Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/83/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200617 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200617.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: H. Do R., pobyt na území SR, Q. XXXX/XX, C., zastúpená: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-0088 zo dňa 14.02.2013, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2012/000037-008 zo dňa 14.02.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA6-AV-129-9/2012 zo dňa 17.10.2012 v časti administratívneho vyhostenia žalobkyne zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trovy konania vo výške 70,- eur a na náhradu trov právneho zastúpenia XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.02.2012, č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-0088 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-AV-129-9/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým bola žalobkyňa podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon) administratívne vyhostená a zároveň sa určuje zákaz vstupu na územie SR na dobu 1 rok a administratívne ju vyhosťuje podľa § 77 ods. 1 zákona na územie Vietnamskej republiky. Podľa § 82 ods. 8 písm. c/ zákona lehota zákazu vstupu začínala plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Podľa § 83 ods. 1 zákona policajný útvar určil žalobkyni lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do 20 dní od vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia. Žalobou žalobkyňa v plnom rozsahu napáda rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihujú žalobkyňu neprimerane prísnymi sankciami a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi nie je dostatočné pre posúdenie veci. Žalobkyňa uvádza, že z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol, teda rozhodnutie nespĺňalo náležitosti ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a za ktoré konkrétne skutky porušenia zákona jej bola uložená sankcia a teda čo konkrétne bolo predmetom rozhodovania. Preto považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné. Ďalej žalobkyňa uvádza, že došlo rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu k porušeniu ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože nespĺňa zákonné podmienky a to z dôvodu, že v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha o uložených sankciách a vykonaných dôkazoch, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne, resp. z jeho odôvodnenia vyplýva rozpor so zásadou materiálnej pravdy, t.j. že správne orgány nezistili skutočný stav úplne a presne a nezaobstaral sa potrebné doklady. Žalobkyňa uvádza, že príslušníci mobilnej jednotky PZ jej uložili dňa 17.10.2012 o 10,00 hod. sankciu - blokovú pokutu vo výške 50,- eur, nakoľko nevedela žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať pri kontrole pobytu na prevádzke reštaurácie ázijské bistro MEKONG, finančné zabezpečenie povoleného pobytu vo výške X.XXX,XX eur a to bez prítomnosti tlmočníka, ktorý spôsob je možné považovať za rozpor s ust. § 4 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. dať žalobkyni vždy príležitosť, aby si mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Príslušníci mobilnej jednotky PZ ju následne predviedli o 11,00 hod. na Mobilnú jednotku PZ a následne o 18,30 hod. bola predvedená na prvostupňový orgán, kde s ňou bola spísaná zápisnica, tým došlo k jej obmedzeniu na slobode na vyše 7,5 hod., bez akéhokoľvek úkonu a bez možnosti kontaktovať príbuzných a ďalších priateľov. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že disponuje požadovaným finančných zabezpečením povoleného pobytu, na dôkaz čoho navrhla vypočuť v konaní dvoch svedkov, pričom mala počas kontroly pri sebe debetnú bankomatovú kartu od účtu na ktorom mala požadované finančné zabezpečenie. Nakoľko pri objasňovaní a akceptácii priestupku nebol prítomný tlmočník, pričom žalobkyňa ovláda len základné slová po slovensky, t.j. nerozumela a ani nemohla rozumieť z akého dôvodu jej policajt dáva sankciu, preto túto sankciu zaplatila. Žalobkyňa považuje tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, že sa na území Slovenskej republiky opakovane dopúšťala protiprávneho konania, za tvrdenie neodôvodnené, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobkyni bol predĺžený prechodný pobyt za účelom podnikania od 21.11.2011 v trvaní do 01.10.2013. Žalobkyňa preukázala prvostupňovému správnemu orgánu pri konaní o obnovení/udelení pobytu, že je schopná zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu a súčasne predložila doklady potvrdzujúce jej finančné zabezpečenie. Z rozhodnutia o obnove prechodného pobytu žalobkyni za účelom podnikania bolo potvrdené, že si od 21.11.2011 riadne plní všetky povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. ak aj porušila nejaké predpisy išlo len o porušenie predpisov nepodstatného charakteru k základným povinnostiam žalobkyni ako cudzinky. