Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/83/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200617 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200617.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Nhung Do R., pobyt na území SR, Q. XXXX/XX, C., zastúpená: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-005 zo dňa 14.02.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej republiky z a m i e t a a napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-005 zo dňa 14.02.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 17.10.2012, č.p.: PPZ-HCP-BA6-AV-129-9/2012 v časti o určenie zákazu vstupu žalobkyne na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok v tejto časti z r u š u j e a vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Prvostupňovým rozhodnutím o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu zo dňa 17.10.2012 č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-9/2012 bola žalobkyňa podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) administratívne vyhostená a zároveň účastníkovi konania v zmysle vyššie citovaného paragrafu zákona sa jej určil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok podľa § 77 ods. 1 zákona na územie Vietnamskej republiky. Podľa § 82 ods. 8 písm. c/ zákona lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Podľa § 83 ods. 1 zákona policajný útvar určil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 20 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. 2/ Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 17.10.2012 v čase o 11.00 hod. bola účastníčka konania kontrolovaná hliadkou mobilnej jednotky PZ Bratislava na prevádzke reštaurácii Ázijské bistro MEKONG nachádzajúce sa na Záporožskej ulici 2 v Bratislave. V zmysle § 75 ods. 1 písm. a/ zákona bola účastníčka konania vyzvaná na preukázanie svojej totožnosti predložením dokladu totožnosti. Účastníčka konania predložila ku kontrole cestovný pas platný od 06.07.2010 do 06.07.2020 a oprávnenosť pobytu preukázala predložením povolenia na pobyt č. RD 7213461 platné od 04.09.2012 do 30.04.2013. Počas kontroly bola účastníčka konania vyzvaná, aby v zmysle § 111 ods. 1 písm. e/ zákona preukázala pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu najviac však na jeden rok dopredu. Účastníčka konania nevedela žiadnym hodnoverným spôsobom splniť túto povinnosť a nakoľko si nesplnila túto povinnosť ustanovenú v § 111 ods. 1 písm. e/ zákona dopustila sa v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ zákona priestupku. Ďalšou lustráciou účastníčky konania bolo zistené, že opakovane porušovala všeobecne záväzné právne predpisy teda, že sa opakovane dopúšťala priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. a podľa § 118 ods. 1 písm. b/ zákona. 3/ Účastníčka konania bola dňa 17.10.2012 v čase o 11.00 hod. v zmysle § 79 zákona predvedená na Mobilnú jednotku PZ Bratislava a následne v čase o 18.30 hod. na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, kde bola s účastníčkou konania na mieste spísaná zápisnica v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku pod č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-7/2012. Účastníčka konania uviedla, že na území Slovenskej republiky má udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania a podniká spolu s osobou menom Nguyen Xuan Truong a má reštauráciu na adrese Záporožská 2, Bratislava a podnikateľskú činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. K začatému konaniu vo veci jej administratívneho vyhostenia a k spáchaným priestupkom sa nevyjadrila. 4/ Pracovníkom skupiny analýzy rizík Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava bolo zistené, že účastníčka konania sa počas jej pobytu na území SR opakovane dopustila priestupkov v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. s poukázaním na § 49 tohto zákona a § 118 písm. b/ zákona v spojení s § 111 zákona, ktoré boli riešené na mieste v blokovom konaní: a/ dňa 06.10.2010 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. s odvolaním sa na § 49 ods. 1 až 3 cit. zákona a na základe toho bola účastníčke konania uložená bloková pokuta vo výške 32,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, b/ dňa 21.04.2011 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ s odvolaním sa na § 49 ods. 1 až 3 zákona č. 48/2002 Z.z., na čo jej bola uložená bloková pokuta vo výške 95,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, c/ dňa 15.07.2011 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 49 ods. 1 až 3 zákona č. 48/2002 Z.z., za čo jej bola uložená bloková pokuta vo výške 95,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, d/ dňa 04.06.2012 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 111 ods. 1 písm. e/ zákona, za ktorú jej bola uložená bloková pokuta na mieste vo výške 50,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, e/ dňa 09.10.2012 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 111 ods. 1 písm. e/ zákona, za čo jej bola uložená bloková pokuta na mieste vo výške 165 eur, ktorú uhradila v hotovosti. f/ naposledy sa účastníčka konania dopustila priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. b/ zákona dňa 17.10.2012, nakoľko nesplnila povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. e/ zákona, za čo jej bola uložená bloková pokuta na mieste vo výške 50,- eur, ktorú uhradila v hotovosti. 