Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/100/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200726 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200726.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: SCOREX spol. s r.o., Vidlicova 24, Bratislava, IČO: 35 723 645, zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, Račianska 66, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/55852/2013/5085-r zo dňa 11.2.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.4.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/55852/2013/5085-r zo dňa 11.2.2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102403/1/3234107/2012/Fá zo dňa 6.11.2012. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102403/1/3234107/2012/ Fá zo dňa 6.11.2012 bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XX XXX,XX eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože daňový úrad napadnutým rozhodnutím porušil právo žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní za mesiac október 2010 tým, že bez existencie právneho dôvodu odmietol uznať oslobodenie od DPH pri zdaniteľnom obchode, na základe ktorého bol dodaný tovar z tuzemska do Maďarska. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru sa uskutočnilo v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a 5 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), a preto neexistoval žiaden zákonný dôvod na takýto postup daňového úradu. Nesúhlasí so záverom daňového úradu a žalovaného, že nadmerný odpočet zistený pri daňovej kontrole sa odlišuje od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní. Na takýto záver daňového úradu neexistuje žiadny relevantný právny dôvod a ani dôkaz. Závery daňového úradu sú postavené na domnienkach a konštrukciách nerešpektujúcich skutkový stav a dôkazy vykonané v konaní. Namietal, že predložil všetky listinné dôkazy (faktúry, CMR, baliace listy, doklad o zaplatení, kúpna zmluva, atď.), ktoré má zaevidované vo svojom účtovníctve. Žalovaný spochybnil listiny predložené žalobcom z dôvodu, že technicky sa dá vyhotoviť každý doklad bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, čo viedlo žalovaného a daňový úrad k takýmto záverom, pretože nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom vyvrátil pravosť listín na základe ktorých bol uskutočnený zdaniteľný obchod s dodaním tovaru do Maďarska. Reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu a dodanie tovaru na územie Maďarska bolo preukázané aj ďalšími dôkazmi získanými v priebehu daňovej kontroly. Uviedol, že z ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že od dane je oslobodené dodanie do iného členského štátu, pričom z ods. 5 písm. a) citovaného ustanovenia vyplýva, že dodanie sa preukazuje prepravným dokladom. Žalobca predložil CMR, kde dodanie potvrdil príjemca svojou pečiatkou. Maďarský príjemca, ktorý zabezpečoval prepravu, dodanie potvrdil na nákladnom liste. Faktické uskutočnenie prepravy a dodanie tovaru potvrdil aj dopravca (vodič), ktorý vykonal dopravu tovaru. Tento dôkaz vykonal daňový úrad prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a žalobcovi neumožnil oboznámiť sa s týmto dôkazom, aj keď o to opakovane žiadal. Informáciu o tomto dôkaze má iba sprostredkovane z protokolu z daňovej kontroly. Keď faktické vykonanie prepravy na územie Maďarska potvrdil vodič, daňový úrad jeho svedeckú výpoveď spochybnil s poukazom na nesplnenie záväzkov medzi dopravcom a odberateľom, ktoré vyplývali z prepravnej zmluvy. Nevyhotovenie faktúry a nezaplatenie dopravného odberateľom má podľa daňového úradu spochybniť uskutočnenie tohto zdaniteľného obchodu. Skutočnosť, že odberateľ nezaplatil za prepravu tovaru dopravcovi, s ktorým bol v právnom vzťahu, nemôže byť použitá ani ako nepriamy dôkaz. Výpoveď vodiča o tom, že tovar je na území Maďarska, je priamym dôkazom o tom, že podmienky na oslobodenie od dane zo strany žalobcu boli splnené. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu bolo preukázané tiež svedeckou výpoveďou svedka P. ktorý na základe plnej moci preberal tovar osobne a potvrdil, že za tovar uhradil kúpnu cenu vkladom na účet žalobcu potom, keď bol tovar naložený na pristavený kamión. Tento svedok potvrdil aj skutočnosť, že ani on, ani maďarský príjemca nereklamovali ani jeden uskutočnený zdaniteľný obchod a tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí tovar vystúpil z územia SR. Prepravu tovaru a jeho dopravenie na územie Maďarska potvrdil aj vodič nákladného auta, ktorý predmetný tovar prevzal na prepravu. Dodanie tovaru maďarskému odberateľovi potvrdzuje CMR, faktúra, zaplatenie kúpnej ceny a svedecké výpovede. Dôkazom o neuskutočnení zdaniteľného obchodu a nedodaní tovaru nemôže byť skutočnosť, že maďarský odberateľ nepodal daňové priznanie, čo nemôže spochybniť ani svedeckú výpoveď svedka P.. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 1/2011 a 6 Sžf 10/2012, rozsudok Súdneho dvora únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C- 355 (Fulcrum Elektronic) a C-484/3 (Bond House), v ktorých súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalobca tvrdí, že preukázal všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie dane a vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane a správca dane znáša aj dôkaznú núdzu. Správca dane sa pri dokazovaní zameral výlučne na informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorým od začiatku pripisoval rozhodujúci význam a dôkazy navrhované žalobcom vykonal približne po dvoch rokoch a hodnotil ich nie z hľadiska hodnovernosti a dôležitosti vo vzťahu k správnemu k určeniu daňovej povinnosti. Predložené listiny neboli spochybnené žiadnym relevantným dôkazom. Podľa daňového úradu tieto listiny boli spochybnené, pretože sa dajú technicky vyhotoviť a súčasne však boli dostatočným podkladom pre daň z príjmu. Daňový úrad svoje podozrenie nepodložil žiadnym dôkazom, ktorý by odôvodňoval záver, že tovar nevystúpil z územia Slovenskej republiky a že nevstúpil na územie Maďarska. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Namietal, že mu bolo upreté právo oboznámiť sa s celým administratívnym spisom, na čo poukazoval už v priebehu daňovej kontroly. Daňový úrad nikdy neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s listinami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré boli použité aj vo vyrubovacom konaní ako dôkaz. Daňový úrad síce uvádzal do zápisníc skutočnosti, ktoré mal získať v rámci medzinárodnej výmeny informácií a tak žalobca mohol reagovať len na to, čo bolo uvedené v zápisnici bez ohľadu na skutočnosť, aby si mohol overiť, či tieto listiny obsahujú závery prezentované v protokole, či sú uvádzané informácie komplexné, či sú správne preložené do slovenčiny, akým spôsobom boli získané, či výpoveď vodiča je autentická a aké boli kladené otázky. Tento postup daňového úradu bol podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 15 ods. 5 písm. d), písm. e), písm. f) a aj v rozpore s ust. § 2 ods. 8 zákona o DPH. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.5.2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neopodstatnenosti žalobných dôvodov. Uviedol, že dôkazné bremeno, ktoré v súlade s ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. je na daňovom subjekte, primárne neuniesol daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Konateľ maďarskej spoločnosti mal možnosť sa k rozpornej obchodnej transakcii vyjadriť do zápisnice u miestne príslušného správcu dane maďarskej daňovej správy a predkladať vierohodné dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenie v následnom čestnom prehlásení. V danom prípade maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie deklarovaného tovaru na územie Maďarska. Predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávatelia boli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu. Premiestnenie tovaru (fyzické dodanie) na územie Maďarska nebolo zo strany daňovej správy potvrdené a podľa maďarskej daňovej správy odberateľ AGRI TORI, Kft. nadobudnutie tovaru nedeklaroval ani v podanom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze. Skutočné dodanie tovaru v prospech spoločnosti AGRI TORI, Kft. daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a ani v rámci odvolacieho konania žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Ust. § 43 zák. o DPH upravuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia zákona je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. V prípade, ak nie sú splnené všetky podmienky v citovanom ustanovení zákona, napríklad tovar nie je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členskou štátu, potom musí byť predaj tovaru zdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku. Keďže podmienky stanovené v ustanovení § 43 zákona o DPH neboli splnené, neboli relevantným spôsobom preukázané, postup správcu dane pri vyrubení rozdielu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Odovzdanie potvrdenia o nadobudnutí nadobúdateľom nie je dôkazom pre oslobodenie intrakomunitárneho dodania od dane, pretože tým sa nedokáže, že tovar skutočne opustil dodávateľský štát. Správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zák. č. 511 /1992 Zb. o správe daní a poplatkov a nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o preprave tovaru na územie Maďarska. Pri výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať potrebné doklady a dôkazy a vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v