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení blokovej pokuty vo výške 50,- eur vyplýva, že k takémuto porušeniu zákona došlo zo strany žalobkyni aj dňa 04.06.2012 a následne aj 09.10.2012. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé akého opakovaného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov sa mala žalobkyňa dopustiť, resp. akých priestupkov sa mala žalobkyňa dopúšťať, nakoľko dané ustanovenie zákona odkazuje na všetky a akékoľvek povinnosti cudzincov, na základe čoho je možné považovať rozhodnutie za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalovaný v rozhodnutí neuvádza koľko kontrol pobytu vykonal policajný orgán voči žalobkyni, za účelom preukázania finančného zabezpečenia pobytu, keďže len v mesiaci október 2012 vykonal policajný orgán 5 kontrol, pri ktorých z 3 kontrol mala žalobkyňa dostatočnú finančnú hotovosť pri sebe. Žalobkyňa uvádza, že priestupok bol vybavený v blokovom konaní, t.j. konanie voči žalobkyni sa zaplatením blokovej pokuty malo skončiť, nakoľko prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch neukladajú prísnejší trest, žalobkyni bol uložený oveľa prísnejší trest a to zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka v zmysle § 82 ods. 1 písm. q/ zákona, čo považuje za postup v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobkyňa poukazuje na chýbajúcu časť rozhodnutia a to, v časti správnej úvahy. Žalovaný síce formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení prvostupňového orgánu ako aj ustanovenia právnych predpisov, ktoré použili správne orgány pri rozhodovaní, avšak bez jednoznačného uvedenia o aké porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov išlo. Ak aj sa žalovaný obšírne teoreticky vyjadril o tom, čo je priestupok, na druhej strane v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha a vysvetlenie dôvodov pre uloženie sankcií. Žalovaný riadne nepoukázal, na ktoré dôkazy pri svojom rozhodovaní prihliadal a ani, ktoré poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prípadu boli nutné brať do úvahy. Súčasne žalovaný ďalej neprihliadol na charakter a dĺžku porušenia právnych predpisov zo strany žalobkyni a neprihliadol na skutočnosť, koľko kontrol pobytu žalobkyňa absolvovala bez porušenia zákona. Pri obnove pobytu riadne doložila a preukázala finančné zabezpečenie. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí jednoznačne majú uviesť ako dospeli k takýmto záverom, ktoré skutočnosti brali pri rozhodovaní do úvahy ako aj okolnosti odôvodňujúce uloženie viacerých sankcií. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola dňa 17.10.2012 v čase o 11,00 hod. kontrolovaná hliadkou mobilnej jednotky PZ na prevádzke reštaurácie ázijské bistro MEKONG Bratislava. Následne bola v súlade s § 75 ods. 1 písm. a/ zákona vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť. Ku kontrole predložila cestovný pas Vietnamskej socialistickej republiky platný od 28.05.2009 do 28.05.2019. Oprávnenosť pobytu preukázala predložením povolenia na pobyt platným od 21.11.2011 do 01.10.2013. Počas uvedenej kontroly bola vyzvaná, aby v zmysle § 111 ods. 1 písm. e/ zákona preukázala pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu, najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. Žalobkyňa nevedela žiadnym hodnoverným spôsobom splniť vyššie uvedenú povinnosť, čím sa dopustila podľa § 118 ods. 1 písm. b/ zákona priestupku, bola jej na mieste uložená bloková pokuta 50,- eur, ktorú zaplatila v hotovosti. Prvostupňový správny orgán zistil, že zo strany žalobkyne došlo k opakovanému porušovaniu všeobecne záväzného právneho predpisu. Z dôvodu uvedeného podozrenia bola žalobkyňa dňa 17.10.2012 predvedená na Mobilnú jednotku PZ Bratislava a následne z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti toho istého dňa o 18,30 hod. na OCP PZ Bratislava, kde s ňou bola na mieste spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný zo spisového materiálu, ako aj z informácii v policajných evidenciách zistil, že žalobkyňa bola riešená v blokovom konaní: dňa 30.10.2009, 09.02.2010, 23.02.2010, 04.06.2012, 09.10.2012 a 17.10.2012. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami vydal prvostupňový správny orgán dňa 17.10.2012 rozhodnutie, ktorým žalobkyňu administratívne vyhostil na územie Vietnamskej republiky a určil jej zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka. Dňa 17.10.2012 bola žalobkyňa v zápisnici o vyjadrení účastníka konania oboznámená s tým, že je voči nej začaté konanie o administratívnom vyhostení, k uvedenej skutočnosti sa žalobkyňa viac nevyjadrila. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a žalovaný napadnutým rozhodnutím preskúmal prvostupňové správne rozhodnutie ktoré potvrdil a jej odvolanie zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu dôkladne zistil skutkový stav veci v súlade s § 34 Správneho poriadku. Nakoľko bolo zistené, že žalobkyňa nevedela preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu najviac však na 1 rok dopredu, dopustila sa podľa § 118 ods. 1 písm. d/ zákona priestupku a bola jej na mieste uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur, ktorú zaplatila v hotovosti. Taktiež bolo zistené príslušníkmi PZ, že žalobkyňa opakovane porušovala právne predpisy. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa bola prevzatá policajtmi oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 17.10.2012 v čase o 17,10 hod.. Neodkladne bol telefonicky v čase o 17,20 hod. vyrozumený tlmočník z jazyka vietnamského, ktorý sa dostavil na oddelenie cudzineckej polície PZ o 18,45 hod.. Po vykonaní neodkladných úkonov a po poučení žalobkyne bola spísaná zápisnica v čase o 20,55 hod.. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa navrhla vypočuť v konaní dvoch svedkov, naopak zo strany žalobkyne počas jej vyjadrenia do zápisnice táto žiadne takéto vykonanie dôkazu nežiadala a o takomto dôkaze správne orgány nemajú žiadnu vedomosť. Vypočutie dvoch svedkov bolo navrhnuté až v odvolacom konaní. Odvolací orgán uvedenú požiadavku žalobkyni posúdil a vysporiadal sa s ňou, ale nakoľko by žalovaný nezmenil svoje rozhodnutie, pretože posudzoval opakované porušenie právnych predpisov zo strany žalobkyne, a nie konkrétne uloženie pokuty v blokovom konaní dňa 17.10.2012, nepovažoval za potrebné navrhnutých svedkov predvolávať aj z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaný uvádza, že napriek tomu, že žalobkyňa nemá dostatočné jazykové znalosti zo slovenského jazyka, nemá dôvod spochybňovať postup policajtov Mobilnej jednotky PZ pri ukladaní blokovej pokuty žalobkyni. Z konania žalobkyne je tiež dôvodné predpokladať, že si bola vedomá spáchaného priestupku, blokovú pokutu uhradila a tým ju plne akceptovala. V ďalšom konaní prvostupňového správneho orgánu bol privolaný tlmočník z jazyka vietnamského, čo je aj zdokumentované v spisovom materiály. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa je podľa ust. § 111 zákona povinná si aj po obnovení povolenia na prechodný pobyt naďalej plniť všetky povinnosti. Podľa § 75 ods. 1 písm. a/ zákona policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinnosti cudzinca podľa tohto zákona. Žalobcovi nestačí preukázať dostatočné finančné prostriedky len v konaní o udelení, resp. obnovení povolenia na prechodný pobyt, ale aj počas celej doby udeleného pobytu, pričom právny predpis presne stanovuje výšku finančného zabezpečenia. Žalovaný k uloženému zákazu pobytu a administratívnemu vyhosteniu príslušníka tretej krajiny uvádza, že je preukázané, že zo strany žalobkyne dochádzalo k porušeniu základných povinností cudzinca na území Slovenskej republiky. Čo sa týka konania o pobyte cudzinca, správny orgán vo svojom konaní nevydal rozhodnutie o obnovení prechodného pobytu, obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania bolo zo strany správneho orgánu žalobkyni udelené z toho dôvodu, že splnila zákonom stanovené podmienky. Pri konaní o prechodnom pobyte správny orgán postupoval v súlade s § 27 zákona. Je však povinnosťou cudzinca dodržiavať všetky všeobecne záväzne právne predpisy a má mať vedomosť o svojich povinnostiach. Žalobkyňa bola zároveň o týchto svojich povinnostiach opakovane zo strany správneho orgánu poučená, napriek tomu sa dopúšťala protiprávneho konania. Námietka žalobkyne, že zaplatením blokovej pokuty sa malo skončiť konanie voči nej, nakoľko prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný v zhodných prípadoch neukladá prísnejší postih žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade § 82 ods. 1 písm. q/ zákona, nakoľko má podľa zákona možnosť administratívne vyhostiť cudzinca v prípade, ak opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Táto podmienka bola, podľa názoru žalovaného, splnená a opakované porušenie všeobecne záväzných predpisov bolo riadne zistené a zdokumentované. Zároveň bola žalobkyni stanovená minimálna výška zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Pre splnenie povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. e/ zákona účastníkovi konania plne postačuje, napr. preukázanie zostatku finančných prostriedkov výpisom, resp. potvrdením o zostatku na účte, alebo iným hodnoverným spôsobom. Žalobkyňa nevedela hodnoverne preukázať finančnú hotovosť formou výpisu z účtu, čo je možné zistiť aj zo spisového materiálu. Žalovaný nemôže akceptovať námietku žalobkyne, že zo strany prvostupňového orgánu došlo k neprimeranému sankcionovaniu, pretože správny orgán neumožnil sankciu žalobkyni, ale rozhodol o jej administratívnom vyhostení, t.j. o tom, že žalobkyňa stratila oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinná opustiť územie Slovenskej republiky. