Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/143/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201012 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201012.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci navrhovateľky: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava o súlade všeobecne záväzného nariadenia odporcu so zákonom jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave v konaní podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že ustanovenia § 4, § 5 ods. 1,2,3 zo dňa 13.12.2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava v znení neskorších predpisov sú v nesúlade s ustanoveniami § 78 ods. 1 písm. a), § 79 ods. 1 a § 83 zák.č. 582/2004 Z.z. a s ustanovením § 6 ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručenom tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa navrhovateľka domáhala podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na vyslovenie nesúladu ustanovení § 4, § 5 ods. 1,2,3 všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 13/2012 zo dňa 13.12.2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov (ďalej len VZN), so zákonom. Uviedla, že dňa 15.3.2013 prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod č.k. Kd 62/13-10 podal protest prokurátora proti citovanému VZN, kde konštatoval, že ust. § 1 ods. 1, § 4, §5 ods. 1 až 3 VZN sú v rozpore so zákonom a žiadal, aby mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na svojom zasadnutí, jednak podľa § 25 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) v lehote do 30 dní od doručenia tohto protestu tomuto vyhovelo a jednak podľa § 25 ods. 3 zákona o prokuratúre v lehote do 90 dní od doručenia protestu VZN v jednotlivých napadnutých častiach podľa konštatovaného dôvodu ich nezákonnosti nahradilo nariadením, ktorého obsah bude v súlade s platnými právnymi predpismi. Citáciou ust. § 4 ods. 3 písm. g) zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení), § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 6a ods. 2 písm. f) zák.č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o hlavnom meste SR), § 2 ods. 2 zák.č. 584/2004 Z.z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o miestnych daniach), § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,2 a § 79 ods. 1 a § 83 zákona o miestnych daniach konštatoval rozpor ust. § 1 ods. 1 VZN so znením ust. § 77 ods. 1, § 83 zákona o miestnych daniach s ust. § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Predovšetkým však zdôraznil rozpor ust. § 4, § 5 ods. 1 až 3 VZN s ust. § 78 ods. 1 písm. a), § 79 ods. 1 a § 83 zákona o miestnych daniach s ust. § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ust. § 4 VZN mesto určilo sadzbu poplatku na 0,1659 € za 1 kg odpadu, teda za hmotnostnú jednotku odpadu. Takéto určenie samé o sebe je v súlade so zákonom ako tvrdí navrhovateľka, avšak nezákonné je až vo vzťahu k ust. o určení poplatku v § 5 ods. 1 až 3 VZN. Podľa § 5 ods. 1 VZN je poplatok určený ako súčin intervalu odvozu, sadzby a hmotnosti podľa objemu s výpočtom hmotnosti podľa ods. 2 a 3, pričom v § 5 ods. 2 je určená priemerná (všeobecná) hmotnosť odpadu v 110 litrových zberných nádobách na 20 kg, čo po prepočte predstavuje sumu 3,318 € na nádobu, čo po prepočítaní sadzby na objemovú jednotku predstavuje pri 110 litrovej nádobe reálnu sadzbu 0,030 € na 1 liter odpadu. Nakoľko pri 240 litrovej nádobe priemernú hmotnosť násobí koeficientom 1,6 a nie koeficientom cca 2,18 (viac ako dvojnásobný objem nádoby) a pri 1100 litrovej nádobe koeficientom 5 a nie koeficientom 10 (desaťnásobný objem nádoby), je sadzba na 1 liter (1 objemovú jednotku) pri 240 litroch a z 1100 litrových nádobách reálne nižšia ako pri 110 litrovej nádobe. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že VZN zároveň ust. § 5 ods. 3 VZN použitím prepočítavacieho koeficientu pre 110 litrovú zbernú nádobu pre samostatne bývajúcu osobu v rodinnom dome 0,4 a pre dve takéto osoby 0,8 spôsobila, že reálna sadzba za 1 liter odpadu je nižšia, ako všeobecná pre 110 litrové nádoby. VZN preto v ust. § 4 určilo jednotnú sadzbu len zdanlivo. Vzhľadom k tomu, že ust. § 79 ods. 1 zákona o miestnych daniach umožňuje určenie poplatku len súčinom sadzby a objemu (nie hmotnosti) a určenie hmotnosti odpadu v nádobách je len priemerné a teda všeobecné, skutočná (zakrytá) objemová sadzba na 1 liter odpadu a tým aj určenie poplatku vo vzťahu k objemovej jednotke sa reálne rôzni (klesá) podľa veľkosti zbernej nádoby. Určenie poplatku k hmotnostnej jednotke je v súlade so zákonom len vo vzťahu k § 5 ods. 4 VZN (lisovací kontajner), kde je poplatok tvorený súčinom sadzby a reálnej, odvážanej hmotnosti odpadu. Podľa názoru navrhovateľky obec (mesto) nie je splnomocňovacím ust. § 83 zákona o miestnych daniach oprávnené určiť pri množstvovom zbere rôzne sadzby poplatku, ani na rôzne určenie poplatku pre rôzne zberné nádoby, ako je to v § 5 ods. 2 VZN, ani rôzne sadzby, resp. rôzne určenie poplatku v závislosti od členov domácnosti, ako je to v § 5 ods. 3 VZN. Upozorňuje na to, že podľa splnomocňovacieho ustanovenia obec vôbec nie je oprávnená na odlišnú úpravu určenia poplatku, ako je stanovená v § 79 zákona o miestnych poplatkoch (v tomto prípade § 79 ods. 1 zákona) okrem určenia koeficientu podľa § 79 ods. 4 písm. a) zákona, čo je však iný koeficient, ako prepočítavací koeficient použitý v ust. § 5 ods. 2 a 3 VZN. Podľa názoru navrhovateľky už tento dôvod sám o sebe sám spôsobuje rozpor v ust. § 5 ods. 1 až 3 (a rozpor ust. § 4 vo vzťahu k ust. §5 ods. 1 až 3 VZN) so zákonom a všetky nasledujúce ďalšie dôvody a úvahy sú len ilustračné a v podstate marginálne. Poukázal na tú skutočnosť, že i napriek tomu, že novelou zákona o miestnych daniach zák.č. 460/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 bol v § 83 zákona pojem ,,sadzba“ zmenený na pojem ,,sadzby“ , ale ani táto skutočnosť obec neoprávňovala a neoprávňuje stanoviť s účinnosťou od 1.1.2013 rôzne sadzby poplatku k predmetnému poplatku, resp. na rôzne určenie poplatku v závislosti od rôzneho objemu zbernej nádoby, ani od počtu bývajúcich osôb v rodinnom dome. Takýto výklad zákona by bol neprimerane extenzívny, pričom je potrebné vychádzať aj z dôvodovej správy k predmetnej novele, ktorá k tejto pojmovej zmene nič neuvádza, čo by nebolo možné v prípade, ak by úmyslom zákonodarcu podľa navrhovateľky bolo práve toto oprávnenie. Podľa názoru navrhovateľky obec je pri stanovení sadzby poplatku limitovaná len rámcom ustanoveným v § 78 ods. 1 zákona o miestnych daniach a obmedzením podľa § 78 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Preto mesto je povinné stanoviť sadzbu poplatku a určiť poplatok v súlade s týmito dvoma obmedzeniami a je oprávnené na osobitnú úpravu vo VZN len striktne podľa splomocňovacieho ust. § 83 zákona o miestnych daniach, čo v prípade napadnutých ust. VZN č. 13/2012 dodržané nebolo. Zdôraznil, že protest sa nedotýkal určenia poplatku podľa § 5 ods. 4 VZN, pretože to je v súlade so zákonom. Toto určenie poplatku je práve výrazom možnosti stanovenia sadzby v hmotnostnej jednotke, kde výška poplatku je určená skutočným, reálne odváženým množstvom vyprodukovaného odpadu za časovú jednotku. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca listom z 25.4.2013 ho informovalo, že mestské Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na zasadnutí dňa 25.4.2013 uznesením č. 1044/2013 čiastočne vyhovelo protestu prokurátora v napadnutej časti § 1 ods. 1 VZN a v zostávajúcej časti protestu napadnutých ust. § 4, § 5 ods. 1 až 3 protestu prokurátora nevyhovelo. Poukázal na tú skutočnosť, že kľúčovým argumentom nevyhovenia protestu prokurátora je zrejme výklad pojmu ,,sadzby“ v súčasnom znení splnomocňovacieho ust. § 83 zákona o miestnych daniach. Podľa názoru odporcu zákon týmto reflektuje požiadavky obcí, aby mohli určiť rôzne sadzby poplatku podľa zavedeného systému zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Navrhovateľka je toho názoru, že s týmto názorom nie je možné sa stotožniť a poukazuje na vyššie uvedené v proteste obsiahnuté dôvody vo vzťahu k výkladu tohto ustanovenia s osobitným upriamením pozornosti na dôvodovú správu k predmetnej novele, ktorá