5/ Účastníčka konania sa k uvedeným porušeniam v priebehu konania o administratívnom vyhostení v zápisnici o vyjadrenie účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 17.10.2012 nevyjadrila. Správny orgán považoval za preukázané, že účastníčka konania svojim konaním naplnila skutkovú podstatu § 82 ods. 1 písm. q/ zákona tým, že opakovane porušila všeobecne záväzné právne predpisy tak, ako je to uvedené v bode 4/ tohto rozhodnutia. 6/ Správny orgán v rámci svojich oprávnení rozhodol administratívne vyhostiť účastníčku konania z územia Slovenskej republiky, pričom zohľadnil závažnosť porušenia uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu zákona došlo a má za to, že ním stanovená dĺžka zákazu vstupu je postačujúca k závažnosti konania účastníčky konania. Správny orgán preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona a to podľa každého odseku zvlášť a konštatuje, že nezistil prekážky administratívneho vyhostenia, čo bolo potvrdené taktiež vyjadrením účastníčky konania v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 17.10.2012 po č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-7/2012, kde neuviedla žiaden dôvod brániaci jej administratívnemu vyhosteniu do krajiny pôvodu, a preto sa bola vyhostená na územie Vietnamskej socialistickej republiky. Správny orgán tiež preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to článku 3, 8 a nezistil dôvody brániace vyhosteniu účastníčky konania a bolo zistené, že jej vyhostením nebude dotknutý jej súkromný a rodinný život a neuviedla, že by v domovskej krajine jej hrozilo mučenie a bola by podrobená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 7/ Dňa 02.11.2012 podala účastníčka konania odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.02.2013 tak, že rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia Policajného zboru potvrdil a odvolanie účastníčky konania zamietol. Dňa 06.11.2012 bolo doručené prvostupňovému orgánu doplnenie odvolania, v ktorom účastníčka konania uvádzala rovnaké námietky ako v pôvodnom odvolaní. 8/ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval priebeh konania vykonaného prvostupňovým orgánom. K námietke účastníčky konania uvedenej v odvolaní, že Mobilná jednotka PZ Bratislava konala v rozpore so zákonom, pretože žiadali preukázať jej totožnosť podľa § 75 ods. 1 písm. a/ zákona. Kontrola jej totožnosti, podľa jej názoru, mala byť vykonaná v súlade s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. alebo podľa § 75 ods. 2 písm. b/ zákona. Odvolací orgán uviedol, že z ust. § 75 ods. 1 písm. a/ zákona vyplýva, že policajt je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenie podmienok pobytu a dodržiavanie povinnosti cudzinca podľa tohto zákona a jednou z povinností štátneho príslušníka tretej krajiny je na požiadanie policajta preukázanie totožnosti a oprávnenosti pobytu predložením platného cestovného dokladu a dokladu o pobyte (§ 111 ods. 1 písm. c/ zákona). Z úradného záznamu č.p.: PPZ-HCP-BA5-PO-29/2012 jednoznačne vyplýva, že policajti postupovali podľa § 75 ods. 1 písm. a/ zákona a táto skutočnosť potvrdzuje aj postup, kedy vykonanou kontrolou bolo zistenie porušenie povinnosti cudzinca podľa § 111 ods. 1 písm. e/ zákona a preto nie je dôvodné tvrdenie účastníčky konania, že bola zo strany policajného útvaru vykonaná kontrola totožnosti účastníčky konania podľa § 18 zákona č. 171/1993 Z.z. K tvrdeniu účastníčky konania, že policajtmi Mobilnej jednotky PZ Bratislava bol porušený § 2 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb., odvolací orgán uviedol, § 2 správneho poriadku bol zrušený, preto je táto námietka irelevantná. K námietke vecnej a miestnej príslušnosti policajtov Mobilnej jednotky PZ Bratislava odvolací orgán uviedol, že vecnú a miestnu príslušnosť vo veci administratívneho vyhostenia stanovuje § 125 ods. 2 zákona a v danom prípade nie vždy musí ísť o policajný útvar, ktorý pobyt udelil, registroval alebo vydal doklad o pobyte rodinného príslušníka k únii. 9/ K námietke účastníčky konania, že sa nemohla vyjadriť k podkladom rozhodnutia ako aj nedostatočne zistenému skutočný stav veci a nezaobstaraniu si potrebných podkladov k rozhodnutiu odvolací orgán uviedol, že z príslušného administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 17.10.2012 po pribratí tlmočníka z vietnamského jazyka do jazyka slovenského a naopak bola s účastníčkou konania spísaná zápisnica podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku č.p.: PPZ-HCP-BA6-AV-129-7/2012, v ktorej sa vyjadrila k okolnostiam kontroly a pobytu. Následne bola spísaná s účastníčkou konania zápisnica o vyjadrení č.p.: PPZ-HCP-BA6-AV-129-8/2012, v ktorej účastníčka konania potvrdzuje, že bola oboznámená s kompletným spisovým materiálom, preto jej tvrdenie je v danom prípade neopodstatnené. 