 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. spočíva v tom, aby boli priestupky v príslušných rozhodnutiach (t.j. v danom prípade v blokoch na pokutu) vyznačené takým spôsobom, že ich nie je možné zameniť s inými priestupkami. Súčasne poukazuje na ust. § 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je možné konštatovať, že nečitateľne uvedený, a teda neidentifikovateľný priestupok označený v rozhodnutí zakladá tým pádom nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V dôsledku nečitateľnosti konkrétneho ustanovenia zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. 8/2009 Z.z.) v uvedenom rozhodnutí však nie je možné jednoznačne individualizovať, akým konkrétnym zavineným konaním k spáchaniu uvedeného priestupku došlo, resp. nemožno samotný skutok, resp. priestupok označiť za nezameniteľný s inými, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a teda nezákonným. V dôsledku nejednoznačného označenia príslušného ustanovenia (prípadne jeho slovného vyjadrenia) v napadnutom rozhodnutí, rozhodnutie zakladá stav právnej neistoty, nakoľko z neho nie je zrejmé, či sa žalobca dopustil takého priestupku, ktorý sa považuje za závažný spôsob porušenia pravidiel cestnej premávky. Samotné porušenie § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. ešte takýto spôsob porušenia nepredstavuje. Pojem „závažný spôsob“ je totiž taxatívne vymedzený v § 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., pričom z § 137 ods. 2 písm. d/ tohto zákona v kontexte vyplýva, že ide o príslušné prekročenie takej rýchlosti jazdy, ktorá je určená práve zák. č. 8/2009 Z.z., a nie napríklad zák. č. 372/1990 Zb.. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačným spôsobom takéto ustanovenie zák. č. 8/2009 Z.z. nekonkretizuje, i keď je možné sa domnievať, že žalovaný toto ustanovenie v rozhodnutí konkretizovať chcel. Napadnuté rozhodnutie vyvoláva pochybnosti, nakoľko odhliadnuc od ustanovení, ktoré by síce nečitateľný znak mohol predstavovať, avšak v účinnom znení zák. č. 8/2009 Z.z. sa nevyskytujú (§ 16 písm. a/, prípadne § 16 ods. 9) môže popri verzii, ku ktorej sa prikláňal žalovaný zápisom do evidenčnej karty (§ 16 ods. 4) predstavovať aj iné ustanovenie, ktorým je napr. § 16 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z.. Rozhodnutie totiž musí byť vyhotovené jednoznačne, t.j. spôsobom, ktorým nevyvoláva žiadne pochybnosti. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je takým rozhodnutím, ktoré je preskúmateľné v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Je zrejmé, že rozhodnutie je individuálnym správnym aktom, ktorý nadobudol právoplatnosť jeho oznámením žalobcovi (t.j. 16.12.2012), pričom je ho možné zrušiť z dôvodov jeho nezákonnosti. Táto nezákonnosť pritom v danom prípade spočíva, okrem iného, v nesplnení jeho formálnych a obsahových náležitostí predpokladaných v § 84 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb.. Žalobca sa nedomáha preskúmania materiálnej stránky rozhodnutia o priestupku, čím by de facto súd nahradzoval činnosť, ktorú by inak vykonal správny orgán, ak by sa žalobca konaniu pred ním nevzdal. Naopak žalobca sa domáha iba takého preskúmania pochybenia žalovaného, ku ktorému došlo nezávisle od vzdania sa prejednania veci v správnom konaní, a ktoré predstavuje kvalitatívnu chybu rozhodnutia spočívajúcu v tom, že toto nedosahuje ani minimálneho štandardu náležitosti, aký je pre súd zjednodušené rozhodnutie typu bloku na pokutu predpísaný. Pretože rozhodnutie predstavuje výsledok správneho trestania, pričom v ňom nie je jednoznačne individualizovaný priestupok, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, v dôsledku uvedeného predstavuje zásah do základných práv a slobôd žalobcu, pričom v zmysle čl. 46 ods. 2 druhá veta ústavy takéto rozhodnutie zo súdneho prieskumu vylúčiť nemôže. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že trvá na svojom rozhodnutí - bloku na pokutu zaplatenú na mieste č. A 551869 zo dňa 16.12.2012, nakoľko uložená bloková pokuta vychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci a boli splnené všetky zákonné podmienky blokového konania. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil zák. č. 8/2009 Z.z. porušením ustanovenia o rýchlosti jazdy, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb.. Žalovaný k žalobným dôvodom uvedeným v žalobe uvádza, že v zmysle zák. č. 171/1993 Z.z. jednou z hlavných úloh vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. j/ uvedeného zákona, policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky podľa § 2 ods. 1 písm. k/ uvedeného zákona, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov a priestupky objasňuje a prejednáva. Na základe tohto oprávnenia hliadka Oddelenia cestného dozoru Odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave dňa 16.12.2012 o 10,43 hod. v Bratislave na Rožňavskej ulici zistila priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný prekročením rýchlosti ustanovenej v osobitnom predpise v obci vodičom motorového vozidla výrobnej značky VW Polo, ev. č. HE-222BK. Následne bol vodič zastavený, identifikovaný ako žalobca, pričom mu bola policajtom, ktorý priestupok zistil, oznámená skutková podstata priestupku prekročenie rýchlosti v obci o 23 km/h, nakoľko nameraná rýchlosť jeho vozidla bola 73 km/h. Žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť. Boli splnené všetky