dodatočnom platobnom výmere. Správca dane sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporného zdaniteľného obchodu. K namietanému oboznámeniu sa s informáciami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií žalovaný uviedol, že žalobca bol oboznámený s výsledkami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré boli uvedené v protokole č. 9102403/5/144/2012/Kri zo dňa 24. januára 2012. Správca dane pri nahliadnutí do spisov postupoval v súlade s ust. § 22 citovaného zákona. Žalobcovi bolo pri ústnych pojednávaniach umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj k problémom v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia, o čom boli spísané zápisnice o ústnych pojednávaniach v zmysle ust. § 11 citovaného zákona, s obsahom ktorých bol žalobca oboznámený. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách cit. ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/55852/2013/5085-r zo dňa 11.2.2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102403/1/3234107/2012/Fá zo dňa 6.11.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XX. XXX,XX eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 9102403/5/144/2012/ Kri zo dňa 24.januára 2012 a Dodatok č. 1 k protokolu. Na základe zistených skutočností správca dane neuznal žalobcovi dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa AGRI TORI, Kft. oslobodené podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nakúpil slnečnicu v celkovom množstve 25,16 tony od dodávateľa F. X. P., N. XX faktúrou číslo XX/XX/XXXX, deň dodania tovaru 4. októbra 2010, základ dane XXXX,XX eur, 19 % daň XXXX,XX eur. Následne žalobca predal slnečnicu maďarskej spoločnosti AGRI TORI, Kft., Hungary, v cenách bez dane - faktúra číslo XXXXXXX zo dňa X.G. XXXX a dodávku deklaroval ako intrakomunitárnu dodávku do iného členského štátu oslobodenú podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Spoločnosť AGRI TORI, Kft. splnomocnila pána T. P. nákupom obilia na území Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia pána F. X., dodávateľa slnečnice pre žalobcu, slnečnica mala byť nakladaná v sklade v N. jeho vlastnými pracovníkmi a prepravu zabezpečoval žalobca. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že konateľ spoločnosti AGRI TORI, Kft. sa stal nekontaktným, nezastihnuteľným, nespolupracuje s úradom a nesplnil si povinnosti podania daňového priznania a zaplatenia dane, spoločnosť nepredložila účtovníctvo, od 15.6.2011 je v likvidácii a likvidátor spoločnosti neprevzal ani účtovníctvo spoločnosti. Správca dane spochybnil jeho čestné prehlásenie, ako aj čestné prehlásenie jeho zástupcu pána T. P., že tovar naložený na Slovensku bol prepravený na územie Maďarskej republiky. Na jednej strane AGRI TORI, Kft. tvrdí v čestnom prehlásení, že tovar bol prepravený na územie Maďarskej republiky, ale jeho nadobudnutie v Maďarskej republike ako kupujúci nepriznal. Aj vyjadrenia pána T. P. v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13. septembra 2012 považoval za nejednoznačné, keďže si ako zástupca spoločnosti AGRI TORI, Kft. na základe splnomocnenia povereného nákupom nepamätá, ako zistil informácie, že žalobca má poľnohospodárske plodiny na predaj, peniaze na platby dostával od pánov, ktorých nepoznal a odovzdávali mu peniaze pri nakládke, pri banke a pod., nevie, či písal čestné prehlásenie, lebo to bola požiadavka dodávateľa - žalobcu a pečiatkou spoločnosti pečiatkoval CMR, vážne lístky a iné doklady potrebné k danej transakcii, podľa jeho vedomostí kamióny opustili územie Slovenskej republiky. Preprava tovaru do Maďarska mala byť uskutočňovaná automobilom EČ B. XXX, ktorého vlastníkom je S. L.. Z medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že podľa vyjadrenia pána S. L. prepravil tovar do Egyházaskeszó, nevedel meno kontaktnej osoby, ktorá uskutočnila objednávku za spoločnosť AGRI TORI, Kft., neuložil si jej číslo, nevedel kto bol pri nakládke, nemohol zabezpečiť fakturáciu, pretože po preprave sa stal odberateľ nekontaktný, neprijal platbu XX XXX HUF za prepravu. Ako dôkaz k uskutočnenej preprave bol predložený medzinárodný nákladný list číslo XXXXXXX vystavený X. októbra XXXX v N.. CMR síce obsahuje identifikáciu dodávateľa, pečiatky odberateľa prepravcu, v doklade nie je uvedené miesto určenia, ale len štát „Maďarsko". Z informácií poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, že 4.10.2012 predmetný automobil užíval vymedzený úsek ciest na Slovensku a to v čase od 17:28 až do 18:00 a v čase od 22:13 až dol 22:16. Z dokladov nevyplynulo, že by predmetný automobil prešiel do Maďarska a opustil územie Slovenska. Podľa správcu dane dodanie tovaru, ktoré žalobca vyfakturoval maďarskej zdaniteľnej osobe AGRI TORI, Kft. sa nepotvrdilo, nebolo preukázané, že bola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte - spoločnosti AGRI TORI, Kft., preto nemožno toto dodanie považovať za oslobodené od dane. Na základe zistení Daňový úrad Bratislava dodatočným platobným výmerom č. 9102403/1/3234107/2012/Fá zo dňa 6.11.