10/ K tvrdeniu účastníčky konania, že počas kontroly mala pri sebe potrebnú finančnú hotovosť odvolací orgán uvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé, že nie sú pochybnosti, že účastníčka konania naplnil skutkovú podstatu spáchania priestupku. Túto skutočnosť nakoniec potvrdila aj samotná účastníčka konania, keď uloženú sankciu vo forme blokovej pokuty uhradila na mieste. Odvolanie sa účastníčky konania na finančnú hotovosť v čase predvedenia správny orgán nemôže akceptovať, pretože v čase predvedenia mala účastníčka konania pri sebe hotovosť vo výške 50,- eur (životné minimum je stanovené zákonom vo výške 194,58 eur). Zo spisového materiálu je zrejmé, že priestupok bol zistený, objasnený a priestupkyňa po stanovení sankcie túto akceptovala a uhradila ju na mieste. Z úradného záznamu č.p.: PPZ-HCP-BA5-PO-29/2012 je zrejmé, že účastníčke konania bolo umožnené opätovne navštíviť peňažný ústav, kde mala vedený svoj podnikateľský účet a bolo potvrdené, že nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami. 11/ Uloženie blokovej pokuty je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným správnym orgánom. Preukázaním priestupku sa vychádza z podmienky, ktorá musí byť kumulatívne splnená a to, že priestupok bol spoľahlivo zistený a priestupca je ochotný blokovú pokutu zaplatiť. Z daného aktu vychádza, že priestupkyňa teda buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní, alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. V predmetnej veci však priestupkyňa takéto svoje právo ani raz nevyužila. Zákon č. 404/2011 Z.z. upravuje podmienky vstupu cudzincov a vycestovanie cudzincov z územia Slovenskej republiky, podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, podmienky vydávanie dokladov pre cudzincov, povinnosti cudzincov a iných fyzických a právnických osôb súvisiacich so vstupom a pobytom, postup pri hlásení pobytu, evidenciu cudzincov a kontrole pobytu, podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, podmienky zaistenia cudzinca a jeho umiestnenia v zariadení pre cudzincov, podmienky policajného prevozu cudzinca cez územie Slovenskej republiky, podmienky leteckého tranzitu cudzinca cez územie SR a priestupky a iné správne delikty na úseku vstupu a pobytu. Preskúmaním rozhodnutia, predloženého spisového materiálu žalovaný konštatuje, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia preto potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. 12/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.02.2012, č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-005 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-AV-129-9/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým bola žalobkyňa podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona administratívne vyhostená a zároveň sa určil zákaz vstupu na územie SR na dobu 1 rok podľa § 77 ods. 1 zákona na územie Vietnamskej republiky. Podľa § 82 ods. 8 písm. c/ zákona lehota zákazu vstupu začínala plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Podľa § 83 ods. 1 zákona policajný útvar určil žalobkyni lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do 20 dní od vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia. Žalobkyňa v plnom rozsahu napáda rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihujú žalobkyňu neprimerane prísnymi sankciami a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu nie je dostatočné pre posúdenie veci. 13/ Žalobkyňa uvádzala, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia prvostupňový orgán rozhodoval, teda rozhodnutie nespĺňalo náležitosti ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a z výrokovej časti rozhodnutia nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku a za ktoré konkrétne skutky porušenia zákona jej bola uložená sankcia a teda čo konkrétne bolo predmetom rozhodovania, preto považoval obe napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné. 14/ Žalobkyňa namietala, že došlo prvostupňovým rozhodnutím k porušeniu ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože nespĺňa zákonné podmienky a to z dôvodu, že v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha o uložených sankciách a vykonaných dôkazoch, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne, resp. z jeho odôvodnenia vyplýva rozpor so zásadou materiálnej pravdy, t.j. že správne orgány nezistili skutočný stav úplne a presne a nezaobstaral sa potrebné doklady. Príslušníci mobilnej jednotky PZ jej uložili dňa 17.10.2012 o 10.00 hod. sankciu - blokovú pokutu vo výške 50,- eur, nakoľko nevedela žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať pri kontrole pobytu na prevádzke reštaurácie Ázijské bistro MEKONG, finančné zabezpečenie povoleného pobytu vo výške 2.334,96 eur a to bez prítomnosti tlmočníka, ktorý spôsob je možné považovať za rozpor s ust. § 4 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. dať žalobkyni vždy príležitosť, aby si mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Príslušníci mobilnej jednotky PZ ju predviedli o 11.00 hod. na Mobilnú jednotku PZ a následne o 18.30 hod. bola predvedená na prvostupňový orgán, kde s ňou bola spísaná zápisnica, tým došlo k jej obmedzeniu na slobode na vyše 7,5 hod., bez akéhokoľvek úkonu a bez možnosti kontaktovať príbuzných a ďalších priateľov. 15/ Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že disponuje požadovaným finančných zabezpečením povoleného pobytu, na dôkaz čoho navrhla vypočuť v konaní dvoch svedkov, pričom mala počas kontroly pri sebe debetnú bankomatovú kartu od účtu, na ktorom mala požadované finančné zabezpečenie. Nakoľko pri objasňovaní a akceptácii priestupku nebol prítomný tlmočník, pričom žalobkyňa ovláda len základné slová po slovensky, t.j. nerozumela a ani nemohla rozumieť z akého dôvodu jej policajt dáva sankciu, preto túto sankciu zaplatila. Žalobkyňa považuje tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, že sa na území Slovenskej republiky opakovane dopúšťala protiprávneho konania, za tvrdenie neodôvodnené, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobkyni bol predĺžený prechodný pobyt za účelom podnikania od 21.11.2011 v trvaní do 01.10.2013. Žalobkyňa preukázala prvostupňovému orgánu pri konaní o obnovení/udelení pobytu, že je schopná zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu a súčasne predložila doklady potvrdzujúce jej finančné zabezpečenie. Z rozhodnutia o obnove prechodného pobytu žalobkyni za účelom podnikania bolo potvrdené, že si od 21.11.2011 riadne plní všetky povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. ak aj porušila nejaké predpisy išlo len o porušenie predpisov nepodstatného charakteru k základným povinnostiam žalobkyni ako cudzinky. 