Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200443 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200443.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: H.. W. B., W. záhrady 1, O., zastúpený: AK MS s.r.o., Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Miloslav Šimkovič, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/993/ PLJ zo dňa 04.02.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/993/PLJ zo dňa 04.02.2013, ktorým žalovaný zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 tak, že znížil výšku uloženej pokuty z pôvodných 5 000 eur na 2 500 eur. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ/CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), za čo mu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“) uložila pokutu vo výške 5 000 eur. Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, pričom poukázal na ich rozpor s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku. V tejto súvislosti citoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je rozhodnutie, v ktorom sa odvolací orgán nevysporiadal so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu nepreskúmateľné z hľadiska nedostatku dôvodov. Mal za to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci z výkonu štátnych stavebných dohľadov zo dňa 06.10.2011 a 28.10.2011 a námietkou sústavného porušovania zásady súčinnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedalo odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s vecou. Zdôraznil, že žalovaný sa nevyjadril k tvrdeniam uvedeným v odvolaní a ani neuviedol, z akého dôvodu ich považuje za neopodstatnené. Nakoľko nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil, je napadnuté rozhodnutie vydané spôsobom porušujúcim ústavou garantované právo na spravodlivý proces, čiže arbitrárne. Žalobca označil rozhodnutie žalovaného za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia trikrát konštatoval, že: „stavebný úrad postupoval v konaní v súlade so zákonom a rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci.“ Napadnuté rozhodnutia podľa žalobcu odvodzovali zistený skutkový stav veci od úkonov, ktoré nazvali „výkon štátnych stavebných dohľadov“, ktoré neboli urobené v súlade so zákonom. Ich výkonu predchádzalo podanie žalobcu zo dňa 27.05.2011, ktorým príslušnému stavebnému úradu doručil ohlásenie drobnej stavby. Podľa žalobcu mal stavebný úrad reagovať oznámením, že na uvedené práce nie je potrebné ohlásenie, pričom táto listina mu nikdy nebola doručená. Podľa vyjadrenia stavebného úradu sa mal dňa 06.10.2011 uskutočniť výkon štátneho stavebného dohľadu, pričom v zázname bolo skonštatované zrealizovanie neidentifikovanej stavby nad rámec ohlásenia zo dňa 27.05.2011 na predmetnom pozemku. Žalobca zdôraznil, že v zázname chýbajú skutkové vyjadrenia, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že sa zo strany žalobcu niečo uskutočňuje nad rámec, pričom nejasný termín „neidentifikovateľná stavba“ poukazuje na skutočnosť, že stavebný úrad nemal o tejto veci žiaden poznatok. Z predmetného výkonu štátneho stavebného dohľadu nie je vyhotovený žiaden obrazový záznam, a preto ho žalobca spochybnil ako dôkaz. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nemohol ani nemôže uskutočňovať novú stavbu na pozemku, ktorý je zastavaný. Z toho dôvodu je podľa neho tvrdenie žalovaného o tom, že sa dopustil priestupku tým, že začal stavať novú stavbu, nesprávne. Mal za to, že jeho podanie označené ako „Ohlásenie jednoduchej stavby“, bolo podľa jeho obsahu žiadosťou o stavebné povolenie. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Zotrval na svojom doterajšom právnom názore uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bolo dostatočne odôvodnené. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na zásadu uplatnenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku, neprimerane vysokú, a preto ju znížil. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v odvolaní, poznamenal, že sa k nim nevyjadroval vzhľadom na to, že nesúviseli s predmetným konaním o priestupku. Skutočnosť, že žalobca považoval ohlásenie za žiadosť o stavebné povolenie, podľa žalovaného nesúvisí s konaním o priestupku, nakoľko stavebný úrad zistil, že žalobca realizoval stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad vydal rozhodnutie na základe dostatočne zisteného stavu veci a v konaní postupoval v súlade so zákonom. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 27.01.2014 označil vyjadrenie žalovaného za nedostatočné, pričom opätovne uviedol skutočnosti uvádzané v žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že dňa 28.10.2011 uskutočnil stavebný úrad z verejne prístupného miesta ohliadku stavby na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Y., na základe podnetu vlastníka susednej nehnuteľnosti, za účelom preverenia realizácie nepovolenej stavby. Z obhliadky bol vyhotovený záznam, v ktorom bolo uvedené, že pri obhliadke bolo zistené osadenie stavby na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Y., medzi ulicami W. záhrady - S. a tiež osadenie nového múru zo strany rodinného domu a nosných častí stavby - oceľovobetónových stĺpov a osadené šalovanie na tomto pozemku. Prílohu záznamu tvorila fotodokumentácia. Stavebný úrad listom č. SÚ/CS 17044/2011/2/GAŠ zo dňa 04.11.2011 oznámil žalobcovi začatie konania o priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, určil termín ústneho prejednania priestupku a poučil ho o možných následkoch nedostavenia sa v lehote stanovenej stavebným úradom bez náležitého ospravedlnenia. Predmetné oznámenie si obvinený prevzal dňa 18. 11. 2011. Dňa 25.11.2011 bolo stavebnému úradu doručené podanie žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom prejednaní priestupku z dôvodu, že sa nachádza mimo Bratislavy. V podaní zároveň uviedol, že z oznámenia mu nie je jasné, akého priestupku sa dopustil, kedy sa ho dopustil, k akému cieľu má viesť ústne prejednanie priestupku a aké osoby by sa ho mali zúčastniť. Dňa 28.11.2011 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne prejednanie priestupku bez účasti žalobcu. Bola spísaná zápisnica, v ktorej bolo uvedené, že sa žalobca dopustil priestupku proti stavebnému zákonu tým, že začal realizovať stavbu rodinného domu na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, k.ú. Y., v prieluke ulíc W. záhrady - S., bez povolenia stavebného úradu. Vzhľadom na neúčasť žalobcu na ústnom prejednaní priestupku a jeho ospravedlnenie, stavebný úrad listom č. SÚ/17044/2011/4/KOP zo dňa 13.12.2011 určil nový termín ústneho prejednania priestupku. Toto prejednanie bolo začaté na základe oznámenia stavebného úradu zo dňa 4.11.2011 a žalobca bol zároveň poučený o možných následkoch nedostavenia sa v lehote stanovenej stavebným úradom bez náležitého ospravedlnenia. Predmetné oznámenie si žalobca prevzal dňa 28.12.2011. Dňa 17.01.2012 bolo stavebnému úradu doručené podanie žalobcu označené ako „Predvolanie na ústne pojednávanie priestupku - brutálne porušenie viacerých zákonov“, v ktorom namietal postup stavebného úradu voči jeho osobe a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní dňa 18.01.2012. Dňa 18.01.2012 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne prejedanie priestupku bez účasti žalobcu, z ktorého bola spísaná zápisnica. V zápisnici bolo uvedené, že žalobca nezdôvodnil svoju neprítomnosti na ústnom prejednaní priestupku a že bude ešte raz predvolaný. Dňa 07.03.2012 žalobcu stavebný úrad opätovne listom č. SÚ/CS 2963/2012/5/KOP predvolal na ústne prejednanie priestupku, určil termín ústneho pojednávania a poučil ho o možných následkoch nedostavenia sa v lehote stanovenej stavebným úradom bez náležitého ospravedlnenia. Predmetné predvolanie na ústne pojednávanie si žalobca prevzal dňa 14.03. 2012. Dňa 21.03.02012 bolo stavebnému úradu doručené podanie žalobcu označené ako „Odmietnutie nezákonného prípisu a v tej súvislosti ospravedlnenie neúčasti“, v ktorom uviedol totožné tvrdenia ako v predošlých podaniach a súčasne v ňom zdôvodnil svoju neúčasť nasledovne: „...okrem vyššie uvedených porušení zákonov z Vašej strany, sa pojednávania nemôžem zúčastniť, pretože ste mi neoznámili, kto budú ďalší účastníci na pojednávaní „veci“, neoboznámili ste ma s právnym vymedzením skutkovej podstaty „priestupku“, aby nemohlo prísť k zámene obsahov „priestupkov“, neoznámili ste mi, kedy, a za akých okolností sa mal „priestupok“ stať, t.j. kedy, z hľadiska času malo teda k nemu dôjsť. Pretože toto všetko ste mi neoznámili v zmysle zákona, neposkytli ste mi žiadnu možnosť riadne sa pripraviť na pojednávanie o veci, tak sa nemôžem takejto nehoráznosti zúčastniť.