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 zo sumy XX XXX,XX eur od čiastkou XXXX,XX euro na sumu XX. XXX,XX eur. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/55852/2013/5085-r zo dňa 11.2.2013 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, podľa ktorého žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 6 písm. c), d), a e) zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska Xa) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 <.. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a : a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102403/5/144/2012/Kri zo dňa 24.1.2012 a Dodatok k protokolu č. 1, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 12. marca 2012. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly a doplneného dokazovania správca dane prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 6. novembra 2012 znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XXXX,XX eur na sumu XX XXX,XX eur z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH, pretože nebolo preukázané, že žalobca dodal tovar odberateľovi do Maďarska. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalobca mal v evidencii účtovníctva faktúry, CMR, baliace listy, doklad o zaplatení, kúpnu zmluvu ešte neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúre, v skutočnosti došlo. Pre uplatnenie odpočtu dane z danej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúru aj vystavil. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, CMR, ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru). Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, pretože ani predložená CMR nie je dostatočným dokladom na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Uvedená CMR neobsahovala údaj o mieste určenia, za službu nebola vystavená faktúra a ani požadovaná platba, pričom povinnosťou každej zdaniteľnej osoby je za dodaný tovar alebo službu alebo tovar aj v rámci EÚ vystaviť faktúru. Súd rovnako nepovažoval výpoveď prepravcu za vierohodnú, ktorý ako sám uviedol, síce prepravu vykonal, ale faktúru za prepravu nevystavil a ani nechcel platbu, pretože odberateľ sa stal nekontaktným. Prepravca nevedel uviesť ani kto bol pri nakládke, hoci prepravu uskutočnil, nevedel ani kto uskutočnil objednávku za objednávateľa. Podozrenie o vieryhodnosti jeho výpovede bolo potvrdené aj zisteniami Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá poskytla doklady z ktorých bolo zrejmé, že predmetný automobil 4.10.2010 neopustil územie Slovenska a neprešiel ani hranice Maďarska. Preto aj podľa názoru súdu nebolo potrebné správcom dane preverovať aj maďarský úsek ciest, keď automobil v daný deň neprekročil hranice Maďarska. Tvrdenie žalobcu, že tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi nepotvrdil ani maďarský odberateľ, ktorý bol kontaktovaný maďarským správcom dane a mal možnosť sa k danej obchodnej transakcii vyjadriť ústne do zápisnice u príslušného maďarského správcu dane. Maďarský správca dane bol dožiadaný slovenským správcom dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií o prešetrenie dodania tovaru do Maďarska, ktorý nepotvrdil uskutočnenie predmetnej obchodnej transakcie. K dodaniu tovaru dochádza v momente, ak kupujúci má právo nakladať s tovarom ako vlastník. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Platiteľ musí vedieť preukázať skutočnosti uvedené v daňových dokladoch. Súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH, podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže na dodanie tovaru uplatniť oslobodenie dane len v prípade splnenia základných podmienok pre oslobodenie od dane a to, že tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou. V zmysle ust. § 43 ods. 5 zák. o DPH je žalobca povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4, čo žalobca v konaní nepreukázal. Súd námietke žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, čo viedlo žalovaného k jeho právnym záverom, neprisvedčil. Napadnuté rozhodnutie, ako prvostupňové, tak aj druhostupňové je dostatočne odôvodnené a žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že nebol oboznámený s celým administratívnym spisom, najmä s listinami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože ako sám uviedol, s týmito informáciami bol oboznámený prostredníctvom protokolu z daňovej kontroly. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.