k tejto pojmovej zmene nič neuvádza, čo by nebolo možné v prípade, ak by úmyslom zákonodarcu bolo takéto oprávnenie, zásadne meniace predchádzajúci stav. Názor odporcu považuje za účelový a vo vzťahu ku protestu prokurátora aj nepodstatný. Tvrdí, že VZN ust. § 4 neurčuje rôzne sadzby, ale len jednu sadzbu za hmotnostnú jednotku. Je toho názoru, že k reálne rôznym sadzbám dochádza až po použití prepočítavacích koeficientov bez opory v zákone na základe ustanovení o určení poplatku v § 5 ods. 1,2,3 VZN, ktoré sú však v rozpore s kogentným ust. § 79 ods. 1 zákona o miestnych daniach, o určení poplatku a nad rámec splnomocňovacieho ust. v § 83 zákona o miestnych daniach. Podľa názoru navrhovateľky obec navyše môže pri množstvovom zbere použiť sadzbu na hmotnostnú jednotku len k reálne váženému odpadu tak, ako je to v ust. § 5 ods. 4 VZN. V ostatných prípadoch môže pri množstvovom zbere použiť len sadzbu za objemovú jednotku, avšak len jednotnú sadzbu a určenie poplatku je dané kogentným ust. § 79 ods. 1 zákona o miestnych daniach ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Na záver navrhol, aby súd návrhu vyhovel rozsudkom. Odporca v rozsiahlom písomnom vyjadrení k návrhu zaslanom súdu dňa 4.7.2013, zotrval na svojom rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktorému mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p. ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 250zfa ods. 2 O.s.p. ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Podľa čl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a VÚC vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 13 ods. 1 zák.č. 19/1997 Z.z. legislatívne pravidlá tvorby zákonov, jednotnú legislatívnu techniku tvorby zákonov obsahujú legislatívno technické pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Bod III. prílohy č. 2 legislatívno technické pokyny: pri tvorbe zákona sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu zákona nevyplýva inak. Podľa § 78 ods. 1 písm. a) zák.č. 582/2004 Z.z. za komunálne odpady a miestne stavebné odpady sadzba poplatku je najmenej 0,0033 € a najviac 0,0531 € za 1 liter alebo dm3 komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov alebo najmä 0,0066 € a najviac 0,1659 € za 1 kg komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov. Podľa § 78 ods. 2 zák.č. 582/2004 Z.z. sadzba poplatku podľa ods. 1 nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných nádob pripadajúcich na 1 liter, dm3, alebo kg týchto odpadov (pri množstvovom zbere), alebo pripadajúcich na priemerné množstvo komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom obce za 1 kalendárny deň; ak obec zabezpečuje zhodnocovanie týchto odpadov, náklady sa musia znížiť o výnosy obce zo zhodnotenia. Podľa § 79 ods. 1 zák.č. 582/2004 Z.z. ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozu, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Podľa § 83 zák.č. 582/2004 Z.z. obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzby poplatku, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu a miesto na zaplatenie poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, podklady, ktoré má poplatník preukázať pri vrátení poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1 alebo pri znížení alebo dopustení poplatku podľa § 82 ods. 2. Podľa § 39 ods. 9 veta druhá zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch výnos z miestneho poplatku sa použije výlučne na úhradu nákladov spojených s nakladaním s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, najmä na ich zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Podľa § 39 ods. 3 zák.č. 223/2001 Z.z. množstvový zber je zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí poplatok ustanovený podľa osobitného zákona vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcov za daný čas. Úlohou súdu bolo postupom podľa ustanovení siedmej hlavy O.s.p. rozhodnúť v predmetnom konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom. Z doložených listín v posudzovanej veci je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy dňa 13.12.2012 schválilo všeobecne záväzné nariadenie č. 13/2012, ktorým sa určujú pravidlá o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave k uvedenej veci konštatuje nasledovné: Správa miestnych daní a miestnych poplatkov je výkonom samosprávnej pôsobnosti obce v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. c) zák.