“ Dňa 23.03.2012 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne prejednanie priestupku bez účasti žalobcu, stavebný úrad z neho vyhotovil zápisnicu, v ktorej k danej veci uviedol, že sa žalobca už po tretíkrát nedostavil na ústne pojednávanie a tiež to, že stavebný úrad vydá v predmetnej veci rozhodnutie, ktoré mu bude následne doručené. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ/CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, konkrétne za to, že v čase od mesiaca máj roku 2011 do 28. 10. 2011 zrealizoval nepovolenú stavbu „Rodinný dom“ na Kaštieľskej ulici (nárožie Kaštieľska ul./Staré záhrady), na pozemku parc. č. XXX/X, katastrálne územie Y., v štádiu rozostavanosti, pričom vybudoval nosné časti stavby - oceľovobetónové stĺpy na 1. nadzemnom podlaží, pripravil debnenie a oceľovú armatúru a osadil nový múr, bez príslušného povolenia stavebného úradu. Za uvedený priestupok mu uložil pokutu vo výške 5 000 eur spolu s povinnosťou zaplatiť paušálnu sumu trov priestupkového konania vo výške 16 eur. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/ CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 odvolanie. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. A/2013/993/PLJ zo dňa 04.02.2013, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že znížil výšku uloženej pokuty z pôvodných 5 000 eur na 2 500 eur. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákona vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch možno za priestupok uložiť pokutu. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 67 zákona o priestupkoch sa priestupky prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh. Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona sa priestupku dopustí a pokutou do 33 193,92 eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v zmysle zákona, vec riadne prešetrili, zabezpečili všetky nevyhnutne potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutkový stav a vec po právnej stránke správne posúdili. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave je nedôvodná. Objasňovaním priestupkov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa príslušného právneho predpisu a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania priestupku podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o priestupku sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, ohliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v priebehu priestupkového konania riadne zisťovali skutkový stav veci, vychádzali z viacerých dôkazov a to predovšetkým z uskutočneného výkonu štátneho stavebného dohľadu z verejného priestranstva dňa 06.10.2011 a z výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 28.10.2011, z ktorého bol vyhotovený záznam a jeho prílohu tvorila fotodokumentácia. Prvostupňový správny orgán mal za dostatočne preukázané, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania, teda, že začal realizovať stavbu „Rodinný dom“, na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Y. bez príslušného stavebného povolenia a preto bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, za čo mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložená pokuta. Súd za účelové považuje námietky žalobcu o tom, že stavebný úrad mu v oznámení o začatí konania o priestupku neuviedol, v čom spočívalo jeho protiprávne konanie, kto sa ho zúčastnil a k čomu by malo viesť a z týchto dôvodov sa ho odmietal zúčastniť. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o priestupku správne, nakoľko žalobcovi oznámil začatie konania o priestupku a vymedzil správne skutkovú podstatu, pod ktorú spadá jeho protiprávne konanie, zhodnú s výrokom neskoršieho rozhodnutia vo veci. Uvedené oznámenie o začatí konania bolo riadne doručované a žalobca bol zo strany stavebného úradu dostatočne poučený o možných následkoch nedostavenia sa na ústne prejednanie bez náležitého ospravedlnenia. Žalobca riadne ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom prejednaní iba v jednom prípade, keď uviedol, že sa bude v čase ústneho prejednávania priestupku nachádzať mimo Bratislavy. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že žalovaný neporušil zásadu súčinnosti ustanovenú v § 3 ods. 2 správneho poriadku, poskytol žalovanému v dostatočnom rozsahu príležitosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, trikrát ho predvolal na ústne prejednanie priestupku, ktorého sa žalovaný ani raz nezúčastnil. Správne orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili aj skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Správne orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnili aj sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť. Ani súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného žalobcu a ktoré by neboli žalovaným zohľadnené. Správne orgány riadne objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky - znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia. Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí konštatuje, že žalobca preukázateľne realizoval novú stavbu a to nad rámec ohlásenej drobnej stavby. Žalobcu nemožno zbaviť povinnosti dodržiavať požiadavky stavebného zákona, konkrétne vydania stavebného povolenia stavebníkovi príslušným stavebným úradom na uskutočňovanie novej stavby, len preto, že predmetný pozemok je na liste vlastníctva označený ako zastavané plochy a nádvoria, čo by malo znamenať, že na pozemku už stavba stojí. Súd poukazuje na fakt, že existencia jednej stavby na predmetnom pozemku nevylučuje možnosť zrealizovania ďalšej stavby alebo rekonštrukcie, či iného zásahu vyžadujúceho vydanie stavebného povolenia. V tomto prípade prvostupňový správny orgán dospel k správnemu záveru vychádzajúcemu z vykonaného dokazovania o tom, že žalobca v čase od mesiaca máj roku 2011 do 28.10.2011 zrealizoval nepovolenú stavbu „rodinný dom“ v štádiu rozostavanosti, pričom vybudoval nosné časti stavby - oceľovobetónové stĺpy na 1. nadzemnom podlaží, pripravil debnenie a oceľovú armatúru a osadil nový múr na Kaštieľskej ulici na predmetnom pozemku, čím porušil stavebný zákon tým, že realizoval novú a inú ako už jestvujúcu stavbu na predmetnom pozemku bez stavebného povolenia. Taktiež je súd názoru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď pristúpil k zníženiu uloženej pokuty. Ukladanie pokút za priestupky sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť zdôvodnené. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nevybočil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pre ukladanie sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanom prípade je podľa názoru súdu znížená pokuta vo výške 2 500 eur uložená v primeranej výške vo vzťahu k priestupku, ktorého sa žalobca dopustil. Súd má za to, že výška uloženej sankcie je primeraná okolnostiam spáchaného priestupku, nezasahuje neprimeraným spôsobom do práv a právom chránených záujmov obvineného. Uložená pokuta má vo sfére žalobcu plniť výchovnú aj represívnu úlohu a postihovať jeho protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby citeľne zasiahla majetkovú sféru páchateľa deliktu. Z týchto dôvodov sa preto nemôže jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožnej zákonnej povinnosti, ktorých musí odradiť od takéhoto protiprávneho postupu. Napriek tomu, že žalobca nenamietal druh a výšku uloženej sankcie, je súd toho názoru, že žalovaný postupoval zákonným spôsobom, keď znížil pokutu uloženú žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom z dôvodu, že uložená pokuta bola v rozpore s vyššie uvedenou zásadou ukladania pokút, no v prospech žalobcu nebola žiadna poľahčujúca okolnosť. Žalovaný uložil žalobcovi primeranú sankciu, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca nespolupracoval so stavebným úradom pri prejednaní priestupku, nedostavil sa na ústne prejednanie priestupku ani po treťom predvolaní, nepreukázal snahu o navodenie zákonného stavu, nerešpektoval výzvu na zastavenie stavebných prác, jeho protiprávne konanie bolo úmyselné, realizáciou stavby znemožnil ostatným účastníkom konania vyjadriť sa k stavebnému zámeru, ako aj to, že stavba mu bola stavebným úradom nariadená odstrániť (predmetné rozhodnutie však kvôli podanému odvolaniu nenadobudlo právoplatnosť), čiže stavebník doposiaľ nepreukázal súlad stavby s verejnými záujmami a popieral spáchanie priestupku. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci, po právnej stránke aj správne posúdil skutkový stav a svoje závery v rozhodnutí i náležite odôvodnil. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého ako prvostupňového rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.