16/ Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení blokovej pokuty vo výške 50,- eur vyplýva, že k takémuto porušeniu zákona došlo zo strany žalobkyni aj dňa 04.06.2012 a následne aj 09.10.2012. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé akého opakovaného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov sa mala žalobkyňa dopustiť, resp. akých priestupkov sa mala žalobkyňa dopúšťať, nakoľko dané ustanovenie zákona odkazuje na všetky a akékoľvek povinnosti cudzincov, na základe čoho je možné považovať rozhodnutie za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalovaný v rozhodnutí neuvádza koľko kontrol pobytu vykonal policajný orgán voči žalobkyni, za účelom preukázania finančného zabezpečenia pobytu, keďže len v mesiaci október 2012 vykonal policajný orgán 5 kontrol, pri ktorých z 3 kontrol mala žalobkyňa dostatočnú finančnú hotovosť pri sebe. 17/ Žalobkyňa uvádza, že priestupok bol vybavený v blokovom konaní, t.j. konanie voči žalobkyni sa zaplatením blokovej pokuty malo skončiť, nakoľko prvostupňový orgán ako aj žalovaný v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch neukladajú prísnejší trest, žalobkyni bol uložený oveľa prísnejší trest a to zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka v zmysle § 82 ods. 1 písm. h/ zákona, čo považuje za postup v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 18/ Žalobkyňa poukazuje na chýbajúcu časť rozhodnutia a to, v časti správnej úvahy. Žalovaný síce formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení prvostupňového orgánu ako aj ustanovenia právnych predpisov, ktoré použili správne orgány pri rozhodovaní, avšak bez jednoznačného uvedenia o aké porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov išlo. Ak aj sa žalovaný obšírne teoreticky vyjadril o tom, čo je priestupok, na druhej strane v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha a vysvetlenie dôvodov pre uloženie sankcií, a to: 1/ pokuty vo výške 50,- eur v blokovom konaní, 2/ administratívne vyhostenie, 3/ zákaz vstupu žalobkyne na územie SR na 1 rok. Žalovaný riadne nepoukázal, na ktoré dôkazy pri svojom rozhodovaní prihliadal a ani, ktoré poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prípadu boli nutné brať do úvahy. Súčasne žalovaný neprihliadol na charakter a dĺžku porušenia právnych predpisov zo strany žalobkyne a neprihliadol na skutočnosť, koľko kontrol pobytu žalobkyňa absolvovala bez porušenia zákona. Pri obnove pobytu riadne doložila a preukázala finančné zabezpečenie. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí jednoznačne majú uviesť ako dospeli k takýmto záverom, ktoré skutočnosti brali pri rozhodovaní do úvahy ako aj okolnosti odôvodňujúce uloženie viacerých sankcií. III. 19/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola dňa 17.10.2012 v čase o 11.00 hod. kontrolovaná hliadkou mobilnej jednotky PZ na prevádzke reštaurácie Ázijské bistro MEKONG Bratislava. Následne bola v súlade s § 75 ods. 1 písm. a/ zákona vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť. Ku kontrole predložila cestovný pas Vietnamskej socialistickej republiky platný od 28.05.2009 do 28.05.2019. Oprávnenosť pobytu preukázala predložením povolenia na pobyt platným od 21.11.2011 do 01.10.2013. Počas uvedenej kontroly bola vyzvaná, aby v zmysle § 111 ods. 1 písm. e/ zákona preukázala pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu, najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. Žalobkyňa nevedela žiadnym hodnoverným spôsobom splniť vyššie uvedenú povinnosť, čím sa dopustila podľa § 118 ods. 1 písm. b/ zákona priestupku, bola jej na mieste uložená bloková pokuta 50,- eur, ktorú zaplatila v hotovosti. 20/ Prvostupňový správny orgán zistil, že zo strany žalobkyne došlo k opakovanému porušovaniu všeobecne záväzného právneho predpisu. Z dôvodu uvedeného podozrenia bola žalobkyňa dňa 17.10.2012 predvedená na Mobilnú jednotku PZ Bratislava a následne z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti toho istého dňa o 18.30 hod. na OCP PZ Bratislava, kde s ňou bola na mieste spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku pod č.p.: PPZ-HCP- BA6-AV-129-7/2012. Žalovaný zo spisového materiálu, ako aj z informácii v policajných evidenciách zistil, že žalobkyňa bola riešená v blokovom konaní: dňa 30.10.2009, 09.02.2010, 23.02.2010, 04.06.2012, 09.10.2012 a 17.10.2012. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami vydal prvostupňový správny orgán dňa 17.10.2012 rozhodnutie, ktorým žalobkyňu administratívne vyhostil na územie Vietnamskej republiky a určil jej zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka. 21/ Dňa 17.10.2012 bola žalobkyňa v zápisnici o vyjadrení účastníka konania oboznámená s tým, že je voči nej začaté konanie o administratívnom vyhostení, k uvedenej skutočnosti sa žalobkyňa viac nevyjadrila. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a žalovaný napadnutým rozhodnutím preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ktoré potvrdil a jej odvolanie zamietol. 