zákonné podmienky blokového konania, za priestupok mu bola uložená bloková pokuta vo výške 90,- eur, pričom mu bol vystavený blok na pokutu zaplatenú na mieste č. A 551869, pričom jednu kópiu bloku si žalobca prevzal. V bloku na pokutu zaplatenú na mieste bolo žalobcove konanie kvalifikované ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb., nakoľko ako vodič motorového vozidla prekročil rýchlosť v obci o viac ako 20 km/h. Jeho konanie v zmysle § 137 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z. je zároveň porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej zák. č. 8/2009 Z.z. alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km/h a viac alebo mimo obce o 30 km/h a viac sa považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Žalovaný pripúšťa, že v napadnutom rozhodnutí nie je jednoznačne čitateľné, porušením akého odseku § 16 zák. č. 8/2009 Z.z. bol spáchaný priestupok žalobcom. Žalovaný ale tvrdí, že táto skutočnosť nemôže spôsobiť nezákonnosť takéhoto bloku, nakoľko žalobca vedel, že prekročil rýchlosť v obci, vedel o koľko prekročil stanovenú rýchlosť a preto napadnúť len nečitateľnosť odseku § 16 a tým sa odvolávať na nezákonnosť celého rozhodnutia - bloku na pokutu zaplatenú na mieste, považuje za účelové zo snahou vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Jeho konanie možno jednoznačne individualizovať, nakoľko k prekročeniu rýchlosti došlo v obci prekročením rýchlosti a teda sa jedná o porušenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z.. Číslo 4 uvedeného odseku v § 16 nemožno zameniť s písmenom, nakoľko § 16 citovaného zákona sa vo svojich jednotlivých odsekoch ďalej nečlení písmenami. Z výpisu o evidenčnej karte vyplýva, že priestupok žalobcu bol správne zaevidovaný do informačného systému evidencie dopravných priestupkov so všetkými právnymi následkami vyplývajúcimi zo zák. č. 8/2009 Z.z.. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca podal dňa 19.11.2013 vyjadrenie k stanovisko žalovaného k jeho žalobe s tým, že opätovne sa podrobne zaoberal v doplnenom vyjadrení jeho nejednoznačnosťou čísla neuvedeným odsekom v § 16 zák. č. 8/2009 Z.z., ako aj zaujíma stanovisko k pripojeným dokladom založených žalovaným v administratívnom spise. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.08.2014. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že predmetom preskúmania je blok na pokutu zaplatenú na mieste evid. č. bloku: A 551869 zo dňa 16.12.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným za spáchanie priestupku, ktorý žalobca spáchal dňa 16.12.2012 o 10,50 hod., miesto spáchania Rožňavská, zavineným konaním - rýchlosť, porušením ust. § 16/nečitateľný znak zák. č. 8/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22/1h zák. č. 372/90 Zb., Poučenie: Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie možno preskúmať súdom. Evidenčná karta žalobcu v ktorej v časti „Záznamy o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke-Blokové pokuty“ je uvedený dátum uloženia 16.12.2012, výška pokuty 90.00 eur, dátum zaplatenia pokuty, priestupky § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. - Rýchlosť jazdy, § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. - prekročenie rýchlosti; snímka z radaru; certifikát o overení č. 104/210/16/12 zo dňa 29.02.2012. V zmysle zásady logického výkladu agumentum a mimori ad maius uvedené ustanovenia zák. č. 372/1190 Zb. implicitne nepripúšťajú subsidiárny účinok zvyšných ustanovení obsiahnutých v III. časti (konanie o priestupkoch) zák. č. 372/1990 Zb. na blokové konanie, tzn. autonómny charakter blokového konania sa s výnimkou zásady subsidiarity (§ 51), ustanovení o príslušnosti (§ 52 až 57), objasňovania priestupkov (§ 58 až 60) a odloženie veci (§ 66), potvrdzuje. V súvislosti s takto načrtnutým charakterom blokového konania súd musí zdôrazniť, že hlavným úmyslom zákonodarcu pri navrhovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom blokového konania (teleologická metóda výkladu právnej normy) je 1. uprednostnenie dohody o vine a sankcii medzi orgánom verejnej moci (§ 86) a domnelým páchateľom priestupku, ktorá vychádza 1.1. z vedomého a súčasne prejaveného presvedčenia tohto páchateľa, že vie, 1.1.1. čoho sa svojim konaním dopustil, a že 1.1.2. bude sankcionovaný iba prostredníctvom pokuty (väčšinou v nižšej sadzbe), 2. pred zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonať dokazovanie s možným ústnym pojednávaním, doručovaním relevantných listín účastníkom vrátane písomného a odôvodneného rozhodnutia s pripustením práva na riadne a mimoriadne opravné prostriedky, 3. pričom nejde o návrhový priestupok (§ 84 ods. 5). Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 372/1190 Zb., za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Podľa § 84 ods. 5 zák. č. 372/1990 Zb., v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh. Je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada. Koncentračná zásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o spoľahlivo zistenom skutkovom stave, a uvedená spoľahlivosť sa spája s presvedčením páchateľa, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať si svoje zavinenie. