Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200259 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200259.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: O.. J. S., bytom X. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený: Mgr. Ján Piešťanský, advokát a konateľ JP LEGAL, s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu zaplatenú na mieste evid. č. bloku: A 551869 zo dňa 16.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. bloku A 551869 zo dňa 16.12.2012 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalovaný vydal dňa 16.12.2012 rozhodnutie - Blok na pokutu zaplatenú na mieste č. A 551869: meno a priezvisko páchateľa: J. S.; uložená pokuta: XX eur; za skutok spáchaný dňa 16.12.2012 o 10.50 hod.; miesto spáchania: Rožňavská; zavineným konaním: rýchlosť; porušením ust. § 16 (nečitateľný znak) zákona č. 08/09 Z.z.; čím sa dopustil priestupku podľa § 22/1h zákona č. 372/90 Zb. Žalobca pokutu vo výške 90 eur zaplatil na mieste. II. 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, OVS - oddelenie cestného dozoru č. A 551869 Blok na pokutu zaplatenú na mieste a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. 3. Žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný vydal dňa 16.12.2012 napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa uvádzal, že žalobcovi bola uložená pokuta - za skutok spáchaný zavineným konaním: rýchlosť, porušením ust. § 16 (nečitateľný znak) zákona č. 8/09 Z.z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22/1h zákona č. 372/90 Zb. V texte rozhodnutia nie je čitateľne uvedené ustanovenie, ktoré mal žalobca svojim zavineným konaním porušiť. Znak, ktorý mal označovať príslušné ustanovenie § 16 zák. č. 372/1990Zb. môže totiž tak predstavovať znak „a“, znak „6“ ako aj znak „9“. Naopak, z uvedeného rukou vypísaného znaku vôbec nie je zrejmé, že by mal predstavovať, napr. znak „4“, keďže táto číslica sa nachádza aj v rodnom čísle žalobcu, ktoré bol tým istým policajtom taktiež rukou vpísané do predtlačeného formuláru rozhodnutia, a to evidentne odlišným spôsobom. Pre úplnosť, podľa vedomosti žalobcu, bol na základe rozhodnutia do jeho evidenčnej karty vodiča zaznamenaný uvedený priestupok ako „§ 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. - rýchlosť jazdy, § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. - prekročenie rýchlosti.“ 4. Žalobca uvádzal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože nespĺňa náležitosti ustanovené zák. č. 372/1990 Zb. a nebolo vydané v súlade s Ústavou a Dohovorom, resp. neposkytuje žalobcovi záruky, ktoré sú mu garantované v čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podstata ust. § 85 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. spočíva v tom, aby boli priestupky v príslušných rozhodnutiach (t.j. v danom prípade v blokoch na pokutu) vyznačené takým spôsobom, že ich nie je možné zameniť s inými priestupkami. Súčasne poukazuje na ust. § 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru a preto je možné konštatovať, že nečitateľne uvedený, a teda neidentifikovateľný priestupok označený v rozhodnutí zakladá tým pádom nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V dôsledku nečitateľnosti konkrétneho ustanovenia zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. 8/2009 Z.z.) v uvedenom rozhodnutí však nie je možné jednoznačne individualizovať, akým konkrétnym zavineným konaním k spáchaniu uvedeného priestupku došlo, resp. nemožno samotný skutok, resp. priestupok označiť za nezameniteľný s inými, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a teda nezákonným. V dôsledku nejednoznačného označenia príslušného ustanovenia (prípadne jeho slovného vyjadrenia) v napadnutom rozhodnutí, rozhodnutie zakladá stav právnej neistoty, nakoľko z neho nie je zrejmé, či sa žalobca dopustil takého priestupku, ktorý sa považuje za závažný spôsob porušenia pravidiel cestnej premávky. Samotné porušenie § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. ešte takýto spôsob porušenia nepredstavuje. Pojem „závažný spôsob“ je totiž taxatívne vymedzený v § 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., pričom z § 137 ods. 2 písm. d/ tohto zákona v kontexte vyplýva, že ide o príslušné prekročenie takej rýchlosti jazdy, ktorá je určená práve zák. č. 8/2009 Z.z., a nie napríklad zák. č. 372/1990 Zb. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačným spôsobom takéto ustanovenie zák. č. 8/2009 Z.z. nekonkretizuje, i keď je možné sa domnievať, že žalovaný toto ustanovenie v rozhodnutí konkretizovať chcel. 5. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva pochybnosti, nakoľko odhliadnuc od ustanovení, ktoré by síce nečitateľný znak mohol predstavovať, avšak v účinnom znení zák. č. 8/2009 Z.z. sa nevyskytujú (§ 16 písm. a/, prípadne § 16 ods. 9) môže popri verzii, ku ktorej sa prikláňal žalovaný zápisom do evidenčnej karty (§ 16 ods. 4) predstavovať aj iné ustanovenie, ktorým je napr. § 16 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. Rozhodnutie totiž musí byť vyhotovené jednoznačne, t.j. spôsobom, ktorým nevyvoláva žiadne pochybnosti. 6. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je takým rozhodnutím, ktoré je preskúmateľné v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Je zrejmé, že rozhodnutie je individuálnym správnym aktom, ktorý nadobudol právoplatnosť jeho oznámením žalobcovi (t.j. 16.12.2012), pričom je ho možné zrušiť z dôvodov jeho nezákonnosti. Táto nezákonnosť pritom v danom prípade spočíva, okrem iného, v nesplnení jeho formálnych a obsahových náležitostí predpokladaných v § 84 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. 7. Žalobca sa nedomáha preskúmania materiálnej stránky rozhodnutia o priestupku, čím by de facto súd nahradzoval činnosť, ktorú by inak vykonal správny orgán, ak by sa žalobca konaniu pred ním nevzdal. Naopak žalobca sa domáha iba takého preskúmania pochybenia žalovaného, ku ktorému došlo nezávisle od vzdania sa prejednania veci v správnom konaní, a ktoré predstavuje kvalitatívnu chybu rozhodnutia spočívajúcu v tom, že toto nedosahuje ani minimálneho štandardu náležitosti, aký je pre súd zjednodušené rozhodnutie typu bloku na pokutu predpísaný. Pretože rozhodnutie predstavuje výsledok správneho trestania, pričom v ňom nie je jednoznačne individualizovaný priestupok, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, v dôsledku uvedeného predstavuje zásah do základných práv a slobôd žalobcu, pričom v zmysle čl. 46 ods. 2 druhá veta ústavy takéto rozhodnutie zo súdneho prieskumu vylúčiť nemôže. III. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že trvá na svojom rozhodnutí - bloku na pokutu zaplatenú na mieste č. A 551869 zo dňa 16.12.2012, nakoľko uložená bloková pokuta vychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci a boli splnené všetky zákonné podmienky blokového konania. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil zák. č. 8/2009 Z.z. porušením ustanovenia o rýchlosti jazdy, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. 9. Žalovaný k žalobným dôvodom uvedeným v žalobe uvádza, že v zmysle zák. č. 171/1993 Z.z. jednou z hlavných úloh vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. j/ uvedeného zákona, policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky podľa § 2 ods. 1 písm. k/ uvedeného zákona, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov a priestupky objasňuje a prejednáva. Na základe tohto oprávnenia hliadka Oddelenia cestného dozoru Odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave dňa 16.12.2012 o 10,43 hod. v Bratislave na Rožňavskej ulici zistila priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný prekročením rýchlosti ustanovenej v osobitnom predpise v obci vodičom motorového vozidla výrobnej značky VW Polo, ev. č. HE-222BK. Následne bol vodič zastavený, identifikovaný ako žalobca, pričom mu bola policajtom, ktorý priestupok zistil, oznámená skutková podstata priestupku prekročenie rýchlosti v obci o 23 km/h, nakoľko nameraná rýchlosť jeho vozidla bola 73 km/h. Žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť. Boli splnené všetky zákonné podmienky blokového konania, za priestupok mu bola uložená bloková pokuta vo výške 90,- eur, pričom mu bol vystavený blok na pokutu zaplatenú na mieste č. A 551869, pričom jednu kópiu bloku si žalobca prevzal. V bloku na pokutu zaplatenú na mieste bolo žalobcove konanie kvalifikované ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb., nakoľko ako vodič motorového vozidla prekročil rýchlosť v obci o viac ako 20 km/h. Jeho konanie v zmysle § 137 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z. je zároveň porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej zák. č. 8/2009 Z.z. alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km/h a viac alebo mimo obce o 30 km/h a viac sa považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. 10. Žalovaný pripúšťa, že v napadnutom rozhodnutí nie je jednoznačne čitateľné, porušením akého odseku § 16 zák. č. 8/2009 Z.z. bol spáchaný priestupok žalobcom. Žalovaný ale tvrdí, že táto skutočnosť nemôže spôsobiť nezákonnosť takéhoto bloku, nakoľko žalobca vedel, že prekročil rýchlosť v obci, vedel o koľko prekročil stanovenú rýchlosť a preto napadnúť len nečitateľnosť odseku § 16 a tým sa odvolávať na nezákonnosť celého rozhodnutia - bloku na pokutu zaplatenú na mieste, považuje za účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Jeho konanie možno jednoznačne individualizovať, nakoľko k prekročeniu rýchlosti došlo v obci prekročením rýchlosti a teda sa jedná o porušenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. Číslo 4 uvedeného odseku v § 16 nemožno zameniť s písmenom, nakoľko § 16 citovaného zákona sa vo svojich jednotlivých odsekoch ďalej nečlení písmenami. Z výpisu o evidenčnej karte vyplýva, že priestupok žalobcu bol správne zaevidovaný do informačného systému evidencie dopravných priestupkov so všetkými právnymi následkami vyplývajúcimi zo zák. č. 8/2009 Z.z. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. 