22/ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu dôkladne zistil skutkový stav veci v súlade s § 34 Správneho poriadku. Nakoľko bolo zistené, že žalobkyňa nevedela preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu najviac však na 1 rok dopredu, dopustila sa podľa § 118 ods. 1 písm. b/ zákona priestupku a bola jej na mieste uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur, ktorú zaplatila v hotovosti. Taktiež bolo zistené príslušníkmi PZ, že žalobkyňa opakovane porušovala právne predpisy. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa bola prevzatá policajtmi oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 17.10.2012 v čase o 17.10 hod. Neodkladne bol telefonicky v čase o 17.20 hod. vyrozumený tlmočník z jazyka vietnamského, ktorý sa dostavil na oddelenie cudzineckej polície PZ o 18.45 hod. Po vykonaní neodkladných úkonov a po poučení žalobkyne bola spísaná zápisnica v čase o 20.55 hod. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa navrhla vypočuť v konaní dvoch svedkov, naopak zo strany žalobkyne počas jej vyjadrenia do zápisnice táto žiadne takéto vykonanie dôkazu nežiadala a o takomto dôkaze správne orgány nemajú žiadnu vedomosť. Vypočutie dvoch svedkov bolo navrhnuté až v odvolacom konaní. Odvolací orgán uvedenú požiadavku žalobkyni posúdil a vysporiadal sa s ňou, ale nakoľko by žalovaný nezmenil svoje rozhodnutie, pretože posudzoval opakované porušenie právnych predpisov zo strany žalobkyne, a nie konkrétne uloženie pokuty v blokovom konaní dňa 17.10.2012, nepovažoval za potrebné navrhnutých svedkov predvolávať aj z dôvodu hospodárnosti konania. 23/ Žalovaný uvádza, že napriek tomu, že žalobkyňa nemá dostatočné jazykové znalosti zo slovenského jazyka, nemá dôvod spochybňovať postup policajtov Mobilnej jednotky PZ pri ukladaní blokovej pokuty žalobkyni. Z konania žalobkyne je tiež dôvodné predpokladať, že si bola vedomá spáchaného priestupku, blokovú pokutu uhradila a tým ju plne akceptovala. V ďalšom konaní prvostupňového orgánu bol privolaný tlmočník z jazyka vietnamského, čo je aj zdokumentované v spisovom materiály. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa je podľa ust. § 111 zákona povinná si aj po obnovení povolenia na prechodný pobyt naďalej plniť všetky povinnosti. Podľa § 75 ods. 1 písm. a/ zákona policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinnosti cudzinca podľa tohto zákona. Žalobcovi nestačí preukázať dostatočné finančné prostriedky len v konaní o udelení, resp. obnovení povolenia na prechodný pobyt, ale aj počas celej doby udeleného pobytu, pričom právny predpis presne stanovuje výšku finančného zabezpečenia. Žalovaný k uloženému zákazu pobytu a administratívnemu vyhosteniu príslušníka tretej krajiny uviedol, že zo strany žalobkyne dochádzalo k porušeniu základných povinností cudzinca na území Slovenskej republiky, čo bolo v konaní preukázané. Čo sa týka konania o pobyte cudzinca, správny orgán vo svojom konaní nevydal rozhodnutie o obnovení prechodného pobytu, obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania bolo zo strany správneho orgánu žalobkyni udelené z toho dôvodu, že splnila zákonom stanovené podmienky. Pri konaní o prechodnom pobyte správny orgán postupoval v súlade s § 27 zákona. Je však povinnosťou cudzinca dodržiavať všetky všeobecne záväzne právne predpisy a má mať vedomosť o svojich povinnostiach. Žalobkyňa bola zároveň o týchto svojich povinnostiach opakovane zo strany správneho orgánu poučená, napriek tomu sa dopúšťala protiprávneho konania. 24/ Námietka žalobkyne, že zaplatením blokovej pokuty sa malo skončiť konanie voči nej, nakoľko prvostupňový orgán ako aj žalovaný v zhodných prípadoch neukladá prísnejší postih žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v súlade § 82 ods. 1 písm. q/ zákona, nakoľko má podľa zákona možnosť administratívne vyhostiť cudzinca v prípade, ak opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Táto podmienka bola, podľa názoru žalovaného, splnená a opakované porušenie všeobecne záväzných predpisov bolo riadne zistené a zdokumentované. Zároveň bola žalobkyni stanovená minimálna výška zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Pre splnenie povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. e/ zákona účastníkovi konania plne postačuje, napr. preukázanie zostatku finančných prostriedkov výpisom, resp. potvrdením o zostatku na účte, alebo iným hodnoverným spôsobom. Žalobkyňa nevedela hodnoverne preukázať finančnú hotovosť formou výpisu z účtu, čo je možné zistiť aj zo spisového materiálu. 25/ Žalovaný nemôže akceptovať námietku žalobkyne, že zo strany prvostupňového orgánu došlo k neprimeranému sankcionovaniu, pretože správny orgán neumožnil sankciu žalobkyni, ale rozhodol o jej administratívnom vyhostení, t.j. o tom, že žalobkyňa stratila oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinná opustiť územie Slovenskej republiky. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, nakoľko im prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav a za týmto účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníkov konania, známe skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Žalobkyňa bola oboznámená s celou dôkaznou situáciou, zároveň bolo v zápisnici oznámené, že sa voči nej začína správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona. Správne orgány pri posudzovaní a rozhodovaní v danej veci prihliadali k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania, ako aj k právu účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa si v plnom rozsahu tieto práva uplatnila, bola riadne oboznámená s prebiehajúcim konaním. Správny orgán pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky zohľadnil závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu zákona došlo. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol. IV. 26/ Krajský súd rozsudkom zo dňa 21.10.2014 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013-000037-005 zo dňa 14.02.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA6-AV-129-9/2012 zo dňa 17.10.2012 v časti administratívneho vyhostenia žalobkyne zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 70,- eur a na náhradu trov právneho zastúpenia 501,60 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Dňa 15.01.2015 doručil žalovaný krajskému súdu odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.2014, č.k. 5S 83/2013-34. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/39/2015 zo dňa 25.04.2017 bol uvedený rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že nespĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V. 27/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách uznesenia najvyššieho súdu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 29/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 30/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 31/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32/ Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, bolo preukázané, že dňa 17.10.2012 v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. bola hliadkou Mobilnej jednotky PZ vykonaná následná kontrola v zmysle § 75 zákona na Záporožskej ulici č. 2, Bratislava v reštaurácii ázijské bistro MEKONG. Na základe výzvy predložila žalobkyňa ku kontrole cestovný pas a kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa bola dňa 09.10.2012 hliadkou Mobilnej jednotky PZ riešená pre porušenie povinnosti uvedenej v § 118 ods. 1 písm. b/ zákona a bola jej uložená bloková pokuta zaplatená na mieste v hodnote 165,- eur. Dňa 17.10.2012 bola vykonaná opätovná kontrola povinnosti v zmysle § 111 zákona počas ktorej bolo zistené, že žalobkyňa opätovne žiadnym hodnoverným spôsobom nedokázala preukázať povinnosť v zmysle § 111 ods. 1 písm. e/ zákona. Žalobkyňa uviedla, že nedisponuje žiadnou hotovosťou a podľa výpisu z účtu zriadeného na jej meno v TATRA banke bolo zistené, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami v zmysle zákona a bola jej uložená bloková pokuta zaplatená na mieste vo výške 50,- eur. Tiež bolo zistené v evidencii, že žalobkyňa v priebehu posledných 6 mesiacov opakovane porušila všeobecne záväzné predpisy, za čo bola 3 krát za posledných 6 mesiacov riešená v blokovom konaní. Dňa 17.10.2012 bol spísaný príslušníkmi Mobilnej jednotky PZ záznam o predvedení žalobkyne z dôvodu § 79 zákona na Mobilnú jednotku PZ a dňa 17.10.2012 ju prevzali o 17.10 hod. príslušníci OCP PZ Bratislava. 33/ Za prítomnosti tlmočníka z jazyka vietnamského bola dňa 17.10.2012 so žalobkyňou spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V priebehu tohto konania bola žalobkyňa poučená príslušníkmi OCP PZ Bratislava podľa § 23 ods. 1, § 31 ods. 2, § 32, § 33 ods. 2, § 34 ods. 3 Správneho poriadku, ktorému poučeniu porozumela, čo potvrdila svojim podpisom. K veci opakovaného porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov vypovedala a bola oboznámená s tým, kedy sa opakovane dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ zákona a bola jej uložená bloková pokuta, ktorú na mieste uhradila a to dňa 10.06.2009, 30.10.2009, 09.02.2010, 23.02.2010, 04.06.2012, 09.10.2012 a 17.10.2012. Zároveň jej bolo oznámené začatie správneho konania vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobkyňa s obsahom zápisnice súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom. 34/ Dňa 17.10.2012 bolo žalobkyni doručené prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 82 ods. 1 písm. q/ zákona bola administratívne vyhostená a zároveň jej bol určený zákaz vstupu na územie SR na dobu 1 roka. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.02.2013 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.10.2013. 35/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2013/000037-005 zo dňa 14.02.2012 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.10.2012, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a či boli napadnuté rozhodnutia vydané v súlade s právnymi predpismi. 36/ Vo všeobecnosti platí, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 37/ Podľa § 1 ods. 1 písm. c) až l) zákona, tento zákon upravuje podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len „vstup") a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vycestovanie"), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva"), podmienky pobytu, vydávanie dokladov pre cudzincov, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení, policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky, letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu. 38/ Podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona, policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona. 39/ Podľa § 75 ods. 2 písm. a) a b) zákona, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly. 40/ Podľa § 77 ods. 1 zákona, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 41/ Podľa § 82 ods. 1 písm. q) zákona, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. 