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktne stanoveného časového limitu, aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou blokového konania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania a tiež pedagogicky motivovať účastníkov konania uvedomením si svojich chýb. Hore naznačený charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 34 Správneho poriadku v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a spoľahlivosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo pochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia skutkového stavu vrátane osoby páchateľa tvoria v zmysle § 76 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. zákonné prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ až c/ zák č. 372/1990 Zb., správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že: a/ skutok, o ktorom sa koná sa nestal alebo nie je priestupkom, b/ skutok nespáchal obvinený z priestupku, c/ spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Ďalej je nutné spomenúť, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a kol., Správne právo, všeobecná časť, 6. Vydanie, str. 237 a nasl.) zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv. Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou je vždy subjekt správneho práva. Práve zrozumiteľný prejav vôle páchateľa vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej situácie a po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod, tzn. realizácia práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania oprávneným správnym orgánom. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase páchateľa je to, že ústny prejav páchateľ správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah hore uvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je alebo pokutový blok alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa § 85 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb., ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Pri prvej forme rozhodnutia v blokovom konaní páchateľ svoj súhlas s blokovým konaním (tzn. ochotu pokutu zaplatiť) požadovaný v zmysle § 84 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. vyjadruje konkludentne aktom zaplatenia samotnej pokuty. V druhom prípade svoj súhlas páchateľ priestupku písomne prejaví prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu na mieste nezaplatenú. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou ani odôvodnenie. Na rozdiel od minimálneho rozsahu náležitostí rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, ktoré je vymedzené prostredníctvom § 77 v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb. a § 47 Správneho poriadku, pokutové bloky v zmysle § 85 ods. 4 obsahujú iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácie priestupku a samotnej pokute. Podľa § 85 ods. 4 veta druhá zák. č. 372/1990 Zb., na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Následne logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku ako aj hore uvedenej koncentračnej zásady je to, že zákon prostredníctvom ust. § 84 nepripustil možnosť správnych opravných prostriedkov. Podľa § 84 ods. 3 zákona č. 37/1990 Zb. proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Otázku súdneho prieskumu rozhodnutí o priestupku zák. č. 372/1990 Zb. rieši iba prostredníctvom ust. § 83, ktoré vzhľadom na svoje zaradenia do systematiky právneho predpisu, tzn. mimo časť označenú ako blokové konanie, sa na prieskum pokutových blokov v zmysle § 83 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. nevzťahuje. Podľa § 83 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho oprávneného prostriedku v správnom konaní. Súd uvádza, že poučenie uvedené v bloku na pokutu zaplatenú na mieste evid. č. bloku: A 551869 znie: Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie možno preskúmať súdom. Súd uvádza, že žalovaný upravil možnosť preskúmania blokového konania súdom priamo v bloku na uloženie pokuty, čo je v súlade s čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy SR, z ktorého nado všetku pochybnosť vyplýva záver, že žiadne rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené. Zo dôvodov, ktoré žalobca uviedol v žalobe: 1/ podstata ust. § 85 ods. 4 zák. č. 372/1990 Z.z., spočíva v tom, že bol priestupok v bloku na pokutu vyznačený takým spôsobom, že ich nie je možné zameniť s inými priestupkami, čo v danom prípade nie je splnené, 2/ žalobca poukazoval na čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je možné skonštatovať, že nečitateľne uvedený, a teda neidentifikovateľný priestupok označený v rozhodnutí zakladá vadu nepreskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie, súd konštatuje, že ide o argumentáciu založenú na vytýkaní nedostatkov, čo bolo však súhlasom vydaným žalobcom pri prejednaní priestupku s kompetentným orgánom skonzumované. Súd konštatuje, že žalobca pri prejednaní priestupku spáchaného dňa 16.12.2012 bol si vedomý čoho sa svojim konaním dopustil, a že bude sankcionovaný iba prostredníctvom pokuty podpísal blok na pokutu zaplatenú na mieste a zároveň ju aj uhradil. Súd opätovne zdôrazňuje, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o spoľahlivo zistenom skutkovom stave, a uvedená spoľahlivosť sa spája s presvedčením páchateľa, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať si svoje zavinenie. Súdu opätovne poukazuje na to, že koncentračná zásada v blokovom konaní zabraňuje žalobcovi, aby tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe prednášal po začatí blokového konania ale iba do jeho začatia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.