č. 369/1990 Zb.. V zmysle čl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Takéto nariadenia v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb. obce nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Dane a poplatky možno v zmysle čl. 68 Ústavy SR ukladať jedine zákonom alebo na základe zákona. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je predmetom úpravy zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Na území odporcu sa podľa doložených listín uplatňuje množstvový zber na základe ust. § 1 ods. 2 VZN č. 13/2012. V zmysle ust. § 79 ods. 1 zák.č. 582/2004 Z.z. ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby. Odporca bol teda oprávnený a povinný určiť poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby. V ust. § 5 ods. 1 VZN č. 13/2012 odporca určil poplatok ako súčin intervalu odvozu, sadzby a hmotnosti podľa objemovej zbernej nádoby. Takéto určenie je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, nakoľko odporca zákonom stanovený činiteľom objemu zbernej nádoby v rozpore nahradil činiteľom hmotnosti odpadu. Odporca následne aj v ust. § 5 ods. 2 a ods. 3 VZN č. 13/2012 pri špecifikovaní určenia poplatku ďalej vychádza z prepočítacích koeficientov hmotnosti odpadu v jednotlivých druhoch zberných nádob, a to napriek tomu, že takéto určenie poplatku nemá oporu v zákone. Na základe uvedeného má súd za to, že ust. § 5 ods. 1,2,3 VZN č. 13/2012 nie sú v súlade s ust. § 79 ods. 1 zák.č. 582/2004 Z.z.. Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že spochybňuje súlad ust. § 4 VZN č. 13/2012 so zákonom len vo vzťahu k ust. § 5 ods. 1,2,3 VZN č. 13/2012. Navrhovateľka vychádza z predpokladu, že obec nie je ust. § 83 zák.č. 582/2004 Z.z. splnomocnená určiť pri množstvovom zbere rôzne sadzby poplatku. Z administratívneho spisu vyplýva, že ako navrhovateľka tak i odporca obhajovali svoje právne pozície rôznym výkladom pojmu ,,sadzba“ v jednotnom čísle, resp. v množnom čísle. Krajský súd v Bratislave poukazuje na ust. § 13 ods. 1 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov v zmysle ktorého je jednotná legislatívna technika tvorby zákonov obsiahnutá v legislatívno technických pokynoch, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k týmto pravidlám. V bode treťom uvedenej prílohy je doslovne uvedené, že pri tvorbe zákona sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu zákona nevyplýva inak. Súd má za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 582/2004 Z.z. nevyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo zaviazať obec na určenie a používanie len jednej sadzby pre určenie dotknutého poplatku pri množstvovom zbere. Oprávnenie určiť a používať viaceré sadzby pre určenie dotknutého poplatku však nemožno vysvetliť tak, že odporca mohol stanoviť prepočítavacie koeficienty takým spôsobom, ako to urobil v ust. § 5 ods. 2 a ods. 3 VZN č. 13/2012, nakoľko určenie a používanie prepočítavanie koeficientov pre určenie poplatku pri množstvovom zbere nemá oporu v zákone. Súd má však za to, že nie je možné súčasne vysvetliť nesúlad ust. § 5 ods. 1, ods.2, ods. 3 VZN č. 13/2012 s ust. § 79 ods. 1 zák.č. 582/2004 Z.z. a zároveň nevysloviť nesúlad ust. § 4 VZN č. 13/2012 so zákonom. Odporca určil a používa prepočítavacie koeficienty pri určovaní poplatku pri množstvovom zbere majúc na pamäti požiadavku obsiahnutú v ust. § 78 ods. 2 zák.