11. Žalobca podal dňa 19.11.2013 vyjadrenie k stanovisko žalovaného k jeho žalobe s tým, že opätovne sa podrobne zaoberal v doplnenom vyjadrení jeho nejednoznačnosťou čísla neuvedením odseku v § 16 zák. č. 8/2009 Z.z., ako aj zaujal stanovisko k pripojeným dokladom založených žalovaným v administratívnom spise. IV. 12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/35/2013-43 zo dňa 05.08.2014 žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku doručil žalobca na Krajský súd v Bratislave odvolanie dňa 06.10. 2014. Najvyšší súd SR zo dňa 15.06.2016 uznesením sp. zn. 7Sžo/4/2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.08.2014, č.k. 5S/35/2013-43 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že „Vzhľadom na skutočnosť, že blok ako rozhodnutie o uložení pokuty svojim obsahom zasahuje do práv a povinností žalobcu, čo podmieňuje jeho preskúmanie súdom podľa piatej časti druhej hlavy OSP, je povinnosťou súdu v rámci preskúmavacej právomoci posúdiť, či takéto rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušným zákonom o priestupkoch a či bol dodržaný postup pri jeho vydaní v zmysle §§ 84 a nasl. cit. zákona. Vzhľadom na uvedené je súdom prvého stupňa uvádzaná koncentračná zásada pre danú vec právne irelevantná. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne nesprávne rozhodol, keď žalobu zamietol len z dôvodu nedodržania koncentračnej zásady v blokovom konaní, pričom námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa nevysporiadal. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).“ V. 13. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 14. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 15. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 18. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že predmetom preskúmania je blok na pokutu zaplatenú na mieste evid. č. bloku: A 551869 zo dňa 16.12.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným za spáchanie priestupku, ktorý žalobca spáchal dňa 16.12.2012 o 10,50 hod., miesto spáchania Rožňavská, zavineným konaním - rýchlosť, porušením ust. § 16/nečitateľný znak zák. č. 8/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22/1h zák. č. 372/90 Zb., Poučenie: Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie možno preskúmať súdom. Evidenčná karta žalobcu, ktorej v časti „Záznamy o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke-Blokové pokuty“ je uvedený dátum uloženia 16.12.2012, výška pokuty 90.00 eur, dátum zaplatenia pokuty, priestupky § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. - Rýchlosť jazdy, § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. - prekročenie rýchlosti; snímka z radaru; certifikát o overení č. 104/210/16/12 zo dňa 29.02.2012. 19. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. 20. Podľa § 84 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb., proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať; nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. 21. Podľa § 85 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb., poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. 22. V prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu je pokuta vo výške 90,- eur, ktorú žalovaný uložil 16.12.2012 žalobcovi v blokovom konaní. Blokové konanie nemožno obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania (§ 84 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb.). Blokové konanie je preskúmateľné súdom. Súd uvádza, že žalovaný upravil možnosť preskúmania blokového konania súdom priamo v bloku na uloženie pokuty, čo je v súlade s čl. 46 ods. 2 veta druhá ústavy, z ktorého nado všetku pochybnosť vyplýva záver, že žiadne rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené. 23. Žalobca zdôvodnil podanie žaloby, že priestupok v blokovom konaní vyznačený na bloku na pokutu č. A 551869 nebol vyznačený takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným priestupkom a táto vada teda zakladá, podľa názoru žalobcu, nespreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. 24. Súd konštatuje, že v danom prípade je potrebné konštatovať, že v blokovom konaní vedenom proti žalobcovi došlo k nezákonnosti vydaného rozhodnutia, nakoľko neboli splnené náležitosti rozhodnutia žalovaného v zmysle § 85 ods.4 zák. č. 372/1990 Zb. a to identifikácia priestupku, za ktorý sa uložila žalobcovi bloková pokuta - nie je čitateľne uvedené ustanovenie, ktoré mal žalobca svojim zavineným konaním porušiť. 25. Súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože napadnuté rozhodnutie predstavuje výsledok správneho trestania, nakoľko v ňom nie je jednoznačne identifikovaný priestupok za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. 26. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať v naznačenom smere a odstrániť vytýkané nedostatky týkajúce sa identifikácie zavineného konania žalobcu. 27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dni od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 pím. a/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.