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, nakoľko im prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav a za týmto účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníkov konania, známe skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Žalobkyňa bola oboznámená s celou dôkaznou situáciou, zároveň bolo v zápisnici oznámené, že sa voči nej začína správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona. Správne orgány pri posudzovaní a rozhodovaní v danej veci prihliadali k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania, ako aj k právu účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa si v plnom rozsahu tieto práva uplatnila, bola riadne oboznámená s prebiehajúcim konaním. Správny orgán pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky zohľadnil závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu zákona došlo. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe žalobkyne v časti administratívneho vyhostenia bolo potrebné priznať úspech, nakoľko zistenie skutkového stavu veci zo strany správnych orgánov bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v ostatnej časti žaloby bola žalobkyňa neúspešná. Podľa čl. 142 ods. 2 veta za bodkočiarkou Ústavy SR súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon nestanoví inak. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, bolo preukázané, že dňa 17.10.2012 v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. bola hliadkou Mobilnej jednotky PZ vykonaná následná kontrola v zmysle § 75 zákona na Záporožskej ulici č. 2, Bratislava v reštaurácii ázijské bistro MEKONG. Na základe výzvy predložila žalobkyňa ku kontrole cestovný pas a kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa bola dňa 09.10.2012 hliadkou Mobilnej jednotky PZ riešená pre porušenie povinnosti uvedenej v § 118 ods. 1 písm. b/ zákona a bola jej uložená bloková pokuta zaplatená na mieste v hodnote 165,- eur. Dňa 17.10.2012 bola vykonaná opätovná kontrola povinnosti v zmysle § 111 zákona počas ktorej bolo zistené, že žalobkyňa opätovne žiadnym hodnoverným spôsobom nedokázala preukázať povinnosť v zmysle § 111 ods. 1 písm. e/ zákona. Žalobkyňa uviedla, že nedisponuje žiadnou hotovosťou a podľa výpisu z účtu zriadeného na jej meno v TATRA banke bolo zistené, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami v zmysle zákona a bola jej uložená bloková pokuta zaplatená na mieste vo výške 50,- eur. Tiež bolo zistené v evidencii, že žalobkyňa v priebehu posledných 6 mesiacov opakovane porušila všeobecne záväzné predpisy, za čo bola 3 krát za posledných 6 mesiacov riešená v blokovom konaní. Dňa 17.10.2012 bol spísaný príslušníkmi Mobilnej jednotky PZ záznam o predvedení žalobkyne z dôvodu § 79 zákona na Mobilnú jednotku PZ a dňa 17.10.2012 ju prevzali o 17.10 hod. príslušníci OCP PZ Bratislava. Za prítomnosti tlmočníka z jazyka vietnamského bola dňa 17.10.2012 so žalobkyňou spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V priebehu tohto konania bola žalobkyňa poučená príslušníkmi OCP PZ Bratislava podľa § 23 ods. 1, § 31 ods. 2, § 32, § 33 ods. 2, § 34 ods. 3 Správneho poriadku, ktorému poučeniu porozumela, čo potvrdila svojim podpisom. K veci opakovaného porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov vypovedala a bola oboznámená s tým, kedy sa opakovane dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. a bola jej uložená bloková pokuta, ktorú na mieste uhradila a to dňa 10.06.2009, 30.10.2009, 09.02.2010, 23.02.2010, 04.06.2012, 09.10.2012 a 17.10.2012. Zároveň jej bolo oznámená začatie správneho konania vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona č. 404/2011 Z.z.. Žalobkyňa s obsahom zápisnice súhlasila čo potvrdila svojim podpisom. Dňa 17.10.2012 bolo žalobkyni doručené prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona bola administratívne vyhostená a zároveň jej bol určený zákaz vstupu na územie SR na dobu 1 roka. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.02.2013 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.10.2013. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-0088 zo dňa 14.02.2012 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.10.2012, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a či boli napadnuté rozhodnutia vydané v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) až l) zákona č. 404/2011 Z.z., tento zákon upravuje podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len "vstup") a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len "vycestovanie"), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "medzinárodná zmluva"), podmienky pobytu, vydávanie dokladov pre cudzincov, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení, policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky, letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona. Podľa § 75 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 404/2011, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. n) až p) na jeden rok. Podľa § 111 ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie udeleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu; ak ide o maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny, vo výške polovice životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. Podľa § 118 písm. a) až c) zákona č. 404/2011 Z.z., priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 9, § 96 ods. 3 alebo § 111 ods. 1 písm. b) až f), h), j) až l), o) až r), poruší povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. a), g), i), m), n) alebo písm. s) alebo ods. 2, 3 alebo ods. 4. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal námietkou žalobkyne, ktorá sa týkala uloženej pokuty podľa § 118 zákona č. 404/2011 Z.z. v blokovom konaní a uvádza, že uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným správnym orgánom. Rozhodnutie vydané v blokovom konaní preto musí obsahovať náležitosti uvedené v § 84 a nasl. zákona č. 372/1991 Zb.. Jednou z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1991 Zb. je skutočnosť, že priestupca je ochotný pokutu zaplatiť. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená je, že priestupok bol spoľahlivo zistený. V prípade, ak by dotknutá osoba nepovažovala priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebola ochotná pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Začatím takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Priestupca teda buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. V predmetnej právnej veci však žalobkyňa takéto svoje právo ani raz nevyužila. Vinník bol riadne identifikovaný, v rozhodnutí bolo uvedené ktorého priestupku sa dopustil a tomuto uložil blokovú pokutu, voči ktorej nie je prípustné odvolanie. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z prezumpcie správnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý postupoval v uvedenom zmysle, preto súd všetky podklady použité v napadnutom konaní mal za legitímne, a preto k nim aj prihliadol. Žalobkyňa sa preukázateľne dopustila predmetných priestupkov, o čom svedčí skutočnosť, že žalobkyňa pokuty uložené v blokovom konaní dobrovoľne uhradila. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dôvodom predvedenia žalobkyne dňa 17.10.2012 v čase o 17:10 hod. bola skutočnosť, že na základe vykonanej lustrácie v informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že sa žalobkyňa opakovane dopúšťala priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov a na základe tejto skutočnosti bola predvedená na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde s ňou bola dňa 17.10.2012 spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správny orgán prvého stupňa mu na vyše 7,5 hodiny bezdôvodne obmedzil osobnú slobodu. Desať minút po predvedení žalobcu bol telefonicky vyrozumený tlmočník z vietnamského jazyka, ktorý sa dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o 18:45 hod., správny orgán po jeho príchode neodkladne konal a v čase o 20.55 hod. spísal zápisnicu. Niet dôvodu spochybňovať záznamy žalovaného, že počas vyjadrenia do zápisnice žalobkyňa nežiadala žiadne vykonanie dôkazu ani vypočutie dvoch svedkov, ale tento dôkaz navrhol a až v odvolacom konaní, kde z dôvodu hospodárnosti predvolanie svedkov žalovaný neuskutočnil. Krajský súd poukazuje na to, že v predmetnej veci správny orgán začal konanie o administratívnom vyhostení až po sedemnásobnom porušení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré bolo preukázané právoplatnými rozhodnutiami o priestupkoch žalobkyni v blokovom konaní. Aplikácia § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z. je fakultatívna, teda správny orgán môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu cudzinca. Pokiaľ však