č. 582/2004 Z.z., a to že sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Odporca správne poukázal na skutočnosť, že na rozdiel od miestnych daní má poplatok povahu ekvivalentnosti. Princíp ekvivalentnosti je zakotvený v ust. § 39 ods. 9 veta druhá zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, kde je doslovne uvedené, že výnos miestneho poplatku sa použije výlučne na úhradu nákladov spojených s nakladaním s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, najmä na ich zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Odporca z tohto dôvodu pri určovaní poplatku v ust. § 4 VZN č. 13/2012 v spojení s ust. § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 VZN vychádzal z jeho skúseností pri dlhoročnom nakladaní s odpadmi a to predovšetkým z empirického zistenia na základe dlhodobých meraní, že pri zberných nádobách neplatí priama úmera, t.j. že hmotnosť odpadu v 1100 l nádobe je rovnako veľká ako hmotnosť odpadu v desiatich 110 l nádobách. Súd nemá dôvod spochybňovať zistenie odporcu, že merná hmotnosť odpadu vzhľadom na charakter a zloženie odpadu v závislosti od objemu zbernej nádoby s rastúcim objemom zbernej nádoby klesá. Ponechanie jednej sadzby poplatku bez možnosti následne určovať poplatok s použitím prepočítacích koeficientov zohľadňujúcich rozdielnu mernú hmotnosť odpadu v závislosti od objemu zbernej nádoby by malo v konečnom dôsledku za následok postup v rozpore s ust. § 39 ods. 9 veta druhá zák.č. 223/2001 Z.z., nakoľko výnos z miestneho poplatku by výrazne prevyšoval náklady s nakladaním s odpadom. Takto určená sadzba je v priamom rozpore s požiadavkou, zakotvenou v ust. § 79 ods. 2 zák.č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorej sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činnosti nakladania s odpadmi. Prípadné určenie len jednej priemernej sadzby poplatku, ktorá by zohľadnila citovanú požiadavku ekvivalentnosti by však podľa názoru súdu bolo v rozpore s princípom proporcionality, zakotveným v ust. § 39 ods. 3 zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, v zmysle ktorého má pôvodca odpadu platiť poplatok vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas. Na základe uvedeného pri súčasnom vyslovení nesúladu ust. § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 VZN č. 13/2012 so zákonom musí súd vysloviť aj nesúlad ust. § 4 VZN č. 13/2012 so zákonom. Súd má však za to, že vychádzajúc z ust. § 39 ods. 13 zák.č. 223/2001 Z.z. v spojení s ust. § 39 ods. 9 veta druhá zák.č. 223/2001 Z.z., ako aj s poukazom na vyššie citované legislatívno technické pokyny, s cieľom zachovať princípy ekvivalentnosti a proporcionality odporcovi nič nebránilo, aby stanovil viaceré sadzby poplatku, ktoré by zohľadňovali rozdielnu mernú hmotnosť odpadu v závislosti od veľkosti zbernej nádoby. Na rozdiel od navrhovateľky súd vidí nesúlad v ust. § 4 VZN č. 13/2012 s ust. § 78 ods. 1 písm. a) zák.č. 582/2004 Z.z. práve v tom, že odporca pri stanovení sadzby nepostupoval v spojení s vyššie citovanými princípmi ekvivalentnosti a proporcionality. Stanovením len jednej sadzby a jej ponechaním v platnosti by pri súčasnom vyslovení nesúladu s ust. § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 VZN č. 13/2012 došlo k výraznému porušeniu citovaných princípov ekvivalentnosti a proporcionality. Súd síce vyslovil nesúlad ust. § 4 a § 5 ods. 1, ods.2, ods. 3 VZN č. 13/2012 aj s ust. § 83 zák.č. 582/2004 Z.z., avšak nestotožnil sa s právnym názorom navrhovateľky, že obec nie je oprávnená určiť rôzne sadzby poplatku, a to z dôvodov, ktoré súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch. Súd však vidí nesúlad citovaných ustanovení so splnomocňovacím ustanovením v tom, že toto ustanovenie neoprávňovalo použiť prepočítací koeficient tak, ako ho použil v návrhom napadnutých ustanoveniach, nakoľko splnomocňovacie ustanovenie sa týka použitia iného koeficientu, upraveného v ust. § 79 ods.4 zák.č. 582/2004 Z.z., a to v súvislosti s prípadom, ak v obci nie je zavedený množstvový zber. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd považoval za potrebné vyhovieť návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a vyslovil nesúlad ust. § 4 a § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 VZN č. 13/2012 s ust. § 78 ods. 1 písm. a), § 79 ods. 1 a § 83 zák.č. 582/2004 Z.z. aj keď z čiastočne iných právnych dôvodov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže jej v konaní žiadne nevznikli. Poučenie: proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.