42/ Podľa § 82 ods. 2 písm. d) zákona, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. n) až p) na jeden rok. 43/ Podľa § 111 ods. 1 písm. e) zákona, štátny príslušník tretej krajiny je povinný preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie udeleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu; ak ide o maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny, vo výške polovice životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. 44/ Podľa § 118 písm. a) až c) zákona, priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 9, § 96 ods. 3 alebo § 111 ods. 1 písm. b) až f), h), j) až l), o) až r), poruší povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. a), g), i), m), n) alebo písm. s) alebo ods. 2, 3 alebo ods. 4. 45/ Podľa § 120 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 46/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 47/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 48/ Z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. c) zákona vyplýva povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie udeleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. V danom prípade Mobilná jednotka Policajného zboru, ktorá je v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona oprávnená vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, vykonala opakovane u žalobkyne kontrolu za účelom zistenia dodržiavania povinnosti mať finančné zabezpečenie udeleného pobytu v požadovanej výške. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa počas pobytu na území Slovenskej republiky celkom dopustila šiestych priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) s poukazom na § 118 písm. b) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov, ktoré boli riešené v blokovom konaní a to v dňoch: a/ dňa 06.10.2010 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. s odvolaním sa na § 49 ods. 1 až 3 cit. zákona a na základe toho bola účastníčke konania uložená bloková pokuta vo výške 32,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, b/ dňa 21.04.2011 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ s odvolaním sa na § 49 ods. 1 až 3 zákona č. 48/2002 Z.z., na čo jej bola uložená bloková pokuta vo výške 95,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, c/ dňa 15.07.2011 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 49 ods. 1 až 3 zákona č. 48/2002 Z.z., za čo jej bola uložená bloková pokuta vo výške 95,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, d/ dňa 04.06.2012 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 111 ods. 1 písm. e/ zákona, za ktorú jej bola uložená bloková pokuta na mieste vo výške 50,- eur, ktorú uhradila v hotovosti, e/ dňa 09.10.2012 sa účastníčka konania dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 111 ods. 1 písm. e/ zákona, za čo jej bola uložená bloková pokuta na mieste vo výške 165 eur, ktorú uhradila v hotovosti. f/ naposledy sa účastníčka konania dopustila priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. b/ zákona dňa 17.10.2012, nakoľko nesplnila povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. e/ zákona, za čo jej bola uložená bloková pokuta na mieste vo výške 50,- eur, ktorú uhradila v hotovosti. 49/ Uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným správnym orgánom. Podmienkou prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je skutočnosť, že priestupok bol spoľahlivo zistený a priestupca je ochotný pokutu zaplatiť. V prípade, že by osoba podozrivá z priestupku poprela jeho spáchanie a nebola by ochotná pokutu zaplatiť, prípadne z iného dôvodu by priestupok nebol spoľahlivo zistený, nasledovalo by priestupkové správne konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. So začatím takéhoto správneho konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť; buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní, alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konanie o priestupku. Vo vyššie uvedených priestupkových konaniach žalobkyňa svoje právo domáhať sa prejednania priestupku v správnom konaní ani raz nevyužila a ani v jednom prípade nenamietala, že nerozumie po slovensky a žiadala o umožnenie konať s policajnými orgánmi v materinskom jazyku, čo jej ústavný poriadok Slovenskej republiky v plnom rozsahu garantuje. Keďže zaplatením pokút uložených v blokovom konaní žalobkyňa vyjadrila súhlas so spáchanými priestupkami, rozhodnutia o nich nadobudli právoplatnosť a sú záväzné. Krajský súd preto vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa dopustila predmetných priestupkov a na účely konania o vyhostení je treba mať za to, že opakovane porušila všeobecne záväzné právne predpisy. 50/ Z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že by bola žalobkyňa v konaní z akéhokoľvek dôvodu diskriminovaná, prípadne že by jej boli upreté jej práva. K tvrdeniu žalobkyňa, že príslušníci Mobilnej jednotky Policajného zboru jej uložili blokovú pokutu bez prítomnosti tlmočníka a vzhľadom na to, že ovláda len základné slová po slovensky, nerozumela, z akého dôvodu jej bola uložená sankcia, súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa sama neodmietne takého zaobchádzanie a včas sa neuchádzala o práva, ktoré jej vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky, nemá správny súd v konaní o jej vyhostení nástroje na to, aby dôsledky jej vlastného správania zmenil. Pokiaľ teda žalobkyňa pred akýmkoľvek štátnym orgánom skutočne nerozumie, prečo mala zaplatiť určitú sankciu, je treba, aby žiadala o tlmočníka a o možnosť konať v materinskom jazyku, pretože zaplatením pokút uložených v blokov konaní vyjadrila súhlas so spáchanými priestupkami aj s uloženými sankciami. 