za daných okolností správny orgán rozhodol o vyhostení žalobcu pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenej v § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z., nebolo jeho rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný nezistil skutočný stav veci a neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v priebehu priestupkového konania riadne zisťovali skutkový stav veci, vychádzali z viacerých dôkazov a to zo spisového materiálu a z uskutočnených kontrol pobytu. Zákonným spôsobom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobkyne za protiprávne konanie aj náležite neodôvodnili. Správny orgán zároveň v konaní skúmal, či existuje prekážka vyhostenia. V krajine pôvodu žalobkyni nebol uložený trest smrti a nie je ani predpoklad, že jej takýto trest môže byť uložený. V krajine pôvodu, do ktorej bol žalobca administratívne vyhostený, nie je ohrozený jej život z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by jej hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Na Slovensku má manžela a vyhostenie by malo dopad na jej manželský život, pretože spolu s manželom majú dlhy, ktoré musia splácať. V domovskej krajine má 2 deti, kde ich vychovávajú rodičia manžela. Správne orgány v konaní neprihliadli na to, že vydaním rozhodnutí pôjde aj o zásah do práv žalobkyne na rodinný a súkromný život, súd uvádza, že v danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobkyne na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a na druhej strane práva štátu na bezpečnosť a verejný poriadok, teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v administratívnom konaní musí byť nad všetky pochybnosti preukázané, že z konania žalobkyne hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti, pričom v tejto súvislosti musí zvážiť aj hľadisko súkromné, tak, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či administratívne vyhostenie žalobkyne, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté jej právo na súkromie a rodinný život na území SR. Týmto smerom správne orgány však nepostupovali a nezisťovali, či z konania žalobkyne hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti.. Vzhľadom na to, že správny orgán nedostatočne skutkovo i právne podložil svoje rozhodnutie, bol dôvod spochybniť jeho úvahu v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky. Námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení vyhodnotil súd ako opodstatnenú. Pokiaľ ide o rozhodnutie o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok súd, súd poznamenáva, že v tejto otázke zákon zveruje správnemu orgánu právo voľnej úvahy (diskrečná právomoc). Znamená to, že sa ponecháva správnemu orgánu možnosť uvážiť, či a v akom rozsahu využije alebo nevyužije toto zákonné oprávnenie. S rozhodnutím o vyhostení zákon nevyhnutne nespája uloženie zákazu vstupu. Pokiaľ správny orgán pristúpi k prijatiu tohto opatrenia, musí svoj postup náležite odôvodniť, vyhodnotiť verejný záujem na zákaze vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky a zohľadniť pritom všetky okolnosti viažuce sa k osobe cudzinca, čo však z daného rozhodnutia vyplýva. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou Slovenskej republiky i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bolo voči nemu uplatnené toto opatrenie. Nedostatočné odôvodnenie pritom žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nápravu v tomto smere však neurobil ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Bez odstránenia uvedeného nedostatku rozhodnutia nie je možné jednoznačne posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia o vyhostení z územia Slovenskej republiky a teda v konečnom dôsledku ani preskúmať zákonnosť rozhodnutia z tohto pohľadu. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím neboli v časti o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky v súlade so zákonom. Preto súd žalobu v tejto časti podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Os.p. zrušil rozhodnutie oboch správnych orgánov. V časti o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať správny orgán možnosť zistené nedostatky odstrániť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania bo výške 70,- eur za zaplatený súdny poplatok a v časti náhrady trov konania súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 501,60 eur v členení: 2 úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom zo dňa 01.03.2013, 2/ písomné podanie na súd dňa 04.03.2013) á 130,17 eur + 2 x paušál á 7,81 eur; účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 á 134,- eur + 1 x paušál á 8,04 eur; 20% DPH 83,60 eur, Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.