51/ Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dôvodom predvedenia žalobkyne dňa 17.10.2012 v čase o 17.10 hod. bola skutočnosť, že na základe vykonanej lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že sa žalobkyňa opakovane dopúšťala priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. a § 118 ods. 1 písm. b/ zákona a na základe tejto skutočnosti bola predvedená na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde s ňou bola dňa 17.10.2012 spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že prvostupňový orgán jej na vyše 7,5 hodiny bezdôvodne obmedzil osobnú slobodu. Desať minút po predvedení žalobkyne bol telefonicky vyrozumený tlmočník z vietnamského jazyka, ktorý sa dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o 18.45 hod., správny orgán po jeho príchode neodkladne konal a v čase o v čase o 20.55 hod. spísal zápisnicu. Niet dôvodu spochybňovať záznamy žalovaného, že počas vyjadrenia do zápisnice žalobkyňa nežiadala žiadne vykonanie dôkazu ani vypočutie dvoch svedkov, ale tento dôkaz navrhla až v odvolacom konaní, kde z dôvodu hospodárnosti predvolanie svedkov žalovaný neuskutočnil. 52/ Súd poukazuje na to, že v predmetnej veci správny orgán začal konanie o administratívnom vyhostení až po šesťnásobnom porušení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré bolo preukázané právoplatnými rozhodnutiami o priestupkoch žalobkyne v blokovom konaní. Aplikácia § 82 ods. 1 písm. q) zákona je fakultatívna, teda správny orgán môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu cudzinca. Pokiaľ však za daných okolností správny orgán rozhodol o vyhostení žalobcu pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenej v § 82 ods. 1 písm. q) zákona, bolo jeho rozhodnutie v súlade so zákonom. 53/ Súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný nezistil skutočný stav veci a neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný, ako aj prvostupňový orgán v priebehu priestupkového konania riadne zisťovali skutkový stav veci, vychádzali z viacerých dôkazov a to zo spisového materiálu a z uskutočnených kontrol pobytu. Zákonným spôsobom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie aj náležite odôvodnili. Správny orgán zároveň v konaní skúmal, či existuje prekážka vyhostenia. V krajine pôvodu žalobkyni nebol uložený trest smrti a nie je ani predpoklad, že jej takýto trest môže byť uložený. V krajine pôvodu, do ktorej bola žalobkyňa administratívne vyhostená, nie je ohrozený jej život z dôvodov jej rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by jej hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, a teda v prípade žalobkyni neexistovala žiadna prekážka administratívneho vyhostenia. 54/ Vzhľadom na to, že správny orgán dostatočne skutkovo i právne podložil svoje rozhodnutie, nebol dôvod spochybniť jeho úvahu v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky. Rovnako námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení vyhodnotil súd ako neopodstatnenú, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú v tejto časti presne a zrozumiteľne formulovaný výrok s uvedením zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodli. 55/ Súd uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie o určení zákazu vstupu žalobkyni na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok poznamenáva, že v tejto otázke zákon zveruje správnemu orgánu právo voľnej úvahy (diskrečná právomoc). Znamená to, že sa ponecháva správnemu orgánu možnosť uvážiť, či a v akom rozsahu využije alebo nevyužije toto zákonné oprávnenie. S rozhodnutím o vyhostení zákon nevyhnutne nespája uloženie zákazu vstupu. Pokiaľ správny orgán pristúpi k prijatiu tohto opatrenia, musí svoj postup náležite odôvodniť, vyhodnotiť verejný záujem na zákaze vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky a zohľadniť pritom všetky okolnosti viažuce sa k osobe cudzinca. 56/ Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou Slovenskej republiky i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces. 57/ Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka, akými úvahami bol vedený správny orgán, keď pristúpil k vydaniu rozhodnutia o zákaze vstupu a pri určení jeho dĺžky. Žalobkyňa má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bolo voči nej uplatnené toto opatrenie. Nedostatočné odôvodnenie pritom žalobkyňa namietala už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nápravu v tomto smere však neurobil ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Bez odstránenia uvedeného nedostatku rozhodnutia nie je možné jednoznačne posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky a teda v konečnom dôsledku ani preskúmať zákonnosť rozhodnutia z tohto pohľadu. 58/ Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli v časti o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky v súlade so zákonom. Preto súd žalobu v tejto časti podľa § 190 SSP zamietol. V časti o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať správny orgán možnosť zistené nedostatky odstrániť. 59/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a napriek čiastočnému úspechu v konaní nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania, pretože s výnimkou posúdenia primeranosti zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky bolo rozhodnutie žalovaného správne. 60/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 podľa § 139 ods. 4 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 písm. d/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.